Jesús oikove jey
(Mt 28.1-10Mc 16.1-8Lc 24.1-12)1 Pe semána ñepyrũha ára pyharevete, pytũ ramo hína gueteri, María Magdalena oho pe itakua Jesús oñeñotỹ haguépe. Ojuhu ojepe'a hague pe ita ombotýva pe itakua juru. 2 Ha pya'e oho Simón Pedro ha ku Jesús remimbo'e ha'e ohayhuetéva rendápe, ha he'i chupe kuéra:
--Ojereraha niko Ñandejára retekue pe itakuágui, ha ndoroikuaái moõpa oñemoĩ.
3 Upépe Pedro ha pe Jesús remimbo'e ambue, osẽ oho pe itakuápe. 4 Mokõivéva hatã oho, pe ambue katu oho hatãva Pédrogui ha ha'e raẽve oguahẽ. 5 Ojayvy omaña haguã pe itakuápe ha ohecha umi ao ojejokua haguépe Jesús retekue, ha ndoikéi. 6 Hapykuéri oguahẽ Simón Pedro, ha oike voi ha'e pe itakuápe. Ha'e avei ohecha upépe umi ao, 7 ha ohecha avei pe ao Jesús akã ojejokua haguépe oñembyapu'a ha oñemoĩ hague ambue hendápe ha'eño. 8 Upévo oike avei pe ambue Jesús remimbo'e, pe oguahẽ raẽve vaekue. Ha ohechávo mba'épa ojehu, oguerovia Jesús oikove jey hague. 9 Upérõ jepe ndoikuaái hikuái mba'épa he'ise Ñandejára Ñe'ẽme he'i ramo ha'e oikove jey vaerãha. 10 Upe rire mokõive oho jey pe opyta haguépe oiko.
Jesús ojechauka María Magdalénape
(Mc 16.9-11)11 María opyta okápe, pe itakua juru ypýpe ojahe'o hína. Upéi ojayvy ha omaña pe itakua ryepýpe, 12 ha ohecha mokõi Tupã remimbou oñemonde morotĩmbáva oguapýva hína upe Jesús retekue oĩ haguépe. Peteĩ oguapy pe iñakã rendaguépe ha pe ambue katu ipy gotyo. 13 Umi Tupã remimbou oporandu chupe:
--Mba'ére piko ne rasẽ?
Ha'e he'i chupe kuéra:
--Ogueraha niko hikuái che Járape, ha ndaikuaái moõpa oheja.
14 Upéva he'ipávo, ojere ha ohecha Jesúspe oĩva hína upépe. María katu ndoikuaái Jesúsha upéva 15 Ha Jesús oporandu chupe:
--Mba'ére piko ne rasẽ? Mávape piko reheka?
María oimo'ãgui pe kokuére oñangarekóva pe oñe'ẽva chupe, he'i:
--Nde, che karai, eraha rire ere chéve moõpa reheja ra'e, ha aháta ipiári.
16 Upépe Jesús ohenói chupe héra rupi:
--María.
Ojere María ha hebréo ñe'ẽme he'i chupe:
--Rabuni, --he'iséva “Mbo'ehára.”
17 Jesús he'i chupe:
--Ani che joko, ne'ĩra gueteri niko ajupi jey che Ru rendápe. Tereho emombe'u che ryvy kuérape aha jeytaha che Ru ha pende Ru rendápe, che ha pene Tupã rendápe.
18 Upépe María Magdalena oho ha omombe'u Jesús remimbo'e kuérape ha'e ohecha hague Ñandejára Jesucrístope. Omombe'u avei chupe kuéra umi mba'e Jesús he'i vaekue chupe.
Jesús ojechauka hemimbo'e kuérape
(Mt 28.16-20Mc 16.14-18Lc 24.36-49)19 Upe árape voi, pe semána ñepyrũha ára pyharépe, Jesús remimbo'e kuéra oñembyaty peteĩ koty ñembotypýpe okyhyjégui umi judío myakãhára kuéragui. Upéi Jesús ou, oñemoĩ imbytépe kuéra ha omomaitei chupe kuéra he'ívo:
--Ta pende py'a guapy joaitéke.
20 Upéva he'ipávo, ohechauka chupe kuéra umi ipo ha pe ijyképe ojekutu hague. Tuicha ovy'a hikuái ohechávo Ñandejára Jesucrístope. 21 Upéi Jesús he'i jey chupe kuéra:
--Ta pende py'a guapy joaitéke. Che Ru che mbou haguéicha chéve, péicha che pomondo peẽme.
22 Upévo oipeju hese kuéra, ha he'i chupe kuéra:
--Ame'ẽ peẽme Espíritu Santo. 23 Oimeraẽ peheja reívape iñangaipa, Tupã avei oheja reíta. Ha oimeraẽ ndapehejái reívape, Tupã avei ndoheja rei mo'ã.
Jesús ha Tomás
24 Tomás, Jesús remimbo'e kuéra peteĩ, Gemelo ojeheróva, ndaipóri vaekue Jesús ojechauka ramo hemimbo'e kuérape. 25 Upe rire umi Jesús remimbo'e kuéra he'i Tomáspe:
--Rohecha niko Ñandejára Jesucrístope.
Tomás katu he'i chupe kuéra:
--Ndahechái ramo ipóre umi klávo kuare, ha namoingéi ramo che kuã umi ikuarépe ha pe ijyke ojekutu haguépe, ndarovia mo'ãi.
26 Upe rire 8 ára haguépe, Jesús remimbo'e kuéra oñembyaty jeýma peteĩ ógape, ha Tomás oĩ avei upépe. Umi okẽ oñembotypa, ha péicharõ jepe, Jesús oike ha oñemoĩ imbytépe kuéra. Omomaitei chupe kuéra, he'ívo:
--Ta pende py'a guapy joaitéke.
