Abraham jerovia
1 Ha aipórõ, mba'épe osẽ porã hague piko ja'éta ñande ru ypykue Abraham. 2 Añetehápe, Abraham ojeguereko rire heko jojáva ramo hembiapokueta rupi, hekópe oñembotuicha vaerã mo'ã, ndaha'éirõ jepe Tupã renondépe. 3 Ñandejára Ñe'ẽ he'i: “Abraham niko oguerovia vaekue Tupãme, upévare Tupã oguereko vaekue chupe heko jojáva ramo.” 4 Oimérõ omba'apóva, ojehepyme'ẽ chupe imba'apokuére, ndaha'éi jopói ramo. 5 Ha pe ojapo'ỹva mba'eve ha oguerovia Tupãme, pe omboheko jojáva mba'e vai apohápe, ha upévape Tupã ohecha kuaa pe ijerovia, omoĩ porã haguã chupe hendive. 6 David voi ohechauka vaekue mba'éichapa ovy'a, pe Tupã oguerekóva heko jojávarõ, oma'ẽ'ỹre mba'épa ojapo. 7 He'i avei David:
“Ovy'aiténepa umi Tupã
oheja reíva chupe heko añangue,
ha ombohasa reíva
umi iñangaipa.
8 Ovy'aiténepa pe yvypóra
Ñandejára oipysyrõva
angaipágui.”
9 Oiménepa pe vy'a ohupyty, umi ojeapi'o vaekuépente, térãpa ohupytýne avei umi ha'e'ỹvape? Ja'e vaekue Tupã ohecha kuaa hague Abrahámpe ijerovia, oguereko haguã chupe heko jojáva ramo. 10 Ha araka'e piko ojehecha kuaa ra'e chupe? Abraham ojeapi'o rirépa ra'e, térãpa upe mboyve? Nda upe riréi, upe mboyve vaekue. 11 Abraham ojeapi'o upe rire, Tupã ohechaukávo oguerekomaha chupe heko jojáva ramo, ijerovia rupi. Péicha Abrahámgui oiko vaekue avei opa ogueroviáva ru, tojeapi'o'ỹ jepe ra'e. Ha umívape Tupã oguereko avei heko jojáva ramo. 12 Ha Abraham ha'e avei umi ojeapi'oukáma vaekue ru, ha ojapyhy upe ñande ru ypykue jerovia, ha'e oñandúma vaekue ojeapi'ouka mboyve voi.
Ñe'ẽ me'ẽ Abraham ñemoñarépe guarã
13 Tupã niko ome'ẽ vaekue iñe'ẽ Abraham ha iñemoñare kuérape, ohupytytaha ko yvy tuichakue imba'erã. Ha upe ñe'ẽ me'ẽ, ndoiko mo'ãi tembiapoukapy ojejapo ramo añónte, teko joja osẽva jerovia rupi mante. 14 Pe Tupã ome'ẽva ohupyty ramo umi tembiapoukapy ojapóvante, pe jerovia ndaha'e mo'ãi mba'eve. Ha pe Tupã ñe'ẽ me'ẽ katu mba'eve reíta. 15 Tembiapoukapy ogueru ñenupã, ha tembiapoukapy ndaiporihápe katu, ndaipóri avei opu'ãva hese.
16 Upévare, upe ñe'ẽ Tupã ome'ẽ vaekue Abrahámpe iporã haguã mayma iñemoñarépe, ou vaerã jeroviágui. He'ise, upe ñe'ẽ me'ẽ ndaha'eiha umi tembiapoukapy ojapóvape guarãnte, umi oñemohatãva ijeroviápe guarã katu avei, Abrahámcha. Upéicha rupi ha'e ñande ru, 17 he'iháicha Ñandejára Ñe'ẽ: “Ajapo vaekue nde hegui heta tetã ru.” Upéva hína pe Tupã oguerovia vaekue Abraham, Tupã omoingove jeýva omano vaekuépe, ha ojapóva umi mba'e oĩ'ỹva gueteri.
