Judá y Tamar
1 Fue por esos días cuando Judá se apartó de sus hermanos y se fue a Adulam, donde vivió en la casa de un amigo suyo que se llamaba Hirá. 2 Allí Judá conoció a la hija de un cananeo llamado Súa, y se casó con ella. Después de un tiempo 3 ella quedó embarazada y tuvo un hijo. Judá le puso por nombre Er.
4-5 Tiempo después, la esposa de Judá tuvo dos hijos más: a uno de ellos lo llamó Onán, y al otro lo llamó Selá. Este último nació en Quezib.
6 Judá le buscó esposa a Er, y lo casó con una mujer llamada Tamar. 7 Pero a Dios no le gustaba la mala conducta de Er, así que le quitó la vida.
8 Entonces Judá le dijo a Onán: «Cásate con la viuda de tu hermano y cumple con tu deber de cuñado. Así tu difunto hermano tendrá hijos por medio de ti».
9 Onán sabía que los hijos que tuviera con su cuñada no serían considerados suyos, sino de su hermano. Por eso, cada vez que tenía relaciones sexuales con ella procuraba no dejarla embarazada. De ese modo evitaba darle hijos a su hermano muerto. 10 A Dios tampoco le gustó esta mala conducta de Onán, así que también le quitó la vida.
11 Entonces Judá le recomendó a Tamar que se quedara viuda hasta que Selá creciera. Y es que Judá tenía miedo de que también Selá muriera, como sus hermanos. Por eso Tamar se fue a vivir a la casa de su padre.
12 Pasó el tiempo, y murió la esposa de Judá. Luego de llorar su muerte, Judá se fue a Timnat, donde sus pastores estaban cortándoles la lana a sus ovejas. Su amigo Hirá lo acompañó.
13 Alguien fue a contarle a Tamar que su suegro iba de camino a Timnat, para recoger la lana de sus ovejas. 14 Entonces ella se quitó la ropa de luto, se tapó la cara con un velo, y fue a sentarse a la entrada de Enaim, junto al camino que lleva a Timnat. Tamar se había dado cuenta de que Selá ya había crecido y, sin embargo, Judá no lo casaba con ella.
15-16 Cuando Judá vio a una mujer con la cara cubierta, no se imaginó que se trataba de su nuera. Más bien, pensando que era una prostituta, se acercó a ella y le propuso:

—Oye, ¿me dejarías acostarme contigo?

Ella contestó:

—Suponiendo que te deje, ¿qué me darás a cambio?

17 —Te mandaré uno de mis cabritos —respondió Judá.

—Acepto —dijo ella—, solo si me dejas algo tuyo como garantía de que me pagarás.

18 —¿Y qué quieres que te deje? —preguntó Judá.

—Pues déjame tu sello con todo y cordón, y la vara que llevas en la mano —respondió ella.

Judá aceptó sus condiciones, y tuvo relaciones sexuales con ella, y ella quedó embarazada. 19 Tan pronto como Judá se marchó, ella se quitó el velo y volvió a ponerse las ropas de luto.
20 Más tarde, cuando Judá mandó a su amigo Hirá para entregar el cabrito y recoger lo que le había dejado a Tamar, su amigo ya no la encontró. 21 Entonces les preguntó a los que vivían allí:

—¿Dónde está la prostituta que acostumbra sentarse junto al camino de Enaim?

Ellos contestaron:

—Aquí nunca ha habido ninguna prostituta.

22 El amigo de Judá regresó y le dijo:

—No encontré a esa mujer. Los de ese lugar me aseguran que allí no ha habido ninguna prostituta.

23 Judá respondió:

—¡Pues que se quede con todo! Pero nadie podrá decir que no cumplo mi palabra. Yo te envié con el cabrito, y tú ya no la encontraste.

24 Como a los tres meses, alguien fue a decirle a Judá:

—Seguramente tu nuera Tamar ha tenido relaciones con alguien, pues resulta que está embarazada.

Entonces Judá exclamó:

—¡Échenla fuera, y quémenla viva!

25 Cuando la estaban sacando, Tamar mandó a decirle a su suegro: «El dueño de todo esto fue quien me dejó embarazada. Fíjate bien, tal vez sepas quién es el dueño».
26 En cuanto Judá reconoció su sello y la vara, dijo:

—El culpable soy yo, y no ella, pues no quise darle a mi hijo Selá como esposo.

Y nunca más Judá volvió a tener relaciones sexuales con Tamar.
27 Tiempo después, Tamar tuvo mellizos. 28 Al momento de nacer, uno de los mellizos sacó la mano; entonces la mujer que ayudaba a Tamar le ató al niño una cinta roja en la muñeca y dijo: «Este nació primero». 29 Pero el niño volvió a meter la mano, y el que nació primero fue el otro mellizo. Entonces dijo la mujer: «¡Vaya, te abriste paso!» Por eso le pusieron por nombre Fares. 30 Después de él nació su hermano, y como traía la cinta roja atada a la muñeca le pusieron por nombre Zérah.
Judá ha Tamar
1 Umi ára umívape Judá oheja ityvýra kuérape ha oho oiko peteĩ táva hérava Adulámpe, peteĩ karai hérava Hira ndive. 2 Upépe oikuaa karai Canaangua hérava Súape, ha omenda itajýrare. 3 Kóva imemby chugui mitã kuimba'e ha Judá ombohéra Er. 4 Upéi imemby jey mitã kuimba'e ha ombohéra Onán. 5 Upe rire, imemby jey mitã kuimba'e ha ombohéra Selá. Ko ita'ýra kóva oikove ypývo, Judá oĩ Quezíbpe.
6 Judá omomenda ita'ýra ypykue Er, peteĩ kuña hérava Tamar rehe. 7 Er katu ojapo ivaíva Ñandejára renondépe ha Ñandejára ojuka chupe.
8 Upérõ Judá he'i Onánpe:
—Emenda nde ryke'y rembirekorére, nde niko hovaja.
9 Onán katu, ndoguerekoséigui ñemoñare imba'e'ỹva, oñenóvo ityke'ýra rembirekore ndive ojehekýi jepi chugui ha oñohẽ okápe, ani haguã omoñemoñare ityke'ýrape. 10 Tupãme ombopochy upe ojapóva ha ojuka avei chupe. 11 Upérõ Judá he'i ita'ýra rembirekore Tamárpe:
—Eiko remenda'ỹre nde ru rógape, okakuaapa peve che ra'y pahague Selá.
He'i upéicha okyhyjégui ita'ýra Selá omano ramo guarã avei, omano haguéicha ityke'ýra kuéra. Tamar oho oiko itúva rógape. 12 Heta ára ohasa ha omano Judá rembireko, Súah rajy. Opa rire ñembyasy ára, Judá oho Timnátpe iñirũ Hira ndive, oñapĩvo ijovecha kuéra. 13 Tamárpe oñemombe'u imenare ru oho hague Timnátpe oñapĩvo ijovecha kuéra. 14 Upérõ Tamar oipe'a pe ijao iména mano reheguáva, ojehova mo'ã, omonde kuña reko vai ao ha oguapy táva Enaim rokẽme, Timnat rape rembe'ýpe. Ohecha niko Selá okakuaapamaha, ha noñeme'ẽiha chupe imenarã. 15 Judá ohecha chupe ha oimo'ã kuña reko vai, ojehova mo'ãgui. 16 Oñemboja hendápe, omongeta chupe ha he'i:
—Jahána ógape.
Ndoikuaái ita'ýra rembirekoreha. Ha upe kuña oporandu chupe:
—Mba'épa reme'ẽta chéve che rereko haguã?
17 Judá he'i chupe:
—Aguerukáta ndéve peteĩ kavara ra'y.
Upépe pe kuña he'i chupe:
—Reheja ramo chéve peteĩ mba'e jeroviaha reruka peve chéve upe kavara ra'y, upéicha ramo mante aháta ne ndive.
18 Judá oporandu chupe:
—Mba'eichagua mba'e jeroviaha piko reipota?
Upe kuña he'i chupe:
—Pe ne kuãirũ ha'ãngáva iñapytĩha reheve, ha pe yvyra rejekoha reraháva nde pópe.
Judá ome'ẽ upe kuñáme opa mba'e ojeruréva. Oñeno hendive, ha nipo ombohye guasu ra'e. 19 Upe rire Tamar oho jey hógape, oipe'a hova mo'ãha ha omonde jey ijao tee. 20 Judá oguerahauka chupe pe kavara ra'y, ome'ẽ jey haguã chupe umi mba'e ome'ẽ vaekue chupe ojerovia haguã. Oguerahauka iñirũ Hira rupi, ha iñirũ ndojuhuvéi upe kuñáme. 21 Upémarõ oporandu umi upépe guápe:
Mamo piko oiko pe kuña reko vai oñemoĩva jepi táva Enaim rokẽme, tape rembe'ýpe?
He'i hikuái chupe:
—Ápe ndaipóri mba'eveichagua kuña reko vai.
22 Upémarõ oho jey Judá rendápe ha he'i chupe:
—Ndajuhúi. Ha umi upepegua he'i upe rupi ndaiporiha mba'eveichagua kuña reko vai.
23 Judá he'i:
—Topyta heseve, ani oñembohory hikuái ñande rehe. Arahaukáma chupe ikavara ra'yrã ha nde nderejuhúi.
24 Mbohapy mes haguépe, oñemomarandu Judápe:
—Nde ra'y rembirekore Tamar, kuña reko vai ko'ágã, ha oime hye guasu.
Judá he'i:
—Toñerenohẽ táva rokápe ha tojehapy.
25 Oñerenohẽvo, Tamar he'ika imenare rúpe:
—Amondo ndéve kuãirũ ha'ãngáva, iñapytĩha ha yvyra ojejekoha. Ijára che mbohye guasu. Ndépa reikuaa chupe?
26 Judá ohecha kuaa imba'eha ha he'i:
—Upéva ndaha'éi hembiapo vaikue. Che rembiapo vaikue uvei hína, name'ẽi haguére chupe che ra'y Selá imenarã.
Ha upe guive ndoikovéi hendive.
27 Oguahẽvo imemby haguã ára, mokõi mitã oĩ hetepýpe. 28 Ha imembýtama ramo, peteĩ oguenohẽ okápe ipo ha herekua oñapytĩ ipyapýre peteĩ apytĩha pytã he'ívo:
—Kóva raẽ osẽta.
29 Ha'e katu omoinge jey ipo ha osẽ ityke'ýra.
Herekua he'i:
—Reñemopa'ũ kuaaite piko!
Ha ombohéra Fares. 30 Upéi osẽ ityvýra, ipyapy apytĩha pytã reheve ha ombohéra Zérah.