Umi mba'e yma guare ombo'e vaekue
(Mc 7.1-23)1 Upéi oñemboja Jesús rendápe fariséo kuéra ha umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha, oúva Jerusaléngui. Oporandu chupe hikuái:
2 —Mba'ére piko umi ne remimbo'e ndojapói hekópe umi mba'e ñande ypykue ñande reko mbo'e vaekue? Ndojepohéiri niko okaru haguã, ojejapo vaerãháicha.
3 Jesús he'i chupe kuéra:
—Ha mba'ére piko peẽ avei ndapejapói hekópe Tupã rembiapoukapy, ha peẽ pejepokuaaháichante pejapo? 4 Tupã niko he'i: “Emomba'e nde ru ha nde sýpe”, ha “Pe ojahéiva itúva térã isýre, tojejuka.” 5 Peẽ katu peje oimeraẽva ikatuha he'i itúva térã isýpe: “Ndaikatu mo'ãi roipytyvõ. Opa mba'e arekóva niko amboykepáma Tupãme guarã”. 6 Ha péicha he'i haguérente, ikatúma noipytyvõvéi isy ha itúvape. Ha péicha, peẽ pemboyke Tupã rembiapoukapy pejapo haguã peẽ pejepokuaaháichante. 7 Peẽ tekove ahẽ, rova mokõi! He'i porã vaekue voi pende rehe maranduhára*f** Isaías, he'i ramo guare:
8 Ko'ãva ijurúpente che momba'e,
ipy'apy katu mombyry che hegui.
9 Reíko che momba'e guasu hikuái,
ombo'égui che rembiapoukapýrõ
mba'e ha'e kuérante omoĩva ojejapo haguã.
10 Upéi Jesús ohenói opavavépe, ha he'i chupe kuéra:
—Pehendúke peikuaa haguã. 11 Ndaha'éi pe ñande juru rupi oikéva pe ñane mongy'áva.*f** Pe ñande jurúgui osẽvante pe ñane mongy'áva.
12 Upépe, hemimbo'e kuéra oñemboja Jesús rendápe, ha he'i chupe:
—Reikuaa piko umi fariséo ipochy hague ohendúvo upe eréva?
13 Jesús katu he'i chupe kuéra:
—Oimeraẽ ka'avo che Túva yvága pegua noñotỹi vaekue, oñemondoróta hapo guive. 14 Pejeheja chugui kuéra. Ha'e kuéra niko hína ohecha'ỹva oisãmbyhýva ohecha'ỹvape avei. Ha pe ohecha'ỹva oisãmbyhy ramo ambue ohecha'ỹvape, mokõivéva ho'áne katuete yvykuápe.
15 Ha Pedro he'i Jesúspe:
—Emombe'u oréve mba'épa he'ise pe ñe'ẽ mbojoja.
16 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peẽ piko ndapeikuaái gueteri upéva? 17 Ndapeikuaái nga'u piko opa mba'e oikéva ñande juru rupi ohoha ñande retepýpe, upéi osẽ jey haguã ñande retégui? 18 Pe ñande jurúgui osẽva katu osẽ ñande py'aite guive. Umíva umi mba'e hína umi ñane mongy'áva. 19 Ñande py'apýgui osẽ mba'e ivaíva, jejuka, ñemyakãratĩ, teko vai, monda, japu, ha ñe'ẽ rei ñande rapicháre. 20 Ko'ãva hína umi mba'e ñane mongy'áva. Ndajajepohéiri ramo jakaru haguã ojejapo vaerãháicha, nomongy'ái avavépe.
Peteĩ kuña ojerovia vaekue Jesús rehe
(Mc 7.24-30)21 Jesús osẽ upégui ha oho táva Tiro ha Sidón gotyo. 22 Ha peteĩ kuña Canaangua, upe rupi oikóva, oñemboja Jesús rendápe. Ha osapukái:
—Che Jára, David ra'y, che poriahurerekomína! Che memby kuña niko oĩ mba'epochy poguýpe, ha ombohasa asy eterei chupe.
