Dios castiga a Jerusalén
1 1 (6) Dios también me dijo:

2-4 2-4 (7-9) «Ezequiel, hombre mortal, vuelve la mirada hacia Jerusalén y diles a los israelitas que yo me he declarado enemigo de ellos y del templo. Tomaré la espada y, desde el norte hasta el sur, mataré por igual a justos y a pecadores. 5 5 (10) Todo el mundo se dará cuenta entonces de que, cuando yo saco la espada, algo terrible va a suceder.
6 6 (11) »Pero tú, ve y llora amargamente delante de todos ellos. Déjales ver tu dolor. 7 7 (12) Y si te preguntan por qué lloras, diles que te da tristeza saber que pronto pasará algo que dejará a todos sin aliento, sin fuerzas y temblando de miedo. Esto sucederá en cualquier momento. Ya no tarda. Les juro que así será».

8 8 (13) Dios también me dijo:

9 9 (14) «Anuncia de mi parte lo siguiente:

“¡La espada, la espada!
Ya le he sacado filo y brillo.
10 10 (15) Le saqué filo para matar;
le saqué brillo para deslumbrar.
11 11 (16) Está afilada y pulida,
lista para que sea puesta
en manos del asesino.
12 12 (17) ¡Llora de dolor, hombre mortal!
¡Golpéate con rabia el pecho,
porque esta espada matará a mi pueblo!
Todos los jefes de Israel
y todos los israelitas
están condenados a muerte.
13 13 (18) Les juro que así será”.

14-15 14-15 (19-20) »Pero tú, Ezequiel, da este mensaje de mi parte:

“¡Que hiera la espada!
¡Que mate y vuelva a matar!
¡Que todos tiemblen de miedo!
¡Los tengo acorralados!

”Por todas partes he puesto
la espada asesina.
Pulida está, para deslumbrar;
afilada está, para matar.
16 16 (21) Se mueve de un lado a otro;
¡su filo hiere por todas partes!

17 17 (22) ”Dejaré que la espada mate
hasta que se calme mi enojo.
¡Les juro que así será!”»

18 18 (23) Dios también me dijo:

19-20 19-20 (24-25) «Tú, Ezequiel, dibuja dos caminos, para que el rey de Babilonia pase por ellos con su espada. Los dos caminos saldrán del mismo país. Allí donde comience cada camino pondrás señales que indiquen a dónde llevan. Una de las señales apuntará hacia Rabá, la ciudad de los amonitas, y la otra apuntará hacia Jerusalén, la ciudad amurallada de Judá.
21 21 (26) »El rey de Babilonia se detendrá allí donde se aparten los dos caminos, y se preguntará qué camino seguir. Usará toda forma de adivinación con la esperanza de saber qué ciudad atacar. 22 22 (27) Y la respuesta será: “Marcha contra Jerusalén”. El rey dará la orden: “¡Al ataque! ¡Preparen las máquinas y derriben los portones! ¡Hagan rampas para subir a la muralla! ¡Pongan escaleras para entrar en la ciudad! ¡Lancen gritos de guerra! ¡Que empiece la matanza!”
23 23 (28) »La gente de Jerusalén no va a creer en tus palabras, pues confían en el tratado que hicieron con el rey de Babilonia. Sin embargo, este rey les recordará sus pecados y se los llevará prisioneros. 24 24 (29) Por eso yo, el Dios de Israel, afirmo:

“No me he olvidado de sus maldades;
sus crímenes todo el mundo los conoce.
Todo lo que ustedes hacen
demuestra que son unos pecadores.
Por eso serán capturados con violencia.

25-26 25-26 (30-31) ”Y tú, rey de Israel,
eres un criminal malvado.
Pero te ha llegado la hora;
¡llegó el día de tu castigo!
¡Quítate de la cabeza el turbante!
¡Entrega ya tu corona,
que todo va a cambiar!
Lo que hoy está arriba,
mañana estará abajo;
lo que hoy está abajo,
mañana estará arriba.
Les juro que así será”.

