Imenave'ỹva ha mbojovakehára
1 Jesús omombe'u chupe kuéra peteĩ ñe'ẽ mbojoja, ombo'e haguã chupe kuéra oñembo'e vaerãha, ipy'a kangy'ỹre. 2 He'i chupe kuéra: “Oĩ vaekue peteĩ távape peteĩ mbojovakehára ndokyhyjéiva Tupãgui ha nomomba'éiva yvypórape. 3 Ha upe táva upévape oĩ avei peteĩ kuña imenave'ỹva oguerekóva peteĩ ambuéndi ojoavyha, ha ohóva upe mbojovakehára rendápe ojerurévo chupe ñepytyvõre. 4 Heta ára pukukue, upe mbojovakehára nohenduséi chupe, upéi katu ojepy'a mongeta: ‘Ndakyhyjéirõ jepe Tupãgui ha namomba'éi yvypórape, 5 ko kuña imenave'ỹmava che myangekói oikóvo. Aipytyvõta chupe anive haguã ou ha che mbyaju.’”
6 Ha Ñandejára he'ive: “Péicha he'i pe mbojovakehára ñaña. 7 Ha néi, Tupã nga'u piko noipytyvõ mo'ãi avei umi oiporavo vaekuépe, ohenói asýva chupe ára ha pyhare? Omoha'arõta piko? 8 Ha'e peẽme, oipytyvõ vaerãha pya'ete. Ha ou jey vove Tupã ra'y ou vaekue yvypóraicha, ojuhúne gueteripa jerovia ko yvy ape ári?”
Fariséo ha viru mono'õha
9 Jesús omombe'u ko ambue ñe'ẽ mbojoja, umi ojeroviávape ijehe oimo'ãgui heko joja, ha ojahéiva hapicha kuérare. 10 “Mokõi kuimba'e oho Tupaópe oñembo'évo. Peteĩva fariséo, pe ambue katu, umi viru omono'õva Rómape guarã rehegua. 11 Pe fariséo, oñembo'yhápe, oñembo'e péicha: ‘Há Tupã, ame'ẽ ndéve che aguije, ndaha'éigui che umi ambuéicha, mondaha, heko añáva, omyakã ratĩva hembireko, ha pe viru omono'õvaicha ave. 12 Che ndakarúi mokõi ára aja peteĩ semánape, ha ame'ẽ ndéve guarã 10gui peteĩ opa ahupytývagui.’ 13 Pe viru mono'õhára katu opyta mombyrymi, ha ndaipy'ái ojesa rupi haguã yvága gotyo. Ombota-mbota uvei hína ipyti'a, ha he'i: ‘Há Tupã, che poriahurerekomína. Che niko mba'e vai apoháva.’ 14 Ha'e peẽme, pe viru mono'õhára ojevy hague hógape heko joja pyre, pe fariséo katu nahániri. Pe ijupe voi oñembotuicháva, oñemomichĩne ha pe oñemomichĩva, tuicháne.”
Jesús ohovasa mitã mimi
(Mt 19.13-15Mc 10.13-16)
15 Heta mitã mimi ave ojereraha Jesús rendápe, ha'e opokomi haguã hese kuéra. Ha umi hemimbo'e upéva ohechávo katu ipochy umi mitãme oguerúva ndive. 16 Jesús katu ohenói, ha he'i chupe kuéra:
--Peheja umi mitã tou che rendápe, ha ani pejoko. Umi ha'e kuéraicha guápe guarã niko hína ñesãmbyhy yvágagui oúva. 17 --Añetehápe ha'e peẽme, oimérõ Tupã sãmbyhy ogueroguahẽva ku mitãicha, oikéta pype.
Peteĩ karia'y imba'e retáva oñe'ẽ Jesús ndive
(Mt 19.16-30Mc 10.17-31)
18 Peteĩ myakãhára oporandu Jesúspe;
--Mbo'ehára marangatu, mba'épa ajapo vaerã ahupyty haguã pe jeikove opave'ỹva?
19 Jesús he'i chupe:
--Mba'ére piko ere che rehe che marangatuha? Imarangatúva peteĩnte oĩ, ha upéva Tupã. 20 Reikuaáma umi tembiapoukapy he'íva: ‘Ani reporomyakã ratĩ, ani reporojuka, ani remonda, ha ani reñe'ẽ rei nde rapicháre. Emomba'e nde ru ha nde sýpe.
21 Upe karia'y he'i chupe:
--Opa umíva niko ajapóva voínte che mitã guive.
