Jesús Pilato rovake
(Mt 27.1-2Mt 11-14Mc 15.1-5Jn 18.28-38)
1 Opavave opu'ã ha ogueraha hikuái Jesúspe Pilato rovake. 2 Henondépe oñepyrũ oñe'ẽ hese he'ívo:
--Rojuhu ko kuimba'épe oporomopu'ãmba oikóvo tetãpýre. He'i nañame'ẽi vaerãha viru mburuvicha guasu Roma guápe. Ha upéi ave he'i ijehe ha'eha Mesías, pe mburuvicha guasu.
3 Pilato oporandu chupe:
--Nde piko hína judío kuéra ruvicha guasu?
Jesús he'i chupe:
--Ndéma niko ere.
4 Aipórõ Pilato he'i umi pa'i ruvichápe ha opavavépe:
--Ndajuhúi hese mba'eve ikatúva omoĩ vai chupe.
5 Ha'e kuéra katu he'i he'ive:
--Opa ombo'évape oporomopu'ãmba. Oñepyrũ Galiléape, ha ágã péina Judeapeháma.
Jesús Herodes rovake
6 Ohendúvo upéva, Pilato oporandu pe kuimba'épa Galileagua. 7 Ha oikuaávo Jesús ouha pe yvy oĩva Herodes poguýpegui, omondo chupe hendápe. Oĩgui ha'e umíva umi árape Jerusalénpe. 8 Ohechávo Jesúspe, Herodes ovy'aiterei, heta árama ohechaségui chupe, oguahẽ niko ijapysápe opa oje'éva hese, ha oha'arõva ohechami peteĩ mba'e rechapyrã ojapo ramo. 9 Heta mba'e oporandu chupe, Jesús katu nde'íri chupe mba'eve. 10 Oĩ avei upépe umi pa'i ruvicha ha Moisés rembiapoukapy mbo'eha kuéra, oñe'ẽ jey-jeýva Jesús rehe. 11 Aipórõ, Herodes ha iñorãirõhára kuéra ojahéi hese, ha oñembohorývo omonde hese ao hepy ha ojeguapáva, mburuvicha guasu mba'éicha. Upe rire, Herodes omondo jey Jesúspe Pilato rendápe. 12 Upéva upe árape oiko porã jey vaekue oñondive Herodes ha Pilato, upe mboyve katu ndaija'éi vaekue ojuehe.
Pilato he'i Jesús ojejuka haguã
(Mt 27.15-26Mc 15.6-15; Jn 18.39--19.16)
13 Pilato ombyaty umi pa'i ruvichápe, mburuvicha kuérape ha opavavépe, 14 ha he'i chupe kuéra:
--Peẽ niko peru chéve ko kuimba'e, pejévo hese oikoha oporomopu'ãmba. Che katu amba'e porandu chupe pene renondépe, ha ndajuhúi mba'eve umi ivaíva peje vaekue chéve hese. 15 Ha Herodes upéicha avei, upévare ombou jey ñandéve. Pehecháma, ndojapói niko mba'eve ikatu haguã ojejuka. 16 Ainupãukáta ha upéi ahejáta oho.
17 Páskua arete jave niko, Pilato opoi vaerãva peteĩ yvyrakuápe oĩvagui, oguerohorývo Jerusalén guápe. 18 Upépe oñepyrũ osapukaipa hikuái:
--Ndaipóri upéva. Epoi oréve Barrabásgui!
19 Barrabás oñemoinge ra'e yvyrakuápe peteĩ ñepu'ãnguére upe távape, ha oporojuka haguére. 20 Pilato, opoiségui Jesúsgui, oñe'ẽ jey chupe kuéra. 21 Ha'e kuéra katu osapukái hatãve:
--Emosãingo kurusúre! Emosãingo kurusúre!
22 Mbohapy jeyha Pilato he'i jey chupe kuéra:
--Mba'e ivaíva piko ojapo ra'e? Che ndajuhúi hese mba'eve ivaíva ikatu haguã ojejuka. Ainupãukáta ha upéi ahejáta oho.
23 Ha'e kuéra katu osapukái jey-jey, ojerurévo ojehupi haguã kurusúre. Ha heta osapukáigui oiko pe ha'e kuéra oipotáva. 24 Pilato upémarõ ojapo pe ojejeruréva chupe. 25 Aipórõ opoi pe ha'e kuéra ojerure vaekuégui, pe oĩva yvyrakuápe ñepu'ãnguére ha oporojuka haguére, ha oheja Jesúspe ipópe kuéra.
