El rey justo y sabio
1-2 El Dios de Israel dijo:

«¡Qué mal les va a ir a esos gobernantes que descuidan a mi pueblo y lo destruyen! Jamás se preocupan por él. Al contrario, se comportan como esos pastores que abandonan a sus ovejas. Les advierto que voy a castigarlos, porque abandonaron a mi pueblo en manos de otras naciones. 3 Sin embargo, aunque permití que así fuera, yo mismo haré que mi pueblo vuelva a su país, y que se convierta en una gran nación. 4 Le daré otros gobernantes que lo protejan, y así no volverá a tener miedo. Juro que así lo haré.

5 »En el futuro
haré que un rey justo y sabio
gobierne a mi pueblo.
Será de la familia de David,
gobernará con verdadera justicia,
6 y le pondrán por nombre
“Dios es nuestro salvador”.
Durante su reinado
mi pueblo vivirá en paz y libertad.

7 »Yo les aseguro que viene el día en que ya no se dirá: “¡Lo juro por Dios, que sacó a Israel de Egipto!” 8 Más bien, se dirá: “¡Lo juro por Dios, que sacó a nuestro pueblo de Babilonia! ¡Lo sacó de todos los países adonde lo había expulsado!” Entonces los israelitas habitarán en su propio país».
Los profetas mentirosos
9 Yo, Jeremías, les advierto a los profetas:

«Dios me dio un mensaje especial.
Por eso siento un dolor profundo
y me tiembla todo el cuerpo;
¡hasta parezco un borracho
a punto de caerse!

10 »Los habitantes de este país
son gente malvada;
no saben lo que es ser fieles,
¡no saben hacer lo bueno,
solo cometen injusticias!
Por eso la tierra está bajo maldición:
los pastos se han secado,
y la tierra es un desierto.

11 »Dios mismo lo afirma:

“Los profetas y los sacerdotes
son los primeros en hacer el mal;
¡hasta en el templo
cometen terribles maldades!
12 Por eso los voy a castigar
y caerá sobre ellos la desgracia.
¡Nada ni nadie podrá salvarlos!

13 ”¡En Samaria he visto
las cosas más repugnantes!
Los profetas predican
en nombre del dios Baal
y hacen que mi pueblo me abandone.
14 Pero los profetas de Jerusalén
son peores que ellos;
no solo me abandonan,
sino que dicen mentiras
y ayudan a los malvados.
No hay uno solo de ellos
que quiera cambiar su conducta.
¡Son peores que la gente
de Sodoma y de Gomorra!”

15 »Por tanto, el Dios todopoderoso declara en contra de los profetas de Jerusalén:

“Ustedes son los responsables
de tanta maldad en este país.
Su sufrimiento será terrible
y su dolor no tendrá fin”.

16 »Y a ustedes, los israelitas, Dios les advierte:

“Esos profetas son unos mentirosos,
¡no les hagan caso!
Yo no les di ningún mensaje,
y los sueños que dicen haber tenido
son puro invento de ellos.
17 Aseguran que yo dije
que a los malvados
siempre les irá bien;
que a los que me desprecian
nada malo les pasará.
18 ¡Pero ninguno de esos profetas
ha estado en mi presencia!
¡Ninguno de ellos ha querido
oír mi voz y obedecerme!

19-20 ”Yo estoy muy enojado con ellos
y no voy a quedarme tranquilo
hasta que los haya castigado.
Mi enojo será como un huracán,
que azotará a esos malvados.

”¡Un día de estos entenderán
por qué hago todo esto!

21 ”Esos profetas salen a predicar,
aunque yo no los he enviado
ni les he dado ningún mensaje.
22 Si hubieran estado en mi presencia,
habrían anunciado mi mensaje;
habrían invitado a mi pueblo
a dejar su mala conducta.

23-24 ”Yo soy el Dios de Israel.
Nadie puede esconderse de mí,
pues yo estoy en todas partes,
lo mismo lejos que cerca.

25 ”Ya he escuchado las mentiras de esos profetas. Según ellos, han soñado que les he dado un mensaje. 26 ¡Eso lo inventaron ellos! ¿Cuándo dejarán de mentir? 27 Lo que quieren es que mi pueblo me olvide, como me olvidaron sus antepasados por adorar al dios Baal.
28 ”Yo, el Dios de Israel, les digo: si un profeta tiene un sueño, que lo cuente; si recibe un mensaje de mi parte, que lo comunique al pie de la letra. ¡Pero que se dejen de cuentos! 29-32 Estoy cansado de sus mentiras. ¡Y todavía se atreven a decir que hablan de mi parte! Estoy en contra de esos profetas que dicen haber recibido mensajes de mi parte, pero yo no les he comunicado nada. Esa clase de mentiras no le hace ningún bien a mi pueblo; al contrario, lo conducen al error.
”Mi palabra es tan poderosa como el fuego, y tan dura como un martillo; ¡hasta puede hacer pedazos una roca! Les aseguro que así es.
Profetas falsos
33 ”Escucha bien, Jeremías: Cuando un profeta o sacerdote, o alguien del pueblo, te pregunte si tienes algún mensaje de mi parte, respóndeles que sí lo tienes. Diles que voy a abandonarlos. 34 Pero si otro profeta o sacerdote, o cualquier otra persona asegura tener un mensaje de mi parte, yo los castigaré, a ellos y a sus familias”».

