El ejemplo del pastor de ovejas
1 Jesús les dijo:

«Ustedes saben que solo un ladrón y bandido entra al corral saltando la cerca. 2 En cambio, el pastor de las ovejas entra por la puerta. 3 El que cuida la entrada le abre, y el pastor llama a cada una de sus ovejas por nombre, y ellas reconocen su voz. Luego el pastor las lleva fuera del corral, 4 y cuando ya han salido todas, él va delante de ellas.
»Las ovejas siguen al pastor porque reconocen su voz. 5 Pero no seguirían a un desconocido; más bien huirían de él, pues no reconocerían su voz.»

6 Jesús les puso el ejemplo anterior, pero ellos no entendieron lo que les quiso decir.
Jesús es el buen pastor
7 Entonces Jesús les explicó el ejemplo:

«Yo soy la puerta de las ovejas. 8 Todos los que vinieron antes que yo, eran bandidos y ladrones; por eso las ovejas no les hicieron caso. 9 Yo soy la puerta del reino de Dios: cualquiera que entre por esta puerta, se salvará; podrá salir y entrar, y siempre encontrará alimento.
10 »Cuando el ladrón llega, se dedica a robar, matar y destruir. Yo he venido para que todos ustedes tengan vida, y para que la vivan plenamente. 11 Yo soy el buen pastor. El buen pastor está dispuesto a morir por sus ovejas. 12 El que recibe un salario por cuidar a las ovejas, huye cuando ve que se acerca el lobo. Deja a las ovejas solas, porque él no es el pastor y las ovejas no son suyas. Por eso, cuando el lobo llega y ataca a las ovejas, ellas huyen por todos lados. 13 Y es que a ese no le interesan las ovejas, solo busca el dinero; por eso huye.
14-15 »Así como Dios mi Padre me conoce, yo lo conozco a él; y de igual manera, yo conozco a mis seguidores y ellos me conocen a mí. Yo soy su buen pastor, y ellos son mis ovejas. Así como el buen pastor está dispuesto a morir para salvar a sus ovejas, también yo estoy dispuesto a morir para salvar a mis seguidores.
16 También tengo otros seguidores que ustedes no conocen; son ovejas que traeré de otro corral, y me obedecerán. Así tendré un solo grupo de seguidores, y yo seré su único pastor.
17 »Mi Padre me ama porque estoy dispuesto a entregar mi vida para luego volver a recibirla. 18 Nadie me quita la vida, sino que yo la entrego porque así lo quiero. Tengo poder para entregar mi vida, y tengo poder para volver a recibirla, pues esto es lo que mi Padre me ha ordenado hacer.»

19 Cuando aquellos judíos oyeron esto, se pusieron a discutir, pues unos pensaban una cosa, y otros otra. 20 Muchos decían: «Ese hombre tiene un demonio y está loco. ¿Por qué le hacen caso?» 21 Pero otros decían: «Nadie que tenga un demonio puede hablar así. Además, ningún demonio puede darle la vista a un ciego.»
Los jefes judíos quieren matar a Jesús
22 Era invierno, y Jesús había ido a Jerusalén para participar en la fiesta del Templo. 23 Mientras andaba por los patios del templo, cerca del Portón de Salomón, 24 la gente lo rodeó y le preguntó:

—¿Hasta cuándo nos tendrás con esta duda? Dinos ahora mismo si eres el Mesías.

25 Jesús les respondió:

—Ya les dije quién soy, pero ustedes no me han creído. Yo hago todo con la autoridad y el poder de mi Padre, y eso demuestra quién soy yo. 26 Pero ustedes no me creen, porque no me siguen ni me obedecen. 27 Mis seguidores me conocen, y yo también los conozco a ellos. Son como las ovejas, que reconocen la voz de su pastor, y él las conoce a ellas. Mis seguidores me obedecen, 28 y yo les doy vida eterna; nadie me los quitará. 29 Dios mi Padre me los ha dado; él es más poderoso que todos, y nadie puede quitárselos. 30 Mi Padre y yo somos uno solo.

31 Otra vez, los jefes judíos quisieron apedrear a Jesús, 32 pero él les dijo:

—Ustedes me han visto hacer muchas cosas buenas con el poder que mi Padre me ha dado. A ver, díganme, ¿por cuál de ellas merezco morir?