Jesúspe oñemosãingo kurusúre
(Mt 27.32-44Mc 15.21-32Jn 19.17-27)
26 Oguerahávo Jesúspe omosãingo haguã kurusúre, ohuguãitĩ hikuái peteĩ kuimba'e táva Cirenegua hérava Simón, oúva hína ñúgui. Ha ohupi hikuái ijati'ýre pe kurusu ogueraha haguã Jesús rapykuéri.
27 Heta tavagua ha heta kuña ojahe'o ha osapukái joáva ñembyasýgui, oho hapykuéri. 28 Ha Jesús oma'ẽ hese kuéra ha he'i:
--Peẽ kuña Jerusalengua, ani pejahe'o che rehe. Pejahe'o uvei pende rehe ha pene memby kuérare. 29 Oúta hína ára oje'étaha: “Ovy'aiténepa umi ikatu'ỹva imemby, umi kuña imemby'ỹ vaekue ha umi oguereko'ỹva mitã omongakuaa vaerã.” 30 Upépe opavave he'íne umi yvytýpe: ‘Pe'a ore ári!’, ha umi yvy pu'ãme: ‘Ore mokañýna!’ 31 Pe yvyra hokývare ojapo ramo péicha, mba'épa ndojapói chéne hikuái pe ipirúvare?
32 Ogueraha avei hikuái mokõi oporojuka vaekuépe, oñemosãingo haguã kurusúre Jesús ykére. 33 Oguahẽvo peteĩ hendápe hérava “Akãngue Renda” omosãingo hikuái Jesúspe kurusúre, ha umi mokõi oporojuka vaekuépe. Peteĩ ijakatúape ha pe ambue ijasúpe. 34 Jesús he'i: “Che ru, eheja rei chupe kuéra, ndoikuaáinteko ojapóva.”
Ha umi ñorãirõhára oity po'a oñomboja'o haguã umi Jesús aokuére. 35 Ha opavave oĩva upépe oma'ẽ joa hikuái hese. Ha mburuvicha kuéra jepeve oñembohory hese, ha he'i:
--Hetápeko oipysyrõ vaekue. Tojapo ijehe ko'ágã, añete ramoha ha'e upe Mesías,*f** Tupã oiporavo vaekue.
36 Umi ñorãirõhára oñembohory avei Jesús rehe. Oñemboja, ho'uka chupe kaguy hái, 37 ha he'i:
--Nde ramo judío kuéra ruvicha guasu, nde voi eñepysyrõ!
38 Ha oĩ peteĩ kuatia iñakã ári, he'íva: ‘Kóva hína judío kuéra ruvicha guasu!’
39 Peteĩva pe oporojuka vaekue, oĩva kurusúre ijykére, oñembohory hese:
--Nde ramo upe Mesías, eñepysyrõ nde, ha ore pysyrõ oréve ave!
40 Pe ambue katu oja'o upe hapichápe ha he'i chupe:
--Nderekyhyjéi piko Tupãgui, ñaime niko hína peteĩcha?
41 Ñande niko hekópe jahasa asy hína. Oñemyengovia ñandéve hína ñane rembiapo vaikue. Ko kuimba'e katu ndojapói mba'eve ivaíva.
42 Upéi he'i Jesúspe:
--Jesús, ne mandu'amíke che rehe reñepyrũvo reisãmbyhy.
43 Jesús he'i chupe:
--Añetehápe ha'e ndéve, ko árape reimetaha che ndive yvágape!
Jesús omano
(Mt 27.45-56Mc 15.33-41Jn 19.28-30)
44 Asaje guive ka'aru mbyte peve, yvy tuichakue opyta pytũguýpe. 45 Kuarahy ndohesapevéi. Ha pe Tupao ryepy pegua ahoja sãingo osoro mbyte rupi. 46 Jesús hatã osapukái, ha he'i:
--Che ru, nde pópe amoĩ che espíritu!
Ha he'ívo upéva omano.
47 Pe ñorãirõhára ruvicha Romagua ohechávo mba'épa oiko, omomba'ete Tupãme, ha he'i:
--Kóva niko añetehápe Tupã Ra'y ra'e.
48 Opavave oĩva upépe ha ohecha mba'épa ojehu, oinupã ohóvo ipyti'a ñembyasýgui. 49 Umi oikuaáva Jesúspe opyta mombyrymi. Ha umi kuña oho vaekue hapykuéri Galiléa guive ave, oma'ẽ hikuái upépe.
