Jesús oporombo'e juejáre
(Mt 19.1-12Lc 16.18)
1 Jesús osẽ Cafarnaúmgui ha oho Judea gotyo upe yvy Jordángui kuarahy resẽ gotyo guápe. Upépe ijaty jey hese heta eterei ha oñepyrũ jey ombo'e chupe kuéra jepi guáicha. 2 Oĩ fariséo kuérava, oñembojáva Jesús rehe omoñuhã haguã chupe, ha oporandu chupe, peteĩ ménapa ikatu opoi hembirekógui. 3 Ha'e he'i chupe kuéra:
—Mba'épa he'i raka'e peẽme Moisés?
4 Ha'e kuéra he'i:
—Moisés rembiapoukapýpe he'i peteĩ kuimba'e ikatuha opoi hembirekógui ome'ẽ guive chupe kuatia jueja rehegua?
5 Upérõ Jesús he'i chupe kuéra:
—Pende py'a hatãguinte Moisés oheja vaekue peẽme pepoi pene rembirekógui. 6 Iñepyrũmbýpe katu Tupã ojapo vaekue kuimba'e ha kuñáme. 7 “Upévare pe kuimba'e oheja vaerã itúva ha isýpe, ojoaju haguã hembireko ndive, ha oiko mokõivégui peteĩ.” 8 Péicharõ, upe guive ha'e kuéra ndaha'e véima mokõi yvypóra, peteĩntema. 9 Upévare yvypóra ndoipe'ái vaerã ojuehegui umi Tupã ombojoaju vaekue.
10 Oĩmarõ hikuái hógape, hemimbo'e kuéra oporandu jey chupe kóvare. 11 Jesús he'i chupe kuéra:
—Oimeraẽva opoírõ hembirekógui ha omenda ambuére, omyakã ratĩ hembirekópe. 12 Peteĩ kuña opoírõ iménagui ha upéi omenda jey, ha'e ave oporomyakã ratĩ hína.
Jesús ohovasa mitã nguérape
(Mt 19.13-15Lc 18.15-17)
13 Ogueraha hikuái mitã nguéra Jesúspe opoko haguã hese kuéra. Umi hemimbo'e kuéra katu, ipochy umi mitãme oguerúva ndive. 14 Jesús ohechávo kóva ipochy ha he'i chupe kuéra:
—Peheja umi mitã tou che rendápe, ha ani pejoko. Umi ha'e kuéraicha guápe guarã niko hína ñesãmbyhy yvágagui oúva. 15 Añetehápe ha'e peẽme, oimérõ Tupã sãmbyhy ogueroguahẽva ku mitãicha, oikéta pype. 16 Ha ohupi ijyva ári mitã nguérape, ha ohovasa omoĩvo ipo hese kuéra.
Peteĩ karia'y imba'e retáva oñe'ẽ Jesús ndive
(Mt 19.16-30Lc 18.18-30)
17 Jesús osẽvo oho haguã, oñaniháme ou hendápe peteĩ kuimba'e, oñesũ henondépe ha oporandu chupe:
—Mbo'ehára marangatu, mba'épa ajapo vaerã ahupyty haguã pe jeikove opave'ỹva?
18 Jesús he'i chupe:
—Mba'ére piko ere che rehe che marangatuha? Imarangatúva peteĩnte oĩ, ha upéva Tupã. 19 Reikuaáma Tupã rembiapoukapy: ‘Ani reporojuka, ani reporomyakã ratĩ, ani remonda, ani eñe'ẽ rei nde rapicháre, térã reporombotavy, emomba'e nde ru ha nde sýpe.’
20 Pe karia'y he'i chupe:
—Opa umíva niko ajapóva voínte che mitã guive.
21 Jesús oma'ẽvo hese, ohayhu ha he'i chupe:
—Peteĩ mba'e oĩ rejapove vaerã. Tereho eñemumba opa rerekóvare ha eme'ẽ mboriahúpe. Péicharõ rerekóta mba'eta yvágape. Upéi, eju che moirũ.
22 Pe karia'y upéva ohendúvo ojepy'apy ha tuicha ñembyasýpe oho, heta mba'e oguerekógui. 23 Upérõ Jesús oma'ẽ ijerekuévo ha he'i hemimbo'e kuérape:
—Ajépa hasyete umi imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe.
