David y Sibá
1 Cuando David terminó de pasar por la parte alta del cerro, un sirviente de Mefi-bóset llamado Sibá fue a verlo. Llevaba dos burros cargados con doscientos panes, cien tortas de uvas pasas, cien frutas maduras y un recipiente de cuero lleno de vino. 2 Al verlo, el rey David le preguntó:

—¿Y para qué me traes todo esto?

Sibá le respondió:

—Los burros son para que la familia de Su Majestad viaje en ellos. Los panes y la fruta son para la gente más joven, y el vino es para los que se desmayen en el desierto.

3 El rey le preguntó:

—¿Y dónde está Mefi-bóset?

Sibá contestó:

—Se quedó en Jerusalén. Como es nieto de Saúl, cree que los israelitas lo harán rey.

4 Entonces el rey David le dijo a Sibá:

—Desde hoy, todo lo que era de Mefi-bóset será para ti. Yo te lo doy.

Sibá le dijo al rey:

—Yo estoy para servir a Su Majestad. Muchas gracias por este favor que me hace.
Simí insulta a David
5-6 Cuando el rey David llegó a Bahurim, salió a su encuentro Simí hijo de Guerá, que era pariente de Saúl. Simí empezó a arrojarles piedras a David y a los guardias que lo rodeaban, 7 Además, insultaba a David y le decía:

«¡Vete de aquí, asesino malvado! 8 ¡Tú querías ser rey, y por eso mataste a los parientes de Saúl! Pero ahora Dios te está castigando. ¡Qué bueno que ahora el rey es tu hijo Absalón! ¡Eso te mereces por asesino!»

9 Abisai hijo de Seruiá le dijo al rey:

—¿Por qué permite Su Majestad que este inútil lo ofenda? ¡Déjeme usted ir a cortarle la cabeza!

10 Pero el rey le dijo:

—No te metas en mis asuntos. Tal vez Dios lo mandó a maldecirme. Si es así, nosotros no somos nadie para impedírselo.

11 Enseguida, David les dijo a Abisai y a todos sus sirvientes:

«Déjenlo que me ofenda todo lo que quiera, pues Dios le ha ordenado hacerlo. Si hasta mi propio hijo quiere matarme, ¡con más razón lo hará este hombre de la tribu de Benjamín! 12 Pero cuando Dios vea lo mucho que estoy sufriendo, tal vez me envíe bendiciones y no maldiciones».

13 David y su gente siguieron caminando, pero desde el otro lado del cerro, Simí lo seguía maldiciendo, arrojándole piedras y levantando polvo.
14 Cuando David y toda su gente llegaron al río Jordán, se quedaron a descansar allí, pues estaban muy cansados.
Absalón entra en Jerusalén
15 Mientras tanto, Absalón y Ahitófel, y sus muchos seguidores entraron en Jerusalén. 16 Husai el arquita, que era amigo de David, se acercó a Absalón y gritó: «¡Viva el rey! ¡Viva el rey!»
17 Absalón le reclamó:

—¿Qué clase de amigo eres, que no te fuiste con tu amigo David?

18 Husai le contestó:

—Yo estoy para servir a quien todos los israelitas elijan como su rey, y el elegido es usted. Así que yo me quedo aquí. 19 ¿A quién más podría yo servir, si no a Su Majestad, que es hijo de un rey? Yo le serviré a usted como antes serví a su padre.

20 Después Absalón le preguntó a Ahitófel:

—¿Qué me aconsejas hacer?

21 Y Ahitófel le contestó:

—Tome Su Majestad a las mujeres que su padre dejó para que cuidaran el palacio, y acuéstese con ellas. Así los israelitas se darán cuenta de que usted ya ha roto relaciones con su padre, y entonces le tendrán más confianza.

