Jesús omonguera peteĩ ijapávape
(Mc 2.1-12Lc 5.17-26)
1 Jesús ojupi peteĩ kanóape ha ohasa pe yguasu mboypýri ha oguahẽ pe táva ha'e oiko haguépe. 2 Upépe, ojegueru chupe tupápe peteĩ ijapáva. Ha ohechávo Jesús mba'éichapa ha'e kuéra ojerovia hese, he'i pe hasývape:
—Néike che ra'y. Ne angaipa ojeheja reíma ndéve.
3 Upépe, umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha he'i ipy'apýpe: “He'i'ỹ vaerã niko he'i. Ojahéi niko Tupãre ku hendaguépe oĩrõ guáicha.” 4 Ha Jesús ohecha kuaágui mba'épa he'i hína hikuái, he'i chupe kuéra:
—Mba'ére piko ivaíva pembojere peína pene akãme? 5 Mba'épa ndahasyive ja'e ko kuimba'épe: “Ojeheja reíma ndéve ne angaipa”, térãpa “Epu'ã ha eguata”? 6 Néi, ahechaukáta peẽme ko'ágã che, yvypóraicha aju vaekue, ikatuha aheja reívo iñangaipa oimeraẽvape ko yvy ári.
Ha upévo he'i pe ijapávape:
—Epu'ã. Ehupi nde rupa ha tereho nde rógape.
7 Upépe pe ijapáva opu'ã, ha oho hógape. 8 Ohechávo upéva, oñemondyipa opavave ha omomba'e guasu Tupãme ha'e ome'ẽ haguére yvypórape peichagua pu'aka.
Jesús ohenói Matéope
(Mc 2.13-17Lc 5.27-32)
9 Jesús oho upégui, ha ohasakuévo viru oñeme'ẽháme Roma peguarã ypy rupi, ohecha peteĩ kuimba'e hérava Mateo oguapýva hína upépe. He'i chupe:
—Eju che moirũ.
Mateo opu'ã ha oho hendive.
10 Ha Jesús oguapy jave mesápe, Mateo rógape, ou oguapy Jesús ha hemimbo'e kuéra ndive umi viru ombyatýva Rómape guarã, ha heta herakuã vaíva avei. 11 Fariséo kuéra ohechávo upéva he'i Jesús remimbo'e kuérape:
—Mba'éicha rupi piko pene mbo'ehára oguapy okaru viru mbyatyha ha iñangaipáva ndive?
12 Jesús ohendu upéva ha he'i chupe kuéra:
—Hesãiva noikotevẽi pohãnohárare, hasývante. 13 Tapeho peikuaa mba'épa Tupã he'ise raka'e iñe'ẽme he'írõ: “Che aipota peiporiahurereko pende rapichápe, pemymbajuka*f** rangue chéve.” Che ndajúi ahenóivo heko jojávape, hembiapo vaívapente.
Tupãme ñamomba'e guasu haguã ndaja'úi jave mba'eve
(Mc 2.18-22Lc 5.33-39)
14 Upéi Juan Bautista remimbo'e kuéra oñemboja Jesús rendápe, ha oporandu chupe:
—Fariséo kuéra ha ore ave, niko rohasa jepi ára ro'u'ỹre mba'eve. Mba'ére piko ne remimbo'e kuéra ndaupéichai?
15 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peẽ piko peimo'ã peteĩ omenda ramóva irũ nguéra oñembyasytaha ha'e oĩ aja hendive kuéra imendahápe? Nahániri. Ágãnte oguahẽne ára ipore'ỹvo ha'e, ha upépe katu ohasáne ho'u'ỹre mba'eve.
16 Avave niko nombovyvýi ao pehẽngue pyahu ao tujáre. Pe ipyahúva oñyñýine ha omondoro jeýne pe itujáva, ha upekuévo omondoro tuichave. 17 Kaguy pyahu niko noñembohyrúi kaguy ryru*f** tujápe. Péicha ojejapórõ umi kaguy ryru osoróne ha oñehundíta pe kaguy ha umi hyru. Upévare, kaguy oñembohyru vaerã kaguy ryru pyahúpe, ha péicha mokõivéva oiko aréta oñembyai'ỹre.
Jairo rajy ha kuña opoko vaekue Jesús aóre
(Mc 5.21-43Lc 8.40-50)
18 Jesús oñe'ẽ aja chupe kuéra hína, oguahẽ hendápe peteĩ myakãhára judío kuérava. Oñesũ henondépe ha he'i chupe:
—Che rajy niko omano ramoite. Nde reho ramo remoĩ nde po hi'ári, oikove jeýta.
