Juan Bautista ojejuka ramo guare
(Mc 6.14-29Lc 9.7-9)
1 Umiha árape Herodes, mburuvicha guasu Galiléa pegua, ohendu umi mba'e Jesús ojapóva, 2 ha he'i hembiguái kuérape:
—Upéva niko Juan Bautista hína, opu'ã jeýva omanóva apytégui. Upévare ipokatu ojapo haguã umi mba'e hechapyrãva.
3 Herodes niko ojopyka vaekue Juánpe yvyrakuápe ha ombotyka chupe koty ypytũme. Herodes niko omenda vaekue Herodías, tyvýra Filipo rembirekóre, 4 ha Juan he'íva Heródespe:
—Ndaikatúi remenda Herodías rehe. ,
5 Herodes ojukase vaekue Juánpe. Okyhyjénte opavavégui, ha'e kuéra oguerekógui Juánpe maranduhára ramo. 6 Ha Herodes hi'ára mbotyha árape, Herodías membykuña osẽ ojeroky Herodes ha opa umi upépe oĩva renondépe. Herodes oguerohory eterei pe ijeroky, 7 ha Tupã rérare he'i, ome'ẽne haguã chupe oimeraẽ mba'e ha'e ojeruréva. 8 Pe mitãkuña he'i haguéicha chupe isy, he'i Heródespe:
—Ko'agãite aipota reme'ẽ chéve peteĩ ña'ẽmbépe Juan Bautista akãngue.
9 Upéva tuicha oguapy mburuvicha guasu Herodes rehe. Ha ome'ẽ haguére iñe'ẽ opavave rovake ndaikatúi opyrũvo hese. Upévare ojapo pe mitãkuña ojeruréva. 10 Ha oñakã'ouka Juánpe oĩva hína koty ypytũme, 11 ha ogueru hikuái iñakãngue peteĩ ña'ẽmbépe ha ome'ẽ pe mitãkuñáme. Ha'e ogueraha ha ome'ẽ isýpe.
12 Upéi oho Juan remimbo'e kuéra ha ogueraha hetekue ha oñotỹ. Upéi oho omombe'u hikuái Jesúspe mba'épa ojehu.
Jesús omongaru hetápe
(Mc 6.30-44Lc 9.10-17Jn 6.1-14)
13 Oikuaávo Jesús upe Juánpe ojehu vaekue, ojupi peteĩ kanóape ha oho upégui peteĩ ha'eñoháme. Opavave oikuaávo upéva, osẽ umi oikohágui ha oho ha'e oĩháme yvy rupi. 14 Oguejývo Jesús pe kanóagui, ha ohechávo hetaha umi ijatýva, oiporiahurereko chupe kuéra, ha omonguera umi hasýva ogueru vaekue hikuái. 15 Pytũmarõ hína, hemimbo'e kuéra ou hendápe, ha he'i chupe:
—Ka'aruetéma niko, ha ko'arupi ndaipóri avave oikóva. Emondómana opavavépe toho umi táva rupi, tojogua hembi'urã.
16 Jesús katu he'i chupe kuéra:
—Natekotevẽi oho. Peẽ voi pemongaru chupe kuéra.
17 Ha'e kuéra he'i chupe:
—Roguereko niko 5 mbuja ha mokõi pira.
18 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peru chéve ko'ápe.
19 Ha omboguapy opavavépe kapi'ipépe. Upéi katu ojapyhy ipópe umi 5 mbuja ha mokõi pira ha oma'ẽvo yvága gotyo ojerure Tupã ohovasa haguã. Upéi oipehe'ã umi mbuja ha ome'ẽ hemimbo'e kuérape, ha ha'e kuéra ome'ẽ opavavépe. 20 Opavave ho'u hyguãtã meve. Ha umi hembývagui omono'õ hikuái 12 ajaka renyhẽ. 21 Umi okarúva niko hína 5.000 kuimba'e rupi, ojepapa'ỹre kuña ha mitã nguéra.
Jesús oguata y apére
(Mc 6.45-52Jn 6.16-21)
22 Upéi, Jesús he'i hemimbo'e kuérape ojupi haguã peteĩ kanóape ha ohasa haguã henonderã y mboypýri. Upe aja ha'e he'íta opavavépe oho haguã hógape. 23 Omondopa rire opavavépe hógape, Jesús ojupi peteĩ yvytýpe oñembo'e haguã ha'eñoháme. Pyhare oguahẽvo, Jesús oĩ gueteri upépe ha'eño. 24 Pe kanóa katu ohupytýma pe y mbyte rupi. Pe y pochy katu oñenupã pe kanóa tĩre, ohuguãitĩgui ohóvo hikuái yvytu. 25 Ha ko'ẽmbotávo, Jesús oñemboja hendápe kuéra oguatahápe pe y apére. 26 Hemimbo'e kuéra katu ohechávo chupe oguatáva ohóvo y apére, tuicha oñemondýi ha okyhyjégui osapukái:
—Póra niko upéva!
27 Jesús katu oñe'ẽ chupe kuéra, ha he'i:
—Chénteko! Ani pekyhyje.
28 Upépe Pedro oñe'ẽ chupe, ha he'i:
—Che Jára, nde ramo añete, eheja chéve taha ne rendápe y apére.
29 Jesús he'i chupe:
—Eju.
Upévo Pedro oguejy pe kanóagui ha oñepyrũ oguata pe y apére, ohóvo Jesús rendápe. 30 Oñandúvo pe yvytu ratã katu okyhyje ha oñepyrũ oyguy. Upépe hatã osapukái:
—Che Jára, che pytyvõke!
