Los israelitas derrotan a los amorreos
1 Adonisédec, rey de Jerusalén, supo que Josué había conquistado y destruido totalmente a la ciudad de Ai y a su rey, tal como lo había hecho antes con Jericó y con su rey. También supo que los gabaonitas habían hecho un acuerdo de paz con los israelitas, y que vivían con ellos. 2 Esto le dio mucho miedo, porque Gabaón era una ciudad importante, más grande que Ai. Era como las otras ciudades que tenían rey, y además sus hombres eran muy valientes. 3 Así que Adonisédec envió un mensaje a los reyes Hoham, Piram, Jafía y Debir. Estos eran los reyes de Hebrón, Jarmut, Laquis y Eglón. El mensaje decía: 4 «Los gabaonitas han hecho un acuerdo de paz con Josué y los israelitas. Vengan y ayúdenme a atacarlos».
5 Estos cinco reyes se juntaron, rodearon la ciudad de Gabaón, y la atacaron. 6 Entonces los gabaonitas enviaron a decir a Josué, que estaba en el campamento en Guilgal: «¡Vengan enseguida a ayudarnos! Los reyes amorreos que viven en los cerros se han unido y nos están atacando. ¡No nos abandonen! ¡Sálvennos!»
7 Entonces Josué salió de Guilgal con todo su ejército, incluyendo sus mejores tropas. 8 Antes de salir, Dios le había dicho a Josué: «Vayan sin miedo, porque yo les daré la victoria. No quedará vivo ninguno de ellos».
9 Toda la noche Josué y sus tropas marcharon hacia Gabaón, y atacaron por sorpresa a los amorreos. 10 Dios les hizo sentir muchísimo miedo cuando vieron al ejército israelita en Gabaón. Y los israelitas mataron allí a muchos de ellos, y persiguieron a los demás por las montañas hasta Bet-horón, y aun hasta Azecá y Maquedá, en el sur. 11 Cuando bajaban los amorreos por la cuesta de Bet-horón para escapar de los israelitas, Dios dejó caer sobre ellos grandes piedras de granizo. Esto ocurrió por todo el camino hasta Azecá, y el granizo mató más hombres que el ejército israelita.
12 El día en que Dios les dio la victoria sobre los amorreos, Josué oró a Dios, y delante de todos los israelitas exclamó:

«Sol, no te muevas;
quédate en Gabaón.
Y tú, luna,
espera en el valle de Aialón.

13 »Y el sol se detuvo,
y la luna no se movió,
hasta que los israelitas
se vengaron de sus enemigos».

Esto ha quedado registrado así en el libro del Justo. El sol se quedó quieto en medio del cielo, y durante casi un día entero no se ocultó. 14 Jamás hubo ni habrá un día como este, en que Dios escuchó los ruegos de un hombre. ¡Y es que Dios peleaba por los israelitas! 15 Después de su victoria sobre los amorreos, Josué y su ejército regresaron al campamento en Guilgal.
Captura y muerte de los cinco reyes amorreos
16 Los cinco reyes amorreos lograron escapar y fueron a esconderse en una cueva, en Maquedá. 17 Sin embargo, alguien los encontró y Josué lo supo. 18 Entonces Josué ordenó: «Hagan rodar unas piedras grandes hasta la cueva, para cerrar la entrada, y pongan unos guardias. 19 Pero ustedes no se queden ahí. Sigan al enemigo. ¡Que nadie escape a sus ciudades! Nuestro Dios nos dará la victoria sobre el enemigo».
20 Josué y su ejército mataron a muchos amorreos, pero algunos de ellos pudieron escapar y se refugiaron en sus ciudades. 21 Todos los soldados de Josué volvieron sanos y salvos al campamento en Maquedá donde Josué estaba. Y nadie de los que allí vivían se atrevía a hablar mal de los israelitas.
22 Luego Josué ordenó que se abriera la entrada de la cueva y que llevaran ante él a los cinco reyes. 23-24 Entonces abrieron la cueva y le llevaron a los reyes de Jerusalén, Hebrón, Jarmut, Laquis y Eglón. Josué llamó a todo el ejército israelita y ordenó a sus oficiales: «Acérquense y pónganles el pie en el cuello a estos reyes».