27 27 (32) »Voy a destruir esta ciudad, y la dejaré convertida en un montón de escombros. Todo esto pasará cuando llegue el rey de Babilonia. A él le he encargado ejecutar la sentencia.
Dios castigará también a los amonitas
28 28 (33) »Los amonitas han ofendido a mi pueblo. Pero tú, Ezequiel, les dirás de mi parte:

“¡Ya está lista la espada!
Pulida está, para deslumbrar;
Afilada está, para destruir.
29 29 (34) ¡Ustedes reciben mensajes falsos!
¡Sus adivinos les dicen mentiras!
Ustedes son unos criminales malvados,
pero les ha llegado la hora.
¡Llegó el día de su castigo,
y les cortarán la cabeza!
Dios castigará a Babilonia
30 30 (35) ”Y tú, Babilonia,
guarda ya la espada en la funda,
que ahora voy a juzgarte
en tu propio país.
31 31 (36) Descargaré mi enojo sobre ti
y te destruiré por completo,
como si el fuego te consumiera.
Dejaré que caigas en manos
de gente cruel y sin piedad,
que fue entrenada para destruir.
32 32 (37) Les prenderán fuego a tus ciudades
y las destruirán por completo;
por todo el país correrá sangre,
y nadie volverá a recordarte.
Te juro que así será”».
1 Ñandejára he'i chéve: 2 “Nde, kuimba'e, ejere yvývo gotyo ha emondo upe gotyo ne ñe'ẽ: Emomarandu che rérape upe ka'aguýpe, oĩva yvývo gotyo, 3 ha ere chupe: Ñandejára he'i: Che ambojáta nde rehe peteĩ tata ohapypátava opa nde yvyra, hokýva ha ipirúva, ko tata kóva ndogue mo'ãi ha ohapýta opa mba'e nde pype oĩva, yvate gotyo guive yvývo peve, 4 ha mayma yvypóra ohecháta, che, opa mba'e Jára, ambojepota hague, ha upe tata ndogue mo'ãi.” 5 Che ha'e chupe iñe'ẽ: “Anína, che Jára, opavave niko he'íma voi che rehe che ñe'ẽ reiha.”
Ñandejára kyse puku
6 Ñandejára he'i chéve: 7 “Nde, kuimba'e, ejere Jerusalén gotyo ha emondo ne ñe'ẽ tupaóre. Che rérape emomarandu Israel guápe 8 ha ere chupe: Che apu'ã nde rehe. Anohẽta che kyse puku ajuka haguã peteĩcha, heko jojávape ha hembiapo vaívape, 9 Ajukáta peteĩcha heko jojávape ha hembiapo vaívape yvate gotyo guive yvývo peve. 10 Ha opavave oikuaáne che, opa mba'e Jára, anohẽ hague che kyse puku ha nañongatu mo'ãiha. 11 Ha nde, kuimba'e, ejahe'o soro nde py'aite guive opavave renondépe. 12 Ha peichahágui oñeporandu ramo ndéve mba'érepa ne rasẽ, ere chupe kuéra reñemomarandu hague oimeha peteĩ mba'e oiko potaitéva hína ha opa yvypóra ipy'a kangypataha, oitytaha ijyva, avave ndaipy'a guasu mo'ãiha, ha maymávape oryryitaha henypy'ã kyhyjégui. Oguahẽma ára, oikótama hína. Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha” 13 Ñandejára he'i chéve: 14 “Emomarandu che rérape nde, kuimba'e, ha ere, che, opa mba'e Jára ha'e hague ndéve ere haguã:

Peteĩ kyse puku
hãimbe ha overa hendy.
15 Hãimbe oporojuka haguã,
ha overa hendy ára tirícha.
16 Oñehãimbe'e
ojeporu haguã,
hãimbe ha overa hendy
oporojukátava
pópe guarã.
17 Nde, kuimba'e, esapukái,
ne rasẽ,
upe kyse puku
oĩ ojuka haguã
che retãgua maymáva
ha mburuvicha kuéra
Israel guápe,
ojehejáva omano haguã
che retãgua ndive.
Ejepyti'a mbotáke
ñembyasýgui,
18 aipy'a ra'ãgui
che retã guápe.”
Che, opa mba'e Jára,
ha'e upéicha.
19 “Nde, kuimba'e,
eñe'ẽ che rérape,
emyakã raku upe kyse pukúpe
toporokytĩ jo'a-jo'a
pochypópe.
Upéva kyse puku
oporojuka haguã,
kyse puku oporojukapáva,
opa yvypóra ári oiméva
opa rupi.
20 Ha'e pene mongyhyjepáta,
hetaitereípe ojukáta,
opa ógape amoĩ
upe kyse puku oporojukapáva.
Upéva kyse puku
overa hendýva,
hãimbéva oporojuka haguã.
21 Ne rãimbe roipota,
akatúape ha asúpe,
tereikytĩ ápe ha pépe!
22 Che avei amyakã rakúta
che py'a guapy peve.”
che, opa mba'e Jára,
ha'e upéicha.