31 Upévo Jesús ipojái ipóre, ha he'i chupe:
—Rejerovia'i eterei ra'e! Mba'ére piko nde py'a mokõi reguata haguã?
32 Ha'e kuéra ojupívo pe kanóape, opi pe yvytu. 33 Ha umi oĩ vaekue pe kanóape oñesũmba Jesús renondépe, ha he'i chupe:
—Nde niko añete Tupã Ra'y.
Jesús omonguera hasývape táva Genesarétpe
(Mc 6.53-56)
34 Ohasa hikuái pe y mboypýri ha oguahẽ Genesarétpe. 35 Ha umi upepegua oikuaávo Jesús oguahẽ hague, opa rupi ojekuaa, ha ogueru hikuái hendápe opaichagua hasýva. 36 Ojerure chupe hikuái opokomínte haguã ijao rembe'yrénte jepe, ha opokóva guive hese, okuera.
Muerte de Juan el Bautista
(Mr. 6.14-29Lc. 9.7-9)
1 En aquel tiempo Herodes el tetrarca oyó la fama de Jesús, 2 y dijo a sus criados: Este es Juan el Bautista; ha resucitado de los muertos, y por eso actúan en él estos poderes. 3 Porque Herodes había prendido a Juan, y le había encadenado y metido en la cárcel, por causa de Herodías, mujer de Felipe su hermano; 4 porque Juan le decía: No te es lícito tenerla. 5 Y Herodes quería matarle, pero temía al pueblo; porque tenían a Juan por profeta. 6 Pero cuando se celebraba el cumpleaños de Herodes, la hija de Herodías danzó en medio, y agradó a Herodes, 7 por lo cual este le prometió con juramento darle todo lo que pidiese. 8 Ella, instruida primero por su madre, dijo: Dame aquí en un plato la cabeza de Juan el Bautista. 9 Entonces el rey se entristeció; pero a causa del juramento, y de los que estaban con él a la mesa, mandó que se la diesen, 10 y ordenó decapitar a Juan en la cárcel. 11 Y fue traída su cabeza en un plato, y dada a la muchacha; y ella la presentó a su madre. 12 Entonces llegaron sus discípulos, y tomaron el cuerpo y lo enterraron; y fueron y dieron las nuevas a Jesús.
Alimentación de los cinco mil
(Mr. 6.30-44Lc. 9.10-17Jn. 6.1-14)
13 Oyéndolo Jesús, se apartó de allí en una barca a un lugar desierto y apartado; y cuando la gente lo oyó, le siguió a pie desde las ciudades. 14 Y saliendo Jesús, vio una gran multitud, y tuvo compasión de ellos, y sanó a los que de ellos estaban enfermos. 15 Cuando anochecía, se acercaron a él sus discípulos, diciendo: El lugar es desierto, y la hora ya pasada; despide a la multitud, para que vayan por las aldeas y compren de comer. 16 Jesús les dijo: No tienen necesidad de irse; dadles vosotros de comer. 17 Y ellos dijeron: No tenemos aquí sino cinco panes y dos peces. 18 Él les dijo: Traédmelos acá. 19 Entonces mandó a la gente recostarse sobre la hierba; y tomando los cinco panes y los dos peces, y levantando los ojos al cielo, bendijo, y partió y dio los panes a los discípulos, y los discípulos a la multitud. 20 Y comieron todos, y se saciaron; y recogieron lo que sobró de los pedazos, doce cestas llenas. 21 Y los que comieron fueron como cinco mil hombres, sin contar las mujeres y los niños.
Jesús anda sobre el mar
(Mr. 6.45-52Jn. 6.15-21)
22 En seguida Jesús hizo a sus discípulos entrar en la barca e ir delante de él a la otra ribera, entre tanto que él despedía a la multitud. 23 Despedida la multitud, subió al monte a orar aparte; y cuando llegó la noche, estaba allí solo. 24 Y ya la barca estaba en medio del mar, azotada por las olas; porque el viento era contrario. 25 Mas a la cuarta vigilia de la noche, Jesús vino a ellos andando sobre el mar. 26 Y los discípulos, viéndole andar sobre el mar, se turbaron, diciendo: ¡Un fantasma! Y dieron voces de miedo. 27 Pero en seguida Jesús les habló, diciendo: ¡Tened ánimo; yo soy, no temáis!
28 Entonces le respondió Pedro, y dijo: Señor, si eres tú, manda que yo vaya a ti sobre las aguas. 29 Y él dijo: Ven. Y descendiendo Pedro de la barca, andaba sobre las aguas para ir a Jesús. 30 Pero al ver el fuerte viento, tuvo miedo; y comenzando a hundirse, dio voces, diciendo: ¡Señor, sálvame! 31 Al momento Jesús, extendiendo la mano, asió de él, y le dijo: ¡Hombre de poca fe! ¿Por qué dudaste? 32 Y cuando ellos subieron en la barca, se calmó el viento. 33 Entonces los que estaban en la barca vinieron y le adoraron, diciendo: Verdaderamente eres Hijo de Dios.
Jesús sana a los enfermos en Genesaret
(Mr. 6.53-56)
34 Y terminada la travesía, vinieron a tierra de Genesaret. 35 Cuando le conocieron los hombres de aquel lugar, enviaron noticia por toda aquella tierra alrededor, y trajeron a él todos los enfermos; 36 y le rogaban que les dejase tocar solamente el borde de su manto; y todos los que lo tocaron, quedaron sanos.