Ana purahéi
1 Ana oñembo'e he'ívo:
“Tupã, che py'aite guive roguerovy'a,
nde che mombarete pyahúgui.
Umi che rehe ija'e'ỹvare che yvytu,
nde che pytyvõ haguére avy'a rasa.
2 Ndaipóri imarangatúva ndéicha
ore Jára.
Ndaipóri oporomo'ãva ndéicha
Tupã ore Jára!
Ndaipóri tupã ambue!
3 Aníke avave ijuru guasu,
ani osẽ ñe'ẽ rei avave jurúgui.
Ñandejára niko Tupã hína,
oikuaáva opa mba'e,
ha'e oikuaa mba'eichaguápa
opa mba'e jajapóva.
4 Ha'e omopẽ
umi ipy'a guasuvéva hu'y kuéra,
ha umi ikangývape
ha'e omombarete.
5 Umi hyguãtã vaekue,
ko'ágã ochanga tembi'u rembyrére,
ha umi iñembyahýi vaekue,
ko'ágã hyguãtãmba.
Kuña ikatu'ỹ vaekue imemby,
ko'ágã 7 imemby,
ha pe imemby reta vaekue,
ko'ágã icha'ĩmba.
6 Ñandejára oporojuka
ha oporomoingove,
ñane mboguejy pe yvy kuápe,
ha upégui ñane renohẽ jey.
7 Ñandejára ñane momboriahu,
térã heta mba'e ome'ẽ ñandéve;
ha'e ñande reity,
ha ñane mopu'ã jey.
8 Tupã omopu'ã
mboriahúpe yvýgui,
ha yty apytégui
mba'eve oguereko'ỹvape,
poguasu ykére chupe omboguapy,
ha ijyvatevehápe chupe omohenda.
Tupã hína yvy pyenda Jára,
ha ha'e hi'ári yvy omboguapy.
9 Ha'e oñangareko
umi hese ojeroviáva rehe
ha umi heko añáva pytũme oguepa.
Yvypóra ijeheguínte
mba'eve ndojapói.
10 Hese ija'e'ỹvape
Ñandejára omyangu'i,
yvágape ára sunúicha
ha'e oñeñanduka.
Tupã ombojovake opa yvy ári guápe,
Ha'e omombarete imburuvicha guasúpe,
ha hembiporavo pyrépe
yvateve ha'e omoĩ.”
11 Upéi Elcaná oho jey hógape Ramáme, ha pe mitã opyta pa'i Elí pópe hembiapóvo tupaópe.
Pa'i Elí ra'y kuéra reko aña
12 Pa'i Elí ra'y kuéra vaekue kuimba'e reko aña, mba'eve ndoikuaaséiva Tupãgui, 13 térã pa'i rembiapógui Israel guápe. Oĩ ramo omymbajukáva,*f** oguahẽ hendápe peteĩ pa'i rembiguái, so'o kutuha hãi mbohapýva ipópe. Hape so'o ojy aja, 14 omoinge hembiporu ólla térã páilape ha opa mba'e oguenohẽva ogueraha pa'ípe guarã. Péicha ojapo opa Israelguáre Sílope oguahẽva. 15 Avei, ikyrakue ojehapy mboyve altar ári, oguahẽ jepi pe pa'i rembiguái ha he'i pe oikuave'ẽtavape mymbajuka: “Eme'ẽ chéve so'o ambichy haguã pa'ípe. Ha'e ndoipotái so'o ojy pyre, so'o pýrante oipota.” 16 Ha oje'e ramo chupe ojehapy raẽ vaerãha ikyrakue ha pe rire ae ikatuha ogueraha oipotáva, pe tembiguái he'i chupe: “Ndaikuaaséi mba'eve! Eme'ẽ chéve ko'ágã, ỹrõ mbaretépe aipe'áta nde hegui!” 17 Ha péicha pe mba'e aña ko'ã mitã rusu ojapóva Ñandejára renondépe ivai eterei, noñemomba'éigui umi mba'e Tupãme oñekuave'ẽva. 18 Upe aja mitã Samuel, oñemondéva efod*f** línope, akóinte hembiapo Ñandejárape guarã. 19 Opa áño isy oúvo tupaópe iména ndive oikuave'ẽ haguã mymbajuka áño jere rehegua, ogueru jepi chupe peteĩ ahojami ojapo vaekue chupe guarã. 20 Upérõ Elí ohovasáva Elcaná ha hembirekópe, he'ívo: “Ñandejára tomyengovia ndéve ome'ẽvo ndéve nde ra'yrã ko kuñágui, pe ha'e ome'ẽ vaekue chupe rekovia.” Upéi ha'e oho jeýva hógape. 21 Ha Tupã ohovasáva Ánape ha ha'e hye guasu jepi. Péicha Ana imemby mbohapy mitã kuimba'e ha mokõi mitãkuña. Samuel katu okakuaa ohóvo Ñandejára renondépe.
22 Elí itujáma ha oikuaa porã opa mba'e ita'ýra mokõive ojapóva Israelgua kuérare. Oikuaa avei oñenoha hikuái kuña kuéra ndive omba'apóva Jotopa Róga rokẽme. 23 Upévare he'i chupe kuéra: “Opavave omombe'u chéve umi mba'e vai pejapóva. Anivéna peiko péicha. 24 Che ra'y kuéra, naiporãi ningo umi mba'e Tupã retãgua he'íva pende rehe. 25 Oĩ ramo ojapóva mba'e vai hapicháre, Tupã ikatu oheja rei chupe; ojapo ramo ivaíva Ñandejára rehe katu, máva piko ikatúta omo'ã chupe?” Ha'e kuéra katu nohenduséi itúva ñe'ẽ, Tupã ningo oñembopy'a peteĩma ojukávo chupe kuéra.
26 Upe aja Samuel okakuaa ohóvo, ha hembiapo iporã Tupã ha opa Israelgua renondépe.
27 Umiha árape oguahẽ peteĩ maranduhára*f** Elí rendápe ha he'i chupe: “Ñandejára he'ika ndéve kóicha: ‘Nde ru ypykue oiko ramo guare Egíptope faraón rembiguái ramo, ajechauka porã vaekue chupe, 28 ha opa Israel ñemoñaregua apytégui, chupe aiporavo vaekue oiko haguã pa'i ramo chéve guarã, hembiapo haguã che altárpe,*f** ohapy haguã insiénso ha omonde haguã efod*f** che renondépe. Ame'ẽ avei nde ru ypykuépe, opa mba'e kuave'ẽgui Israelgua ohapýva che rérape. 29 Mba'ére piko péicha ramo rejapo'i mymbajuka ha mba'e kuave'ẽ*f** che amoĩ vaekue ojejapo haguã? Mba'ére rembojeroviave che hegui nde ra'y kuérape, remongyrávo chupe kuéra umi mba'e iporãvévape che retãgua Israel oikuave'ẽvagui chéve?’ 30 Upévare Tupã Israel Jára, he'i vaekue nde ha nde rogagua pemba'apotaha henondépe opa árape guarã, he'ika ndéve ko'ágã: ‘Araka'eve ndaheja mo'ãi véima péicha oiko. Che ambojeroviáta che apóvape mba'e ramo ha che apo'íva oikopáta hese. Che, Tupã, ha'e kóicha: 31 Hi'aguĩma ára rohundi haguã ndéve ha kuimba'e kuéra nde ru ypykue génteva, ha ndaipóri mo'ãi nde rogagua omanótava ituja rire. 32 Tuicha jepy'apy ha py'a rasy reheve rehecháta opa mba'e porã ajapótava Israel rehe, ha avave nde rogagua nda ituja jepe mo'ãi. 33 Mbovymi nde rogagua ahejáta che altar ypýpe, hesatũmba haguã py'a rasýgui ha ipy'a renyhẽ haguã vy'a'ỹgui. Umi ambue ne ñemoñare katu ojejukapáta. 34 Techaukaha ramo rehecháta pe ojehútava nde ra'y kuérape Ofní ha Finees: mokõive omanóta peteĩ árape. 35 Upéi amopu'ãta peteĩ pa'i che jeroviaha ojapótava che rembipota ha oikótava che aipotaháicha; amoñemoñare hetáta chupe ha ha'e oĩta upe mburuvicha guasu che aiporavótava ykére, ojapo haguã ha'e he'íva. 36 Upérõ opa umi nde rogagua oikovéva gueteri oúta ojayvy henondépe, pláta térã mbuja pehẽnguemíre, ojerurévo chupe hembiaporã pa'i kuéra apytépe jahecha ndohupytýipa péicha ho'u vaerã.’”
Cántico de Ana
1 Y Ana oró y dijo:
Mi corazón se regocija en Jehová,
Mi poder se exalta en Jehová;
Mi boca se ensanchó sobre mis enemigos,
Por cuanto me alegré en tu salvación.
2 No hay santo como Jehová;
Porque no hay ninguno fuera de ti,
Y no hay refugio como el Dios nuestro.
3 No multipliquéis palabras de grandeza y altanería;
Cesen las palabras arrogantes de vuestra boca;
Porque el Dios de todo saber es Jehová,
Y a él toca el pesar las acciones.
4 Los arcos de los fuertes fueron quebrados,
Y los débiles se ciñeron de poder.
5 Los saciados se alquilaron por pan,
Y los hambrientos dejaron de tener hambre;
Hasta la estéril ha dado a luz siete,
Y la que tenía muchos hijos languidece.
6 Jehová mata, y él da vida;
Él hace descender al Seol, y hace subir.
7 Jehová empobrece, y él enriquece;
Abate, y enaltece.
8 Él levanta del polvo al pobre,
Y del muladar exalta al menesteroso,
Para hacerle sentarse con príncipes y heredar un sitio de honor.
