Ahab y el viñedo
1 En la ciudad de Jezreel, vivía un hombre llamado Nabot. Allí tenía una plantación de uvas al lado del palacio de Ahab, rey de Samaria. 2 El rey le dijo a Nabot:

—Quiero comprarte tu viñedo. Como está al lado de mi palacio, quiero sembrar allí verduras. Yo te daré un mejor lugar para cosechar uvas o, si lo prefieres, te pagaré con dinero.

3 Pero Nabot le contestó:

—¡Ni quiera Dios! No le daré a usted lo que mis padres me dejaron al morir.

4 Entonces Ahab se fue a su palacio enojado y triste. Después se acostó en su cama mirando hacia la pared y no quiso comer. 5 Su esposa Jezabel fue a verlo y le preguntó:

—¿Por qué estás tan triste y no quieres comer?

6 Ahab le respondió:

—Porque le pedí a Nabot que me vendiera su plantación de uvas. Le dije que se la iba a pagar o que si prefería le daría un lugar mejor. Pero él me respondió que no me la dará.

7 Su esposa Jezabel le dijo:

—¿Acaso no eres tú el que manda en Israel? Levántate, come y alégrate. Yo te voy a conseguir la plantación de Nabot.

8 Así que Jezabel escribió cartas de parte de Ahab y les puso el sello del rey. Después se las envió a los líderes del pueblo y a los jefes que vivían en la misma ciudad que Nabot. 9-13 En las cartas les decía:

«Ordénenle al pueblo que se ponga a ayunar. Luego llamen a reunión, y hagan sentar a Nabot delante de todos. También hagan sentar delante de él a dos testigos falsos que mientan diciendo que Nabot maldijo a Dios y al rey. Entonces saquen afuera a Nabot y mátenlo a pedradas».

Los líderes y los jefes hicieron lo que Jezabel les dijo. Cuando ya estaban todos reunidos, los dos testigos falsos hablaron en contra de Nabot ante todo el pueblo. Entonces lo sacaron de la ciudad y lo mataron a pedradas. 14 Luego le mandaron a decir a Jezabel: «Nabot está muerto».
15 Enseguida Jezabel llamó a Ahab y le dijo:

—Ve y toma el viñedo de Nabot, el que no te quiso vender, porque Nabot ya está muerto.

16 Tan pronto como Ahab escuchó que Nabot había muerto, se levantó y fue al viñedo para adueñarse de él. 17 Entonces Dios le dijo al profeta Elías:

18 «Ve a Samaria y busca a Ahab, el rey de Israel. Él fue a adueñarse del viñedo de Nabot. 19 Debes decirle que va a morir, pues mató a Nabot y se adueñó de su viñedo. Los perros van a lamer su sangre en el mismo lugar en que lamieron la de Nabot».

20 Cuando Elías encontró a Ahab, este le dijo a Elías:

—¡Vaya, mi enemigo Elías anda por aquí!

Elías le contestó:

—Sí, así es. Siempre haces lo que a Dios no le agrada, 21 y por eso él ahora te enviará una desgracia. Destruirá a tu familia; todos tus descendientes en Israel morirán. 22 Dios hará con tu familia lo mismo que hizo con la de Jeroboam hijo de Nabat, y con la de Baasá hijo de Ahías. Porque hiciste pecar a Israel, y eso ha enojado a Dios. 23 Los perros se comerán a Jezabel en los campos de Jezreel. 24 Cualquier familiar tuyo que muera en la ciudad será comido por los perros, y los buitres se comerán a los que mueran en el campo.