23 Tupã he'i chéve: 24 “Nde, kuimba'e, ejapo mokõi tape, mburuvicha guasu Babilonia pegua ohasa haguã ikyse puku reheve. Mokõive osẽ vaerã peteĩ tetãgui ha umi oñepyrũhápe remoĩ vaerã peteĩ mba'e rechaukaha he'íva mba'e távapepa oho. 25 Rejapo vaerã peteĩva umi tape ohasa haguã mburuvicha guasu ikyse puku reheve, oguahẽ haguã Rabápe, amoníta kuéra táva ha Jerusalén, óga mbaretépe oñembojeréva. 26 Mburuvicha guasu Babilonia pegua oñemoĩ umi mokõi tape oñepyrũhápe ha oity po'a oikuaa haguã mba'e tapérepa ohóta: ohecha hu'ýre, oporandu itupã gua'u kuérape, oipyguara tymba py'akue. 27 Ipo akatúape osẽ chupe hu'y ohechaukáva Jerusalén, ha he'ise, ojeity vaerãha hi'ári opa mba'e ho'a haguã hese reheve ha he'i ojeporojukapa guasu haguã, ayvu guasúpe, ojeity haguã okẽ nguéra, ojejapo haguã tape yvate ojejapyhara haguã ikorapy yvate ha oñemongorapaite haguã. 28 Jerusalengua kuéra katu oimo'ãta kóva marandu reinteha, umi ñe'ẽ ñome'ẽ ojapo vaekuére. Añetehápe katu, upéva omombe'u hína hembiapo vai kuéra, ha omomarandu hína Jerusalén ho'ataha. 29 Upévare che, opa mba'e Jára, ha'e: Pene rembiapo vaikue ha pende porojukakue ojekuaa porãiterei, opa pene rembiapo vaikue ojekuaapa. Upévare pe'áta. 30 Ha ndéve, mburuvicha guasu Israelgua, porojukahára reko aña, oguahẽma ára reñenupã haguã ipahávo. 31 Che, opa mba'e Jára, ha'e: Ojepe'áta nde hegui jeguaka ne akã rehegua ha opa mba'e iñambuéta: oguahẽta yvate pe yvýpe oĩva ha ho'áta yvýpe yvate oĩva! 32 Opa mba'e ohejáta yvýre ñembyaikuepa. Ha upéva oikóta ou vove ku, che ha'égui chupe, omoĩtava teko joja.”
Amoníta kuéra ñenupã
33 “Nde, kuimba'e, emomarandu che rérape ha ere, kóicha he'i Ñandejára umi amonítape ijuru guasúre Israel rehe;

kyse guasu ojehekýima,
hãimbe ha overa hendy,
oporojuka haguã,
overa hendy ára tirícha.

34 Umi mba'e pehecháva, gua'únte ha umi marandu pejapóva katu japu rei. Kyse puku ho'áta heko añáva ha porojukahára ajúrare. Oguahẽma ára peñenupã haguã ipahávo. 35 Pende kyse puku pemoinge jey hyrúpe! Che pombojovakéta upe yvy peiko ypy haguépe, 36 ha aitýta nde rehe che pochy tata rendy tuichapa jepe vaicha pohejáta umi heko añáva ha oporohundipáva pópe. 37 Pejehapýta, peñehundipáta; pende ruguy osyrýta pene tetã teépe ha avave naimandu'a mo'ãvéi pende rehe.” Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha.