1 Ha Jesús oho Yvyty Olivotýpe.
Kuña omyakãratĩ vaekue iménape
2 Upe ára ambue ko'ẽme Jesús oho jey Tupaópe. Heta oĩ oñembojáva hendápe, upémarõ oguapy ha oñepyrũ ombo'e chupe kuéra.
3 Upévo, umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha, ha fariséo ogueraha chupe peteĩ kuña, ojejuhu vaekue omyakãratĩ jave iménape. Omoĩ pe kuña opavave mbytépe, 4 ha he'i hikuái Jesúspe:
--Mbo'ehára, ko kuña niko ojejuhu omyakãratĩ jave iménape. 5 Moisés rembiapoukapýpe niko he'i ko'ãichagua kuña oñembo'íta vaerã omano meve. Ndépa mba'e ere?
6 Ha'e kuéra ou oporandu chupe péicha omoñuhã, ha upéi, omoĩ vai haguã chupe myakãhára renondépe. Jesús katu ojayvy ha ikuãme oñepyrũ ohai pe yvýre. 7 Ha oporandu jey-jeýre chupe, oñakã rapu'ã ha he'i chupe kuéra:
--Oime ramo pende apytépe hembiapo vai'ỹva, upéva raẽ tojapi chupe itápe.
8 Upépe ojayvy jey ha oñepyrũ jey ohai pe yvýre. 9 Ko'ã mba'e ohendúvo, opavave oñepyrũ oho, ha umi itujavéva tenondete. Jesús opyta ha'eño pe kuña ndive upépe, 10 ha oñakã rapu'ã ha'e ha oporandu pe kuñáme:
--Moõ piko ohopa hikuái? Ndaipóri véima piko oipotáva remano?
11 Pe kuña he'i chupe:
--Nahániri karai.
Jesús he'i chupe upémarõ:
--Che avei ndaipotái remano. Tereho, ha anive ne rembiapo vai.
Jesús yvypóra resapehára
12 Jesús oñe'ẽ jey opavavépe, ha he'i chupe kuéra:
--Che hína yvypóra resapehára. Pe che moirũva oguerekóta pe tesape oporomoingovéva, ha ndoiko mo'ã véima pytũmbýpe.
13 Umi fariséo he'i chupe:
--Nde niko nde jeheguínte reñe'ẽ nde rehe, ha upéva naiporãi mba'everã.
14 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Ndaupéichai. Che jeheguínte añe'ẽ ramo jepe che jehe, añete guánte ha'e. Che niko aikuaa moõguipa aju ha moõpa aha. Peẽ katu ndapeikuaái. 15 Peẽ niko pemoĩ porã térã pemoĩ vai pende rapichápe opavave ojapoháicha. Che katu avavére péicha ndajapói. 16 Ha oimérõ jepe ajapo, hekopete ajapo, na che añóigui pe ajapóva. Che Ru, che mbouhare oĩ che ndive. 17 Pende léipe niko he'i: “Oĩ ramo mokõi he'íva ohecha hague peteĩ mba'e, añetegua pe he'íva.” 18 Upévare, che voi añe'ẽ che jehe, ha upéi che Ru, che mbouhare, avei oñe'ẽ che rehehápe.
19 Oporandu chupe hikuái:
--Moõ piko oime nde ru?
Jesús he'i chupe kuéra:
--Peẽ nda che kuaái, ha ndapeikuaái che Rúpe. Chéve che kuaa rire, peikuaa vaerã mo'ã avei che Rúpe.
20 Kóicha oñe'ẽ Jesús oporombo'e jave Tupaópe, umi karameguã ypýpe oñeñongatuhápe viru Tupaópe oñekuave'ẽva.
“Peẽ ndaikatúi peho che ahatahápe”
21 Jesús he'i jey chupe kuéra:
--Che niko aháta. Peẽ katu che rekáta ha opáichavo pemanóta pene rembiapo vaikuépe. Peẽ ndaikatúi peho, che ahatahápe.
22 Judío kuéra myakãhára kuéra he'i chupe:
--Kóva piko ojejukáta mba'e, ajeve he'i ndaikatu mo'ãiha jaha ha'e ohotahápe?
23 Jesús he'i chupe kuéra:
--Peẽ niko ko yvy pegua, che katu yvága pegua. Peẽ niko ko yvy arigua, che katu ndaha'éi yvy arigua. 24 Upévare ha'e kuri peẽme pemanotaha pene rembiapo vaikuépe. Ha pemanóta pene rembiapo vaikuépe, ndaperoviái ramo ‘Cheha pe Ha'éva.’
25 Upépe oporandu chupe hikuái:
--Máva piko nde?