18 Ndaikatu véima jave oñeha'arõ mba'eve, Abraham oguerovia ha oha'arõ kuaa jey. Ha upéicha oiko chugui “heta tetã ru”, Tupã he'i haguéicha chupe. “Péichata hetakue ne ñemoñare.” 19 Abraham jerovia naikangýi vaekue, oguerekómarõ jepe haimete 100 áño, ha ohecha kuaa ha'e ha Sara haimetemaha omano, ha ituja ha iguãiguĩ etereíma iñemoñare haguã. 20 Nosẽi ogueroviávagui ha ijerovia naikangýi, oguerovia mbareteve katu. Oguerohory Tupãme, 21 oguerovia etereígui Tupã ipu'akaha ojapo haguã pe iñe'ẽ me'ẽ haguéicha chupe. 22 Upévare, Tupã ohecha kuaa ha oguereko chupe heko jojáva ramo.
23 Ha upe Tupã ohecha kuaa hague chupe, ndaha'éi oje'éva Abraham rehe añónte. 24 Oje'e avei ñande rehe. Tupã ohecha kuaa ñandéve ñande jerovia, jarovia ramo chupe. Ha'e omoingove jey Jesús Ñandejárape, 25 oñeme'ẽ vaekue omano haguã ñane angaipáre, ha oñemoingove jey ñane mboheko joja haguã.
El ejemplo de Abraham
1 ¿Qué, pues, diremos que halló Abraham, nuestro padre según la carne? 2 Porque si Abraham fue justificado por las obras, tiene de qué gloriarse, pero no para con Dios. 3 Porque ¿qué dice la Escritura? Creyó Abraham a Dios, y le fue contado por justicia. 4 Pero al que obra, no se le cuenta el salario como gracia, sino como deuda; 5 mas al que no obra, sino cree en aquel que justifica al impío, su fe le es contada por justicia. 6 Como también David habla de la bienaventuranza del hombre a quien Dios atribuye justicia sin obras, 7 diciendo:
Bienaventurados aquellos cuyas iniquidades son perdonadas,
Y cuyos pecados son cubiertos.
8 Bienaventurado el varón a quien el Señor no inculpa de pecado.
9 ¿Es, pues, esta bienaventuranza solamente para los de la circuncisión, o también para los de la incircuncisión? Porque decimos que a Abraham le fue contada la fe por justicia. 10 ¿Cómo, pues, le fue contada? ¿Estando en la circuncisión, o en la incircuncisión? No en la circuncisión, sino en la incircuncisión. 11 Y recibió la circuncisión como señal, como sello de la justicia de la fe que tuvo estando aún incircunciso; para que fuese padre de todos los creyentes no circuncidados, a fin de que también a ellos la fe les sea contada por justicia; 12 y padre de la circuncisión, para los que no solamente son de la circuncisión, sino que también siguen las pisadas de la fe que tuvo nuestro padre Abraham antes de ser circuncidado.
La promesa realizada mediante la fe
13 Porque no por la ley fue dada a Abraham o a su descendencia la promesa de que sería heredero del mundo, sino por la justicia de la fe. 14 Porque si los que son de la ley son los herederos, vana resulta la fe, y anulada la promesa. 15 Pues la ley produce ira; pero donde no hay ley, tampoco hay transgresión.
16 Por tanto, es por fe, para que sea por gracia, a fin de que la promesa sea firme para toda su descendencia; no solamente para la que es de la ley, sino también para la que es de la fe de Abraham, el cual es padre de todos nosotros 17 (como está escrito: Te he puesto por padre de muchas gentes ) delante de Dios, a quien creyó, el cual da vida a los muertos, y llama las cosas que no son, como si fuesen. 18 Él creyó en esperanza contra esperanza, para llegar a ser padre de muchas gentes, conforme a lo que se le había dicho: Así será tu descendencia. 19 Y no se debilitó en la fe al considerar su cuerpo, que estaba ya como muerto (siendo de casi cien años ), o la esterilidad de la matriz de Sara. 20 Tampoco dudó, por incredulidad, de la promesa de Dios, sino que se fortaleció en fe, dando gloria a Dios, 21 plenamente convencido de que era también poderoso para hacer todo lo que había prometido; 22 por lo cual también su fe le fue contada por justicia. 23 Y no solamente con respecto a él se escribió que le fue contada, 24 sino también con respecto a nosotros a quienes ha de ser contada, esto es, a los que creemos en el que levantó de los muertos a Jesús, Señor nuestro, 25 el cual fue entregado por nuestras transgresiones, y resucitado para nuestra justificación.