David y Goliat
1 Los filisteos reunieron su ejército en Socó de Judá y se prepararon para pelear contra los israelitas. Pusieron su campamento en Efes-damim, que está entre Socó y Azecá. 2 Por su parte, Saúl y los israelitas también se prepararon para la batalla y acamparon en el valle de Elá. 3 En una colina estaban los filisteos, y en la colina de enfrente estaban los israelitas. En medio de los dos ejércitos estaba el valle.
4-7 En el ejército filisteo había un hombre llamado Goliat, que era de Gat y medía casi tres metros de altura. Llevaba puesto un casco, y también una armadura de bronce que pesaba como cincuenta y siete kilos. Sus piernas estaban protegidas con placas de bronce, y en los hombros llevaba una jabalina. La base de su lanza era enorme, y su punta era de hierro y pesaba como siete kilos. Delante de él iba su ayudante.
8 Goliat se paró frente al ejército israelita y gritó desafiante:

«Yo soy filisteo, y ustedes están al servicio de Saúl. No hace falta que todos ustedes salgan a pelear. Elijan a uno de ustedes, y mándenlo a pelear conmigo. 9 Si es buen guerrero y me mata, nosotros seremos esclavos de ustedes. Pero si yo lo mato, ustedes serán nuestros esclavos.
10 »Yo desafío a todo el ejército israelita. Elijan a uno de sus hombres para que luche conmigo».

11-16 Cuando Saúl y los israelitas oyeron lo que decía el filisteo, se desanimaron y les dio mucho miedo. Pero el filisteo siguió provocando a los israelitas mañana y tarde, durante cuarenta días.
Jesé había nacido en Belén de Judá. Ya era muy viejo y tenía ocho hijos, de los cuales David era el menor. Sus tres hijos mayores eran Eliab, Abinadab y Samá, y habían ido con Saúl a la guerra.
David pasaba el tiempo cuidando las ovejas de su padre y llevando mensajes y provisiones a sus hermanos, que estaban con Saúl. 17-19 Así fue como un día Jesé le dijo a David:

«Tus hermanos están con Saúl y los demás israelitas en el valle de Elá, peleando contra los filisteos. Llévales ahora mismo unos veinte kilos de trigo tostado y diez panes. Toma también estos diez quesos, y dáselos al jefe del ejército. Fíjate cómo están tus hermanos, y tráeme alguna de sus pertenencias como señal de que están bien».

20 En cuanto amaneció, David se levantó y dejó sus ovejas al cuidado de uno de los pastores, luego tomó la comida que su padre le había indicado, y se puso en camino.
21 Cuando llegó al campamento, el ejército israelita se estaba formando y lanzando el grito de batalla. Y los israelitas y los filisteos se pusieron frente a frente.
22 David dejó la comida con uno de los guardias y se fue corriendo para saludar a sus hermanos. 23 Mientras hablaba con ellos, escuchó cuando Goliat salió de entre los filisteos y empezó a gritar y a desafiar a los israelitas. 24 Cuando estos vieron a Goliat, les dio mucho miedo y huyeron.
25-27 Pero David les preguntó a los que estaban cerca de allí:

—¿Quién se cree este extranjero, que se atreve a desafiar a los ejércitos de Dios? ¿Qué le darán a quien lo mate y le devuelva la honra a Israel?

Y le contestaron a David:

—Quien mate a ese atrevido, se casará con la hija del rey Saúl. También recibirá muchas riquezas, y su familia no volverá a pagar impuestos.

28 Cuando Eliab, que era el hermano mayor de David, escuchó la conversación de David con los soldados, se enojó muchísimo y le preguntó a David:

—¿A qué viniste? ¿Con quién dejaste tus pocas ovejas en el desierto? Yo sé bien que eres un mentiroso y un malvado. Solo viniste a ver la batalla.

29 Pero David le respondió:

—¿Y ahora qué hice? ¿Qué, ya no puedo ni hablar?

