Haz el bien y vivirás
1 Quien ama la corrección,
también ama el conocimiento;
¡hay que ser tonto
para no aprender del castigo!

2 Al que es bondadoso
Dios le muestra su bondad,
pero al que es tramposo
Dios le da su merecido.

3 La maldad no es apoyo seguro;
la bondad es una base firme.

4 La buena esposa
llena de orgullo a su esposo;
la mala esposa le arruina la vida.

5 La gente buena hace planes justos;
la malvada solo piensa en engañar.

6 Cuando habla la gente malvada,
tiende trampas mortales;
cuando habla la gente buena,
libra a otros de la muerte.

7 Caen los malvados,
y termina su existencia;
solo queda con vida
toda la gente buena.

8 Al sabio se le alaba
por su sabiduría;
al tonto se le desprecia
por su estupidez.

9 Más vale pobre acompañado,
que rico abandonado.

10 Los buenos saben
que hasta los animales sufren,
pero los malvados
de nadie tienen compasión.

11 El que trabaja la tierra
siempre tiene comida de sobra,
pero el que sueña despierto
es un gran tonto.

12 Los malvados son esclavos
de sus malos deseos;
pero los buenos son como árboles
que dan mucho fruto.

13 Los malvados caen en la trampa
de sus propias mentiras;
los buenos triunfan sobre el mal.

14 Cada uno recibe lo que merecen
sus palabras y sus hechos.

15 El tonto está seguro
de que hace lo correcto;
el sabio hace caso del consejo.

16 Los tontos fácilmente se enojan;
los sabios perdonan la ofensa.

17 La gente honrada
siempre dice la verdad,
pero el testigo falso
dice puras mentiras.

18 El que habla sin pensar
hiere como un cuchillo,
pero el que habla sabiamente
sabe sanar la herida.

19 El que dice la verdad
vive una larga vida;
el que solo dice mentiras
no vive mucho tiempo.

20 En la mente de los malvados
solo hay engaño;
entre los que aman la paz
reina la alegría.

21 El bueno no sufre ningún daño;
al malvado los males le llegan juntos.

22 Dios no soporta a los mentirosos,
pero ama a la gente sincera.

23 Si realmente eres sabio,
no presumas de lo que sabes;
solo los tontos
se jactan de su estupidez.

24 Trabaja, y triunfarás;
no trabajes, y fracasarás.

25 La angustia causa tristeza;
pero una palabra amable
trae alegría.

26 El buen amigo da buenos consejos;
el malvado se pierde en su maldad.

27 El perezoso se queda sin comida;
el trabajador la tiene en abundancia.

28 Hacer lo bueno da larga vida;
haz el bien y vivirás.
1 Teko mbo'e ohayhúva
ohayhu mba'e kuaa,
ojeheko mbo'ese'ỹva katu
itavy.

2 Ñandejára oipytyvõ
imba'e porãvape,
heko añávape katu
ha'e ohundi.

3 Heko añáva
ipyta ryrýi,
heko jojáva katu hatã oĩ.

4 Kuña heko porãva
ombovy'a iménape,
omotĩva chupe katu
tãi rasy.

5 Heko jojáva rembipota
iporãva katuete,
hembiapo vaíva akãgui katu
japu meme osẽ.

6 Iñañáva ñe'ẽ oporojuka
heko jojáva ñe'ẽ katu
jejopýgui oporope'a.

7 Iñañáva ho'a ramo
nopu'ã véima,
imba'e porãva katu
hatã opyrũ.

8 Maymáva ñande rerohory
ñane akã guapy ramo,
ivaíva jahaitypórõ katu
ojejahéine ñande rehe.

9 Iporãve tapicha reko mirĩ hyguãtãva,
tekove jejapo iñembyahýivagui.

10 Heko jojáva
oñangareko hymba kuérare,
iñañáva katu
ndoikuaái aichejáranga.

11 Ikokuépe omba'apóva
hembi'u hetáne,
itavýva katu
výro reípe oiko.

12 Mba'e pota rei
heko añáva ñuhã,
heko jojáva katu oĩ hatã.

13 Iñañáva ho'a ijuru rupi,
heko jojáva katu
osẽ jejopýgui.

14 Opa mba'e ja'éva
ñande rupyty jey,
ha opa mba'e jajapóva
hekovia ñandéve.

15 Itavývape guarã
ojapóvante iporã,
iñarandúva katu
oporohendu kuaa.

16 Itavýva ipochy rei,
iñakã porãva katu
okirirĩ.

17 Añetegua he'íva
oporomboheko jojaha,
hekope'ỹ oñe'ẽva katu
oporombotavypa.

18 Oñe'ẽmba reíva
oporokutu kyse peguáicha,
ha iñarandúva oporomonguera
pohãme guáicha.

19 Añetegua he'íva
opa ára oikovéne,
oñe'ẽ reíva katu ani chéne.

20 Iñañáva rembiapópe
oĩ japu,
ipy'a guapýva ñe'ẽme katu
joayhu.

21 Heko jojávape
ndojehúi mba'eve ivaíva
heko añávape katu
ho'a vaipa.

22 Ñandejára ndohayhúi
ijapúvape,
añetegua he'ívape katu
oguerohory.

23 Iñarandúva
ndohechaukái iñaranduha,
itavývare katu
itavyha mante ojekuaa.

24 Ikatupyrýva oporosãmbyhy,
heko reíva katu ojejopy.

25 Jepy'apy na ñane mbovy'ái,
ñe'ẽ porã katu
ñane mokyre'ỹ.

26 Heko jojáva
ohechauka tape hapichápe,
heko vaíva katu ombohape avy.

27 Iñate'ỹva
ndohupytýi ho'u vaerã,
ikatupyrýva katu
ohupyty heta mba'e.

28 Teko joja rape
ñane moingove,
teko aña rape katu
ñane rundiete.