Jesús ha ñembo'e
(Mt 6.9-15Mt 7.7-11)
1 Peteĩ jey Jesús oñembo'e hína peteĩ hendápe. Oñembo'epávo, hemimbo'e peteĩ he'i chupe:
--Ore Jára, ore mbo'ena roñembo'e haguã, Juan ombo'e haguéicha hemimbo'e kuérape.
2 Jesús he'i chupe kuéra:
--Peñembo'évo, peje:

Che Ru
toñemomba'e nde réra marangatu.
Eju ore sãmbyhy,
3 Ko'ẽ ko'ẽrekena
eme'ẽ oréve ore rembi'urã.
4 Eheja rei oréve
ore angaipa,
ore roheja reiháicha
opavave ore rehe
ojapo vai vaekuépe.
Aníkena rehejátei
rojepy'a ra'ã!

5 Jesús avei he'i:
--Peteĩva peẽ gua'u ra'e oguereko peteĩ iñirũ, pyhare pyte ohóva hógape ha he'i chupe: ‘Che irũ: eiporuka chéve mbohapy mbujape, 6 peteĩ che irũ niko péina oguahẽ mombyrýgui che rógape, ha ndarekói mba'eve ame'ẽ vaerã chupe. 7 Añetehápe niko ha'e pe kotypy guive nde'i mo'ãi chupe: ‘Ani che myangekói, che rokẽ oñemboty, ha che ra'y kuéra ha che roñeno hína. Ndaikatúi apu'ã ame'ẽvo ndéve mba'eve.’ 8 Ha'e peẽme, nopu'ãi ramo jepe omba'e me'ẽvo chupe, iñirũ haguére, ome'ẽne chupe opa mba'e oikotevẽva anive haguã omyangekói chupe. 9 Upévare che ha'e peẽme: “Pejerure, ha Tupã ome'ẽta peẽme. Peheka ha ha'e ojuhukáta peẽme. Pembota Tupã rokẽ ha ha'e oipe'áta peẽme.” 10 Ojerurévape niko oñeme'ẽ, ohekáva katu ojuhu, ha pe okẽ ombotávape ojepe'a.
11 Máva peẽva piko, pende ra'y ojerure ramo peẽme pira, peme'ẽta chupe mbói? 12 Térã ñandu kavaju ojerure ramo chupe ryguasu rupi'a? 13 Peẽ, pene rembiapo vaíva Tupã renondépe, peme'ẽ kuaa ramo iporãva pende ra'y kuérape, ko'yteve pende Ru yvágape oĩva ome'ẽta Espíritu Santo umi chupe ojerurévape.
Mba'e vai Jesús rehe oje'éva
(Mt 12.22-30Mc 3.20-27)
14 Jesús omosẽ hína peteĩ karia'ýgui pe mba'epochy omoñe'ẽngu vaekue chupe. Ha pe mba'epochy osẽvo, upe iñe'ẽngúva oñepyrũ oñe'ẽ. Opavave ohecha ramo joa upéva. 15 Oime jepe he'íva: “Beelzebú, Aña nguéra ruvicha voi niko hína pe ohejáva chupe omosẽ umi mba'epochy kuérape.”
16 Ha oime avei umi, omoñuhãvo chupe, ojeruréva Jesúspe ojapo haguã mba'e hechapyrãva ohechauka haguã Tupã oĩha hendive. 17 Ha'e katu, oikuaáva hína mba'épa oguereko hikuái iñakãme, he'i chupe kuéra:
--Peteĩ tetã oñemboja'opa ramo ha opu'ãmba ramo oñoakãre, oñehundi. Ha opa hóga kuéra ho'apa ojo'ári. 18 Péicha avei Sataná voi opu'ã ramo ijehe, mba'éicha piko imbarete tapiáta? Kóicha ha'e, peẽ pejégui che amosẽha mba'epochy kuérape, Beelzebú pokatu rupi. 19 Péicharõ añete, máva piko ome'ẽ pene remimbo'e kuérape pokatu omosẽ haguã chupe kuéra? Pene remimbo'e kuéra ojapóva rupi voi, ojehecha peẽ pejavyha. 20 Che amosẽ ramo mba'epochy kuérape Tupã po rupi, upéva he'ise Tupã sãmbyhy oguahẽmaha peẽme.
21 “Peteĩ kuimba'e mbarete ikyse porã ramo ha oñangareko hógare, umi mba'e oñongatúva ipype oĩ porã. 22 Ha ou ramo ambue imbaretevéva chugui ha ipu'aka hese katu, oipe'a chugui pe kyse ojerovia hague, ha opa oguerekóva, ha ojapo umívagui ojaposéva.
23 Upe che ndive oĩ'ỹva, oñemoĩ che rehe. Ha upe che ndive omono'õ'ỹva, omosarambi.”
Mba'epochy ou jeýva
(Mt 12.43-45)
24 “Peteĩ mba'epochy osẽ ramo oimeraẽvagui, oho oiko umi oky'ỹha rupi ohekávo pytu'u. Ha ndojuhúi ramo he'i: ‘Aha jeýta che rógape, mamo asẽ haguégui.” 25 Ha ou jeývo, ojuhu pe osẽ hague ojetypei ha ipotĩ porãha. 26 Upéi, oho ha ogueru ambue 7 mba'epochy, heko añavéva chugui, oike hikuái ipype, ha oiko upépe. Ha péicha, pe yvypóra rekove opyta vaive iñepyrũmbýgui.
Pe añetehápe iporãva
27 Jesús oñe'ẽ aja hína ko'ã mba'ére, umi oĩva apytégui peteĩ kuña osapukái:
--Ovy'aiténepa pe kuña nde reru vaekue ko yvy ári ha ne mokambu vaekue!
