Jesús oñe'ẽ omendáva juejáre
(Mc 10.1-12Lc 16.18)
1 Jesús he'ipa rire ko'ã mba'e, osẽ oho Galiléagui ha oguahẽ Judéape, opytáva kuarahy resẽ gotyo ysyry Jordángui. 2 Heta umi ohóva hapykuéri, ha upépe omonguera hasývape.
3 Fariséo kuéra oñemboja Jesús rendápe omoñuhã haguã chupe. Oporandu chupe hikuái:
—Ikatúpa peteĩ ména opoi hembirekógui oimeraẽ mba'ére?
4 Jesús he'i chupe kuéra:
—Ndapeikuaái nga'u piko Ñandejára Kuatia ñe'ẽme he'iha, Tupã ojapo ramo guare yvypórape iñepyrũmbýpe, ojapo hague kuimba'e ha kuña? 5 He'ive avei: “Upévare pe kuimba'e oheja vaerã itúva ha isýpe, ojoaju haguã hembireko ndive, ha oiko mokõivégui peteĩ.” 6 Péicharõ, upe guive ha'e kuéra ndaha'e véima mokõi yvypóra, peteĩntema. Upévare, yvypóra ndoipe'ái vaerã ojuehegui umi Tupã ombojoaju vaekue.
7 Upépe umi fariséo he'i chupe:
—Mba'ére piko aipo ramo Moisés rembiapoukapýpe he'i kuimba'e ome'ẽ vaerãha hembirekópe kuatia jueja rehegua, ha upéi opoi chugui? 8 Jesús he'i chupe kuéra:
—Pende py'a hatãguinte Moisés oheja vaekue peẽme pepoi pene rembirekógui. Iñepyrũmbýpe ndaupéichai vaekue. 9 Che katu ha'e peẽme, “Oimeraẽva opoírõ hembirekógui, ha ndaha'éi ramo ñemyakã ratĩ haguére, pe kuimba'e omenda jeýrõ, oporomyakã ratĩ hína. Ha pe omendáva pe kuña ojepoívare, oporomyakã ratĩnte avei hína.”
10 Upévo hemimbo'e kuéra he'i chupe:
—Péicha oikótarõ peteĩ kuimba'e hembireko ndive niko, iporãve nomendái.
11 Jesús he'i chupe kuéra:
—Nda opavavéipe niko oñeme'ẽ ohecha kuaa haguã ko ha'éva peẽme. Umi Tupã ome'ẽvape, ha'e kuéra mante ohecha kuaa. 12 Heta mba'ére niko peteĩ kuimba'e ikatu nomendái. Oĩ umi ou ypy guive ko yvy ári, ikatu'ỹva voínte oiko kuña ndive ha upévare nomendái. Oĩ avei umi ikatu'ỹva omenda oñeha'ỹi'o haguére, ha oĩ katu omenda'ỹva ñesãmbyhy yvágui oúva rehehápe. Upe oñeme'ẽvape ko'ã mba'e ohecha kuaa haguã, tohecha kuaa.
Jesús ohovasa mitã mimi
(Mc 10.13-16Lc 18.15-17)
13 Heta mitã mimi ojereraha Jesús rendápe, ha'e omoĩ haguã ipo iñakãre ha oñembo'e haguã hese kuéra. Umi hemimbo'e kuéra katu, ipochy umi mitãme oguerúva ndive.
14 Jesús he'i chupe kuéra:
—Peheja umi mitã tou che rendápe, ha ani pejoko. Umi ha'e kuéraicha guápe guarã niko hína ñesãmbyhy yvágagui oúva.
15 Ha omoĩ ipo iñakã ári kuéra. Upéi ha'e osẽ oho upégui.
Peteĩ karia'y imba'e retáva oñe'ẽ Jesús ndive
(Mc 10.17-31Lc 18.18-30)
16 Peteĩ karia'y oguahẽ Jesús rendápe ha oporandu chupe:
—Mbo'ehára, mba'e iporãvapa ajapo vaerã ahupyty haguã jeikove opave'ỹva?
17 Jesús he'i chupe:
—Mba'éicha rupi piko reporandu chéve mba'épa hína pe iporãva? Tupã rehe añónte niko ikatu ja'e upéva. Ha reikovese ramo, ejapo Tupã rembiapoukapy he'íva.
18 Pe karia'y he'i chupe:
—Mavaitévapa?
Ha Jesús he'i chupe:
—Ani reporojuka, ani reporomyakã ratĩ, ani remonda, ani eñe'ẽ rei nde rapicháre, 19 emomba'e nde ru ha nde sýpe, ha ehayhu nde rapichápe rejehayhuháicha nde.
20 Pe karia'y he'i chupe:
—Opa umíva niko ajapopáma. Mba'éiko ajapove vaerã?
21 Jesús he'i chupe:
—Nde reko porãse ramo Tupã oipotaháicha, tereho eñemumba opa rerekóvare ha eme'ẽ mboriahúpe. Péicharõ rerekóta mba'eta yvágape. Upéi, eju che moirũ.
22 Pe karia'y ohendúvo upéva, tuicha ñembyasýpe oho, heta mba'e oguerekógui.
23 Upépe Jesús he'i hemimbo'e kuérape:
—Añete ha'e peẽme, hasyha umi imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe. 24 Ha'eve katu peẽme, hasyvéta peteĩ imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe, peteĩ kavajúgui ohasa rangue ju resa rupi.
25 Hemimbo'e kuéra ohendúvo upéva omomba'ete, ha he'i ojupe:
—Máva piko aipórõ ikatúta oñepysyrõ?
26 Jesús oma'ẽ hese kuéra ha he'i:
—Yvypóra kuérape guarã upéva ndaikatúi. Tupãme guarã katu ndaipóri mba'eve ikatu'ỹva ojapo.
27 Upémarõ Pedro he'i chupe:
—Ore niko roheja opa mba'e ndéve romoirũ haguã. Mba'éichapa oñemyengoviáta oréve upéva?
28 Jesús he'i chupe kuéra:
—Añetehápe ha'e peẽme, oguahẽvo pe ára opa mba'e oñembopyahupa jeývo, che, yvypóraicha aju vaekue, aguapýta che guapyha omimbipávape. Ha peẽ che moirũ vaekue, peguapýta avei 12 guapyhápe, pembojovake haguã umi 12 Israelgua ñemoñarépe. 29 Ha opa oheja vaekuépe hóga térã ityvýra, térã iteindýra, térã itúva, térã isy, térã hembireko, térã ita'ýra, térã ijyvy che rehehápe, pe peteĩ oheja vaekue rendaguépe ohupytýta 100. 30 Ha heta umi ko'ágã itenondéva, itapykuéta. Ha heta umi ko'ágã itapykuéva, itenondéta.
Jesús enseña sobre el divorcio
(Mr. 10.1-12Lc. 16.18)
1 Aconteció que cuando Jesús terminó estas palabras, se alejó de Galilea, y fue a las regiones de Judea al otro lado del Jordán. 2 Y le siguieron grandes multitudes, y los sanó allí.
3 Entonces vinieron a él los fariseos, tentándole y diciéndole: ¿Es lícito al hombre repudiar a su mujer por cualquier causa? 4 Él, respondiendo, les dijo: ¿No habéis leído que el que los hizo al principio, varón y hembra los hizo, 5 y dijo: Por esto el hombre dejará padre y madre, y se unirá a su mujer, y los dos serán una sola carne? 6 Así que no son ya más dos, sino una sola carne; por tanto, lo que Dios juntó, no lo separe el hombre. 7 Le dijeron: ¿Por qué, pues, mandó Moisés dar carta de divorcio, y repudiarla? 8 Él les dijo: Por la dureza de vuestro corazón Moisés os permitió repudiar a vuestras mujeres; mas al principio no fue así. 9 Y yo os digo que cualquiera que repudia a su mujer, salvo por causa de fornicación, y se casa con otra, adultera; y el que se casa con la repudiada, adultera.
10 Le dijeron sus discípulos: Si así es la condición del hombre con su mujer, no conviene casarse. 11 Entonces él les dijo: No todos son capaces de recibir esto, sino aquellos a quienes es dado. 12 Pues hay eunucos que nacieron así del vientre de su madre, y hay eunucos que son hechos eunucos por los hombres, y hay eunucos que a sí mismos se hicieron eunucos por causa del reino de los cielos. El que sea capaz de recibir esto, que lo reciba.
Jesús bendice a los niños
(Mr. 10.13-16Lc. 18.15-17)
13 Entonces le fueron presentados unos niños, para que pusiese las manos sobre ellos, y orase; y los discípulos les reprendieron. 14 Pero Jesús dijo: Dejad a los niños venir a mí, y no se lo impidáis; porque de los tales es el reino de los cielos. 15 Y habiendo puesto sobre ellos las manos, se fue de allí.
El joven rico
(Mr. 10.17-31Lc. 18.18-30)
16 Entonces vino uno y le dijo: Maestro bueno, ¿qué bien haré para tener la vida eterna? 17 Él le dijo: ¿Por qué me llamas bueno? Ninguno hay bueno sino uno: Dios. Mas si quieres entrar en la vida, guarda los mandamientos. 18 Le dijo: ¿Cuáles? Y Jesús dijo: No matarás. No adulterarás. No hurtarás. No dirás falso testimonio. 19 Honra a tu padre y a tu madre; y, Amarás a tu prójimo como a ti mismo. 20 El joven le dijo: Todo esto lo he guardado desde mi juventud. ¿Qué más me falta? 21 Jesús le dijo: Si quieres ser perfecto, anda, vende lo que tienes, y dalo a los pobres, y tendrás tesoro en el cielo; y ven y sígueme. 22 Oyendo el joven esta palabra, se fue triste, porque tenía muchas posesiones.
23 Entonces Jesús dijo a sus discípulos: De cierto os digo, que difícilmente entrará un rico en el reino de los cielos. 24 Otra vez os digo, que es más fácil pasar un camello por el ojo de una aguja, que entrar un rico en el reino de Dios. 25 Sus discípulos, oyendo esto, se asombraron en gran manera, diciendo: ¿Quién, pues, podrá ser salvo? 26 Y mirándolos Jesús, les dijo: Para los hombres esto es imposible; mas para Dios todo es posible. 27 Entonces respondiendo Pedro, le dijo: He aquí, nosotros lo hemos dejado todo, y te hemos seguido; ¿qué, pues, tendremos? 28 Y Jesús les dijo: De cierto os digo que en la regeneración, cuando el Hijo del Hombre se siente en el trono de su gloria, vosotros que me habéis seguido también os sentaréis sobre doce tronos, para juzgar a las doce tribus de Israel. 29 Y cualquiera que haya dejado casas, o hermanos, o hermanas, o padre, o madre, o mujer, o hijos, o tierras, por mi nombre, recibirá cien veces más, y heredará la vida eterna. 30 Pero muchos primeros serán postreros, y postreros, primeros.