Ekxénamaxche negyennaqte tén han nétsapma
1 Ekmeyásamáxkók ahagko' axta ko'o s'e ekyókxoho aqsok nak, wánxa axta aqsa ko'o sekweteykekxo Dios ektáha chá'a appékessáseyak aptamheykha énxet ektaqmalma nak aptémakxa, tén han ma'a énxet apya'áseykegkoho nak aqsok. Méko enxama apya'ásegkoho m'a ektémakxa nak negásekhayo, tén han ma'a nentaqnagkamakxa nak, étak eykhe chá'a ektémakxa. 2 Hawók mók élhaxanma xa apyókxoho nak: énxet appéwomo, énxet mepéwomo, énxet ektaqmalma aptémakxa, énxet ekmaso aptémakxa, énxet eyáxñeyo apwáxok, énxet ekmanyása apwáxok, énxet apmésso aptósso apchaqhe, tén han ma'a megkésso nak aptósso apchaqhe; ekhawo han ma'a ektaqmalma nak aptémakxa, tén han ma'a mey'assáxma nak, tén han ma'a apteméssesso nak ekmámnaqsoho appeywa, tén han ma'a metnéssesso nak ekmámnaqsoho appeywa.
3 Ékeso étsagkassamo nak chá'a ekyókxoho aqsok ektémakxa nak chá'a keso náxop: kaxhok chá'a mók élhaxanma m'a apyókxoho nak. Keñe nahan élchetámeykha nak apwáxok énxet láneyók aqsok ekmaso; yetnegkek apwáxok aqsok ekyeyháxma neyseksa apha; keñe chá'a apwagkasa enxoho néxa apha, emhagkok chá'a élmaheykegkaxa nak eghagák.
4 Yetneyk élhaxneykha apwáxok ma'a kélhayo nak makham eweynchamha, éleñémo semheg megkatsapma nak, kaxnawok yámakméwa ápak. 5 Énxet'ák meletsapa nak makham, apya'ásegkok megkatnehek chá'a meletsapma, keñe eyke m'a énxet'ák apkeletsapma nak, melya'ásegkok aqsok, méko han aqsok elweta', hakte méko chá'a kaxénwakxohok awáxok. 6 Cháxa ekmassegweykenxa nak ma'a apchásekhayókxa nak, tén han ma'a aptaqnagkamakxa nak, tén han ma'a aqsok apyespagkamakxa nak, mepasmekxók agko' chá'a m'a aqsok élánamáxko nak chá'a keso náxop.
7 ¡Kapayhekxa apwáxok eñama m'a apto nak; kapayhekxa apwáxok eñama m'a apyá nak vino, hakte leklamók apwáxok Dios ma'a aqsok apkelane nak xép! 8 Ennáxamakpoho apagko' chá'a; yexpaqháp chá'a sokmátsa. 9 Ná elwátessem chá'a ekpayheykekxa apwáxok xamók ma'a kelán'a apchásekhayókxa nak, neyseksa apweynchámeykha keso náxop, Dios nak apmésso exchep, cham'a apweynchámeykha ekteme nak ekyeyháxma; wánxa sa' aqsa étak xa, neyseksa apchaqhamap aptamheykha keso náxop. 10 Ekyókxoho aqsok apkepwagkexa nak xép elána', elána' yetlo apwasqápeykekxoho apagko'; hakte megkalanaxcheyk chá'a aqsok, tén han megkaxénaxchek chá'a aqsok, méko han negyekpelchémo, tén han negya'áseykegkoho aqsok m'a takhaxpop, cham'a yaqwánxa nak xép emhagkok.
Megkataqmalma sentémakxa negweteyo nak chá'a
11 Yetneyk han mók aqsok sekweteya nak chá'a ko'o keso náxop: háwe apkelyennaqte apkenyahéyak ma'a apkelwatno nak chá'a apkelteyásamap, háwe han chá'a apkelyennaqte m'a apkelmallanma nak kempakhakma; háwe han chá'a ekyókxoho ekhem apkelwete aptéyak ma'a énxet'ák apkelya'áseyak nak aqsok, háwe han chá'a apkelwesse'e m'a énxet'ák ekha nak apkelyekpelchémo, melmakpek nahan chá'a takha' m'a apkelmopwancha'a nak elanagkok aqsok; xama ekhem chá'a kataqmelek ektamhágkaxa, essenhan xama ekhem chá'a kasók ektamhágkaxa m'a apyókxoho nak. 12 Méko ekya'ásegkoho ekwánxa kammok néxa ekhem agkok: ekhawo ektémakxa nak kelasma kólmok yám'én, keñe náta ma'a kelhanma, cháxa ektémakxa nak han énxet xa, katlakkasek aqsa chá'a káhapwak aqsok ekmaso neyseksa melhaxanma.