Jesús he'i chupe kuéra:
--Iñepyrũmby guive niko ha'éva peẽme, 26 heta mba'e areko ikatúva ha'e pende rehe, ha ahecha pende rehe heta mba'e pene moĩ vaíva. Upe che mbou vaekue katu añete guánte he'i, ha che ha'e opavavépe, umi mba'e chugui ahendu vaekue.
27 Ha'e kuéra katu ndohecha kuaái Jesús oñe'ẽha chupe kuéra Itúvare. 28 Upévare he'i chupe kuéra:
--Peẽ chéve, yvypóraicha aju vaekue ko yvy ári, che rupiha ára yvate kurusúre, peikuaáta ‘Cheha pe Ha'éva’, ha che ndajapoiha mba'eve che jehegui. Che amombe'u umi mba'e che Ru he'i vaekue che ha'e haguãnte. 29 Pe che mbou vaekue oĩ hína che ndive. Che Ru nda che rejái cheño, ajapógui umi mba'e chupe ombovy'áva.
30 Heta umi ohendúva Jesús péicha oñe'ẽ, ojerovia hese.
Tupã Ra'y ojora yvypórape
31 Ha Jesús he'i umi hese ojerovia vaekuépe:
--Peẽ pejapo ramo upe che ha'éva peẽme, peẽ che remimbo'e añetéta. 32 Peikuaáta añetehápe Tupãme, ha upéva pende joráta pe mba'égui pende rerekóva ipo guýpe.
33 Ha'e kuéra katu he'i chupe:
--Ore niko Abraham ñemoñare, ha araka'eve ndoroikói vaekue avave po guýpe. Mba'e erese oréve, ere ramo rojejorataha?
34 Jesús he'i chupe kuéra:
--Añetéko ha'e peẽme, opa iñangaipáva niko oiko angaipa po guýpe. 35 Peteĩ tembiguái niko ndopytái ijára rógape omano meve. Pe óga jára ra'y katu opyta pe ógape omano meve. 36 Upévare, Tupã Ra'y pende jora ramo pene rembiapo vai po guýgui, añetehápe pene sãsõ. 37 Che aikuaa peẽ Abraham ñemoñareha. Péicharõ jepe, peẽ che jukase ndaperoviáigui che ñe'ẽ. 38 Che amombe'u peẽme umi mba'e che Ru ohechauka vaekue chéve. Peẽ katu pejapo pende ru he'i haguéicha peẽme.
39 Ha'e kuéra he'i chupe:
--Abraham niko ore ypykue.
Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Abraham ñemoñare rire añete peẽ, pejapo vaerã mo'ã ha'e ojapo haguéicha. 40 Upéva rangue peẽ che jukase, amombe'u haguére peẽme ñe'ẽ añetegua Tupã he'i vaekue chéve. Abraham ndaupéichai vaekue. 41 Peẽ pejapo pende ru ojapoháicha.
Ha'e kuéra he'i Jesúspe:
--Ore ndaha'éi mitã okarakue. Peteĩnte ore Ru, ha upéva Tupã.
42 Jesús he'i chupe kuéra:
--Tupã pende ru rire, che rayhu vaerã mo'ã peẽ. Tupãgui niko che aju, ha ápe aime. Ndajúi che jehegui reínte, Tupã pe che mboúva. 43 Mba'érepa ndoikéi peẽme pene akãme umi mba'e ha'éva peẽme? Napehenduséigui che ñe'ẽ. 44 Pende ru niko aña. Peẽ imba'e ha peime pejapo haguãicha umi mba'e ha'e ojaposéva. Iñepyrũmby guive voi niko ha'e oporojukáva. Ha'e ndoikuaái añetegua ha nde'íri añeteguáva. Oñe'ẽ ramo ijapu, japúnte oikuaágui, ha japu rapógui voi ha'e. 45 Che katu ha'e peẽme añetegua, ha peẽ nda che reroviái. 46 Máva pende apytégui ikatu he'i che rehe che rembiapo vaiha? Ha añetegua ramo pe ha'éva peẽme, mba'ére nda che reroviái? 47 Umi Tupãgui oúva niko ohendu upe Tupã he'íva. Peẽ katu niko ndaha'éi Tupã ñemoñare ha upévare napehenduséi.
Jesús oikove Abraham mboyve
48 Upémarõ umi judío kuéra he'i Jesúspe:
--Añete guánte niko ro'e, ro'évo nde rehe nde Samariaguaha ha mba'e pochy oĩha nde pype.
49 Jesús he'i chupe kuéra:
--Ndarekói mba'e pochy che pype. Che amomba'e che Rúpe, peẽ katu na che momba'éi ete. 50 Che ndaipotái avave che momba'e. Oime katu upéva oipotáva ha ha'e oñemoĩ che ndive. 51 Añetéko ha'e peẽme, pe ojapóva che ha'éva nomano mo'ãi araka'eve.
52 Umi judío kuéra he'i chupe:
--Ko'ágã katu roikuaa porã mba'e pochy rerekoha nde pype. Abraham ha opaite maranduhára kuéra niko omanomba vaekue, ha reju ere oréve: “Pe ojapóva che ha'éva nomano mo'ãi.” 53 Nde nga'u piko nde tuichave ore ypykue Abrahámgui? Ha'e niko omano vaekue ha umi maranduhára kuéra péichante avei. Máva piko nde?
54 Jesús he'i chupe kuéra:
--Cheté voi añemomba'e ramo che jupe, upéva naiporãi mba'everã. Upe che momba'éva katu niko che Ru, upe peẽ pejéva ha'eha pene Tupã. 55 Ha peẽ katu ndapeikuaái chupe. Che katu aikuaa chupe, ha ha'e ramo ndaikuaaiha chupe, peẽicha che japúta. Añetehápe ha peẽme che aikuaaha chupe, ha japo pe ha'e he'íva. 56 Pende ypykue Abraham niko ovy'a vaekue ohecháta haguére che ajuha ára. Ha ohecha vaekue ha'e, ha tuicha ovy'a.
57 Umi judío kuéra he'i Jesúspe:
--Ne'ĩra gueteri niko remboty 50 áño, ha piko eréta oréve rehecha hague Abrahámpe?
58 Jesús he'i chupe kuéra:
--Añetehápe ha'e peẽme, che aikove Abraham mboyve guive.
59 Upépe ipojái hikuái itáre ojapi haguã chupe. Jesús katu kañyháme osẽ chugui kuéra Tupaógui.
1 y Jesús se fue al monte de los Olivos. 2 Y por la mañana volvió al templo, y todo el pueblo vino a él; y sentado él, les enseñaba. 3 Entonces los escribas y los fariseos le trajeron una mujer sorprendida en adulterio; y poniéndola en medio, 4 le dijeron: Maestro, esta mujer ha sido sorprendida en el acto mismo de adulterio. 5 Y en la ley nos mandó Moisés apedrear a tales mujeres. Tú, pues, ¿qué dices? 6 Mas esto decían tentándole, para poder acusarle. Pero Jesús, inclinado hacia el suelo, escribía en tierra con el dedo. 7 Y como insistieran en preguntarle, se enderezó y les dijo: El que de vosotros esté sin pecado sea el primero en arrojar la piedra contra ella. 8 E inclinándose de nuevo hacia el suelo, siguió escribiendo en tierra. 9 Pero ellos, al oír esto, acusados por su conciencia, salían uno a uno, comenzando desde los más viejos hasta los postreros; y quedó solo Jesús, y la mujer que estaba en medio. 10 Enderezándose Jesús, y no viendo a nadie sino a la mujer, le dijo: Mujer, ¿dónde están los que te acusaban? ¿Ninguno te condenó? 11 Ella dijo: Ninguno, Señor. Entonces Jesús le dijo: Ni yo te condeno; vete, y no peques más.
Jesús, la luz del mundo
12 Otra vez Jesús les habló, diciendo: Yo soy la luz del mundo; el que me sigue, no andará en tinieblas, sino que tendrá la luz de la vida. 13 Entonces los fariseos le dijeron: Tú das testimonio acerca de ti mismo; tu testimonio no es verdadero. 14 Respondió Jesús y les dijo: Aunque yo doy testimonio acerca de mí mismo, mi testimonio es verdadero, porque sé de dónde he venido y a dónde voy; pero vosotros no sabéis de dónde vengo, ni a dónde voy. 15 Vosotros juzgáis según la carne; yo no juzgo a nadie. 16 Y si yo juzgo, mi juicio es verdadero; porque no soy yo solo, sino yo y el que me envió, el Padre. 17 Y en vuestra ley está escrito que el testimonio de dos hombres es verdadero. 18 Yo soy el que doy testimonio de mí mismo, y el Padre que me envió da testimonio de mí. 19 Ellos le dijeron: ¿Dónde está tu Padre? Respondió Jesús: Ni a mí me conocéis, ni a mi Padre; si a mí me conocieseis, también a mi Padre conoceríais. 20 Estas palabras habló Jesús en el lugar de las ofrendas, enseñando en el templo; y nadie le prendió, porque aún no había llegado su hora.
