1 Jesús he'i avei chupe kuéra:
—Añetehápe ha'e peẽme, ko'ápe oĩva apytépe oĩ nomano mo'ãiva ohecha mboyve Tupã sãmbyhy.
Jesús omimbipárõ guare
(Mt 17.1-13Lc 9.28-36)
2 Upe rire, 6 ára haguépe Jesús oho peteĩ yvyty yvatépe ha ogueraha hendive Pedro, Santiago ha Juánpe. Upépe henondépe kuéra, Jesús rete oñemoambue ohóvo. 3 Ijao overa hendy ha morotĩ asy, ndaipóri chéne avaveichagua ao joheiha yvy ári ikatu vaerã péicha omomorotĩ. 4 Ha ohecha hikuái Elías ha Moiséspe, oñemongetáva hína Jesús ndive. 5 Upépe Pedro he'i Jesúspe:
—Mbo'ehára, iporãite niko ikatúre roime ko'ápe. Torojapóna peẽme pene rendaguã, peteĩ ne mba'erã, peteĩ Moiséspe guarã ha Elíaspe guarã avei. 6 Hemimbo'e kuéra niko oñemondýi ha Pedro ndoikuaái mba'épa he'íta. 7 Upévo ou peteĩ arai ha ojaho'i chupe kuéra. Ha pe araígui oñehendu peteĩ ñe'ẽ he'íva: “Kóva hína che Ra'y ahayhuetéva, pehendu chupe.”
8 Ha oma'ẽvo ijerére ndohechavéi avavépe hendive kuéra. Jesúspe añónte.
9 Oguejykuévo pe yvytýgui, Jesús he'i chupe kuéra ani haguã omombe'u avavépe upe ohecha vaekue, ha'e, yvypóraicha ou vaekue, oikove jey peve omanóva apytégui. 10 Upévare oñongatu hikuái upéva ñemiháme, oporandu jepe ojupe mba'épa he'iséne upe jeikove jey. 11 Oporandu hikuái Jesúspe:
—Mba'ére piko umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha he'i Elías ou raẽ vaerãha?
12 Ha'e he'i chupe kuéra:
—Añete niko Elías raẽ ou vaerãha, ha ha'e omoĩmba porã vaerã opaite mba'e hekópe. Ha mba'ére piko he'i Ñandejára ñe'ẽ pe yvypóraicha ou vaekue ohasa asy vaerã ha ojeapo'i vaerãha? 13 Ha che ha'e peẽme Elías oúma hague ha ha'e kuéra ojapo hague hese ojaposéva, he'iháicha Ñandejára ñe'ẽ, ojehúta hague chupe.
Jesús omonguera peteĩ mitã kuimba'e oĩva mba'epochy poguýpe
(Mt 17.14-21Lc 9.37-43)
14 Ou jeývo oĩháme hemimbo'e kuéra, ohecha peteĩ aty guasu ojeréva hese kuéra ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha oñoñe'ẽ apíva hendive kuéra. 15 Ohechávo Jesúspe opavave oho pya'e huguãitĩvo ha ohecha ramo chupe. 16 Ha'e oporandu chupe kuéra:
—Mba'ére piko peñoñe'ẽ api hendive kuéra?
17 Peteĩ ha'e kuérava he'i:
—Ápe aru ndéve che ra'y, oguereko niko peteĩ mba'e pochy omoñe'ẽngúva chupe. 18 Mamo ha'e oĩháme pe mba'epochy oity chupe yvýre, ijuru ryjuipa, omopururũ hãi nguéra ha hatãmba opytávo. Ajerure ne remimbo'e kuérape omosẽ haguã chugui pe mba'epochy ha ndaikatúi omosẽ.
19 Jesús he'i:
—Há, tekove jerovia'ỹ! Araka'e peve piko aiméta pene ndive, araka'e peve piko aikóta pende reheve? Peru chéve pe mitã rusu.
20 Ogueraha hikuái pe mitã rusu Jesús rendápe. Pe mba'e pochy ohechávo Jesúspe katu, oityvyro pe mitã rusúpe ha upéva ho'a ojapajeréi yvýre, ha ijuru ryjuipa. 21 Jesús oporandu itúvape:
—Araka'e guive piko ojehu chupe kóva?
Itúva he'i:
—Imitã guive.
22 Ha heta jey pe mba'epochy oity vaekue chupe tatápe ha ýpe ojuka haguã. Oĩrõ ikatúva rejapóna ore poriahurereko ha ore pytyvõmi.
23 Jesús he'i chupe:
—Mba'ére piko ere ‘ikatúrõ’? Opa mba'e ikatu ojeroviáva peguarã!
24 Upérõ pe mitã rusu ru osapukái:
—Che ajerovia. Che pytyvõna ajeroviave haguã!
25 Jesús ohechávo hetaveha umi oñembyatýva, oja'o pe mba'epochýpe he'ívo:
—Espíritu ñe'ẽngu ha rehendu'ỹva, ha'e ndéve resẽ haguã pe mitã rusúgui ha anive haguã reike pype.
26 Pe mba'epochy osapukái ha oityvyro jey pe mitã rusúpe. Upéi osẽ chugui ha oheja omanóva ramo, ha upévare heta oĩ he'íva omano hague. 27 Jesús katu ipóre ipojáivo, omopu'ã chupe ha pe mitã rusu oñembo'y.
28 Upéi Jesús oike peteĩ ógape ha hemimbo'e kuéra oporandu chupe ha'eñoháme:
—Mba'ére piko ndaikatúi ra'e ore romosẽ pe mba'epochy?
29 Ha Jesús he'i chupe kuéra:
—Koichagua mba'epochy, ñembo'e rupi ha karu'ỹme jehasa rupi mante ikatu oñemosẽ.
Jesús he'i jey omanotaha
(Mt 17.22-23Lc 9.43-45)
30 Ohóvo upégui ohasa hikuái Galiléa rupi. Jesús katu ndoipotái avave oikuaa, 31 ombo'égui hína hemimbo'e kuérape. He'i chupe kuéra:
—Che, yvypóraicha aju vaekue, ha'áta hína yvypóra kuéra pópe. Ha'e kuéra che jukáta. Ha mbohapy ára amano haguépe katu, aikove jeýta.
32 Chupe kuéra nahesakãi pe ha'e he'íva, ha okyhyje hikuái oporandu haguã chupe.
Mávapa tuichave
(Mt 18.1-5Lc 9.46-48)
33 Oguahẽ hikuái Cafarnaúmpe. Oĩmarõ hikuái hógape, Jesús oporandu chupe kuéra:
—Mba'ére piko peñoñe'ẽ api pejúvo tapére?
34 Ha'e kuéra katu okirirĩ. Tapére niko oñoñe'ẽ api ra'e, mávapa upe mba'e guasuvéva ijapytépe kuéra. 35 Ha Jesús oguapy, ohenói umi 12, ha he'i chupe kuéra:
—Oĩrõ mba'e guasuséva, oiko vaerã tapykue pegua ha opavave rembiguái ramo.
36 Upéi omoĩ peteĩ mitãme ijapytépe kuéra, ha ohupívo ijyva ári he'i chupe kuéra:
37 Oimeraẽva, che rérape oguerohorýva peteĩ mitã koichagua, chéve che rerohory. Ha upe chéve che rerohorýva, nda chéve añói che rerohory, upe che mbouharépe ave.
Upe noñemoĩriva ñande rehe, oĩ ñane ndive
(Mt 10.42Lc 9.49-50)
38 Juan he'i chupe:
—Mbo'ehára, rohecha peteĩ omosẽva mba'e pochy nde rérape, ha rojoko, ndaha'éigui ore apytepegua.
39 Jesús he'i:
—Ani pejoko, peteĩ ojapóva hechapyrãva che rérape niko upéi noñe'ẽ vai mo'ãi che rehe. 40 Upe noñemoĩriva ñande rehe, oĩ ñane ndive. 41 Oimeraẽ ome'ẽva peẽme, ymínte jepe, che ndive peiko haguére, añetehápe ha'e peẽme ndopyta mo'ãiha hekovia'ỹre chupe.
Re'átarõ ivaívape
(Mt 18.6-9Lc 17.1-2)
42 Oimeraẽ oitýva angaipápe peteĩ mitãicha che rehe ojeroviávape, iporãve vaerã ojeitýrõ chupe yguasúpe ita guasu ijajúri. 43 Ha nde po nde reitýtarõ angaipápe, eikytĩ. Iporãve reikove ramo Tupã ndive nde po peteĩ reheve, ha ani nde po mokõive reheve rejeity aña retãme, pe tata ogue'ỹháme araka'eve, 44 umi yso omano'ỹháme ha tata máramo ogue'ỹháme. 45 Ha nde py nde reitýtarõ angaipápe, eikytĩ. Iporãve reikérõ jeikovépe peteĩ nde py reheve ha ani mokõive nde py reheve rejeity aña retãme, 46 umi yso omano'ỹháme ha tata máramo ogue'ỹháme. 47 Ha nde resa nde reitýtarõ angaipápe, eipe'a. Iporãve reike nde resa peteĩ reheve Tupã oisãmbyhyhápe, ha ani mokõive nde resa reheve rejeity aña retãme, 48 umi yso omano'ỹháme ha tata máramo ogue'ỹháme. 49 Opavave niko oñembojuky vaerã tatápe. 50 “Juky niko iporã, ha nahe'ẽvéi ramo niko ndaikatu véima oñemohe'ẽ jey, naiporã véima mba'everã. Perekóke juky pende pype ha peiko py'a guapýpe oñondive.”
1 También les dijo: De cierto os digo que hay algunos de los que están aquí, que no gustarán la muerte hasta que hayan visto el reino de Dios venido con poder.
La transfiguración
(Mt. 17.1-13Lc. 9.28-36)
2 Seis días después, Jesús tomó a Pedro, a Jacobo y a Juan, y los llevó aparte solos a un monte alto; y se transfiguró delante de ellos. 3 Y sus vestidos se volvieron resplandecientes, muy blancos, como la nieve, tanto que ningún lavador en la tierra los puede hacer tan blancos. 4 Y les apareció Elías con Moisés, que hablaban con Jesús. 5 Entonces Pedro dijo a Jesús: Maestro, bueno es para nosotros que estemos aquí; y hagamos tres enramadas, una para ti, otra para Moisés, y otra para Elías. 6 Porque no sabía lo que hablaba, pues estaban espantados. 7 Entonces vino una nube que les hizo sombra, y desde la nube una voz que decía: Este es mi Hijo amado; a él oíd. 8 Y luego, cuando miraron, no vieron más a nadie consigo, sino a Jesús solo.
9 Y descendiendo ellos del monte, les mandó que a nadie dijesen lo que habían visto, sino cuando el Hijo del Hombre hubiese resucitado de los muertos. 10 Y guardaron la palabra entre sí, discutiendo qué sería aquello de resucitar de los muertos. 11 Y le preguntaron, diciendo: ¿Por qué dicen los escribas que es necesario que Elías venga primero? 12 Respondiendo él, les dijo: Elías a la verdad vendrá primero, y restaurará todas las cosas; ¿y cómo está escrito del Hijo del Hombre, que padezca mucho y sea tenido en nada? 13 Pero os digo que Elías ya vino, y le hicieron todo lo que quisieron, como está escrito de él.