Porque de Jehová son las columnas de la tierra,
Y él afirmó sobre ellas el mundo.
9 Él guarda los pies de sus santos,
Mas los impíos perecen en tinieblas;
Porque nadie será fuerte por su propia fuerza.
10 Delante de Jehová serán quebrantados sus adversarios,
Y sobre ellos tronará desde los cielos;
Jehová juzgará los confines de la tierra,
Dará poder a su Rey,
Y exaltará el poderío de su Ungido.
11 Y Elcana se volvió a su casa en Ramá; y el niño ministraba a Jehová delante del sacerdote Elí.
El pecado de los hijos de Elí
12 Los hijos de Elí eran hombres impíos, y no tenían conocimiento de Jehová. 13 Y era costumbre de los sacerdotes con el pueblo, que cuando alguno ofrecía sacrificio, venía el criado del sacerdote mientras se cocía la carne, trayendo en su mano un garfio de tres dientes, 14 y lo metía en el perol, en la olla, en el caldero o en la marmita; y todo lo que sacaba el garfio, el sacerdote lo tomaba para sí. De esta manera hacían con todo israelita que venía a Silo. 15 Asimismo, antes de quemar la grosura, venía el criado del sacerdote, y decía al que sacrificaba: Da carne que asar para el sacerdote; porque no tomará de ti carne cocida, sino cruda. 16 Y si el hombre le respondía: Quemen la grosura primero, y después toma tanto como quieras; él respondía: No, sino dámela ahora mismo; de otra manera yo la tomaré por la fuerza. 17 Era, pues, muy grande delante de Jehová el pecado de los jóvenes; porque los hombres menospreciaban las ofrendas de Jehová.
18 Y el joven Samuel ministraba en la presencia de Jehová, vestido de un efod de lino. 19 Y le hacía su madre una túnica pequeña y se la traía cada año, cuando subía con su marido para ofrecer el sacrificio acostumbrado. 20 Y Elí bendijo a Elcana y a su mujer, diciendo: Jehová te dé hijos de esta mujer en lugar del que pidió a Jehová. Y se volvieron a su casa.
21 Y visitó Jehová a Ana, y ella concibió, y dio a luz tres hijos y dos hijas. Y el joven Samuel crecía delante de Jehová.
22 Pero Elí era muy viejo; y oía de todo lo que sus hijos hacían con todo Israel, y cómo dormían con las mujeres que velaban a la puerta del tabernáculo de reunión. 23 Y les dijo: ¿Por qué hacéis cosas semejantes? Porque yo oigo de todo este pueblo vuestros malos procederes. 24 No, hijos míos, porque no es buena fama la que yo oigo; pues hacéis pecar al pueblo de Jehová. 25 Si pecare el hombre contra el hombre, los jueces le juzgarán; mas si alguno pecare contra Jehová, ¿quién rogará por él? Pero ellos no oyeron la voz de su padre, porque Jehová había resuelto hacerlos morir.
26 Y el joven Samuel iba creciendo, y era acepto delante de Dios y delante de los hombres.
27 Y vino un varón de Dios a Elí, y le dijo: Así ha dicho Jehová: ¿No me manifesté yo claramente a la casa de tu padre, cuando estaban en Egipto en casa de Faraón? 28 Y yo le escogí por mi sacerdote entre todas las tribus de Israel, para que ofreciese sobre mi altar, y quemase incienso, y llevase efod delante de mí; y di a la casa de tu padre todas las ofrendas de los hijos de Israel. 29 ¿Por qué habéis hollado mis sacrificios y mis ofrendas, que yo mandé ofrecer en el tabernáculo; y has honrado a tus hijos más que a mí, engordándoos de lo principal de todas las ofrendas de mi pueblo Israel? 30 Por tanto, Jehová el Dios de Israel dice: Yo había dicho que tu casa y la casa de tu padre andarían delante de mí perpetuamente; mas ahora ha dicho Jehová: Nunca yo tal haga, porque yo honraré a los que me honran, y los que me desprecian serán tenidos en poco. 31 He aquí, vienen días en que cortaré tu brazo y el brazo de la casa de tu padre, de modo que no haya anciano en tu casa. 32 Verás tu casa humillada, mientras Dios colma de bienes a Israel; y en ningún tiempo habrá anciano en tu casa. 33 El varón de los tuyos que yo no corte de mi altar, será para consumir tus ojos y llenar tu alma de dolor; y todos los nacidos en tu casa morirán en la edad viril. 34 Y te será por señal esto que acontecerá a tus dos hijos, Ofni y Finees: ambos morirán en un día. 35 Y yo me suscitaré un sacerdote fiel, que haga conforme a mi corazón y a mi alma; y yo le edificaré casa firme, y andará delante de mi ungido todos los días. 36 Y el que hubiere quedado en tu casa vendrá a postrarse delante de él por una moneda de plata y un bocado de pan, diciéndole: Te ruego que me agregues a alguno de los ministerios, para que pueda comer un bocado de pan.