24 Hemimbo'e kuéra oñemondýi ko'ã mba'e ohendúvo, Jesús katu he'i jey chupe kuéra:
—Che irũ nguéra, hasyve peteĩ imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe, peteĩ kavajúgui ohasa rangue ju resa rupi.
25 Ndahasyive vaerã kaméllo ohasa haguã ju resa rupi, peteĩ mba'eta rerekua oike haguã Tupã sãmbyhýpe.
26 Ohendúvo chupe, ko'ýte omomba'ete ha oporandu joa ojupe:
—Máva piko aipórõ ikatúta oñepysyrõ?
27 Jesús oma'ẽ hese kuéra ha he'i:
—Yvypóra kuérape guarã upéva ndaikatúi. Tupãme guarã katu nahániri. Chupe guarã ndaipóri mba'eve ikatu'ỹva.
28 Upémarõ Pedro he'i chupe:
—Ore niko roheja opa mba'e ndéve romoirũ haguã.
29 Jesús he'i chupe kuéra:
—Añetehápe ha'e peẽme, oimeraẽva oheja vaekue che rehehápe hóga térã ityvýra, térã iteindýra, térã itúva, térã isy, térã hembireko, térã ita'ýra, térã ijyvy, 30 pe ohejáva rendaguépe ohupytýta 100, ko yvy árima voi, taha'e óga, tyke'ýra, tyvýra, teindýra, tykéra, kypy'y, kyvy, sy, túva, ta'ýra, tajýra, mitã kuimba'e, mitãkuña ha yvy, jehasa asy reheve ramo jepe. Ha omano rire katu, jeikove opa'ỹva. 31 Ha heta umi ko'ágã itenondéva, itapykuéta. Ha heta umi ko'ágã itapykuéva, itenondéta.
Jesús he'i jey omanotaha
(Mt 20.17-19Lc 18.31-34)
32 Oho hikuái Jerusalénpe, ha Jesús oho tenonde. Ha'e kuéra ohecha ramo upéva, ha umi ohóva tapykuéri okyhyje. Jesús ohenói jey ha'eñoháme umi 12 hemimbo'e ha he'i chupe kuéra upe ojehútava chupe: 33 —Jaha niko ñaína Jerusalénpe. Upépe, che, yvypóraicha aju vaekue, oĩta che moĩva pa'i kuéra ruvicha ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha pópe, ha ha'e kuéra ojeruréta ajejuka haguã, ha che me'ẽta ambue tetãgua pópe. 34 Oñembohory ha ondyvúta che rehe hikuái, che nupã ha che jukáta hikuái. Mbohapy ára haguépe katu aikove jeýta.
Santiago ha Juan omba'e jerure Jesúspe
(Mt 20.20-28)
35 Zebedeo ra'y kuéra Santiago ha Juan oñemboja Jesús rendápe ha he'i chupe:
—Mbo'ehára, roipota rejapo rojerurétava ndéve.
36 Ha'e oporandu chupe kuéra:
—Mba'épa peipota ajapo pende rehe?
37 He'i hikuái chupe:
—Nde reguapývo reisãmbyhy mburuvicha guasu mimbipápe, roipota ore mboguapy peteĩme nde akatu gotyo ha ambue nde asu gotyo.
38 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peẽ niko ndapeikuaái mba'épa pejerure. Peẽ nga'u piko peime pehasa asy haguãicha, che ahasa asytaháicha? Ikatútapa pemboy'u pe iróva che amboy'útava?
39 Ha'e kuéra he'i:
—Roime rohasa haguã.
Jesús he'i chupe kuéra:
—Peẽ añetehápe pemboy'úta pe iróva ha pehasa asýta che ahasa asytaháicha. 40 Peguapy haguã che ykére katu ndaijái chéve ame'ẽ. Che Ru upéva ome'ẽta umi ha'e ombosako'i vaekuépe.
41 Umi 10 hemimbo'e ohendúvo upéva, ipochy Santiago ha Juan ndive. 42 Ha Jesús ohenói chupe kuéra ha he'i:
—Peẽ niko peikuaa mba'éichapa mburuvicha kuéra po pohýipe oisãmbyhy umi hetã, ha mba'éichapa poguasu kuéra ave oguereko vai chupe kuéra. 43 Pende apytépe katu ndaupéichai vaerã. Pe mba'e guasuséva oiko vaerã uvei tembiguáirõ. 44 Ha pe itenondeséva pende apytépe, toiko opavave rembiguái ramo. 45 Che, yvypóraicha aju vaekue, niko ndajúi che rembiguairã rekávo, aikóvo tembiguáirõ katu ha ame'ẽvo che rekove anohẽ haguã hetápe ivaívagui.