13 Xama aqsok sekweteya nak han ko'o keso náxop, máxa eykhe ektaqmela enxoho sẽlxekmósso: 14 xama tegma apketchetse nak, apqántawok han etnehek énxet apheykha kañe', keñe ektámegmak xama wesse' apwányam apyennaqte nak, enaqxétekhasagkok nahan nápakhaw'ék ma'a kélmeykha nak kempakhakma yaqwayam ektamagkok. 15 Keñe m'a tegma apwányam nak, exek xama énxet ekha nak apya'áseyak aqsok meyke nak aqsok apagkok, apmopwána nak eykhe ewagkasek teyp tegma apwányam, ¡méko eyke chá'a kaxének awáxok!
Negya'áseyak aqsok yeykhágweykmók ma'a ekyókxoho aqsok nak
16 Ekxénchek ko'o ektaqmela antéhek ekha negya'áseyak aqsok, megkaxnawok antéhek magaye aqsok, neyseksa eykhe megkahaxnamáxkoho aptáhakxa appeywa m'a énxet meyke nak aqsok apagkok ekha nak apya'áseyak aqsok, tén han megkamáxko enxoho chá'a takha' aptáhakxa.

17 Tásek chá'a katnehek
ekhaxnamáxkoho appeywa m'a
énxet ekha nak
apya'áseyak aqsok
ménnaqtésso nak epaqmétek,
megkaxnawok ma'a
apkelpáxameykha nak
wesse' apwányam,
apagkok nak ma'a énxet'ák
élyeyháxma nak.
18 Yeykhágweykmók
negya'áseyak aqsok ma'a
kélmeykha nak kempakhakma.

Ketsék magaqhémo aqsok,
xámok katnehek
eknaqtawáseykha aqsok.
1 Ciertamente he dado mi corazón a todas estas cosas, para declarar todo esto: que los justos y los sabios, y sus obras, están en la mano de Dios; que sea amor o que sea odio, no lo saben los hombres; todo está delante de ellos. 2 Todo acontece de la misma manera a todos; un mismo suceso ocurre al justo y al impío; al bueno, al limpio y al no limpio; al que sacrifica, y al que no sacrifica; como al bueno, así al que peca; al que jura, como al que teme el juramento. 3 Este mal hay entre todo lo que se hace debajo del sol, que un mismo suceso acontece a todos, y también que el corazón de los hijos de los hombres está lleno de mal y de insensatez en su corazón durante su vida; y después de esto se van a los muertos. 4 Aún hay esperanza para todo aquel que está entre los vivos; porque mejor es perro vivo que león muerto. 5 Porque los que viven saben que han de morir; pero los muertos nada saben, ni tienen más paga; porque su memoria es puesta en olvido. 6 También su amor y su odio y su envidia fenecieron ya; y nunca más tendrán parte en todo lo que se hace debajo del sol.
7 Anda, y come tu pan con gozo, y bebe tu vino con alegre corazón; porque tus obras ya son agradables a Dios.
8 En todo tiempo sean blancos tus vestidos, y nunca falte ungüento sobre tu cabeza.
9 Goza de la vida con la mujer que amas, todos los días de la vida de tu vanidad que te son dados debajo del sol, todos los días de tu vanidad; porque esta es tu parte en la vida, y en tu trabajo con que te afanas debajo del sol. 10 Todo lo que te viniere a la mano para hacer, hazlo según tus fuerzas; porque en el Seol, adonde vas, no hay obra, ni trabajo, ni ciencia, ni sabiduría.
11 Me volví y vi debajo del sol, que ni es de los ligeros la carrera, ni la guerra de los fuertes, ni aun de los sabios el pan, ni de los prudentes las riquezas, ni de los elocuentes el favor; sino que tiempo y ocasión acontecen a todos. 12 Porque el hombre tampoco conoce su tiempo; como los peces que son presos en la mala red, y como las aves que se enredan en lazo, así son enlazados los hijos de los hombres en el tiempo malo, cuando cae de repente sobre ellos.
13 También vi esta sabiduría debajo del sol, la cual me parece grande: 14 una pequeña ciudad, y pocos hombres en ella; y viene contra ella un gran rey, y la asedia y levanta contra ella grandes baluartes; 15 y se halla en ella un hombre pobre, sabio, el cual libra a la ciudad con su sabiduría; y nadie se acordaba de aquel hombre pobre. 16 Entonces dije yo: Mejor es la sabiduría que la fuerza, aunque la ciencia del pobre sea menospreciada, y no sean escuchadas sus palabras.
17 Las palabras del sabio escuchadas en quietud, son mejores que el clamor del señor entre los necios. 18 Mejor es la sabiduría que las armas de guerra; pero un pecador destruye mucho bien.