Jesús oñeñotỹ
(Mt 27.57-61Mc 15.42-47Jn 19.38-42)
50-51 Oiko vaekue peteĩ kuimba'e heko joja ha imba'e porãva hérava José, Arimateagua, peteĩ táva Judá pegua. Ha'e niko peteĩva umi judío ruvicha kuéra atyha pegua. Ko José, oha'arõva Tupã sãmbyhy ha noĩriva pe mburuvicha aty ojapóvare, 52 oho ohechávo Pilátope, ha ojerure chupe Jesús retekue. 53 Omboguejy rire pe kurusúgui, oñuã peteĩ savanáme ha omoĩ pe tyvy ojejapo vaekuépe peteĩ itakuápe, avave oñeñotỹ'ỹ haguépe gueteri. 54 Upérõ, oñembosako'íma hína pytu'uha ára, oguahẽmbotámava.
55 Umi kuña omoirũ vaekue Jesúspe Galiléa guive, oho ha ohecha hikuái upe tyvy ha oma'ẽ mba'éichapa oñemoĩ ra'e upépe hetekue. 56 Oho jeývo hógape kuéra, ombosako'i hikuái mba'e ryakuã porã omona haguã Jesús retekuére.
Jesús oikove jey
(Mt 28.1-10Mc 16.1-8Jn 20.1-10)
Ha umi kuña opytu'u, pytu'uha árape he'iháicha tembiapoukapy.
Jesús ante Pilato
(Mt. 27.1-2Mt. 11-14Mr. 15.1-5Jn. 18.28-38)
1 Levantándose entonces toda la muchedumbre de ellos, llevaron a Jesús a Pilato. 2 Y comenzaron a acusarle, diciendo: A este hemos hallado que pervierte a la nación, y que prohíbe dar tributo a César, diciendo que él mismo es el Cristo, un rey. 3 Entonces Pilato le preguntó, diciendo: ¿Eres tú el Rey de los judíos? Y respondiéndole él, dijo: Tú lo dices. 4 Y Pilato dijo a los principales sacerdotes, y a la gente: Ningún delito hallo en este hombre. 5 Pero ellos porfiaban, diciendo: Alborota al pueblo, enseñando por toda Judea, comenzando desde Galilea hasta aquí.
Jesús ante Herodes
6 Entonces Pilato, oyendo decir, Galilea, preguntó si el hombre era galileo. 7 Y al saber que era de la jurisdicción de Herodes, le remitió a Herodes, que en aquellos días también estaba en Jerusalén. 8 Herodes, viendo a Jesús, se alegró mucho, porque hacía tiempo que deseaba verle; porque había oído muchas cosas acerca de él, y esperaba verle hacer alguna señal. 9 Y le hacía muchas preguntas, pero él nada le respondió. 10 Y estaban los principales sacerdotes y los escribas acusándole con gran vehemencia. 11 Entonces Herodes con sus soldados le menospreció y escarneció, vistiéndole de una ropa espléndida; y volvió a enviarle a Pilato. 12 Y se hicieron amigos Pilato y Herodes aquel día; porque antes estaban enemistados entre sí.
Jesús sentenciado a muerte
(Mt. 27.15-26Mr. 15.6-15Jn. 18.38—19.16)
13 Entonces Pilato, convocando a los principales sacerdotes, a los gobernantes, y al pueblo, 14 les dijo: Me habéis presentado a este como un hombre que perturba al pueblo; pero habiéndole interrogado yo delante de vosotros, no he hallado en este hombre delito alguno de aquellos de que le acusáis. 15 Y ni aun Herodes, porque os remití a él; y he aquí, nada digno de muerte ha hecho este hombre. 16 Le soltaré, pues, después de castigarle. 17 Y tenía necesidad de soltarles uno en cada fiesta.
18 Mas toda la multitud dio voces a una, diciendo: ¡Fuera con este, y suéltanos a Barrabás! 19 Este había sido echado en la cárcel por sedición en la ciudad, y por un homicidio. 20 Les habló otra vez Pilato, queriendo soltar a Jesús; 21 pero ellos volvieron a dar voces, diciendo: ¡Crucifícale, crucifícale! 22 Él les dijo por tercera vez: ¿Pues qué mal ha hecho este? Ningún delito digno de muerte he hallado en él; le castigaré, pues, y le soltaré. 23 Mas ellos instaban a grandes voces, pidiendo que fuese crucificado. Y las voces de ellos y de los principales sacerdotes prevalecieron. 24 Entonces Pilato sentenció que se hiciese lo que ellos pedían; 25 y les soltó a aquel que había sido echado en la cárcel por sedición y homicidio, a quien habían pedido; y entregó a Jesús a la voluntad de ellos.