23 Jesús katu nde'íri chupe mba'eve. Upémarõ hemimbo'e kuéra oñemboja hendápe, ha he'i chupe:
—Eréna pe kuñáme toho ko'águi. Osapukái niko oúvo ñande rapykuéri.
24 Upépe Jesús he'i:
—Tupã niko che mbou umi Israelgua, ovecháicha okañýva rekávonte.
25 Upe jave katu pe kuña oguahẽ ha oñesũ Jesús renondépe, ha he'i chupe:
—Che Jára, che pytyvõmína!
26 Ha Jesús he'i chupe:
—Naiporãi niko mitã jurúgui jaipe'a tembi'u ha ñame'ẽ jaguápe.
27 Pe kuña katu he'i chupe:
—Añete niko pe eréva che Jára. Péicharõ jepe, jaguánte avei ho'úva umi tembi'u rembyre ho'áva ijára kuéra meságui.
28 Upémarõ Jesús he'i chupe:
—Nde katu ha'e kuña rejeroviáva che rehe! Toiko upe reipotaháicha.
Upepete voi okuera pe imemby kuña.
Jesús omonguera heta hasývape
29 Jesús osẽ upégui ha oho yguasu Galiléa rembe'ýpe. Ojupi peteĩ yvytýpe ha upépe oguapy. 30 Ha heta umi oguahẽva hendápe, ogueraháva hendive kuéra umi ikarẽva, ohecha'ỹva, iñe'ẽngúva, ijypíva ha opaichagua hasývape. Umívape omoĩ joa hikuái Jesús renondépe, ha ha'e omonguera chupe kuéra. 31 Ha opavave ohecha ramoite mba'éichapa umi iñe'ẽngúva oñe'ẽ jey, ijypíva okuera, ikarẽva oguata porã, ha ohecha'ỹva ohecha jey. Ha oñepyrũ omomba'e guasu hikuái Tupã Israel Járape.
Jesús omongaru hetápe
(Mc 8.1-10)32 Jesús ohenói hemimbo'e kuérape, ha he'i chupe kuéra:
—Aiporiahurereko niko ko'ãvape. Ojapóma niko mbohapy ára oĩha ko'ápe che ndive, ha ndoguerekói véima mba'eve ho'u vaerã. Namondoséi hógape ñembyahýire, ani ágã tapére ipy'a mano mba'e.
33 Hemimbo'e kuéra katu he'i chupe:
—Mba'éicha piko jajuhúta tembi'u ñamongaru haguã opavavépe. Ko'a rupi niko ndaipóri avave oikóva.
34 Jesús oporandu chupe kuéra:
—Mboy mbuja piko pereko?
Ha'e kuéra he'i chupe:
—7, ha pira mbovymi.
35 Upépe Jesús omboguapy yvýpe opavavépe, 36 ha ojapyhy ipópe umi 7 mbuja ha umi pira, ha oñembo'e Tupãme ohovasa haguã. Upéi oipehe'ã umi mbuja ha ome'ẽ hemimbo'e kuérape, ha ha'e kuéra ome'ẽ opavavépe. 37 Ha okaru hikuái hyguãtã meve. Ha umi hembýva ombyaty 7 ajaka renyhẽ. 38 Umi okarúva niko ohupyty 4.000 kuimba'e, ojepapa'ỹre kuña ha mitã nguéra. 39 Upéi Jesús omondo opavavépe hógape. Ha'e katu ojupi kanóape ha oho Magadán gotyo.
Lo que contamina al hombre
(Mr. 7.1-23)1 Entonces se acercaron a Jesús ciertos escribas y fariseos de Jerusalén, diciendo: 2 ¿Por qué tus discípulos quebrantan la tradición de los ancianos? Porque no se lavan las manos cuando comen pan. 3 Respondiendo él, les dijo: ¿Por qué también vosotros quebrantáis el mandamiento de Dios por vuestra tradición? 4 Porque Dios mandó diciendo: Honra a tu padre y a tu madre; y: El que maldiga al padre o a la madre, muera irremisiblemente. 5 Pero vosotros decís: Cualquiera que diga a su padre o a su madre: Es mi ofrenda a Dios todo aquello con que pudiera ayudarte, 6 ya no ha de honrar a su padre o a su madre. Así habéis invalidado el mandamiento de Dios por vuestra tradición. 7 Hipócritas, bien profetizó de vosotros Isaías, cuando dijo:
8 Este pueblo de labios me honra;
Mas su corazón está lejos de mí.