Jesús omonguera Bartiméope
(Mt 20.29-34Lc 18.35-43)
46 Jesús ha hemimbo'e kuéra oguahẽ Jericópe. Ha Jesús osẽvoma upe távagui, hemimbo'e kuéra ha heta ijaty vaekue ndive, peteĩ tupãmba'e jára ohecha'ỹva, hérava Bartimeo, Timeo ra'y, oguapy hína tape ykére. 47 Ha ohendúvo Jesús, Nazaretgua, ohasaha ohóvo, oñepyrũ osapukái:
—Jesús, David ra'y, che poriahurerekomína!
48 Heta oĩ oja'óva chupe okirirĩ haguã, ha'e katu hatãve osapukái:
—David ra'y, che poriahurerekomína!
49 Upévo Jesús opyta ha he'i:
—Pehenói.
Ohenói hikuái pe ohecha'ỹvape, he'ívo chupe:
—Néike, epu'ã. Ne renói niko hína!
50 Pe ohecha'ỹva omombo ijahoja, opo opu'ã ha oñemboja Jesús rendápe. 51 Ha'e oporandu chupe:
—Mba'épa reipota ajapo nde rehe?
Pe ohecha'ỹva he'i chupe:
—Mbo'ehára, ahechase.
52 Jesús he'i chupe:
—Ikatúma reho, rejerovia haguére rekuera.
Upepete pe ohecha'ỹ vaekue ohecha, ha oho Jesús rapykuéri.
Jesús enseña sobre el divorcio
(Mt. 19.1-12Lc. 16.18)
1 Levantándose de allí, vino a la región de Judea y al otro lado del Jordán; y volvió el pueblo a juntarse a él, y de nuevo les enseñaba como solía.
2 Y se acercaron los fariseos y le preguntaron, para tentarle, si era lícito al marido repudiar a su mujer. 3 Él, respondiendo, les dijo: ¿Qué os mandó Moisés? 4 Ellos dijeron: Moisés permitió dar carta de divorcio, y repudiarla. 5 Y respondiendo Jesús, les dijo: Por la dureza de vuestro corazón os escribió este mandamiento; 6 pero al principio de la creación, varón y hembra los hizo Dios. 7 Por esto dejará el hombre a su padre y a su madre, y se unirá a su mujer, 8 y los dos serán una sola carne; así que no son ya más dos, sino uno. 9 Por tanto, lo que Dios juntó, no lo separe el hombre.
10 En casa volvieron los discípulos a preguntarle de lo mismo, 11 y les dijo: Cualquiera que repudia a su mujer y se casa con otra, comete adulterio contra ella; 12 y si la mujer repudia a su marido y se casa con otro, comete adulterio.
Jesús bendice a los niños
(Mt. 19.13-15Lc. 18.15-17)
13 Y le presentaban niños para que los tocase; y los discípulos reprendían a los que los presentaban. 14 Viéndolo Jesús, se indignó, y les dijo: Dejad a los niños venir a mí, y no se lo impidáis; porque de los tales es el reino de Dios. 15 De cierto os digo, que el que no reciba el reino de Dios como un niño, no entrará en él. 16 Y tomándolos en los brazos, poniendo las manos sobre ellos, los bendecía.
El joven rico
(Mt. 19.16-30Lc. 18.18-30)
17 Al salir él para seguir su camino, vino uno corriendo, e hincando la rodilla delante de él, le preguntó: Maestro bueno, ¿qué haré para heredar la vida eterna? 18 Jesús le dijo: ¿Por qué me llamas bueno? Ninguno hay bueno, sino solo uno, Dios. 19 Los mandamientos sabes: No adulteres. No mates. No hurtes. No digas falso testimonio. No defraudes. Honra a tu padre y a tu madre. 20 Él entonces, respondiendo, le dijo: Maestro, todo esto lo he guardado desde mi juventud. 21 Entonces Jesús, mirándole, le amó, y le dijo: Una cosa te falta: anda, vende todo lo que tienes, y dalo a los pobres, y tendrás tesoro en el cielo; y ven, sígueme, tomando tu cruz. 22 Pero él, afligido por esta palabra, se fue triste, porque tenía muchas posesiones.
