Hacer el bien trae alegría
1 Quien no acepta las reprensiones
será destruido,
y nadie podrá evitarlo.

2 Cuando la gente buena prospera,
el pueblo se pone alegre;
cuando gobiernan los malvados,
el pueblo se pone triste.

3 El que ama la sabiduría
trae alegría a su padre;
el que anda con prostitutas
malgasta todo lo que tiene.

4 El rey que hace justicia
da seguridad al país;
el que solo cobra impuestos
lleva el país a la ruina.

5 Quien mucho alaba al amigo,
mucho lo engaña.

6 El malvado cae en su propia trampa;
pero el que es bueno
vive con gran alegría.

7 La gente buena se preocupa
por defender al indefenso;
pero a los malvados
eso ni les preocupa.

8 Los que aman la intriga
enredan a todos en pleitos,
pero los sabios siembran la paz.

9 Solo burlas y enojos saca el sabio
que discute con un tonto.

10 Los asesinos desean la muerte
de la gente buena y honrada.

11 El necio no esconde su enojo;
el sabio sabe controlarse.

12 El gobernante que presta atención
a toda clase de mentiras,
vivirá rodeado de ayudantes malvados.

13 Al pobre y al que lo maltrata
Dios les ha dado la vida.

14 El rey afirma su reinado
cuando gobierna bien a los pobres.

15 Los golpes y la disciplina
enseñan a ser sabio,
pero el que es malcriado
solo avergüenza a su madre.

16 Donde aumentan los malvados,
aumenta la maldad;
¡pero la gente buena los verá fracasar!

17 Corrige a tu hijo
y vivirás tranquilo y satisfecho.

18 Donde no hay un buen gobernante,
el pueblo no sabe qué hacer;
pero Dios bendice
a los que obedecen su ley.

19 Cuando el esclavo es necio,
no bastan las palabras;
solo con golpes obedece.

20 Fíjate en la gente
que no piensa lo que dice:
¡más puedes esperar de un tonto
que de esa clase de gente!

21 Si empiezas por consentir a tu sirviente,
al final tendrás que lamentarlo.

22 La gente que fácilmente se enoja
siempre provoca peleas;
la gente violenta
comete muchos errores.

23 El orgulloso será humillado,
y el humilde será alabado.

24 Si te juntas con ladrones
no aprecias en nada tu vida;
pues cuando ellos sean acusados,
no podrás negar que eres culpable.

25 Si tienes miedo de la gente,
tú mismo te tiendes una trampa;
pero si confías en Dios
estarás fuera de peligro.

26 No busques la amistad del gobernante
para que él te haga justicia;
mejor confía en Dios,
pues él es justo con todos.

27 Ni el hombre justo soporta al malvado,
ni el malvado soporta al hombre justo.
1 Ohenduse'ỹva teko mbo'e
oñehundíne katuete.

2 Hekojojáva oisãmbyhýrõ
tetãgua ovy'a joa,
iñañáva oporojopýrõ,
jeiko asy ojehasa.

3 Arandu ohayhúva
itúvape ombovy'a,
kuña vai ndive oikóva
imba'éva omombopa.

4 Mburuvicha guasu
teko jojápe oikóva
omopu'ã hetã,
oporohuguy'osénteva katu
ohundi hetã.

5 Pe oporombojuru he'ẽva
hapichápe omoĩ ñuhã.

6 Teko aña rembiapo vaikue
ñuhã jeýnte chupe guarã,
heko potĩva katu
opurahéi ha ovy'a.

7 Heko jojáva ojepy'apy
imboriahúva rekovére,
iñañáva katu
ndohecha kuaái upéva.

8 Umi sarambi ojapóva
tetã guápe oipy'apy,
ha iñarandúva katu
oporombopy'a guapy.

9 Iñarandúva ombojovakérõ
itavývape,
ipochy rei
ha noguenohẽi mba'eve.

10 Umi oporojukáva ndaija'éi
heko potĩvare,
imarangatúva katu
ipy'a porã hendive kuéra.

11 Pe itavýva oñeme'ẽ
pire vai pochýpe,
iñarandúva katu ojejoko
ha ko'ẽ vai ombohasa.

12 Mburuvicha ogueroviárõ
japu oje'éva chupe,
hembiguái kuéra
ojere heko añamba.

13 Mboriahu ha ijopyhára
oime pe ojojoguaha,
Ñandejára mokõivéva apohare.

14 Mburuvicha ome'ẽrõ
mboriahúpe imba'erãva
iguapyha oĩ hatãne
opa árape guarã.

15 Jeja'o ha teju ruguái
ome'ẽ mba'e kuaa,
mitã omotĩ isýpe
hekope'ỹ oñembojeroviárõ

16 Iñañáva heta ramo,
heta tembiapo vai,
heko potĩva ohecháne
umíva oñehundírõ.

17 Eheko mbo'e nde ra'y,
ha'e ne mbopy'a guapýta,
ha vy'águi ne myenyhẽta.

18 Tupã noporosãmbyhýirõ
tavagua heko sarambi,
ha ovy'áne umi Ñandejára
rembiapoukapy ojapóva.

19 Ñe'ẽmente, pe tembiguái
hasy ojeheko mbo'e haguã,
ohendúrõ jepe oje'éva,
ha'e ndoikuaaséi mba'eve.

20 Itavývagui ikatu
oñeha'arõve
oñe'ẽmba reíva rovaí.

21 Tembiguái oñembojeroviáva
michĩete guive,
amo ipahápe
opu'ãse nde rehe.

22 Ipochy reíva
omyasãi jeiko vai,
umi ipochy vaíva katu
omboheta jeporojuka.

23 Ñembotuicha
oporogueraha ñemotĩme,
jejapo'ỹ reko katu
ome'ẽ vy'a
ha terakuã porã.

24 Mondahápe iñirũgui voi
ivaíva ou kuaa.
Añeteguáva omombe'úrõ
mbojovakehára
oinupãukáta chupe
ijapúrõ katu,
Ñandejára pe oinupãtava.

25 Yvypóragui jekyhyje
upéva peteĩ ñuhã,
ha ojeroviáva Ñandejárare
oñerenohẽne jejopy vaígui.

26 Heta oime ohekáva
mburuvicha guasu pytyvõ,
ha ojeiko kuaa haguã katu
Ñandejáraguinte ou.

27 Umi imba'e porãvape,
heko ky'áva ombojeguaru,
ha umi mba'e vai apoha katu
heko jojávape ndohayhúi.