1 Mondaha ojejuhúva omonda aja, ojekutu ramo ha omano, ikutuha rehe ndojái jeporojuka. 2 Upéva oiko ramo arakue katu, imano tojerereko jeporojuka ramo.
Upe omondáva tohepy me'ẽ upe omonda vaekuére. Ndoguerekói ramo mba'eve, toñeme'ẽ ha'e voi tembiguái ramo ha hepykuépe tojehepy me'ẽ imondakuére.
3 Upe mymba oñemonda vaekue ojejuhu ramo ipópe hekove, taha'e guéi, vúrro térã ovecha, mondaha tohepy me'ẽ jo'a umívare.
Mba'e oñemyengovia vaerã
4 Upe opoíva hymbágui okaru haguã hapicha kogaty térã iparraltýpe tomyengovia kokue járape ome'ẽvo chupe iporãnguete ikokue térã iparraltýpe guare.
5 Ohapýva ikokue ha upe tata ovávo ohapy hapicha trígo ñemono'õ pyre, térã upe oĩmava oñemono'õ haguãicha, térã opa upe kogaty, tomyengovia kokue járape opa mba'e tata ohundi vaekuére.
6 Oñongatúva hapichápe ipláta térã imba'e repy ha oñemonda ramo chugui, mondaha ojejuhu ramo tomyengovia jo'a imondakuére. 7 Ndojejuhúi ramo mondaha, tojeho Tupã rendápe ojekuaa haguã upe mba'e ñongatuha nomondái hague hapicha pláta térã imba'e repy.
8 Oguerekóva guéi, vúrro, ovecha, ao térã oimeraẽ mba'e okañy vaekue ha oĩ he'íva: “upéva che mba'e”, tojeho Tupã rendápe ha ha'e he'íva rehe omonda hague, upéva tomyengovia jo'a hapichápe imondakuére.
9 Ome'ẽva hapichápe hymba vúrro, hymba guéi, ijovecha térã oimeraẽ hymba oñangareko haguã hese ha ko'ãva omano térã ojehachea hese térã oñemonda, avave ohecha'ỹre, 10 herekohare tome'ẽ iñe'ẽ Tupã rérape mymba járape, ha'e ndopokói hague hymbáre. Mymba jára toguerovia iñe'ẽ ha herekohare natekotevẽi ohepyme'ẽ mba'eve. 11 Mymba oñemonda ramo chugui hesa renondépe katu tohepyme'ẽ hese ijárape. 12 Oime ramo tymba ñarõ ojuka ra'e chugui hapicha rymba oiporu vaekue, togueru hembyre ohechauka haguã ha ani ohepyme'ẽ hese.
13 Oiporúva hapichágui hymba ha upéva oñembyai térã omano chugui ijára pore'ỹme, tomyengovia upéva. 14 Oiko ramo upéva ijára rovake, ani ohepyme'ẽ mba'eve.Oime ramo oiporu ra'e mba'e repýre, tome'ẽ ijárape upe jeporu repykue.
Kuñataĩ pyahu rãirõ
15 Ombotavýva kuñataĩ pyahu omenda'ỹvape ha oñeno hendive, tome'ẽ chupe imenda repy ha tomenda hese. 16 Upe kuñataĩ ru ndoipotái ramo chupe itajýra menarã, opaichavévo upe kuñataĩ rãirõhare tome'ẽ chupe menda repy oñeme'ẽva kuñataĩ pyahúre.
Tembiapoukapy teko porã ha Tupã rayhu rehegua
17 Kuña paje apohápe ani peheja oikove.
18 Ojapóva angaipa tymba ndive tomano.
19 Omymbajukáva*f** tupã gua'u kuérape, upéva tojejuka ha toñehundi opa mba'e oguerekóva.
20 Ani pejahéi mombyrygua pene ndive oikóvare, térã pejopy hendive. Mombyrygua vaekue avei niko peẽ Egíptope.
21 Ani pereko asy kuña mena'ỹre opytávape, térã mitã tyre'ỹme. 22 Pereko asy ramo ha osapukái chéve, nambohasa rei mo'ãi isapukái, 23 hendýta che pochy ha pojukáta kyse pukúpe. Pene rembireko opytáta mena'ỹre ha pene mitã nguéra tyre'ỹ.
24 Peiporuka ramo pláta peteĩ che retãgua mboriahu pene ndive oikóvape, ani pejopy hendive térã pejerure tomyengovia hetave peẽme. 25 Ome'ẽ ramo peẽme ijahoja, jeporuka jeroviaha ramo, peme'ẽ jeýke chupe oikévo kuarahy. 26 Upéva ñoite niko oguereko oñeñuã haguã ro'ýgui. Ỹrõ piko mba'épe oñeñuãta oke haguã? Chéve ojerure ramo pytyvõ, aipytyvõta. Chéko mboriahúpe aiporiahurereko hína.