27 Upéi he'i Tomáspe:
--Emoinge ko'ápe ne kuã ha ema'ẽ che póre. Eru nde po ha emoinge ko che iképe. Anive nde py'a mokõi, ha erovia.
28 Upépe Tomás he'i:
--Che Jára ha che Tupã.
29 Jesús he'i chupe:
--Erovia piko che recha haguére? Ovy'aite vaerã piko umi ohecha'ỹre oguerovia vaekue.
Maerãpa ojehai ko kuatia
30 Jesús ojapo heta ambue mba'e hechapyrãva hemimbo'e kuéra renondépe. Umíva noñemoĩri ko kuatiápe. 31 Umi ko'ápe oñemoĩva katu oĩ peẽ perovia haguã Jesús ha'eha pe Mesías, Tupã Ra'y, ha hese pejeroviávo peikovete haguã.
La resurrección
(Mt. 28.1-10Mr. 16.1-8Lc. 24.1-12)1 El primer día de la semana, María Magdalena fue de mañana, siendo aún oscuro, al sepulcro; y vio quitada la piedra del sepulcro. 2 Entonces corrió, y fue a Simón Pedro y al otro discípulo, aquel al que amaba Jesús, y les dijo: Se han llevado del sepulcro al Señor, y no sabemos dónde le han puesto. 3 Y salieron Pedro y el otro discípulo, y fueron al sepulcro. 4 Corrían los dos juntos; pero el otro discípulo corrió más aprisa que Pedro, y llegó primero al sepulcro. 5 Y bajándose a mirar, vio los lienzos puestos allí, pero no entró. 6 Luego llegó Simón Pedro tras él, y entró en el sepulcro, y vio los lienzos puestos allí, 7 y el sudario, que había estado sobre la cabeza de Jesús, no puesto con los lienzos, sino enrollado en un lugar aparte. 8 Entonces entró también el otro discípulo, que había venido primero al sepulcro; y vio, y creyó. 9 Porque aún no habían entendido la Escritura, que era necesario que él resucitase de los muertos. 10 Y volvieron los discípulos a los suyos.
Jesús se aparece a María Magdalena
(Mr. 16.9-11)11 Pero María estaba fuera llorando junto al sepulcro; y mientras lloraba, se inclinó para mirar dentro del sepulcro; 12 y vio a dos ángeles con vestiduras blancas, que estaban sentados el uno a la cabecera, y el otro a los pies, donde el cuerpo de Jesús había sido puesto. 13 Y le dijeron: Mujer, ¿por qué lloras? Les dijo: Porque se han llevado a mi Señor, y no sé dónde le han puesto. 14 Cuando había dicho esto, se volvió, y vio a Jesús que estaba allí; mas no sabía que era Jesús. 15 Jesús le dijo: Mujer, ¿por qué lloras? ¿A quién buscas? Ella, pensando que era el hortelano, le dijo: Señor, si tú lo has llevado, dime dónde lo has puesto, y yo lo llevaré. 16 Jesús le dijo: ¡María! Volviéndose ella, le dijo: ¡Raboni! (que quiere decir, Maestro). 17 Jesús le dijo: No me toques, porque aún no he subido a mi Padre; mas ve a mis hermanos, y diles: Subo a mi Padre y a vuestro Padre, a mi Dios y a vuestro Dios. 18 Fue entonces María Magdalena para dar a los discípulos las nuevas de que había visto al Señor, y que él le había dicho estas cosas.
Jesús se aparece a los discípulos
(Mt. 28.16-20Mr. 16.14-18Lc. 24.36-49)19 Cuando llegó la noche de aquel mismo día, el primero de la semana, estando las puertas cerradas en el lugar donde los discípulos estaban reunidos por miedo de los judíos, vino Jesús, y puesto en medio, les dijo: Paz a vosotros. 20 Y cuando les hubo dicho esto, les mostró las manos y el costado. Y los discípulos se regocijaron viendo al Señor. 21 Entonces Jesús les dijo otra vez: Paz a vosotros. Como me envió el Padre, así también yo os envío. 22 Y habiendo dicho esto, sopló, y les dijo: Recibid el Espíritu Santo. 23 A quienes remitiereis los pecados, les son remitidos; y a quienes se los retuviereis, les son retenidos.
Incredulidad de Tomás
24 Pero Tomás, uno de los doce, llamado Dídimo, no estaba con ellos cuando Jesús vino. 25 Le dijeron, pues, los otros discípulos: Al Señor hemos visto. Él les dijo: Si no viere en sus manos la señal de los clavos, y metiere mi dedo en el lugar de los clavos, y metiere mi mano en su costado, no creeré.
26 Ocho días después, estaban otra vez sus discípulos dentro, y con ellos Tomás. Llegó Jesús, estando las puertas cerradas, y se puso en medio y les dijo: Paz a vosotros. 27 Luego dijo a Tomás: Pon aquí tu dedo, y mira mis manos; y acerca tu mano, y métela en mi costado; y no seas incrédulo, sino creyente. 28 Entonces Tomás respondió y le dijo: ¡Señor mío, y Dios mío! 29 Jesús le dijo: Porque me has visto, Tomás, creíste; bienaventurados los que no vieron, y creyeron.
El propósito del libro
30 Hizo además Jesús muchas otras señales en presencia de sus discípulos, las cuales no están escritas en este libro. 31 Pero estas se han escrito para que creáis que Jesús es el Cristo, el Hijo de Dios, y para que creyendo, tengáis vida en su nombre.