9 Pues en vano me honran,
Enseñando como doctrinas, mandamientos de hombres.
10 Y llamando a sí a la multitud, les dijo: Oíd, y entended: 11 No lo que entra en la boca contamina al hombre; mas lo que sale de la boca, esto contamina al hombre. 12 Entonces acercándose sus discípulos, le dijeron: ¿Sabes que los fariseos se ofendieron cuando oyeron esta palabra? 13 Pero respondiendo él, dijo: Toda planta que no plantó mi Padre celestial, será desarraigada. 14 Dejadlos; son ciegos guías de ciegos; y si el ciego guiare al ciego, ambos caerán en el hoyo. 15 Respondiendo Pedro, le dijo: Explícanos esta parábola. 16 Jesús dijo: ¿También vosotros sois aún sin entendimiento? 17 ¿No entendéis que todo lo que entra en la boca va al vientre, y es echado en la letrina? 18 Pero lo que sale de la boca, del corazón sale; y esto contamina al hombre. 19 Porque del corazón salen los malos pensamientos, los homicidios, los adulterios, las fornicaciones, los hurtos, los falsos testimonios, las blasfemias. 20 Estas cosas son las que contaminan al hombre; pero el comer con las manos sin lavar no contamina al hombre.
La fe de la mujer cananea
(Mr. 7.24-30)21 Saliendo Jesús de allí, se fue a la región de Tiro y de Sidón. 22 Y he aquí una mujer cananea que había salido de aquella región clamaba, diciéndole: ¡Señor, Hijo de David, ten misericordia de mí! Mi hija es gravemente atormentada por un demonio. 23 Pero Jesús no le respondió palabra. Entonces acercándose sus discípulos, le rogaron, diciendo: Despídela, pues da voces tras nosotros. 24 Él respondiendo, dijo: No soy enviado sino a las ovejas perdidas de la casa de Israel. 25 Entonces ella vino y se postró ante él, diciendo: ¡Señor, socórreme! 26 Respondiendo él, dijo: No está bien tomar el pan de los hijos, y echarlo a los perrillos. 27 Y ella dijo: Sí, Señor; pero aun los perrillos comen de las migajas que caen de la mesa de sus amos. 28 Entonces respondiendo Jesús, dijo: Oh mujer, grande es tu fe; hágase contigo como quieres. Y su hija fue sanada desde aquella hora.
Jesús sana a muchos
29 Pasó Jesús de allí y vino junto al mar de Galilea; y subiendo al monte, se sentó allí. 30 Y se le acercó mucha gente que traía consigo a cojos, ciegos, mudos, mancos, y otros muchos enfermos; y los pusieron a los pies de Jesús, y los sanó; 31 de manera que la multitud se maravillaba, viendo a los mudos hablar, a los mancos sanados, a los cojos andar, y a los ciegos ver; y glorificaban al Dios de Israel.
Alimentación de los cuatro mil
(Mr. 8.1-10)32 Y Jesús, llamando a sus discípulos, dijo: Tengo compasión de la gente, porque ya hace tres días que están conmigo, y no tienen qué comer; y enviarlos en ayunas no quiero, no sea que desmayen en el camino. 33 Entonces sus discípulos le dijeron: ¿De dónde tenemos nosotros tantos panes en el desierto, para saciar a una multitud tan grande? 34 Jesús les dijo: ¿Cuántos panes tenéis? Y ellos dijeron: Siete, y unos pocos pececillos. 35 Y mandó a la multitud que se recostase en tierra. 36 Y tomando los siete panes y los peces, dio gracias, los partió y dio a sus discípulos, y los discípulos a la multitud. 37 Y comieron todos, y se saciaron; y recogieron lo que sobró de los pedazos, siete canastas llenas. 38 Y eran los que habían comido, cuatro mil hombres, sin contar las mujeres y los niños. 39 Entonces, despedida la gente, entró en la barca, y vino a la región de Magdala.