María oñohẽ mba'e ryakuã porã Jesús rehe
(Mt 26.6-13Mc 14.3-9)1 Páskua arete 6 ára oguahẽ mboyve Jesús oho Betániape, Lázaro ku ha'e omoingove jey vaekue oikohápe. 2 Upépe oñembyaty hikuái pyhare okaru haguã Jesús rérape. Marta ogueroja tembi'u mesápe ha Lázaro oguapy oĩ umi oguapýva mesápe okaru haguã Jesús ndive. 3 María ogueru peteĩ hyru mba'e ryakuã porã nardo etégui ojejapóva ha oñohẽmbaite Jesús pýre. Upéi omokã umi ipy hi'ávape. Ha pe mba'e ryakuã porã omyenyhẽmba pe óga ryepy. 4 Upépe Judas Iscariote, pe omoñuhãtava hína Jesúspe, he'i:
5 --Mba'ére piko noñeme'ẽi ra'e ko mba'e ryakuã porã 300 pláta pehẽnguére oñepytyvõ haguã mboriahúpe?
6 Judas nde'íri péicha ojepy'apýgui imboriahúvare. Chupe oñeme'ẽ pe viru ryru ha'e oñangareko haguã hese, ha upégui ha'e omondáva jepi. 7 Jesús he'i chupe:
--Eheja. Oñongatu niko hína kuri añeñotỹ ramo guarã. 8 Imboriahúva niko oĩta pende apytépe opa árape, chéve katu nahániri mo'ãi.
Ojukase hikuái Lázarope
9 Heta oĩ ohendúva Jesús oĩha Betániape. Upévare, oho hikuái upépe ohecha haguã Jesúspe ha Lázarope avei, ku Jesús omoingove jey vaekue. 10 Upérõ, umi pa'i ruvicha kuéra oñemoĩ peteĩ ñe'ẽme ojuka haguã Lázarope avei. 11 Ha'e rupi oĩ heta ojehejáva chugui kuéra ojerovia haguã Jesús rehe.
Jesús oguahẽ Jerusalénpe
(Mt 21.1-11Mc 11.1-11Lc 19.28-40)12 Heta vaekue umi ohóva Jerusalénpe Páskua areterã. Upe ára ambuépe, opavave ohendu Jesús oguahẽtaha Jerusalénpe. 13 Upémarõ oikytĩ hikuái pindo rope ha Jesús ruguãtĩvo. Osapukái hikuái:
--Tupã toñemomba'e guasu. Toñemomba'e guasu upe Ñandejára rérape oúva. Tupã tohovasa Israel ruvicha guasúpe.
14 Jesús ojuhu peteĩ vúrro ha ojupi hi'ári, Ñandejára Ñe'ẽme he'iháicha:
15 “Ani rekyhyje táva Sión.
Ema'ẽ, nde ruvicha guasu ou hína
peteĩ vúrro ra'y ári.”
16 Ñepyrũrã, Jesús remimbo'e kuéra ndohechakuaái mba'épa he'ise ko'ã mba'e. Jesús ojupi rire yvágape katu, imandu'a hikuái opa ko'ã mba'e ojapo vaekue hikuái oĩha Ñandejára Ñe'ẽme, ha oñe'ẽha Jesús rehe.
17 Umi oĩ vaekue Jesús ndive ha'e ohenói ramo guare Lázarope itakuágui ha omoingove jey ramo guare chupe, omombe'u umi mba'e ha'e kuéra ohecha vaekue upérõ. 18 Upévare, ohendúgui hikuái Jesús ojapo hague mba'e hechapyrãva, osẽmba hikuái ohuguãitĩvo chupe. 19 Umi fariséo katu he'i joa:
--Pehechápa ndaikatu mo'ãiha jajapo hese mba'eve. Pehecha piko mba'éichapa opavave oho hapykuéri?
Greciagua oheka Jesúspe
20 Umi ohóva vaekue Jerusalénpe omomba'e guasu haguã Tupã pe arete jave, oĩ tetã Gréciagui oúva. 21 Umíva oñemboja Felipe rendápe. Felipe niko táva Betsaidagua opytáva yvy Galiléape. He'i chupe hikuái:
--Karai, rohechasemi niko Jesúspe.