30 Y David se alejó de su hermano, pero fue y le preguntó a otro soldado en cuanto a la recompensa que ofrecía el rey. Y el soldado le repitió lo que ya le habían dicho.
31 Algunos soldados oyeron que David andaba preguntando, y fueron a decírselo a Saúl. Entonces el rey hizo llamar a David, 32 y David le dijo:

—No se preocupe Su Majestad. Yo mataré a ese filisteo.

33 Pero Saúl le dijo:

—No vas a poder matarlo. Tú eres todavía muy jovencito, y él ha sido guerrero toda su vida.

34 David le contestó:

—Yo soy pastor de las ovejas de mi padre. Pero si un león o un oso vienen a llevarse alguna oveja, 35 yo los persigo, los hiero y les quito del hocico la oveja. 36 Y si el león o el oso se me echan encima, yo los golpeo y los mato. Y eso mismo voy a hacer con este filisteo, pues ha desafiado a los ejércitos del Dios vivo. 37 Si Dios me ha librado de las garras de leones y de osos, también me librará de este filisteo.

Entonces Saúl le dijo a David:

—Anda, pues, y que Dios te acompañe.

38 Enseguida Saúl dio órdenes de que le pusieran a David su propia ropa militar, su armadura de bronce y su casco. 39 Por su parte, David se colgó la espada, pero como no estaba acostumbrado a usar armadura, no podía ni caminar. Así que le dijo a Saúl:

—Yo no estoy acostumbrado a usar esto, y no puedo ni caminar.

Y se quitó la armadura. 40 Pero tomó su vara y su honda, y puso en su bolsa cinco piedras del río. Luego fue y se le acercó al filisteo. 41 También Goliat se acercó a David, aunque su ayudante iba siempre delante de él.
42-44 Cuando vio que David no era más que un muchachito de piel morena, lo consideró muy poca cosa y lo maldijo en nombre de sus dioses. Le dijo:

—¡Vaya con el niño bonito! Vienes a pelear conmigo con un palo, como si fuera yo un perro. Ven acá, que te voy a matar, y con tu carne voy a alimentar a los buitres y a las bestias salvajes.

45 Pero David le contestó:

—¡Y tú vienes a pelear conmigo con espada, y flechas y lanza! Pues yo vengo en el nombre del Dios todopoderoso, el Dios de los ejércitos de Israel, a quien te has atrevido a desafiar. 46 Hoy mismo Dios me ayudará a vencerte, y te mataré y te cortaré la cabeza. Hoy mismo alimentaré a los buitres y a las bestias salvajes con los cadáveres de los soldados filisteos. ¡Y todo el mundo sabrá lo grande que es el Dios de Israel!
47 »Todos los que están aquí se darán cuenta de que es Dios quien da la victoria en las batallas. Dios nos dará la victoria sobre ustedes, ¡y así sabrán que para triunfar, Dios no necesita de espadas ni de flechas!

48 Cuando el filisteo se acercó para atacarlo, David también corrió hacia él 49 y, sacando una piedra de su bolsa, disparó su honda y le pegó al filisteo en plena cara. La piedra se le clavó en la frente, y el filisteo cayó de cara al suelo.
50-51 Enseguida corrió David y se paró sobre Goliat, le quitó su espada y, de un solo golpe, le cortó la cabeza. Así fue como, sin tener una espada, David venció al filisteo. Lo mató con solo una honda y una piedra.
Cuando los filisteos vieron muerto a su poderoso guerrero, salieron corriendo. 52 Pero los hombres de Israel y de Judá, lanzando un grito de batalla, los persiguieron hasta la entrada de Gat y de Ecrón. Todo el camino que lleva a Gat y a Ecrón, y que se conoce con el nombre de Saaraim, quedó cubierto de filisteos muertos.
53 Luego de perseguir a los filisteos, los israelitas regresaron al campamento filisteo y se apoderaron de todas sus pertenencias. 54 David, por su parte, llevó a Jerusalén la cabeza del filisteo y se quedó con sus armas.
55 Mientras David peleaba con Goliat, Saúl le preguntó a Abner, que era el jefe de su ejército:

—¿Quién es ese joven? ¿Quién es su padre?