19 Jesús opu'ã ha oho hendive, ha hemimbo'e kuéra ndive. 20 Peteĩ kuña katu, hasýva ojapóma 12 áño ha huguy mantéva, oñemboja Jesús rehe hapykue guio ha opoko ijao ruguáire. 21 Pe kuña niko he'i ipy'apýpe: “Ijao rehénte jepe apokórõ, akueráta.” 22 Jesús katu oñembojere, ha ohechávo pe kuñáme he'i chupe:
—Néike, che rajy. Che rehe rejerovia haguére rekuera.
Ha upepete pe kuña okuera.
23 Ha oguahẽvo Jesús pe myakãhára rógape, ohecha umi mimby mbopuha oñembosako'íva ñeñotỹrã ha hetápe ojahe'o joáva. 24 He'i chupe kuéra:
—Pesẽmba ko'águi. Ko mitãkuña niko nomanói, okénte hína.
Ha opukapa hese hikuái. 25 Omosẽmba rire opavavépe, Jesús oike pe mitãkuña oĩháme. Ipojái ipóre ha upévo pe mitãkuña opu'ã. 26 Ha opa upe jerekuévo herakuã pe ojehu vaekue.
Jesús omonguera mokõi ohecha'ỹvape
27 Jesús osẽvo upégui oho haguã, osẽ hapykuéri mokõi ohecha'ỹva, osapukáiva chupe:
—Ore poriahurerekomína, nde David ra'y!
28 Ha oike rire Jesús hógape, oguahẽ hendápe umi ohecha'ỹva. Ha Jesús oporandu chupe kuéra:
—Peroviápa che ikatuha pomonguera?
Ha'e kuéra he'i chupe:
—Roguerovia, ore Jára.
29 Upévo Jesús opoko umi hesáre, ha he'i:
—Toiko upe peẽ perovia haguéicha.
30 Ha okuera umi hesa ha ohecha porã jey. Jesús he'i jey-jey chupe kuéra:
—Aníke avave oikuaa kóva.
31 Ha'e kuéra katu, osẽmi vovénte upégui, opa rupi omoherakuã upe Jesús ojapo vaekue hese kuéra.
Jesús omoñe'ẽ iñe'ẽngúvape
32 Umi ohecha'ỹa osẽ aja, ojegueru Jesús rendápe peteĩ kuimba'e iñe'ẽngúva, mba'epochy oguerekógui chupe ipoguýpe. 33 Ha Jesús omosẽvo chugui pe mba'epochy, pe iñe'ẽngúva oñepyrũ oñe'ẽ. Ha opavave oñemondyipa ha he'i:
—Araka'eve ndajahecháiva mba'eve peichagua Israélpe.
34 Umi fariséo katu he'i:
—Umi mba'epochy ruvicha voi niko hína pe ohejáva chupe omosẽ umi mba'epochýpe.
Jesús oiporiahurereko opavavépe
35 Upéi Jesús ohasa oikóvo peteĩ távagui ambuépe. Ha mamo oĩháme itupao kuéra, upépe ha'e oporombo'e. Omoherakuã avei marandu porã Tupã sãmbyhyha ára rehegua, ha omonguera opaichagua hasývape. 36 Ha ohechávo hetaha umi ijatýva, tuicha oiporiahurereko chupe kuéra. Ohecha kuaa, ha'e kuéra ikane'õ ha ikangypaha ku ovecha herekua'ỹvaicha. 37 Ha he'i hemimbo'e kuérape:
—Ajépa tuicha pe kokue ha heta hi'a, omono'õ vaerãnte mbovy. 38 Upévare, pejerure pe kóga járape tombou umi ou vaerãme omono'õ.
Jesús sana a un paralítico
(Mr. 2.1-12Lc. 5.17-26)
1 Entonces, entrando Jesús en la barca, pasó al otro lado y vino a su ciudad. 2 Y sucedió que le trajeron un paralítico, tendido sobre una cama; y al ver Jesús la fe de ellos, dijo al paralítico: Ten ánimo, hijo; tus pecados te son perdonados. 3 Entonces algunos de los escribas decían dentro de sí: Este blasfema. 4 Y conociendo Jesús los pensamientos de ellos, dijo: ¿Por qué pensáis mal en vuestros corazones? 5 Porque, ¿qué es más fácil, decir: Los pecados te son perdonados, o decir: Levántate y anda? 6 Pues para que sepáis que el Hijo del Hombre tiene potestad en la tierra para perdonar pecados (dice entonces al paralítico): Levántate, toma tu cama, y vete a tu casa. 7 Entonces él se levantó y se fue a su casa. 8 Y la gente, al verlo, se maravilló y glorificó a Dios, que había dado tal potestad a los hombres.