23 Entonces Jesús, mirando alrededor, dijo a sus discípulos: ¡Cuán difícilmente entrarán en el reino de Dios los que tienen riquezas! 24 Los discípulos se asombraron de sus palabras; pero Jesús, respondiendo, volvió a decirles: Hijos, ¡cuán difícil les es entrar en el reino de Dios, a los que confían en las riquezas! 25 Más fácil es pasar un camello por el ojo de una aguja, que entrar un rico en el reino de Dios. 26 Ellos se asombraban aún más, diciendo entre sí: ¿Quién, pues, podrá ser salvo? 27 Entonces Jesús, mirándolos, dijo: Para los hombres es imposible, mas para Dios, no; porque todas las cosas son posibles para Dios. 28 Entonces Pedro comenzó a decirle: He aquí, nosotros lo hemos dejado todo, y te hemos seguido. 29 Respondió Jesús y dijo: De cierto os digo que no hay ninguno que haya dejado casa, o hermanos, o hermanas, o padre, o madre, o mujer, o hijos, o tierras, por causa de mí y del evangelio, 30 que no reciba cien veces más ahora en este tiempo; casas, hermanos, hermanas, madres, hijos, y tierras, con persecuciones; y en el siglo venidero la vida eterna. 31 Pero muchos primeros serán postreros, y los postreros, primeros.
Nuevamente Jesús anuncia su muerte
(Mt. 20.17-19Lc. 18.31-34)
32 Iban por el camino subiendo a Jerusalén; y Jesús iba delante, y ellos se asombraron, y le seguían con miedo. Entonces volviendo a tomar a los doce aparte, les comenzó a decir las cosas que le habían de acontecer: 33 He aquí subimos a Jerusalén, y el Hijo del Hombre será entregado a los principales sacerdotes y a los escribas, y le condenarán a muerte, y le entregarán a los gentiles; 34 y le escarnecerán, le azotarán, y escupirán en él, y le matarán; mas al tercer día resucitará.
Petición de Santiago y de Juan
(Mt. 20.20-28)
35 Entonces Jacobo y Juan, hijos de Zebedeo, se le acercaron, diciendo: Maestro, querríamos que nos hagas lo que pidiéremos. 36 Él les dijo: ¿Qué queréis que os haga? 37 Ellos le dijeron: Concédenos que en tu gloria nos sentemos el uno a tu derecha, y el otro a tu izquierda. 38 Entonces Jesús les dijo: No sabéis lo que pedís. ¿Podéis beber del vaso que yo bebo, o ser bautizados con el bautismo con que yo soy bautizado? 39 Ellos dijeron: Podemos. Jesús les dijo: A la verdad, del vaso que yo bebo, beberéis, y con el bautismo con que yo soy bautizado, seréis bautizados; 40 pero el sentaros a mi derecha y a mi izquierda, no es mío darlo, sino a aquellos para quienes está preparado. 41 Cuando lo oyeron los diez, comenzaron a enojarse contra Jacobo y contra Juan. 42 Mas Jesús, llamándolos, les dijo: Sabéis que los que son tenidos por gobernantes de las naciones se enseñorean de ellas, y sus grandes ejercen sobre ellas potestad. 43 Pero no será así entre vosotros, sino que el que quiera hacerse grande entre vosotros será vuestro servidor, 44 y el que de vosotros quiera ser el primero, será siervo de todos. 45 Porque el Hijo del Hombre no vino para ser servido, sino para servir, y para dar su vida en rescate por muchos.
El ciego Bartimeo recibe la vista
(Mt. 20.29-34Lc. 18.35-43)
46 Entonces vinieron a Jericó; y al salir de Jericó él y sus discípulos y una gran multitud, Bartimeo el ciego, hijo de Timeo, estaba sentado junto al camino mendigando. 47 Y oyendo que era Jesús nazareno, comenzó a dar voces y a decir: ¡Jesús, Hijo de David, ten misericordia de mí! 48 Y muchos le reprendían para que callase, pero él clamaba mucho más: ¡Hijo de David, ten misericordia de mí! 49 Entonces Jesús, deteniéndose, mandó llamarle; y llamaron al ciego, diciéndole: Ten confianza; levántate, te llama. 50 Él entonces, arrojando su capa, se levantó y vino a Jesús. 51 Respondiendo Jesús, le dijo: ¿Qué quieres que te haga? Y el ciego le dijo: Maestro, que recobre la vista. 52 Y Jesús le dijo: Vete, tu fe te ha salvado. Y en seguida recobró la vista, y seguía a Jesús en el camino.