Y Abner le contestó:

—Le juro a Su Majestad que no lo sé.

56 Entonces el rey le dijo:

—Pues averígualo.

57 Luego de que David mató al filisteo, Abner lo llevó a la presencia de Saúl. David llevaba en la mano la cabeza del filisteo. 58 Y Saúl le preguntó:

—¿Quién es tu padre?

Y David le contestó:

—Soy hijo de Jesé de Belén, servidor de Su Majestad.
David, ñorãirõhára jojaha'ỹ
1 Filistéo kuéra oñembyaty ñorãirõrã Judagua távape hérava Socó ha oñemohenda oñorãirõ haguã ñúme hérava Efes-Damim, Socó ha Azecá pa'ũme. 2 Saúl ha Israelgua katu oñembyaty ha oñemohenda Elá ñúme, oñorãirõ haguãicha filistéo kuéra ndive. 3 Filistéo kuéra oñemohenda peteĩ yvytýpe ha Israelgua upe yvyty hovái guápe ha ipa'ũme kuéra oĩ peteĩ ñu. 4 Peichaháguinte filistéo kuéra apytégui osẽ peteĩ ñorãirõhára ipukúva 3 métro. Héra Goliat, táva Gat pegua. 5 Iñakãre oguereko akã mo'ãha vrónse ha hete mo'ãha avei vrónse, ipohýiva 55 kílo. 6 Vrónse avei umi hetyma mo'ãha ha pe kyse yvuku ogueraháva ijati'ýre. 7 Upéva ýva ipuku ha ipoguasu ojogua yvyrápe ojeporúva poyvi jepyahápe ha upéva apỹi fiérro guigua, ipohyivéva 6 kílogui. Henonderã oho ipytyvõhára. 8 Goliat oñembo'y ha osapukái ñorãirõhára Israel guápe:
—Maerã piko pesẽ peñemohenda ñorãirõrã? Che hína filistéo, peẽ katu Saúl rembiguái. Peiporavo peteĩ pende apytégui osẽ haguã oñorãirõ che ndive. 9 Ipu'aka ramo che rehe, ore pene rembiguáita; che pu'aka ramo hese katu, peẽ ore rembiguáita. 10 Ko árape che amoñarõ Israelgua ñorãirõhárape: peme'ẽ chéve peteĩ kuimba'e oñorãirõ haguã che ndive.
11 Saúl ha opa Israelgua ohendúvo ko'ã ñe'ẽ ipy'a mano ha okyhyje eterei.
12 Oĩ peteĩ kuimba'e hérava Jesé Belengua, itujámava upérõ. Ha'e 8 ita'ýra, 13 ha mbohapy ita'ýra tuichavéva oho Saúl ndive ñorãirõháme. Pe ijypykue héra Eliab, upe riregua héra Aminadab, ha pe mbohapyha, Samá. 14 David pe ipahague. Umi mbohapy tuichavéva oĩ Saúl ndive tekohápe, 15 David katu oho jepi tekohápe ha ou jey Belénpe oñangareko haguã itúva ovecha kuérare.
16 Upe aja, pe filistéo osẽ jepi omoñarõ haguã Israel guápe pyhareve ha ka'aru, ha péicha ojapo 40 ára pukukue.
17 Peteĩ jey Jesé he'i ita'ýra Davídpe:
—Tereho tekohápe ha eraha nde ryke'y kuérape ko 20 kílo trígo maimbe ha ko'ã 10 mbuja. 18 Eraha avei ko'ã 10 kesu nde ryke'y kuéra ruvichápe. Ehecha mba'éichapa oiko nde ryke'y kuéra ha eju emombe'u chéve.
19 Upe aja Saúl, David ryke'y kuéra ha opa Israelgua oĩ Elá ñúme ha oñorãirõ filistéo kuéra ndive.