Llamamiento de Mateo
(Mr. 2.13-17Lc. 5.27-32)
9 Pasando Jesús de allí, vio a un hombre llamado Mateo, que estaba sentado al banco de los tributos públicos, y le dijo: Sígueme. Y se levantó y le siguió. 10 Y aconteció que estando él sentado a la mesa en la casa, he aquí que muchos publicanos y pecadores, que habían venido, se sentaron juntamente a la mesa con Jesús y sus discípulos. 11 Cuando vieron esto los fariseos, dijeron a los discípulos: ¿Por qué come vuestro Maestro con los publicanos y pecadores? 12 Al oír esto Jesús, les dijo: Los sanos no tienen necesidad de médico, sino los enfermos. 13 Id, pues, y aprended lo que significa: Misericordia quiero, y no sacrificio. Porque no he venido a llamar a justos, sino a pecadores, al arrepentimiento.
La pregunta sobre el ayuno
(Mr. 2.18-22Lc. 5.33-39)
14 Entonces vinieron a él los discípulos de Juan, diciendo: ¿Por qué nosotros y los fariseos ayunamos muchas veces, y tus discípulos no ayunan? 15 Jesús les dijo: ¿Acaso pueden los que están de bodas tener luto entre tanto que el esposo está con ellos? Pero vendrán días cuando el esposo les será quitado, y entonces ayunarán. 16 Nadie pone remiendo de paño nuevo en vestido viejo; porque tal remiendo tira del vestido, y se hace peor la rotura. 17 Ni echan vino nuevo en odres viejos; de otra manera los odres se rompen, y el vino se derrama, y los odres se pierden; pero echan el vino nuevo en odres nuevos, y lo uno y lo otro se conservan juntamente.
La hija de Jairo, y la mujer que tocó el manto de Jesús
(Mr. 5.21-43Lc. 8.40-56)
18 Mientras él les decía estas cosas, vino un hombre principal y se postró ante él, diciendo: Mi hija acaba de morir; mas ven y pon tu mano sobre ella, y vivirá. 19 Y se levantó Jesús, y le siguió con sus discípulos. 20 Y he aquí una mujer enferma de flujo de sangre desde hacía doce años, se le acercó por detrás y tocó el borde de su manto; 21 porque decía dentro de sí: Si tocare solamente su manto, seré salva. 22 Pero Jesús, volviéndose y mirándola, dijo: Ten ánimo, hija; tu fe te ha salvado. Y la mujer fue salva desde aquella hora. 23 Al entrar Jesús en la casa del principal, viendo a los que tocaban flautas, y la gente que hacía alboroto, 24 les dijo: Apartaos, porque la niña no está muerta, sino duerme. Y se burlaban de él. 25 Pero cuando la gente había sido echada fuera, entró, y tomó de la mano a la niña, y ella se levantó. 26 Y se difundió la fama de esto por toda aquella tierra.
Dos ciegos reciben la vista
27 Pasando Jesús de allí, le siguieron dos ciegos, dando voces y diciendo: ¡Ten misericordia de nosotros, Hijo de David! 28 Y llegado a la casa, vinieron a él los ciegos; y Jesús les dijo: ¿Creéis que puedo hacer esto? Ellos dijeron: Sí, Señor. 29 Entonces les tocó los ojos, diciendo: Conforme a vuestra fe os sea hecho. 30 Y los ojos de ellos fueron abiertos. Y Jesús les encargó rigurosamente, diciendo: Mirad que nadie lo sepa. 31 Pero salidos ellos, divulgaron la fama de él por toda aquella tierra.
Un mudo habla
32 Mientras salían ellos, he aquí, le trajeron un mudo, endemoniado. 33 Y echado fuera el demonio, el mudo habló; y la gente se maravillaba, y decía: Nunca se ha visto cosa semejante en Israel. 34 Pero los fariseos decían: Por el príncipe de los demonios echa fuera los demonios.
La mies es mucha
35 Recorría Jesús todas las ciudades y aldeas, enseñando en las sinagogas de ellos, y predicando el evangelio del reino, y sanando toda enfermedad y toda dolencia en el pueblo. 36 Y al ver las multitudes, tuvo compasión de ellas; porque estaban desamparadas y dispersas como ovejas que no tienen pastor. 37 Entonces dijo a sus discípulos: A la verdad la mies es mucha, mas los obreros pocos. 38 Rogad, pues, al Señor de la mies, que envíe obreros a su mies.