27 Aníke peñe'ẽ pochy Tupã rehe térã pejahéi tetã sãmbyhyhárare.
Ñemono'õ tenondegua ha ta'ýra ypykue
28 Aníke pembohasa puku peru haguã pene mba'e kuave'ẽ opa mba'e pemono'õva ha pene kaguy kuéragui.
Peme'ẽke chéve pende ra'y ypykue 29 upéicha avei pende vaka ha ovecha ra'y ypykue. Topyta 7 ára isy kuéra ndive, 8 haguépe katu peme'ẽ.
30 Peẽ pejeporavo vaekue che mba'erã.
Aníke pe'u so'o tymba ñarõ oipehe'ãmba vaekue. Upéva peme'ẽ jaguápe.
Leyes sobre la restitución
1 Cuando alguno hurtare buey u oveja, y lo degollare o vendiere, por aquel buey pagará cinco bueyes, y por aquella oveja cuatro ovejas.
2 Si el ladrón fuere hallado forzando una casa, y fuere herido y muriere, el que lo hirió no será culpado de su muerte. 3 Pero si fuere de día, el autor de la muerte será reo de homicidio. El ladrón hará completa restitución; si no tuviere con qué, será vendido por su hurto. 4 Si fuere hallado con el hurto en la mano, vivo, sea buey o asno u oveja, pagará el doble.
5 Si alguno hiciere pastar en campo o viña, y metiere su bestia en campo de otro, de lo mejor de su campo y de lo mejor de su viña pagará.
6 Cuando se prendiere fuego, y al quemar espinos quemare mieses amontonadas o en pie, o campo, el que encendió el fuego pagará lo quemado.
7 Cuando alguno diere a su prójimo plata o alhajas a guardar, y fuere hurtado de la casa de aquel hombre, si el ladrón fuere hallado, pagará el doble. 8 Si el ladrón no fuere hallado, entonces el dueño de la casa será presentado a los jueces, para que se vea si ha metido su mano en los bienes de su prójimo.
9 En toda clase de fraude, sobre buey, sobre asno, sobre oveja, sobre vestido, sobre toda cosa perdida, cuando alguno dijere: Esto es mío, la causa de ambos vendrá delante de los jueces; y el que los jueces condenaren, pagará el doble a su prójimo.
10 Si alguno hubiere dado a su prójimo asno, o buey, u oveja, o cualquier otro animal a guardar, y este muriere o fuere estropeado, o fuere llevado sin verlo nadie; 11 juramento de Jehová habrá entre ambos, de que no metió su mano a los bienes de su prójimo; y su dueño lo aceptará, y el otro no pagará. 12 Mas si le hubiere sido hurtado, resarcirá a su dueño. 13 Y si le hubiere sido arrebatado por fiera, le traerá testimonio, y no pagará lo arrebatado.
14 Pero si alguno hubiere tomado prestada bestia de su prójimo, y fuere estropeada o muerta, estando ausente su dueño, deberá pagarla. 15 Si el dueño estaba presente no la pagará. Si era alquilada, reciba el dueño el alquiler.
Leyes humanitarias
16 Si alguno engañare a una doncella que no fuere desposada, y durmiere con ella, deberá dotarla y tomarla por mujer. 17 Si su padre no quisiere dársela, él le pesará plata conforme a la dote de las vírgenes.
18 A la hechicera no dejarás que viva.
19 Cualquiera que cohabitare con bestia, morirá.
20 El que ofreciere sacrificio a dioses excepto solamente a Jehová, será muerto.
21 Y al extranjero no engañarás ni angustiarás, porque extranjeros fuisteis vosotros en la tierra de Egipto. 22 A ninguna viuda ni huérfano afligiréis. 23 Porque si tú llegas a afligirles, y ellos clamaren a mí, ciertamente oiré yo su clamor; 24 y mi furor se encenderá, y os mataré a espada, y vuestras mujeres serán viudas, y huérfanos vuestros hijos.
25 Cuando prestares dinero a uno de mi pueblo, al pobre que está contigo, no te portarás con él como logrero, ni le impondrás usura. 26 Si tomares en prenda el vestido de tu prójimo, a la puesta del sol se lo devolverás. 27 Porque solo eso es su cubierta, es su vestido para cubrir su cuerpo. ¿En qué dormirá? Y cuando él clamare a mí, yo le oiré, porque soy misericordioso.
28 No injuriarás a los jueces, ni maldecirás al príncipe de tu pueblo.
29 No demorarás la primicia de tu cosecha ni de tu lagar.
Me darás el primogénito de tus hijos. 30 Lo mismo harás con el de tu buey y de tu oveja; siete días estará con su madre, y al octavo día me lo darás.
31 Y me seréis varones santos. No comeréis carne destrozada por las fieras en el campo; a los perros la echaréis.