20 David opu'ã ko'ẽ mboyve, oheja ijovecha kuéra peteĩ ovecha rerekuápe, ohupi ijape rehe imatúla ha oho tekoha gotyo, he'i haguéicha chupe Jesé. Oguahẽvo tekohápe umi ñorãirõhára osẽta hína ñorãirõme ha osapukái joa hikuái. 21 Israelgua ha filistéo oñemohenda ñorãirõrã ojohovái. 22 David oheja imatúla pe árma ha hi'upy rerekuápe, ha pya'e oho oike ñorãirõhára apytépe oporandu haguã ityke'ýra kuérape mba'éichapa oiko. 23 Oñe'ẽ aja hendive kuéra, pe ñorãirõhára filistéo hérava Goliat táva Gat pegua, osẽ filistéo apytégui ha omoñarõ jey Israel guápe jepiguáicha. David ohendu upéva.
24 Umi Israelgua ohechávo pe kuimba'épe, okyhyje eterei ha okañy chugui, 25 he'ívo: “Pehechápa! Osẽ jeýma omoñarõvo Israel guápe! Upe ipu'akávape hese, ñande ruvicha guasu ome'ẽta heta mba'e, ome'ẽta chupe itajýra hembirekorã ha hogagua ndopaga mo'ãi impuésto.”
26 Upérõ David oporandu umi ijyke rehe oĩvape:
—Mba'épako oñeme'ẽta pe kuimba'épe ko filistéope ojukáva, ha péicha ojohéiva upe jejahéi ojapóva Israel rehe? Ha máva piko pe filistéo Tupãme oguerovia'ỹva, oñarõ haguã péicha Tupã oikovéva ñorãirõhára rehe?
27 Ha'e kuéra he'i jey chupe mba'épa oñeme'ẽta pe filistéope ojukávape. 28 David ryke'y Eliab katu, ohendúvo ha'e oñe'ẽha umi kuimba'e ndive, ipochy eterei ha he'i chupe:
—Maerã piko reju ra'e? Ha mávape piko reheja umi nde ovecha mbovymíre rekóva yvy ojeiko'ỹháme? Aikuaa porã, akã hatã ha ñorãirõ rehechaséguinte rejuha hína.
29 David he'i chupe:
—Ha mba'e piko che ajapo ko'ágã? Añe'ẽnte niko!
30 Upéi ojere ityke'ýragui ha oporandu pe ambuépe, ha péichante avei oñe'ẽ chupe. 31 Oĩ ohendúva pe David he'íva ha oho omombe'u Saúlpe. Saúl ohenoika chupe. 32 Upérõ David he'i Saúlpe:
—Ani avave ojepy'apy ko filistéore, che ruvicha guasu. Che añorãirõta hendive.
33 Saúl he'i chupe:
—Mba'éicha piko nde rehóta reñorãirõ ko filistéo ndive? Ne mitã iterei, ha'e katu imitã guive voi oñorãirõva.
34 David he'i chupe:
—Ta'éna ndéve, che ruvicha guasu: che añangareko ramo che ru ovecha kuérare, ou ramo león térã óso ogueraha peteĩ che ovecha, 35 amuña chupe ha aipe'a jey hãinguágui che ovecha. Ha ojeity ramo che ári, aipyhy hañykãgui ha ambyepoti heta porã ajuka peve. 36 Taha'e león térã óso, ajuka vaerã katuete. Ko filistéope, Tupãme oguerovia'ỹvape, ojehúta péicha avei, oñarõ haguére Tupã oikovéva ñorãirõhára kuérare. 37 Tupã che pe'a vaekue león ha óso rãinguágui, che pe'áta avei ko filistéo pógui.
Upérõ Saúl he'i chupe:
—Tereho katu ha Tupã ta ne moirũ!
38 Upéi Saúl omondeka Davídpe umi ao ha'e oiporúvape. Omoĩka iñakãre akã mo'ãha ha hetére tete mo'ãha. 39 Ipahápe David omosãingo iku'a jopyha rehe kyse puku ha oñeha'ã oguata péicha. Ndojepokuaái umi mba'ére ha he'i Saúlpe:
—Ndaikatúi aguata areko ramo ko'ã mba'e che apére. Ndajepokuaái hese kuéra.
Upérõ oipe'apa umi mba'e, 40 ipojái pe yvyra ipo peguáre, oiporavo 5 itasỹi apu'a ysyrýgui ha omoinge ivosápe. Upéi osẽ hi'ónda ipópe upe filistéope. 41 Pe filistéo avei oñemboja mbegue katu oúvo David gotyo ha henonderã ouipytyvõhára. 42 Pe filistéo oma'ẽ David rehe, ha ohechávo peteĩ mitã rusu rova pytãmiha ijukýva, ojapo'i chupe, 43 ha he'i:
—Che piko jagua mba'e reju haguã chéve yvyra nde pópe?
Ha ojahéi hese itupã rérape. 44 Upéi he'i chupe:
—Eju ko'ápe tame'ẽ ne re'õngue yryvu ha tymba ñarõme hembi'urã! 45 David he'i chupe:
—Nde reju chéve kyse puku ha kyse yvuku reheve, che katu aju ndéve Tupã ipu'akapáva, Tupã Israelgua ñorãirõhára Jára rérape. Umívape nde remoñarõ reikóvo. 46 Ko'ágã Tupã ne me'ẽta che pópe ha ko árape voi rojukáta ha roñakã'óta. Ha filistéo ñorãirõhára re'õngue kuéra ahejáta yryvu ha tymba ñarõme hembi'urã. Péicha opavave ko yvy ári oikuaáta oĩha Tupã Israélpe. 47 Opa ko'ápe ijatýva oikuaáta Tupã ndoporope'aiha jejopy vaígui kyse puku térã kyse yvukúpe. Tupã hína pe oñorãirõta ha pene me'ẽtava ore pópe.
48 Pe filistéo oñemongu'e ha osẽ Davídpe. Ha'e avei pya'e osẽ ha oñemoĩ filistéo renondépe, 49 opo'ẽ ivosápe, oguenohẽ peteĩ ita, omoĩ hi'óndape, oha'ã pe filistéope ha ojapi chupe isyva mbytetépe. Pe ita ojejakutu ha oike isyváre, Pe filistéo ho'a ovapývo. 50 Péicha David ipu'aka pe filistéore. Peteĩ ónda ha peteĩ itápente David oity chupe yvýre. Ha ndoguerekóigui kyse puku, 51 pya'e oñemboja pe filistéo oĩháme, ohekýi chugui ikyse puku ha pype ojuka chupe. Upéi oñakã'o.
Filistéo kuéra ohecháma ramo iñorãirõha imbaretevéva re'õngue, oguevipa. 52 Upérõ Israel ha Judagua ñorãirõhára opoi yvytúre isapukái ha osẽ omuña chupe kuéra táva Gat reike ha táva Ecrón rokẽ meve. Pe tapére ohóva Saaraim guive Gat ha Ecrón peve, ojehecha opa rupi filistéo kuéra re'õngue.
53 Omuña rire filistéo kuérape Israelgua ou jey. Upéi oho filistéo rekohápe ha ogueraha opa mba'e ha'e kuéra oheja vaekue. 54 Upérõ David ipojái pe filistéo akãngue rehe ha ogueraha Jerusalénpe. Hi'árma kuéra katu oheja hóga vakapípe.
55 Saúl oporandu ra'e iñorãirõhára kuéra ruvicha Abnérpe, ohechávo David osẽha oñorãirõvo filistéo ndive:
—Abner, máva piko pe mitã rusu ru?
56 Abner he'i chupe:
—Ndaikuaái che ruvicha guasu.
—Eikuaa ñandéve mávapa, he'i chupe Saúl.
57 Upévare, oúvo David pe filistéo akãngue ipópe, Abner ogueraha chupe Saúl rendápe, 58 ha ha'e oporandu chupe:
—Ne mitã, máva ra'y piko nde?
David he'i chupe:
—Jesé Belengua ra'y hína che, che ruvicha guasu.