22 Felipe oho omombe'u Andréspe, ha oñondive oho omombe'u hikuái Jesúspe. 23 Jesús he'i chupe kuéra:
--Oguahẽma ára ha ko'agãite voi che, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári, añemomba'e guasu haguã. 24 Añetéko ha'e peẽme, peteĩ mba'e ra'ỹi ha'eñónte opyta noñeñotỹi ramo yvýpe ha upépe vaicha omano. Péicha ojehu ramo katu, upéi heta hi'a. 25 Upe hekovére hakate'ỹva, omanóta. Upe hekovére nahakate'ỹiva ko yvy ári katu oikovéta opa ára guarã. 26 Oime ramo oikoséva che rembiguái ramo, tou ta che moirũ. Péicharõ, che aimeháme ha'e avei oĩta. Oĩ ramo oikóva che rembiguái ramo, upévape che Ru ombotuicháta.
Jesús omoherakuã omanotaha
27 Ko'ágã tuicha ajepy'apy aína. Ha piko mba'e ha'éta? Ikatúta nga'u piko ha'e: ‘Che Ru, eipe'a che hegui ko jehasa asy ahasáva’? Upevarã voínte niko aju vaekue. 28 Che Ru, ehechauka mba'éichapa tuicha nde réra.
Upévo, oñehendu peteĩ yvágagui oñe'ẽva, ha he'íva: “Ahechaukáma tuichaha, ha ahechauka jeýne.”
29 Umi upépe oĩva, ohendúvo he'i osunu hague. Oĩ katu he'íva:
--Tupã remimbou niko oñe'ẽ chupe.
30 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Pe oñe'ẽ vaekue noñehendukái che rehehápe, pende rehehápente. 31 Oguahẽma hína ára Tupã ombojovakévo opa yvypórape, ha Aña ko yvy ruvicha oñemosẽta. 32 Ágã ko yvýgui ajehupívo, arupáta che jerére opavavépe.
33 Péicha Jesús omombe'u hína chupe kuéra mba'éichapa ha'e omanóta. 34 Opavave he'i chupe:
--Ñandejára Ñe'ẽme niko he'i pe Mesías nomano mo'ãiha araka'eve. Mba'éicha piko aipóramo nde ere oñemosãingo vaerãha upe yvypóraicha ou vaekuépe ko yvy ári? Mávapa piko aipóramo pe yvypóraicha ou vaekue ko yvy ári?
35 Jesús he'i chupe kuéra:
--Oikóta gueteri pende apytépe pe ohesapéva, ndahi'are mo'ã véimante. Peikónte aipóramo pereko aja ko ohesapéva, ani ágã ho'a pende ári pyhare. Pytũmbýpe oikóva niko ndoikuaái moõ rupípa oiko. 36 Pejerovia pe ohesapévare oiko aja pende apytépe, péicharõ peẽ heseguáta.
Ko'ã mba'e he'i rire, Jesús oho ha okañy chugui kuéra.
Mba'érepa oĩ Jesús rehe ojerovia'ỹva
37 Jesús ojapo ramo jepe heta mba'e hechapyrãva opavave renondépe, ha'e kuéra ndojeroviái hese. 38 Péicha ojehu oiko haguã maranduhára*f** Isaías omoĩ haguéicha kuatiápe:
“Ore Jára, máva piko oguerovia
upe ore romombe'úva?
Mávape piko Ñandejára
ohechauka ipokatu?”
39 Upévare ha'e kuéra ndojeroviái Jesús rehe. Ha Isaías he'i avei:
40 “Tupã omboty chugui kuéra hesa
ani haguã ohecha,
omyakã kuchu
ani haguã ohecha kuaa,
ani ojere ou che rendápe,
ha aipohano chupe kuéra.”
41 Isaías niko he'i vaekue ko'ã mba'e, ohecha haguére Jesús reko mimbipa, ha hese oñe'ẽ.
42 Péicharõ jepe, heta vaekue judío kuéra ojeroviáva Jesús rehe, ha umi oĩ porã porãvéva apytégui avei. Ha'e kuéra katu oguerokirirĩnte ko'ã mba'e, okyhyjégui umi Fariséogui, ha ani haguã omosẽ chupe kuéra pe judío kuéra tupaógui. 43 Ha'e kuéra ohecha ramove hapicha kuéra omomba'e ramo chupe kuéra, Tupã omomba'e rangue.