Así lo hicieron, 25 y Josué les dijo: «¡Anímense! ¡Sean fuertes y no tengan miedo! Tengan confianza, porque esto es lo que Dios va a hacer con todos los enemigos de ustedes».
26 Luego Josué mató a los cinco reyes, hizo que colgaran a cada uno de un árbol, y mandó que los dejaran allí hasta el anochecer. 27 Cuando el sol se puso, Josué mandó que bajaran los cuerpos y los echaran en la cueva donde habían estado escondidos. Luego se tapó la entrada con grandes piedras, que todavía están allí.
Josué conquista más territorio amorreo
28 Ese día Josué conquistó la ciudad de Maquedá y ordenó que mataran al rey y a todos los habitantes. Al rey de Maquedá le hizo lo mismo que al rey de Jericó. No se salvó ninguno.
29 De Maquedá, Josué y su ejército se fueron a Libná y la atacaron. 30 Dios también les concedió a los israelitas la victoria sobre esta ciudad y sobre su rey, y mataron a todos sus habitantes. Josué mató al rey de Libná, como lo había hecho con el rey de Jericó. No se salvó ninguno.
31 Luego Josué se fue a la ciudad de Laquis, y con su ejército la rodeó y la atacó. 32 Al segundo día de combate Dios les dio la victoria a los israelitas. Mataron a todos los que estaban en la ciudad, como lo habían hecho en Libná. 33 También derrotaron a Horam, rey de Guézer, que venía con su ejército para ayudar a Laquis. No se salvó ninguno.
34 De Laquis se fueron a Eglón. Sitiaron la ciudad y la atacaron. 35 Ese mismo día la tomaron y la destruyeron, matando a todos los que allí vivían, como lo habían hecho en Laquis.
36 Luego Josué y todo su ejército fueron a Hebrón, y atacaron la ciudad 37 y la tomaron. Mataron al rey y a todos los habitantes de esa ciudad y de otras ciudades vecinas. Josué mandó destruir totalmente la ciudad, como lo había hecho en Eglón. No se salvó ninguno.
38 Después se dirigieron a Debir, la atacaron, 39 y se apoderaron de esa ciudad y de su rey. También conquistaron las otras ciudades vecinas y mataron a todos los que vivían en ellas. Josué hizo en Debir lo mismo que en Hebrón y en Libná: ordenó matar al rey y a todos sus habitantes. No se salvó ninguno.
40-42 Así fue como Josué conquistó toda esa región. Peleó en las montañas, en los cerros del este y del oeste, y en el desierto del sur. Josué llevó a su ejército desde Cadés-barnea, en el sur, hasta Gaza, cerca de la costa. Recorrieron toda la región de Gosen, hasta Gabaón en el norte. Derrotaron a todos los reyes de la región, y mataron a toda su gente porque así lo había ordenado el Dios de Israel. No se salvó ninguno.
43 Después de eso, volvió Josué con todo el ejército israelita al campamento en Guilgal.
Mburuvicha guasu kuéra oñemoĩ táva Gabaón rehe
1 Adonisédec, Jerusalén ruvicha guasu, ohendu Josué pópe ho'a hague táva Ai ha ohundi hague. Ohendu Jericó ha huvicha guasúre ojapo haguéicha ojapo hague Ai ha huvicha guasúre. Oikuaa avei Gabaongua oñemoĩ hague peteĩ ñe'ẽme Israel ñemoñare ndive oiko porã haguã oñondive. 2 Adonisédec opyta okyhyje. Oikuaa táva Gabaónpe ndaiporiha mburuvicha guasu. Upéicha ramo jepe, upéva upe táva tuicha, tuichave Háigui ha kuimba'e kuéra upepegua ipy'a guasu ha oñorãirõ mbarete. 3 Adonisédec he'ika táva Hebrón, Jarmut, Laquis ha Eglón ruvicha guasúpe Hohan, Piram, Jafía, ha Debírpe kóicha:
4 —Peju che pytyvõ ha ñahundi táva Gabaón. Umi upepegua oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme Josué ndive ha oñemoĩ porã hikuái Israel ñemoñare ndive.
5 Oñembyaty oñondive umi 5 amorréo ruvicha guasu kuéra, táva Jerusalén, Hebrón, Jarmut, Laquis ha Eglongua. Ogueraha ipehẽngue kuéra omongora táva Gabaón ojeity haguã hi'ári upéi.