35-37 Dios les dijo a los falsos profetas:

«Yo soy el Dios de la vida, el Dios todopoderoso. Si alguno de ustedes cambia mi mensaje por una mentira, se burla de mí. Más vale que nadie diga: “Tengo un mensaje de parte de Dios”. Al que se atreva a decirlo, le haré tragar sus propias palabras. Si preguntan entre ustedes, se darán cuenta que yo no le he hablado a nadie. 38 Por eso les prohíbo decir: “Tengo un mensaje de parte de Dios”.
39-40 »Si me desobedecen, abandonaré a Jerusalén, la ciudad que les di a ustedes y a sus antepasados. De tal manera los humillaré y los avergonzaré, que nunca podrán olvidarlo. ¡Los lanzaré lejos de aquí!»
Upéinte iporãvéta opa mba'e
1 Ñandejára he'i: “Cháke, peẽ ovecha rerekua pehejáva che ovecha kuéra okañy ha isarambipa!”
2 Tupã Israel Jára he'i ovecha rerekua kuérape che retãgua rehe oñangarekóvape: “Peẽ pemosarambi ha pemondýi che ovecha kuéra ha napeñangarekói vaekue hese kuéra. Che katu tesápe poguerekóta poinupã haguã pene rembiapo vaikuére. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 3 Che voi arúta che ovecha kuéra rembyre opa tetãgui amosarambi hague rupi, Ambyatýta ha aru jeýta iñu nguérape imemby heta haguã. 4 Amoĩta ovecha rerekua oñangareko haguã hese kuéra, ani haguã okyhyje mba'evégui térã okañy peteĩ ha'e kuérava. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”

5 Ñandejára he'i:
“Oúta ára ha che rupi
David oguerekóta peteĩ iñemoñare tee,
peteĩ oisãmbyhýtava hekopete,
teko joja ha teko hekopegua oiporútava ko tetãme.
6 Ha'e oisãmbyhy aja, Judá ndokyhyje mo'ãi mba'evégui
ha Jerusalén oikóta py'a guapýpe.
Oñembohérata kóicha:
‘Ñandejára ñane myakã rapu'ã.’”

7 Ñandejára he'i: “Oúta ára nome'ẽ mo'ã veimaha hikuái iñe'ẽ he'ívo: ‘Ñandejára rérape, oguenohẽ vaekue Israelgua Egíptogui’, 8 ome'ẽta uvei iñe'ẽ he'ívo: ‘Ñandejára rérape oguenohẽ vaekue Israel ñemoñare kuérape tetã yvate gotyogui ha opa tetã nguéragui omosarambi hague rupi chupe kuéra.’ Ha oikóta hetã teépe.”
Upe he'íva maranduhára*f** kuérare
9 Maranduhára kuérare he'i:
Che py'a tarovaite,
che rete ososopa.
Ajogua oka'úvape,
Ñandejára rehehápe
ha iñe'ẽ marangatúre.
10 Pe tetã henyhẽ oporomyakã ratĩvagui,
tekove oiko pya'évagui ivaíva rapykuéri,
oiporúva ipokatu ojapo haguã heko joja'ỹva.
Upévare Ñandejára ombojeharu ko yvy.
Yvy ipirupa
ha kapi'i yvy ojeiko'ỹha megua okaipa.

11 Ñandejára he'i:
“Maranduhára ha pa'i kuéra jepeve
ndogueroviavéi mba'eve.
Che tupao teépe ahecha chupe kuéra
ojapo ramo ivaíva.
12 Upévare hape kuéra
iñypytũ ha isỹita.
Aporomokyre'ỹta oñemyaña ha ho'a haguã,
ágã aikuaauka ramo chupe kuéra.
Arúta hi'ári kuéra ivaíva.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.

13 Ahecha vaekue maranduhára Samariagua
ojapo ramo mba'e che mbopochýva:
Omomarandu hikuái Baal rérape
ha che retã Israel guápe ombojavy hape.
14 Ahecha vaekue maranduhára Jerusalén guápe
ojapo ramo mba'e nde vaipa jepéva.
Oporomyakã ratĩ ha oporombotavy,
omokyre'ỹ etereígui heko añávape
avave ndopoiséi ivaívagui.
Ha'e kuéra ha umi tavagua
ojogua umi Sodoma ha Gomorra guápe.
15 Upévare che,
opa mba'e Jára che pu'akapáva,
ha'e kóicha umi maranduhárare:
Ha'ukáta chupe kuéra mba'e iro etereíva,
ha'ukáta chupe kuéra y oñepohanóva,
maranduhára kuéra Jerusalén guágui
ojepyso haguére teko aña opa upe tetãpýre.”