Jesús ñe'ẽ ohundíta yvypóra kuérape
44 Jesús hatã oñe'ẽ ha he'i:
--Pe che rehe ojeroviáva, ndaha'éi che rehe añónte ojeroviáva. Upéva ojerovia avei che Ru che mbou vaekuére. 45 Pe chéve che recháva, ohecha avei pe che mbou vaekuépe. 46 Che, pe oporohesapéva, aju ko yvy ári ani haguã opyta pytũmbýpe umi che rehe ojeroviáva. 47 Pe che ñe'ẽ ohendúva ha ojapo'ỹva katu, nda che mo'ãi upe ohundítava chupe. Che ndajúi vaekue yvy ári ahundi haguã yvypóra kuérape, aju vaekue aipysyrõ haguã chupe kuéra. 48 Pe ojahéiva che rehe ha ndojapóiva che ñe'ẽ, oguerekóma mávapa ohundíta chupe. Che ñe'ẽngue voi ohundíta chupe ára pahápe. 49 Che niko na ñe'ẽi che jehegui reínte. Che Ru, pe che mbou vaekue, ha'e he'i chéve mba'épa ha'e ha aporombo'e vaerã. 50 Che aikuaa che Ru rembipota ogueruha tekove opa'ỹva. Upévare, che amombe'u umi mba'e che Ru he'i vaekue chéve ha'e haguã.
Jesús es ungido en Betania
(Mt. 26.6-13Mr. 14.3-9)1 Seis días antes de la pascua, vino Jesús a Betania, donde estaba Lázaro, el que había estado muerto, y a quien había resucitado de los muertos. 2 Y le hicieron allí una cena; Marta servía, y Lázaro era uno de los que estaban sentados a la mesa con él. 3 Entonces María tomó una libra de perfume de nardo puro, de mucho precio, y ungió los pies de Jesús, y los enjugó con sus cabellos; y la casa se llenó del olor del perfume. 4 Y dijo uno de sus discípulos, Judas Iscariote hijo de Simón, el que le había de entregar: 5 ¿Por qué no fue este perfume vendido por trescientos denarios, y dado a los pobres? 6 Pero dijo esto, no porque se cuidara de los pobres, sino porque era ladrón, y teniendo la bolsa, sustraía de lo que se echaba en ella. 7 Entonces Jesús dijo: Déjala; para el día de mi sepultura ha guardado esto. 8 Porque a los pobres siempre los tendréis con vosotros, mas a mí no siempre me tendréis.
El complot contra Lázaro
9 Gran multitud de los judíos supieron entonces que él estaba allí, y vinieron, no solamente por causa de Jesús, sino también para ver a Lázaro, a quien había resucitado de los muertos. 10 Pero los principales sacerdotes acordaron dar muerte también a Lázaro, 11 porque a causa de él muchos de los judíos se apartaban y creían en Jesús.
La entrada triunfal en Jerusalén
(Mt. 21.1-11Mr. 11.1-11Lc. 19.28-40)12 El siguiente día, grandes multitudes que habían venido a la fiesta, al oír que Jesús venía a Jerusalén, 13 tomaron ramas de palmera y salieron a recibirle, y clamaban: ¡Hosanna! ¡Bendito el que viene en el nombre del Señor, el Rey de Israel! 14 Y halló Jesús un asnillo, y montó sobre él, como está escrito:
15 No temas, hija de Sion;
He aquí tu Rey viene,
Montado sobre un pollino de asna.
16 Estas cosas no las entendieron sus discípulos al principio; pero cuando Jesús fue glorificado, entonces se acordaron de que estas cosas estaban escritas acerca de él, y de que se las habían hecho. 17 Y daba testimonio la gente que estaba con él cuando llamó a Lázaro del sepulcro, y le resucitó de los muertos. 18 Por lo cual también había venido la gente a recibirle, porque había oído que él había hecho esta señal. 19 Pero los fariseos dijeron entre sí: Ya veis que no conseguís nada. Mirad, el mundo se va tras él.