22 Ohendúvo upéva, Jesús he'i chupe:
--Ne'ĩra gueteri rejapo peteĩ mba'e: tereho eñemumba opa rerekóvare ha eme'ẽ mboriahúpe. Péicharõ rerekóta mba'eta yvágape. Upéi, eju che moirũ.
23 Ha'e ohendúvo upéva, tuicha ñembyasýpe oho, heta mba'e oguerekógui. 24 Ohechávo chupe upéicha, Jesús he'i:
--Ajépa hasyete umi imba'e retávape oike haguã Tupã sãmbyhýpe.
25 Ndahasyive peteĩ kavajúpe ohasa ju resa rupi, peteĩ imba'e retávagui oike haguã Tupã sãmbyhýpe.
26 Umi ohendu vaekue chupe oporandu joa:
--Máva piko ikatúta aipórõ oñepysyrõ? 27 Jesús he'i:
--Opa mba'e ikatu'ỹva yvypórape guarã, Tupãme guarã ikatu.
28 Pedro he'i chupe:
--Ore Jára, ore niko rohejapa opa mba'e roguerekóva ndéve romoirũ haguã.
29 Ha ha'e he'i:
--Che ha'e peẽme, oimeraẽva oheja vaekue Tupã sãmbyhy rehehápe hóga, hembireko, tyke'ýra ha tyvýra kuéra, itúva térã ita'ýra kuéra, 30 hetaiteve ohupytýne ko hekove ko'ágã guápe voi, ha pe oútavape katu oikovéne opa ára guarã.
Mbohapyha jey Jesús omombe'u omanotaha
(Mt 20.17-19Mc 10.32-34)
31 Jesús ohenói ha'eñoháme umi 12 hemimbo'épe, ha he'i chupe kuéra: “Jaha niko ñaína Jerusalénpe, ojehutahápe opa oheja vaekue kuatiáre umi maranduhára*f** che rehe, che, yvypóraicha aju vaekue. 32 Che moĩta tetã mombyrygua po guýpe, ha oñembohorýta che rehe hikuái. Che ja'óta ha ondyvúta che rehe hikuái, 33 che nupã ha che jukáta. Mbohapy ára haguépe katu aikove jeýta.”
34 Ha'e kuéra ndaha'éi oikuaa porãva mba'érepa oñe'ẽ chupe kuéra, mba'e ikatu'ỹva voi oikuaa gueteri niko umíva.
Jesús omonguera peteĩ ohechave'ỹva Jericópe
(Mt 20.29-34Mc 10.46-52)
35 Oĩmarõ hína Jesús Jericó ypýpe, peteĩ ohechave'ỹva, oguapýva pe tape yképe ojerure tupãmba'e, 36 ohendúvo ohasaha heta yvypóra, oporandu mba'épa ojehu. 37 Oje'e chupe Jesús Nazaretgua ohasaha upe rupi. 38 Ha ha'e osapukái:
--Jesús, David ra'y, che poriahurerekomína!
39 Umi ohóva tenonde omongavaju chupe okirirĩ haguã. Ha'e katu osapukaive:
--Jesús David ra'y, che poriahurerekomína!
40 Jesús opyta, ha he'i ojegueru haguã chupe. Oguahẽvo ijypýpe oporandu chupe:
41 --Mba'épa reipota ajapo nde rehe?
Upe ohecha'ỹva he'i:
--Che Jára, ahechase jey.
42 Jesús he'i chupe:
--Ehecha jey! Rejerovia haguére rekuera.
43 Upepete voi pe ohecha'ỹ vaekue ohecha jey, ha oguerohory Tupãme Jesús rapykuéri. Ha opa ohecha vaekue hembiapo oguerohory avei Tupãme.
Parábola de la viuda y el juez injusto
1 También les refirió Jesús una parábola sobre la necesidad de orar siempre, y no desmayar, 2 diciendo: Había en una ciudad un juez, que ni temía a Dios, ni respetaba a hombre. 3 Había también en aquella ciudad una viuda, la cual venía a él, diciendo: Hazme justicia de mi adversario. 4 Y él no quiso por algún tiempo; pero después de esto dijo dentro de sí: Aunque ni temo a Dios, ni tengo respeto a hombre, 5 sin embargo, porque esta viuda me es molesta, le haré justicia, no sea que viniendo de continuo, me agote la paciencia. 6 Y dijo el Señor: Oíd lo que dijo el juez injusto. 7 ¿Y acaso Dios no hará justicia a sus escogidos, que claman a él día y noche? ¿Se tardará en responderles? 8 Os digo que pronto les hará justicia. Pero cuando venga el Hijo del Hombre, ¿hallará fe en la tierra?