Crucifixión y muerte de Jesús
(Mt. 27.32-56Mr. 15.21-41Jn. 19.17-30)
26 Y llevándole, tomaron a cierto Simón de Cirene, que venía del campo, y le pusieron encima la cruz para que la llevase tras Jesús. 27 Y le seguía gran multitud del pueblo, y de mujeres que lloraban y hacían lamentación por él. 28 Pero Jesús, vuelto hacia ellas, les dijo: Hijas de Jerusalén, no lloréis por mí, sino llorad por vosotras mismas y por vuestros hijos. 29 Porque he aquí vendrán días en que dirán: Bienaventuradas las estériles, y los vientres que no concibieron, y los pechos que no criaron. 30 Entonces comenzarán a decir a los montes: Caed sobre nosotros; y a los collados: Cubridnos. 31 Porque si en el árbol verde hacen estas cosas, ¿en el seco, qué no se hará?
32 Llevaban también con él a otros dos, que eran malhechores, para ser muertos. 33 Y cuando llegaron al lugar llamado de la Calavera, le crucificaron allí, y a los malhechores, uno a la derecha y otro a la izquierda. 34 Y Jesús decía: Padre, perdónalos, porque no saben lo que hacen. Y repartieron entre sí sus vestidos, echando suertes. 35 Y el pueblo estaba mirando; y aun los gobernantes se burlaban de él, diciendo: A otros salvó; sálvese a sí mismo, si este es el Cristo, el escogido de Dios. 36 Los soldados también le escarnecían, acercándose y presentándole vinagre, 37 y diciendo: Si tú eres el Rey de los judíos, sálvate a ti mismo. 38 Había también sobre él un título escrito con letras griegas, latinas y hebreas: ESTE ES EL REY DE LOS JUDÍOS.
39 Y uno de los malhechores que estaban colgados le injuriaba, diciendo: Si tú eres el Cristo, sálvate a ti mismo y a nosotros. 40 Respondiendo el otro, le reprendió, diciendo: ¿Ni aun temes tú a Dios, estando en la misma condenación? 41 Nosotros, a la verdad, justamente padecemos, porque recibimos lo que merecieron nuestros hechos; mas este ningún mal hizo. 42 Y dijo a Jesús: Acuérdate de mí cuando vengas en tu reino. 43 Entonces Jesús le dijo: De cierto te digo que hoy estarás conmigo en el paraíso.
44 Cuando era como la hora sexta, hubo tinieblas sobre toda la tierra hasta la hora novena. 45 Y el sol se oscureció, y el velo del templo se rasgó por la mitad. 46 Entonces Jesús, clamando a gran voz, dijo: Padre, en tus manos encomiendo mi espíritu. Y habiendo dicho esto, expiró. 47 Cuando el centurión vio lo que había acontecido, dio gloria a Dios, diciendo: Verdaderamente este hombre era justo. 48 Y toda la multitud de los que estaban presentes en este espectáculo, viendo lo que había acontecido, se volvían golpeándose el pecho. 49 Pero todos sus conocidos, y las mujeres que le habían seguido desde Galilea, estaban lejos mirando estas cosas.
Jesús es sepultado
(Mt. 27.57-61Mr. 15.42-47Jn. 19.38-42)
50 Había un varón llamado José, de Arimatea, ciudad de Judea, el cual era miembro del concilio, varón bueno y justo. 51 Este, que también esperaba el reino de Dios, y no había consentido en el acuerdo ni en los hechos de ellos, 52 fue a Pilato, y pidió el cuerpo de Jesús. 53 Y quitándolo, lo envolvió en una sábana, y lo puso en un sepulcro abierto en una peña, en el cual aún no se había puesto a nadie. 54 Era día de la preparación, y estaba para comenzar el día de reposo. 55 Y las mujeres que habían venido con él desde Galilea, siguieron también, y vieron el sepulcro, y cómo fue puesto su cuerpo. 56 Y vueltas, prepararon especias aromáticas y ungüentos; y descansaron el día de reposo, conforme al mandamiento.