Unos griegos buscan a Jesús
20 Había ciertos griegos entre los que habían subido a adorar en la fiesta. 21 Estos, pues, se acercaron a Felipe, que era de Betsaida de Galilea, y le rogaron, diciendo: Señor, quisiéramos ver a Jesús. 22 Felipe fue y se lo dijo a Andrés; entonces Andrés y Felipe se lo dijeron a Jesús. 23 Jesús les respondió diciendo: Ha llegado la hora para que el Hijo del Hombre sea glorificado. 24 De cierto, de cierto os digo, que si el grano de trigo no cae en la tierra y muere, queda solo; pero si muere, lleva mucho fruto. 25 El que ama su vida, la perderá; y el que aborrece su vida en este mundo, para vida eterna la guardará. 26 Si alguno me sirve, sígame; y donde yo estuviere, allí también estará mi servidor. Si alguno me sirviere, mi Padre le honrará.
Jesús anuncia su muerte
27 Ahora está turbada mi alma; ¿y qué diré? ¿Padre, sálvame de esta hora? Mas para esto he llegado a esta hora. 28 Padre, glorifica tu nombre. Entonces vino una voz del cielo: Lo he glorificado, y lo glorificaré otra vez. 29 Y la multitud que estaba allí, y había oído la voz, decía que había sido un trueno. Otros decían: Un ángel le ha hablado. 30 Respondió Jesús y dijo: No ha venido esta voz por causa mía, sino por causa de vosotros. 31 Ahora es el juicio de este mundo; ahora el príncipe de este mundo será echado fuera. 32 Y yo, si fuere levantado de la tierra, a todos atraeré a mí mismo. 33 Y decía esto dando a entender de qué muerte iba a morir. 34 Le respondió la gente: Nosotros hemos oído de la ley, que el Cristo permanece para siempre. ¿Cómo, pues, dices tú que es necesario que el Hijo del Hombre sea levantado? ¿Quién es este Hijo del Hombre? 35 Entonces Jesús les dijo: Aún por un poco está la luz entre vosotros; andad entre tanto que tenéis luz, para que no os sorprendan las tinieblas; porque el que anda en tinieblas, no sabe a dónde va. 36 Entre tanto que tenéis la luz, creed en la luz, para que seáis hijos de luz.
Incredulidad de los judíos
Estas cosas habló Jesús, y se fue y se ocultó de ellos. 37 Pero a pesar de que había hecho tantas señales delante de ellos, no creían en él; 38 para que se cumpliese la palabra del profeta Isaías, que dijo:
Señor, ¿quién ha creído a nuestro anuncio?
¿Y a quién se ha revelado el brazo del Señor?
39 Por esto no podían creer, porque también dijo Isaías:
40 Cegó los ojos de ellos, y endureció su corazón;
Para que no vean con los ojos, y entiendan con el corazón,
Y se conviertan, y yo los sane.
41 Isaías dijo esto cuando vio su gloria, y habló acerca de él. 42 Con todo eso, aun de los gobernantes, muchos creyeron en él; pero a causa de los fariseos no lo confesaban, para no ser expulsados de la sinagoga. 43 Porque amaban más la gloria de los hombres que la gloria de Dios.
Las palabras de Jesús juzgarán a los hombres
44 Jesús clamó y dijo: El que cree en mí, no cree en mí, sino en el que me envió; 45 y el que me ve, ve al que me envió. 46 Yo, la luz, he venido al mundo, para que todo aquel que cree en mí no permanezca en tinieblas. 47 Al que oye mis palabras, y no las guarda, yo no le juzgo; porque no he venido a juzgar al mundo, sino a salvar al mundo. 48 El que me rechaza, y no recibe mis palabras, tiene quien le juzgue; la palabra que he hablado, ella le juzgará en el día postrero. 49 Porque yo no he hablado por mi propia cuenta; el Padre que me envió, él me dio mandamiento de lo que he de decir, y de lo que he de hablar. 50 Y sé que su mandamiento es vida eterna. Así pues, lo que yo hablo, lo hablo como el Padre me lo ha dicho.