Parábola del fariseo y el publicano
9 A unos que confiaban en sí mismos como justos, y menospreciaban a los otros, dijo también esta parábola: 10 Dos hombres subieron al templo a orar: uno era fariseo, y el otro publicano. 11 El fariseo, puesto en pie, oraba consigo mismo de esta manera: Dios, te doy gracias porque no soy como los otros hombres, ladrones, injustos, adúlteros, ni aun como este publicano; 12 ayuno dos veces a la semana, doy diezmos de todo lo que gano. 13 Mas el publicano, estando lejos, no quería ni aun alzar los ojos al cielo, sino que se golpeaba el pecho, diciendo: Dios, sé propicio a mí, pecador. 14 Os digo que este descendió a su casa justificado antes que el otro; porque cualquiera que se enaltece, será humillado; y el que se humilla será enaltecido.
Jesús bendice a los niños
(Mt. 19.13-15Mr. 10.13-16)
15 Traían a él los niños para que los tocase; lo cual viendo los discípulos, les reprendieron. 16 Mas Jesús, llamándolos, dijo: Dejad a los niños venir a mí, y no se lo impidáis; porque de los tales es el reino de Dios. 17 De cierto os digo, que el que no recibe el reino de Dios como un niño, no entrará en él.
El joven rico
(Mt. 19.16-30Mr. 10.17-31)
18 Un hombre principal le preguntó, diciendo: Maestro bueno, ¿qué haré para heredar la vida eterna? 19 Jesús le dijo: ¿Por qué me llamas bueno? Ninguno hay bueno, sino solo Dios. 20 Los mandamientos sabes: No adulterarás; no matarás; no hurtarás; no dirás falso testimonio; honra a tu padre y a tu madre. 21 Él dijo: Todo esto lo he guardado desde mi juventud. 22 Jesús, oyendo esto, le dijo: Aún te falta una cosa: vende todo lo que tienes, y dalo a los pobres, y tendrás tesoro en el cielo; y ven, sígueme. 23 Entonces él, oyendo esto, se puso muy triste, porque era muy rico. 24 Al ver Jesús que se había entristecido mucho, dijo: ¡Cuán difícilmente entrarán en el reino de Dios los que tienen riquezas! 25 Porque es más fácil pasar un camello por el ojo de una aguja, que entrar un rico en el reino de Dios. 26 Y los que oyeron esto dijeron: ¿Quién, pues, podrá ser salvo? 27 Él les dijo: Lo que es imposible para los hombres, es posible para Dios. 28 Entonces Pedro dijo: He aquí, nosotros hemos dejado nuestras posesiones y te hemos seguido. 29 Y él les dijo: De cierto os digo, que no hay nadie que haya dejado casa, o padres, o hermanos, o mujer, o hijos, por el reino de Dios, 30 que no haya de recibir mucho más en este tiempo, y en el siglo venidero la vida eterna.
Nuevamente Jesús anuncia su muerte
(Mt. 20.17-19Mr. 10.32-34)
31 Tomando Jesús a los doce, les dijo: He aquí subimos a Jerusalén, y se cumplirán todas las cosas escritas por los profetas acerca del Hijo del Hombre. 32 Pues será entregado a los gentiles, y será escarnecido, y afrentado, y escupido. 33 Y después que le hayan azotado, le matarán; mas al tercer día resucitará. 34 Pero ellos nada comprendieron de estas cosas, y esta palabra les era encubierta, y no entendían lo que se les decía.
Un ciego de Jericó recibe la vista
(Mt. 20.29-34Mr. 10.46-52)
35 Aconteció que acercándose Jesús a Jericó, un ciego estaba sentado junto al camino mendigando; 36 y al oír a la multitud que pasaba, preguntó qué era aquello. 37 Y le dijeron que pasaba Jesús nazareno. 38 Entonces dio voces, diciendo: ¡Jesús, Hijo de David, ten misericordia de mí! 39 Y los que iban delante le reprendían para que callase; pero él clamaba mucho más: ¡Hijo de David, ten misericordia de mí! 40 Jesús entonces, deteniéndose, mandó traerle a su presencia; y cuando llegó, le preguntó, 41 diciendo: ¿Qué quieres que te haga? Y él dijo: Señor, que reciba la vista. 42 Jesús le dijo: Recíbela, tu fe te ha salvado. 43 Y luego vio, y le seguía, glorificando a Dios; y todo el pueblo, cuando vio aquello, dio alabanza a Dios.