33 Ellos le respondieron:

—No queremos matarte por lo bueno que hayas hecho, sino por haber ofendido a Dios. Tú no eres más que un hombre, y dices que eres igual a Dios.

34-35 Jesús les dijo:

—¡Pero en la Biblia Dios dice que somos dioses! Y ella siempre dice la verdad. 36 Y si Dios me envió al mundo, ¿por qué dicen ustedes que ofendo a Dios al decir que soy su Hijo? 37 Si no hago lo que mi Padre quiere, entonces no me crean. 38 Pero si yo lo obedezco, crean en lo que hago, aunque no crean en lo que digo. Así, de una vez por todas, sabrán que mi Padre y yo somos uno solo.

39 De nuevo ellos intentaron encarcelar a Jesús. Pero él se les escapó, 40 y se fue de nuevo al otro lado del río Jordán, al lugar donde Juan el Bautista había estado bautizando. Mientras estaba allí, 41 muchas personas fueron a verlo, y decían: «Juan el Bautista no hizo ningún milagro, pero todo lo que dijo de Jesús era verdad.»
42 Y mucha gente de aquel lugar creyó en Jesús.
Ovecha rerekua rehegua
1 Jesús he'i: “Añete ha'e peẽme, pe oike'ỹva ovecha kuéra korápe hokẽ rupi, upéva mondaha ha teko moñái hína. 2 Upe oikéva kora rokẽ rupi katu, upéva hína pe ovecha rerekua oñangarekóva umi ovecháre. 3 Kora rerekua oipe'a pe ovecha rerekuápe kora rokẽ ha'e oike haguã. Ha oike ha'e, ha peteĩ-teĩme ohenói umi ovecha kuérape héra rupi, ha ha'e kuéra oikuaa iñe'ẽ. Ha'e oguenohẽ umi ovecha korágui, 4 ha osẽmbávo okápe, ha'e oho henonderã. Umi ovecha oho hapykuéri oikuaágui iñe'ẽ. 5 Peteĩ oikuaa'ỹva rapykuéri katu ndoho mo'ãi. Okañymba uvei chugui, ndoikuaáigui iñe'ẽ.”
6 Jesús ohenduka chupe kuéra ko ñe'ẽ mbojoja, ha'e kuéra katu ndohecha kuaái mba'épa Jesús he'ise chupe kuéra.
Jesús, ovecha rerekua imba'e porãva
7 Jeús oñe'ẽ jey chupe kuéra kóicha: “Añetehápe ha'e peẽme: Che hína pe okẽ ohasaha rupi ovecha kuéra. 8 Opa umi ou vaekue che mboyve, umíva mondaha ha teko moñái vaekue, ha umi ovecha kuéra nohendúi vaekue chupe kuéra. 9 Che ha'e pe okẽ. Che rupi oikéva ndojejopy vai mo'ãi. Ha'e ojoguáta ku ovechápe, oike ha osẽva korágui ha ojuhúva hembi'urã.”
10 “Mondaha niko ou omonda, oporojuka ha ohundi haguã opa mba'e. Che katu aju peikove haguã, ha peikove haguã peikotevẽ'ỹre mba'eve. 11 Che hína pe ovecha rerekua imba'e porãva. Pe ovecha rerekua imba'e porãva oĩ ome'ẽ haguãicha hekove ijovecháre. 12 Pe virúre omba'apóva katu ohecha ramo ou aguara guasu, oheja umi ovecha ha okañy. Péicha ojapo ha'e ndaha'éigui ovecha rerekua, ha umi ovecha ndaha'éigui imba'e. Pe aguara guasu ojeity umi ovecha apytépe ha omosarambi opa rupi. 13 Pe virúre omba'apóva okañy, virúnte iñakãme oguerekógui ha umi ovecha katu nahániri.”
14-15 Che ha'e pe ovecha rerekua imba'e porãva. Che Ru che kuaaháicha chéve, che aikuaa che Rúpe. Péicha avei, che aikuaaháicha che ovechápe, ha'e kuéra che kuaa chéve. Che aĩ ame'ẽ haguãicha che rekove hese kuéra. 16 Oime avei areko ambue ovecha, ndaha'éiva kóva ko kora pegua, umíva avei agueru vaerã. Ha'e kuéra ohendúta che ñe'ẽ, oúta oiko peteĩ atýpente ha peteĩnte herekuáta.