Josué oipytyvõ táva Gabaón guápe
6 Táva Gabaongua omondo Guilgálpe, Josué rendápe he'ikávo chupe kóicha:
—Umi amorréo kuéra yvytýre oikóva opu'ãmba ore rehe. Eju pya'e ore pytyvõ. Ne rembiguái niko ore.
7 Osẽ Josué Guilgálgui ñorãirõhára kuéra reheve, 8 ha he'i chupe Ñandejára:
—Ani rekyhyjétei. Amoĩta umíva nde po guýpe. Ndaipóri mo'ãi ipu'akáva nde rehe.
9 Oguata hikuái Guilgálgui upéva upe pyhare pukukue. Oguahẽvo Gabaónpe ojeity hikuái umi amorréo kuéra ári. 10 Ñandejára omondýi umi amorréo kuérape ha Israel ñemoñare omuña chupe kuéra. Hetápe ojuka táva Gabaónpe. Omuña chupe kuéra tapére ojupíva Bet-Horón rupi, ha upégui oho hikuái Azecá ha Maquedá peve. 11 Oñanívo hikuái Israel guágui tape ohóva Bet-Horóngui Azecá gotyo, Ñandejára ombohayvi hi'ári kuéra amandáu. Ha péicha hetave umi amandáu ojukáva umi Israel ñemoñare ojukávagui.
12 Upe ára Ñandejára amoĩvo umi amorréo kuéra Israel ñemoñare pópe, Josué he'i Ñandejárape opavave Israel ñemoñare renondépe:

Kuarahy, epyta Gabaón ári,
ha nde jasy, Aialón ñu ári.
13 Kuarahy ha jasy
opyta peteĩ hendápe
Israel ñemoñare ojukapa peve
umi chupe kuéra ohayhu'ỹva.

Upe Heko Jojáva kuatiápe niko he'i kuarahy opyta hague yvága mbytépe, ha ndoguejýi hague oike peteĩ ára aja. 14 Upéva mboyve térã upéva rire avave naimandu'áiva Ñandejára ojapo hague yvypóra he'íva chupe. Upérõ ojapo vaekue ha'e oñorãirõgui Israel ndive.
15 Upéi Josué ha opa Israel ñemoñare ojevy Guilgálpe.
Mburuvicha guasu kuéra okañy ita kuápe
16 Umi 5 mburuvicha guasu nimbo oho ra'e okañy ita kuápe Macédape. 17 Ha oje'eka Josuépe umi 5 mburuvicha guasu okañyha ita kuápe Macédape. 18 Josué he'i Israel guápe:
—Pembyapajeréi ita upe ita kua jurúre ha pemoĩ upépe hese oñangarekóva, ani ágã okañy hikuái. 19 Peẽ katu ani pepyta upépe. Tapeho umi pende rayhu'ỹva rapykuéri ha pehenonde'a ani haguãtei oike itáva kuérape. Tupã Ñandejára niko omoĩma umíva pende pópe.
20 Hetápe ojuka Josué ha Israel ñemoñare. Oĩ katu okañýva chugui kuéra ha hógape oguahẽva. 21 Maymáva Israel ñemoñare upéi ojevy Josué rendápe, Macédape; ha ndaipóri avave oñe'ẽ vaíva Israel ñemoñarére. 22 Josué he'i upévo:
—Tapeho peipe'a upe itakua juru mbotyha. Penohẽ ha peru chéve umi 5 mburuvicha guasu.
23 Ha oguenohẽ hikuái upe ita kuágui Jerusalén, Hebrón, Jarmut, Laquis ha Eglón ruvicha guasúpe. 24 Oguenohẽvo okápe, Josué ohenói opa Israel guápe ha he'i umi ñorãirõhára ruvicha kuérape oho vaekue hendive:
—Peju pepyrũ ko'ãva ajúrare.
Oñemboja hikuái ha opyrũ ijajúra kuérare. 25 Josué he'i chupe kuéra:
—Ani pekyhyje térã pene py'a mirĩtei. Pende py'a guasu vaerã. Kóicha ojapóta Ñandejára opa umi peñorãirõva ndive, ha umi pende rayhu'ỹvare.
26 Upéi Josué ojuka umi mburuvicha guasúpe ha omosãingoka peteĩ-teĩ yvyra mátare. Ha upépe opyta osãingo kuarahy oike peve. 27 Kuarahy oikévo, Josué omboguejyka umi mburuvicha guasu retekue osãingóva yvyra mátare. Ogueraha hikuái omombo upe itakua okañy haguépe. Ijuru omboty ita guasúpe ha upéicha oĩ ko'agãite peve.
28 Upéva upe árape voi ho'a Josué po guýpe táva Maquedá. Kyse pukúpe ojuka opavavépe huvicha guasu reheve, ha ohundi opa upépe oikóvape hymba kuéra reheve. Ndohejái hekove mba'evete. Ha Jericó ruvicha guasúre ojapo haguéicha ojapo Maquedá ruvicha guasúre.
29 Upéi Josué mayma Israel ñemoñare ndive oho Macédagui ojeity Libná ári. 30 Ñandejára omoĩ upe táva huvicha guasu reheve Josué pópe. Kyse pukúpe ojuka mayma upépe oikóvape. Ndohejái hekove mba'evete. Jericó ruvicha guasúre ojapo haguéicha ojapo mburuvicha guasu upépe guáre.
31 Upéi Josué mayma Israel ñemoñare ndive oho Libnágui Láquispe; omongora ha upéi ojeity hi'ári. 32 Ñandejára omoĩ avei Laquis Israel ñemoñare pópe. Mokõi arahápe ho'a ipópe kuéra ha ojuka kyse pukúpe mayma upépe oikóvape. Libná rehe ojapo haguéicha ojapo hikuái upépe. 33 Ko'ã mba'e ojehu aja Horam, táva Gueser ruvicha guasu ou Laquis guápe oipytyvõ haguãicha. Ha osẽ chupe Josué Israel ñemoñare ndive ha ojuka Horam iñorãirõhára kuéra ndive. Ndohejái peteĩnte jepe hekove.
34 Upéi Josué mayma Israel ñemoñare ndive oho Láquisgui Eglónpe. Omongora ha upéi ojeity hi'ári. 35 Upéva upe árape voi ho'a ipópe kuéra upe táva ha ojuka kyse pukúpe umi upépe oikóvape, ha ohundi opa mba'e Eglónpe, Láquispe ojapo haguéicha.
36 Upéi Josué mayma Israel ñemoñare ndive ohasa Eglóngui Hebrónpe ha ojeity hi'ári. 37 Ho'a ipópe kuéra ha kyse pukúpe ojuka umi upépe oikóvape huvicha guasu reheve. Upéicha avei ojapo umi táva kuérare oĩva ijerére. Avavépe ndohejái Josué hekove. Eglón rehe ojapo haguéicha ojapo ohundívo upe táva ha opa upépe oikóvape.
38 Upégui Josué mayma Israel ñemoñare ndive oguevi ha oguahẽ Debírpe, ha ojeity hikuái upe táva ári. 39 Ho'a ipópe kuéra upe táva ha huvicha guasu, ha táva kuéra oĩva Debir jerére. Kyse pukúpe ojuka ha ohundi umi upépe oikóvape. Ndohejái avavépe hekove. Hebrón ha huvicha guasúre, ha Libná ha huvicha guasúre ojapo haguéicha ojapo hikuái Debir ha huvicha guasúre.
40 Ha Josué omoĩ ipo guýpe upe yvy. Ipu'aka ha ohundi umi mburuvicha guasu oikóva yvytýre, upe Néguebpe ha umi ñu rupi. Ha Tupã, Israel Jára, he'i haguéicha chupe ojuka ha ohundi opavavépe ha opa mba'e. Ndohejái mba'eve hekove. 41 Upéicha Josué pópe ho'a upe yvy ojepysóva Cadés-Barnéagui Gaza peve, ha Goséngui Gabaón peve. 42 Tupã Israel Jára oipytyvõgui Israel guápe, peteĩ ndyrýpe ho'a ipópe ko'ã yvy huvicha guasu kuéra reheve.
43 Upéi Josué mayma Israel ñemoñare ndive ojevy hekohápe oĩva Guilgálpe.