22-23 En aquel tiempo, tanto David como Absalón tomaban los consejos de Ahitófel como si vinieran de Dios mismo. Por eso Absalón ordenó enseguida que pusieran en la azotea una tienda de campaña, y allí, a la vista de todos, tuvo relaciones sexuales con las mujeres de su padre.
David oñe'ẽ Sibá ndive
1 Ohasa rire David pe yvyty ru'ãgui amo gotyomive, osẽ huguãitĩvo Mefi-Bóset rembiguái Sibá. Ogueru mokõi vúrro oñembyapéva ha hi'ári kuéra 200 mbuja, 100 mbujape parral'a ñembopiru pyrégui, 100 yva uperõgua ha peteĩ vakapi kaguy ryru, kaguýgui henyhẽva. 2 David oporandu chupe:
—Maerãpa reru kóva?
Ha Sibá he'i chupe;
—Vúrro kuéra hína ojupi haguã hi'ári nde rogagua; mbuja ha yva ho'u haguã ñorãirõhára kuéra, ha kaguy hoy'u haguã umi ikane'õva yvy ojeiko'ỹha rupi.
3 —Mamópa oĩ nde jára remineno, oporandu chupe David.
Opyta Jerusalénpe, he'i Sibá, oimo'ãgui ko'ágã Israelgua ome'ẽ jeytaha chupe upe tetã ijaguélo mba'ekue.
4 —Upéicharõ, he'i chupe David, opytáma ne mba'erã opa Mefi-Bóset mba'ekue.
—Hánga'u rema'ẽ che rehe opa ára, che ruvicha guasu, he'i Sibá ojayvývo henondépe.
5 David oguahẽvo upe héravape Bahurim, peteĩ kuimba'e Saúl róga pegua osẽ upégui. Upéva Guerá ra'y ha héra Simí, ha oñe'ẽ reity, 6 ha oha'ã ohóvo itápe David ha mburuvicha kuérape, pe mburuvicha guasúpe omo'ãro jepe igénte ha umi hese oñangarekóva. 7 Simí oñe'ẽ reity chupe he'ívo:
—Hýpy, nde porojukahára ahẽ! Tereho ko'águi! 8 Ñandejára omyengoviáma ndéve hetaite Saúl rogaguápe rejuka haguére reiko haguã hendaguépe mburuvicha guasúrõ! Ágã katu Ñandejára ne me'ẽma nde ra'y tee Absalón pópe, ha ápe rerotyryry rehóvo ne ñañangue; nde niko hína porojukahárante voi!
9 Upérõ Abisai, Seruiá memby, he'i mburuvicha guasúpe:
—Mba'ére piko ko jagua re'õngue oñe'ẽ reitýta hína che ruvicha guasúpe? Che rejána tañakã'o chupe peteĩ sapy'aitépe!
10 David katu he'i chupe:
Ko mba'e ndaha'éi pene ndive hína, Seruiá memby. Oime vaerãko oñe'ẽ pohýi hína chéve Ñandejára he'i haguére chupe ojapo haguã péicha che rehe. Ha upéicharõ, mávapa he'íta chupe mba'érepa ojapo upéva.
11 Upéi he'i Abisai ha mburuvicha kuérape:
—Che ra'y tee jepe che jukase hína, ko'ýte che jukaséta peteĩ Benjamín ñemoñaregua! Peheja tojahéi che rehe! Ñandejára niko pe he'íva chupe ojapo haguã! 12 Ikatu mba'éko Ñandejára, ohechávo mba'eichaitépa ajepy'apy, che rovasa ko'ã ñe'ẽ ko'ágã ahendúva rekovia.
13 David ha iñirũ nguéra oho hapére, Simí oho aja hapykuéri pe yvyty ykére, ojahéi hese, oha'ã itápe ha omopu'ã yvy tĩmbo. 14 David ha iñirũ nguéra oguahẽvo ysyry Jordánpe, ikane'õ eterei ha opytu'u upépe.
Absalón oike Jerusalénpe
15 Upe aja Absalón oike Jerusalénpe ha omoirũ chupe opa Israelgua ha Ahitófel. 16 Husai, pe arquíta, ha David irũ tee, osẽ Absalón ruguãitĩvo ha osapukái:
—Víva ñande ruvicha guasu! Víva ñande ruvicha guasu!
17 Upérõ Absalón oporandu chupe:
—Mba'e piko oiko ne irũ teégui? Mba'ére nderehói hendive?
18 Mba'eveichave ramo, he'i chupe Husai. Apytase upe Ñandejára ha opa Israelgua oiporavo vaekue ndive. 19 Ha upéi katu, oimérõ aipytyvõ vaerãme, taipytyvõ che irũ tee ra'ýpe. Che amba'apóta ndéve guarã che ruvicha guasu, amba'apo haguéicha nde rúpe guarã.
20 Upe rire Absalón oporandu Ahitófelpe:
—Mba'épa peje chéve jajapo haguã?
21 Ahitófel he'i Absalónpe:
—Eñeno nde ru kuña kuéra ndive, umi ha'e oheja vaekue oñangareko haguã hóga guasúre. Upéicha opavave Israélpe ohecha kuaáta rembopochy hague nde rúpe ha ikyre'ỹvéta opa umi oĩva ne ndive.
22 Upérõ omoĩ hikuái Absalónpe guarã peteĩ óga vakapi pe óga ape ári ha upépe Absalón oñeno itúva kuña kuéra ndive opa Israelgua rovake. 23 Upérõ niko oñeporandu ramo Ahitófelpe, ojeguereko oñeporandu ramo guáicha Ñandejárape. David ha Absalón avei ojerovia eterei hese.