16 Ñandejára ipu'akapáva he'i:
“Israelgua, aníke pehendu
umi mba'e he'íva maranduhára kuéra.
Japu meme ko hína umíva,
mba'e iñakãme ha'e kuéra ombojýva,
che nda'éi vaekue chupe kuéra.
17 Umi che ñe'ẽ nohenduséivape
ha'e kuéra he'i:
‘Mba'eve ivaíva ndojehu mo'ãi.’”
Jeremías osapukái
18 Ha máva piko oikuaáta
pe Ñandejára ñemiháme oguerekóva?
Máva piko ohecha
térã ohendu ra'e iñe'ẽ?
Máva piko ojapysaka ra'e hese?
19 Ñandejára pochykue
ojogua ára pochýpe,
yvytu ratãme ojogua
iñañáva ári oipejúva.
20 Ñandejára pochykue ndopa mo'ãi
ojapopa peve ha'e ojaposéva.
Oguahẽta ára pene mandu'atahápe
ha pehecha kuaáta opa ko'ã mba'e.
Ñandejára he'íva maranduhára japúre
21 “Che namondói vaekue umi maranduhárape,
na ñe'ẽi vaekue chupe kuéra.
Ha'e kuéra katu
osẽ opa rupi oñe'ẽ che rérape.
22 Oikuaa rire umi mba'e
iñongatupy arekóva,
oikuaauka vaerã mo'ã
che ñe'ẽ che retã guápe,
ohejauka vaerã mo'ã
chupe kuéra hape vai
ha opoika vaerã mo'ã chupe kuéra
hembiapo vaígui.”

23 Ñandejára he'i:
“Mombyry térã aguĩ, che hína Tupã.
24 “Máva piko ikatúta okañy che hegui?
Che rekovépe amyenyhẽ yvy ha yvága.
Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.

25 Ahendu maranduhára kuéra ñe'ẽ japu, he'íva oñe'ẽha che rérape ha iképe oñe'ẽ hague che ndive. 26 Araka'e peve piko umi maranduhára oikuaaukáta mba'e japu, ha'e kuéra iñakãme ombojýva? 27 Umi képe guare reheve omombe'u joáva ojupe, che retã guápe ombyesaraise che hegui, itúva kuéra ypykue hesarái haguéicha che hegui oho haguã Baal*f** rapykuéri. 28-29 Peteĩ maranduhára oguereko ramo ikepegua, te'i mba'épa ohecha ra'e iképe. Ohendu ramo upe che ha'éva chupe katu, tomombe'u pe che ha'éva, ha'e hagueichaite chupe. Ndaikatúi oñembojoja kapi'i trígore. Che ñe'ẽ ojogua tatápe, martíllope omyangu'íva ita guasu.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
30 “Upévare che añemoĩ umi maranduhára rehe omondáva ojupe che ñe'ẽ.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 31 “Añemoĩ umi maranduhárare, omombe'úva ha'érõ guáicha che ñe'ẽ umi mba'e iñakãgui oguenohẽva. 32 Añemoĩ umi maranduhára rehe omombe'úva kepegua japu, ijapu ha ñe'ẽ reípe ombojavýva hape che retã guápe. Che namondói vaekue chupe kuéra ha nda'éi vaekue chupe kuéra mba'eve. Ha'e kuéra ndaikatúi oipytyvõvo avavéicha guápe.” Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.
Mba'éichapa oñeñe'ẽ vaerã Ñandejára he'ívare
33 “Nde Jeremías, peteĩ tetãgua térã maranduhára térã pa'i oporandu ramo ndéve: ‘Mba'épa hína pe Ñandejára mba'e pohýi?’ Ere chupe kuéra: ‘Ñandejára he'ika imba'e pohýi ha'eha peẽ, ha pende reitytaha yvýre.’ 34 Ha oĩ ramo maranduhára térã pa'i térã tetãgua oiporúva ko ñe'ẽ ‘Ñandejára mba'e pohýi’, che ainupãta chupe ha hóga guápe. 35 Pe máva oporandu ramo iñirũ térã hóga guápe, ikatu he'i: ‘Mba'e piko pe he'íva Ñandejára ra'e?’ 36 Ha anivéke peiporu upe ñe'ẽ ‘Ñandejára mba'e pohýi’. Cháke oĩ ramo oiporúva, ajapóta iñe'ẽgui mba'e pohýi chupe guarã. Peẽ pemokarẽmba vaekue upe he'iséva Tupã oikovéva ñe'ẽ, Tupã pende Jára ipu'akapáva ñe'ẽ.
37 Nde Jeremías, eporandu maranduhára kuérape: ‘Mba'épa he'i ra'e Ñandejára?’ 38 Ha he'i ramo ‘Ñandejára mba'e pohýi’, ere chupe kuéra: ‘Ñandejára he'i: Peẽ akóinte peiporúgui upe ñe'ẽ ha'e vaekue ani haguã peiporu, 39 pohupíta peteĩ mba'e pohýicha, peẽme ha upe táva ame'ẽ vaekue peẽme ha pende ru kuéra ypy kuépe, ha pomombóta mombyry che hegui. 40 Ha opa árape guarã arúta pende ári toryja ha ñemotĩ ikatuve'ỹtava peñembyesarái chugui.’”