17 “Che Ru che rayhu aimégui ame'ẽ haguãicha che rekove, upe rire aikove jey haguã. 18 Ndaipóri ikatúva oipe'a che hegui che rekove, che uvei pe ame'ẽva che jehegui. Che añónte pe ikatúva ame'ẽ, ha chéve jeýnte ija aikove jey haguã. Péicha he'i chéve che Ru ajapo haguã.”
19 Umi judío kuéra ohendúvo ko'ã mba'e, ojoavypa jeýma hikuái. 20 Oĩ heta he'íva:
--Mba'e pochy niko oguereko, ha itarova. Maerã piko pehendu chupe?
21 Oĩ katu he'íva:
--Mba'e pochy oguerekóva noñe'ẽ mo'ãi péicha. Mba'éicha piko mba'e pochy omongueráta peteĩ ohecha'ỹvape?
Judío kuéra oñemoĩ Jesús rehe
22 Ro'y upérõ, ha umi árape Jerusalénpe ombyarete hikuái Tupao oñemboyke jey ramo guare Tupãme. 23 Jesús katu oguata oikóvo Tupao rupi, Salomón rogaguy heraha rupi. 24 Upépe, umi judío kuéra oñembojerepa hese ha oporandu chupe:
--Araka'e peve piko ore rerekóta roikuaa porã'ỹre mba'épa ro'e vaerã nde rehe? Emombe'u porãntena oréve. Ndépa hína pe Mesías?
25 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ha'éma niko peẽme, ha nda che reroviaséi. Umi mba'e che ajapóva che Ru ohejágui chéve ajapo, ohechauka porã mávapa che. 26 Peẽ katu ndapegueroviái, ndaha'éigui peẽ che ovecha. 27 Che ovecha kuéra niko oikuaa che ñe'ẽ ha ou che rapykuéri, ha che aikuaa chupe kuéra. 28 Che ame'ẽ chupe kuéra tekove opa ára guarãva, ha araka'eve ha'e kuéra noñehundi mo'ãi, ha avave ndoipe'a mo'ãi che hegui. 29 Upe che Ru ome'ẽva chéve tuichave opaite mba'égui, ha avave ndaikatu mo'ãi oipe'a ipógui. 30 Che Ru ha che peteĩnte.
31 Upépe, umi judío kuéra ipojái jeýma itáre, ojapi haguã chupe. 32 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Che Ru pokatu rupi, heta mba'e iporãva ajapo pende rovake. Mavaitévarepa che jukáta itápe?
33 Umi judío kuéra he'i chupe:
--Nderejejuka mo'ãi iporãva rejapo haguére. Rejejukáta rejahéi haguére Tupãre. Yvypórante niko nde, ha reikose Tupã ramo.
34 Jesús he'i chupe kuéra:
--Pende léipe niko he'i Tupã he'i hague: ‘Peẽ niko tupã.’ 35 Jaikuaa niko Ñandejára Ñe'ẽme he'íva ndaikatuiha ñamboyke araka'eve. Ha upépe Tupã he'i vaekue umi iñe'ẽ ome'ẽ vaekuépe, ha'e kuéra ha'eha tupã. 36 Tupã che mboyke vaekue imba'erã ha che mbou yvy ári. Mba'éicha piko aipóramo pejéta ajahéi hague hese, ha'e haguére che Tupã Ra'yha? 37 Che ndajapói ramo umi mba'e che Ru ojapóva, ani che rerovia. 38 Ajapo ramo umi mba'e ha'e ojapóva katu, nda che reroviái ramo jepe che rehe, perovia umi mba'e ajapóva. Péicharõ peikuaa porãta che Ru ha che peteĩnteha.
39 Upépe, omyakãsãse jey mo'ã chupe hikuái, Jesús katu okañy chugui kuéra.
40 Jesús ohasa jey ysyry Jordán mboypýri, ku Juan oporomongarai haguépe ha upépe opyta. 41 Heta umi oúva hendápe, ha upéi he'íva:
--Juan ndojapói ramo jepe vaekue mba'eve hechapyrãva, añeteguánte he'i vaekue oñe'ẽ ramo ko kuimba'ére.
42 Ha heta umi upepegua ojerovia Jesús rehe.