25-29 Cuando Ahab escuchó eso, se puso triste; por eso rompió su ropa, se puso ropas ásperas y ayunó. Entonces Dios le dijo a Elías: «¿Viste cómo se arrepintió Ahab por lo malo que hizo? Por eso no voy a castigar a su familia mientras él viva; esperaré a que su hijo sea rey».
Y es que antes de Ahab, nadie había desobedecido tanto a Dios como él. Su esposa Jezabel fue la que más lo animó a hacer lo malo. La peor maldad de Ahab fue adorar a los ídolos, como lo habían hecho los amorreos, antes de que Dios los expulsara del territorio israelita.
Acab ha Nabot parralty
1 Umi ára ohasa ha peteĩ kuimba'e Jezreel pegua, hérava Nabot, oguereko iparralty upe távape, Samaría ruvicha guasu Acab róga ykére. 2 Peteĩ jey Acab he'i Nabótpe:
—Eme'ẽna chéve nde yvy añemitỹ haguã upépe, oĩ niko che róga ykére. Ame'ẽta ndéve hese rejeruréva.
3 Nabot katu he'i Acábpe:
—Ndaikatúi niko ame'ẽ ndéve che ru yvykue.
4 Acab oho hógape mba'e mbyasy ha pire vai reheve, upe he'i vaekuére chupe Nabot, he'i niko nome'ẽ mo'ãiha chupe itúva yvykue. Oguahẽvo oñeno hupápe oma'ẽvo tápia rehe ha ndokaruséi. 5 Upérõ hembireko Jezabel he'i chupe:
—Mba'ére piko reñembyasy ha nderekaruséi?
6 Acab he'i:
—Nabot Jezreel guápe ha'e ome'ẽ haguã chéve iparralty, pe ha'e ojerurévare, ha nome'ẽséi chéve.
7 Upérõ hembireko Jezabel he'i chupe:
—Nandéi piko Israel ruvicha guasu? Epu'ã katu ekaru ha ani rejepy'apy! Che ame'ẽta ndéve Nabot parralty.
8 Upérõ ha'e ohai kuatiañe'ẽ Acab rérape ha omoĩ hese mburuvicha guasu ra'ãnga ha omondo ikuatia myakãhára*f** ha mburuvicha kuéra Nabot táva guápe. 9 Ikuatia ñe'ẽme he'i: “Pemyerakuã jekaru'ỹ ha pemboguapy Nabótpe opavave renondépe. 10 Upéi pemboguapy henondépe mokõi mba'e renduhare japu, he'ítava hese oñe'ẽ vai hague Tupã ha mburuvicha guasúre. Upéi penohẽ okápe ha pejuka pejapívo itápe.”
11 Umi Nabot táva pegua, myakãhára ha mburuvicha kuéra, ojapo upe Jezabel he'íva ikuatiápe: 12 Omyerakuã hikuái jekaru'ỹ ha omboguapy Nabótpe opavave renondépe. 13 Upéi oguahẽ mokõi mba'e renduhare japu he'íva opavave rovake Nabot rehe, oñe'ẽ vai hague Tupã ha mburuvicha guasúre. Upérõ oguenohẽ hikuái chupe táva rokápe ha ojuka ojapívo itápe. 14 Upéi he'ika hikuái Jezabélpe Nabot ojejapi hague itápe ha omano hague.
15 Jezabel oikuaa vove, he'i Acábpe:
—Tereho katu ha ereko ne mba'erã pe parralty Nabot nome'ẽséi vaekue ndéve. Nabot omanóma.
16 Acab oikuaávo Nabot omano hague, oho ha oñemomba'e iparraltýre. 17 Upérõ Ñandejára oñe'ẽ Elías Tisbé guápe ha he'i chupe: 18 “Tereho pya'e Israel ruvicha guasu Acab rendápe oikóva Samáriape. Ko'ágã oĩ hína Nabot parraltýpe, oho haguépe oñemomba'e haguã hese. 19 Ere chupe: ‘He'ika ndéve Ñandejára: Nabótpe rejuka ha reipe'a haguére imba'éva, upe oheréi haguépe huguy jagua kuéra, oheréita avei nde ruguy.’”
20 Acab he'i Elíaspe:
—Che topa jeýma piko nde, na nde a'éi etéva che rehe?
Elías he'i chupe:
—Rotopa jey. Ha rejapo haguére pe Ñandejára oipota'ỹva, ápe aime roinupã haguã. 21 Upévare péicha he'i Ñandejára: ‘Arúta nde ári ivaíva ha ahundíta opa ne ñemoñare. Ahundíta opa ne ñemoñare kuimba'éva Israélpe oĩva. 22 Hi'arive ajapóta nde rogagua rehe upe ajapo vaekue Jeroboam Nabat ra'y ha Baasá Ahías ra'y rogagua rehe che mbopochy haguére ha rejapouka haguére ivaíva Israel guápe’. 23 Jezabel rehe katu he'ika Ñandejára: ‘Jagua kuéra ho'úta Jezabélpe Jezreel ñúme.’ 24 Ha umi nde rogagua omanóvape távape ho'úta jagua, ha umi ñúme omanóvape ho'úta yryvu. 25 (Ndaipóri vaekue avave ojapóva ivaíva ojapo haguéicha Acab ombojeroviase haguére hembireko Jezabélpe. 26 Ojapo heta mba'e ijaheipy oikóvo tupã gua'u kuéra rembiguái ramo, oiko haguéicha amorréo kuéra Ñandejára omosẽ vaekue Israelgua renonderãgui.)
27 Acab ohendúvo opa ko'ã mba'e, omondoro ijao ñembyasýgui, oñemonde ao vosakuépe ha ndo'uvéi mba'eve. Oke ko'ã ao reheve ha ndovy'avéi ete. 28 Upérõ Ñandejára he'i Elíaspe: 29 “Nderehechái piko mba'éichapa Acab oñemomirĩ che renondépe? Oñemomirĩ haguére che renondépe, ndajapo mo'ãi ivaíva hogagua rehe ha'e oikove aja, ita'ýra oikove ajánte uvei ajapóta.”