A donde yo voy, vosotros no podéis venir
21 Otra vez les dijo Jesús: Yo me voy, y me buscaréis, pero en vuestro pecado moriréis; a donde yo voy, vosotros no podéis venir. 22 Decían entonces los judíos: ¿Acaso se matará a sí mismo, que dice: A donde yo voy, vosotros no podéis venir? 23 Y les dijo: Vosotros sois de abajo, yo soy de arriba; vosotros sois de este mundo, yo no soy de este mundo. 24 Por eso os dije que moriréis en vuestros pecados; porque si no creéis que yo soy, en vuestros pecados moriréis. 25 Entonces le dijeron: ¿Tú quién eres? Entonces Jesús les dijo: Lo que desde el principio os he dicho. 26 Muchas cosas tengo que decir y juzgar de vosotros; pero el que me envió es verdadero; y yo, lo que he oído de él, esto hablo al mundo. 27 Pero no entendieron que les hablaba del Padre. 28 Les dijo, pues, Jesús: Cuando hayáis levantado al Hijo del Hombre, entonces conoceréis que yo soy, y que nada hago por mí mismo, sino que según me enseñó el Padre, así hablo. 29 Porque el que me envió, conmigo está; no me ha dejado solo el Padre, porque yo hago siempre lo que le agrada. 30 Hablando él estas cosas, muchos creyeron en él.
La verdad os hará libres
31 Dijo entonces Jesús a los judíos que habían creído en él: Si vosotros permaneciereis en mi palabra, seréis verdaderamente mis discípulos; 32 y conoceréis la verdad, y la verdad os hará libres. 33 Le respondieron: Linaje de Abraham somos, y jamás hemos sido esclavos de nadie. ¿Cómo dices tú: Seréis libres?
34 Jesús les respondió: De cierto, de cierto os digo, que todo aquel que hace pecado, esclavo es del pecado. 35 Y el esclavo no queda en la casa para siempre; el hijo sí queda para siempre. 36 Así que, si el Hijo os libertare, seréis verdaderamente libres. 37 Sé que sois descendientes de Abraham; pero procuráis matarme, porque mi palabra no halla cabida en vosotros. 38 Yo hablo lo que he visto cerca del Padre; y vosotros hacéis lo que habéis oído cerca de vuestro padre.
Sois de vuestro padre el diablo
39 Respondieron y le dijeron: Nuestro padre es Abraham. Jesús les dijo: Si fueseis hijos de Abraham, las obras de Abraham haríais. 40 Pero ahora procuráis matarme a mí, hombre que os he hablado la verdad, la cual he oído de Dios; no hizo esto Abraham. 41 Vosotros hacéis las obras de vuestro padre. Entonces le dijeron: Nosotros no somos nacidos de fornicación; un padre tenemos, que es Dios. 42 Jesús entonces les dijo: Si vuestro padre fuese Dios, ciertamente me amaríais; porque yo de Dios he salido, y he venido; pues no he venido de mí mismo, sino que él me envió. 43 ¿Por qué no entendéis mi lenguaje? Porque no podéis escuchar mi palabra. 44 Vosotros sois de vuestro padre el diablo, y los deseos de vuestro padre queréis hacer. Él ha sido homicida desde el principio, y no ha permanecido en la verdad, porque no hay verdad en él. Cuando habla mentira, de suyo habla; porque es mentiroso, y padre de mentira. 45 Y a mí, porque digo la verdad, no me creéis. 46 ¿Quién de vosotros me redarguye de pecado? Pues si digo la verdad, ¿por qué vosotros no me creéis? 47 El que es de Dios, las palabras de Dios oye; por esto no las oís vosotros, porque no sois de Dios.
La preexistencia de Cristo
48 Respondieron entonces los judíos, y le dijeron: ¿No decimos bien nosotros, que tú eres samaritano, y que tienes demonio? 49 Respondió Jesús: Yo no tengo demonio, antes honro a mi Padre; y vosotros me deshonráis. 50 Pero yo no busco mi gloria; hay quien la busca, y juzga. 51 De cierto, de cierto os digo, que el que guarda mi palabra, nunca verá muerte. 52 Entonces los judíos le dijeron: Ahora conocemos que tienes demonio. Abraham murió, y los profetas; y tú dices: El que guarda mi palabra, nunca sufrirá muerte. 53 ¿Eres tú acaso mayor que nuestro padre Abraham, el cual murió? ¡Y los profetas murieron! ¿Quién te haces a ti mismo? 54 Respondió Jesús: Si yo me glorifico a mí mismo, mi gloria nada es; mi Padre es el que me glorifica, el que vosotros decís que es vuestro Dios. 55 Pero vosotros no le conocéis; mas yo le conozco, y si dijere que no le conozco, sería mentiroso como vosotros; pero le conozco, y guardo su palabra. 56 Abraham vuestro padre se gozó de que había de ver mi día; y lo vio, y se gozó. 57 Entonces le dijeron los judíos: Aún no tienes cincuenta años, ¿y has visto a Abraham? 58 Jesús les dijo: De cierto, de cierto os digo: Antes que Abraham fuese, yo soy. 59 Tomaron entonces piedras para arrojárselas; pero Jesús se escondió y salió del templo; y atravesando por en medio de ellos, se fue.