Jesús sana a un muchacho endemoniado
(Mt. 17.14-21Lc. 9.37-43)
14 Cuando llegó a donde estaban los discípulos, vio una gran multitud alrededor de ellos, y escribas que disputaban con ellos. 15 Y en seguida toda la gente, viéndole, se asombró, y corriendo a él, le saludaron. 16 Él les preguntó: ¿Qué disputáis con ellos? 17 Y respondiendo uno de la multitud, dijo: Maestro, traje a ti a mi hijo, que tiene un espíritu mudo, 18 el cual, dondequiera que le toma, le sacude; y echa espumarajos, y cruje los dientes, y se va secando; y dije a tus discípulos que lo echasen fuera, y no pudieron. 19 Y respondiendo él, les dijo: ¡Oh generación incrédula! ¿Hasta cuándo he de estar con vosotros? ¿Hasta cuándo os he de soportar? Traédmelo. 20 Y se lo trajeron; y cuando el espíritu vio a Jesús, sacudió con violencia al muchacho, quien cayendo en tierra se revolcaba, echando espumarajos. 21 Jesús preguntó al padre: ¿Cuánto tiempo hace que le sucede esto? Y él dijo: Desde niño. 22 Y muchas veces le echa en el fuego y en el agua, para matarle; pero si puedes hacer algo, ten misericordia de nosotros, y ayúdanos. 23 Jesús le dijo: Si puedes creer, al que cree todo le es posible. 24 E inmediatamente el padre del muchacho clamó y dijo: Creo; ayuda mi incredulidad. 25 Y cuando Jesús vio que la multitud se agolpaba, reprendió al espíritu inmundo, diciéndole: Espíritu mudo y sordo, yo te mando, sal de él, y no entres más en él. 26 Entonces el espíritu, clamando y sacudiéndole con violencia, salió; y él quedó como muerto, de modo que muchos decían: Está muerto. 27 Pero Jesús, tomándole de la mano, le enderezó; y se levantó. 28 Cuando él entró en casa, sus discípulos le preguntaron aparte: ¿Por qué nosotros no pudimos echarle fuera? 29 Y les dijo: Este género con nada puede salir, sino con oración y ayuno.
Jesús anuncia otra vez su muerte
(Mt. 17.22-23Lc. 9.43-45)
30 Habiendo salido de allí, caminaron por Galilea; y no quería que nadie lo supiese. 31 Porque enseñaba a sus discípulos, y les decía: El Hijo del Hombre será entregado en manos de hombres, y le matarán; pero después de muerto, resucitará al tercer día. 32 Pero ellos no entendían esta palabra, y tenían miedo de preguntarle.
¿Quién es el mayor?
(Mt. 18.1-5Lc. 9.46-48)
33 Y llegó a Capernaum; y cuando estuvo en casa, les preguntó: ¿Qué disputabais entre vosotros en el camino? 34 Mas ellos callaron; porque en el camino habían disputado entre sí, quién había de ser el mayor. 35 Entonces él se sentó y llamó a los doce, y les dijo: Si alguno quiere ser el primero, será el postrero de todos, y el servidor de todos. 36 Y tomó a un niño, y lo puso en medio de ellos; y tomándole en sus brazos, les dijo: 37 El que reciba en mi nombre a un niño como este, me recibe a mí; y el que a mí me recibe, no me recibe a mí sino al que me envió.
El que no es contra nosotros, por nosotros es
(Lc. 9.49-50)
38 Juan le respondió diciendo: Maestro, hemos visto a uno que en tu nombre echaba fuera demonios, pero él no nos sigue; y se lo prohibimos, porque no nos seguía. 39 Pero Jesús dijo: No se lo prohibáis; porque ninguno hay que haga milagro en mi nombre, que luego pueda decir mal de mí. 40 Porque el que no es contra nosotros, por nosotros es. 41 Y cualquiera que os diere un vaso de agua en mi nombre, porque sois de Cristo, de cierto os digo que no perderá su recompensa.
Ocasiones de caer
(Mt. 18.6-9Lc. 17.1-2)
42 Cualquiera que haga tropezar a uno de estos pequeñitos que creen en mí, mejor le fuera si se le atase una piedra de molino al cuello, y se le arrojase en el mar. 43 Si tu mano te fuere ocasión de caer, córtala; mejor te es entrar en la vida manco, que teniendo dos manos ir al infierno, al fuego que no puede ser apagado, 44 donde el gusano de ellos no muere, y el fuego nunca se apaga. 45 Y si tu pie te fuere ocasión de caer, córtalo; mejor te es entrar a la vida cojo, que teniendo dos pies ser echado en el infierno, al fuego que no puede ser apagado, 46 donde el gusano de ellos no muere, y el fuego nunca se apaga. 47 Y si tu ojo te fuere ocasión de caer, sácalo; mejor te es entrar en el reino de Dios con un ojo, que teniendo dos ojos ser echado al infierno, 48 donde el gusano de ellos no muere, y el fuego nunca se apaga. 49 Porque todos serán salados con fuego, y todo sacrificio será salado con sal. 50 Buena es la sal; mas si la sal se hace insípida, ¿con qué la sazonaréis? Tened sal en vosotros mismos; y tened paz los unos con los otros.