1 Miré hacia otro lado, y esto fue lo que vi en este mundo: hay mucha gente maltratada, y quienes la maltratan son los que tienen el poder. La gente llora, pero nadie la consuela. 2 Entonces dije: «¡Qué felices son los que han muerto, y que lástima dan los que aún viven!» 3 Aunque, en realidad, son más felices los que no han nacido, pues todavía no han visto la maldad que hay en este mundo.
4 También vi que todos trabajan y buscan progresar solo para tener más que los otros. Pero tampoco esto tiene sentido, porque es como querer atrapar el viento. 5 Es verdad que, «el tonto no quiere trabajar y por eso acaba muriéndose de hambre»; 6 pero «más vale una hora de descanso que dos horas de trabajo», pues el mucho trabajo no sirve de nada.
La unión hace la fuerza
7 Miré hacia otro lado, y vi que en esta vida hay algo más que no tiene sentido. 8 Me refiero al hombre solitario, que no tiene hijos ni hermanos: todo el tiempo se lo pasa trabajando, y nunca está satisfecho; siempre quiere tener más. Ese hombre jamás se pone a pensar si vale la pena tanto trabajar y nunca gozar de la vida. ¡No tiene sentido esforzarse tanto!
9 La verdad, «más valen dos que uno», porque sacan más provecho de lo que hacen. 10 Además, si uno de ellos se tropieza, el otro puede levantarlo. Pero ¡pobre del que cae y no tiene quien lo ayude a levantarse! 11 Y también, si dos se acuestan juntos, entran en calor; pero uno solo se muere de frío. 12 Una sola persona puede ser vencida, pero dos ya pueden defenderse; y si tres unen sus fuerzas, ya no es fácil derrotarlas.
Juventud y sabiduría
13 Si tengo que elegir, prefiero al joven pobre pero sabio, que al rey viejo pero tonto que no deja que nadie lo aconseje. 14-16 Porque ese rey viejo muere y viene otro más joven, y aunque el nuevo rey haya nacido en la pobreza, o haya estado en la cárcel, la gente lo apoya al principio. Sin embargo, con el tiempo habrá muchos que tampoco estarán contentos con él. Y esto no tiene sentido; ¡es como querer atrapar el viento!
1 Ama'ẽ upéi umi jejopýre, ko arapýpe oikóva. Ha ahecha umi ojejopýva hasẽha ha ndaipóri ombohory vaerã chupe kuéra; umi ijopyha oity hese kuéra mbarete ha ndaipóri ombopy'a guapýva chupe kuéra. 2 Upévare ha'e, umi omano vaekue iñangapyhyveha oikovévagui; 3 umi oikove ypy'ỹva gueteri jepe, oĩ porãve omanóva ha oikovévagui ndohecháigui gueteri ñaña oĩva ko arapýpe. 4 Ahecha avei, oñemba'apo heta ramo ha oñesẽ porã upe mba'apópe, upéva ogueruha jerekose vai oporomopu'ãva oñoakãre, ha upéva avei tavy reko poru rei ha yvytu jokose. 5 Oje'e niko: “Itavýva ombojuasa ijyva ha oñembyai ha'e voi” 6 Che katu ha'e: “Iporãve repytu'u sa'imi, ne kane'õve rangue rejokoségui yvytu.”
7 Ajerévo che yképe, ahecha ambue tavy reko poru rei ko arapy pegua: 8 peteĩ karia'y ha'eñóva, iñirũ'ỹva, ta'ýra'ỹva ha ipehẽngue'ỹva, araka'eve ndopytu'úiva ha naikane'õiva oma'ẽ haguã hetaite mba'e oguerekóvare, ha oñeporandu'ỹva: “Avápe guarã piko amba'apoitei? Mba'eha piko ndaiko porãi?” Upéva avei tavy reko poru rei ha peteĩ mba'e pohýi.
Jajoaju ramo ñane mbarete
9 Mokõi iporãve peteĩgui, hetave mba'e oguenohẽ mba'apógui. 10 Pe peteĩ ho'a ramo, pe mokõiha omopu'ã jey chupe. Ha to'amína pe ha'eño oikóva, ndaipóri chéne avave omopu'ãva chupe! 11 Upéi ave, mokõi oñeno ramo oñondive, mokõivéva ndairo'ýi; 12 ha'eñóva rehe ikatu oime ipu'akáva; mokõi ramo katu, ikatuve ojepytaso. Ha upéi ave, inimbo ipo mbohapýva ndosói oimeháicha rei.
Ndaha'éi ñande tuja haguérente ñane arandúva
13 Ha upéi katu, iporãve mitãrusu mboriahu iñarandúva, mburuvicha guasu tuja itavývagui, kóva ndoheja véima oñeñemoñe'ẽ chupe. 14-15 Jepevénte pe mitãrusu ombyekoviátava hína mburuvicha guasu oĩvape, ojupi ra'e yvyrakua guive mburuvicha ramo, térã mboriahuha guive, ahecháva yvypóra oipytyvõha chupe. 16 Ha heta ramo jepe umi ipo guýpe oguerekótava, umívape ha iñemoñare kuérape nomyangapyhy mo'ãi. Ha upéva avei tavy reko poru rei ha yvytu jokose.
Oje'e vaekue ojejapotaha ojejapo vaerã
17 Rehóvo Tupaópe eñangareko nde jehe; reikuave'ẽ rangue ime'ẽmby umi ivýrovaicha, ohecha kuaa'ỹva ojapoha ivaíva, eñemboja rejapo haguã Tupã he'íva.