28 Ha'e katu he'i:
--Ovy'aiténe uvei umi ohendúva Ñandejára Ñe'ẽ ha ojapo pe ha'e he'íva!
Oime ojeruréva mba'e hechapyrãva
(Mt 12.38-42Mc 8.12)
29 Heta hetave ohóvo Jesús rehe oñembojáva, ha ha'e oñepyrũ he'i chupe kuéra: “Tekove ahẽ ko'agãguánte ojerure ohecha haguã mba'e hechapyrãva. Ndojehechauka mo'ãi peẽme mba'eveichagua mba'e hechapyrãva. Tupã ohechaukáta peẽme maranduhára Jonás rehe ojapo haguéicha. 30 Pe Jonáspe ojehechauka vaekue niko Nínivepe guarã mba'e hechapyrãva vaekue. Upéicha avei che, yvypóraicha aju vaekue, mba'e hechapyrãva hína opavavépe guarã. 31 Ñembojovakeha árape, oĩmarõ Tupã renondépe yvypóra ko'agãgua, pe mburuvicha guasu kuñáva tetã Sebá pegua, opu'ã vaerã avei mbojovakeha árape, ha pene moĩ vaíta Tupã renondépe pene rembiapo vai haguére. Ha'e niko mombyry mombyryvégui oho vaekue ohendu haguã Salomón ñe'ẽ arandu. Ha che ha'e peẽme, peteĩ mba'e guasuvéva Salomóngui oĩ hína ko'ápe ko'ágã. 32 Umi Ninivegua avei opu'ã vaerã pe ñembojovakeha árape, ojepyguarávo yvypóra rekovekue ko'ágã guápe, pene moĩ vai haguã. Ninivegua niko ojere vaekue Tupã gotyo ohendúvo Jonás marandu, ha pe ko'ápe oĩva hína mba'e guasuve Jonásgui.”
Ñande resa niko ñande rete resapeha
(Mt 5.15Mt 6.22-23)
33 “Avave nomyendýi peteĩ mba'e rendy ha omoĩ ojehecha'ỹ haguãme térã peteĩ mbayru guýpe. Yvate uvei oñemoĩ ojehesape haguã umi oikéva. 34 Nde resa niko hína pe nde rekove omyesakãva. Nde resa hesãi ramo, omyesakãta nde rekove. Nahesãi ramo katu, nde rekove oĩta pytũmbýpe. 35 Eñangarekóke ani pe tesapeha oĩva nde pypégui oiko pytũ. 36 Nde rete ojehesapepárõ ha ndaipórirõ pype pytũ, opa mba'e rehecha sakã porãne, tesapeha nde resapérõ guáicha.”
Jesús ohova api fariséo ha Moisés rembiapoukapy mbo'ehápe
(Mt 23.1-36Mc 12.38-40Lc 20.45-47)
37 Jesús oñe'ẽmbávo, peteĩ fariséo he'i chupe oho haguã okaru hógape. Jesús oho ha oike oguapy mesápe. 38 Upe fariséo ohecha ramo Jesús ndojepohéiriha okaru mboyve. 39 Jesús katu he'i chupe:
--Peẽ fariséo pemopotĩ ijape guio rei pe jay'uha ha pe ña'ẽmbe, ha pende ryepýpe pene renyhẽ opa pe monda vaekuégui ha pene ñaña porégui. 40 Pende výro. Ndapeikuaái piko pe ojapo vaekue ijapere, ojapo hague avei hyepyre? 41 Peme'ẽ pene tupãmba'e pende py'aite guive, ha upéicharõ opa mba'e ipotĩta.
42 “Pejererekóke peẽ fariséo, pemboykéva 10gui peteĩ pene pohã ñana ha opa mba'e peñotỹ vaekégui, ha ndapehecha kuaái teko jojáva ha mborayhu Tupãme guarã. Kóva hína pejapo vaerãva, pembotapykue'ỹre umi ambue.
43 Pejererekóke peẽ fariséo, peguapyséva umi iporãvehápe judío kuéra tupaópe, ha peipotáva opavave pene momaitei pene mbojeroviávo, mamo peikoha rupi.
44 Pejererekóke peẽ, pejoguáva umi tyvy ojekuaa'ỹvape, opavave opyrũva oikuaa'ỹre.”
45 He'i chupe upépe peteĩva umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha apytégui:
--Mbo'ehára, erévo upéva, ore mbopochy oréve avei.
46 Ha Jesús he'i chupe:
--Pejererekóke peẽ ave, Moisés rembiapoukapy mbo'eha, pehupíva ambue ati'y ári mba'e pohýi avave ikatu'ỹva ogueropu'aka, ha peẽ peteĩ pene kuãme jepe ndapepokoséi hese.
47 “Pejererekóke peẽ, pemopu'ãva ityvyrã umi maranduhárape, pende ru kuéra ypykue ojuka vaekuépe. 48 Péichape peẽ peikuaauka hína peimeha umi pende ru ypy kuerakue ojapo vaekue ndive. Ha'e kuéra ojuka vaekue umi maranduhárape, ha peẽ pejapo ityvyrã.”
49 Upévare, arandu guasuetépe he'i vaekue Tupã: ‘Amondóta peẽme maranduhára ha apóstol, ha oiméta pejukáva ha ambue peikóva pemuña.’ 50 Umi yvypóra ko'ágã guápe, Tupã ojeruréta hepykue umi maranduhára ruguýre, oñeñohẽ vaekue oúvo ojejapo ñepyrũ guive ko yvy. 51 Abel ruguy guive, Zacarías ruguy peve, ojejuka vaekue pe altar ha Tupã koty pa'ũme. Aipórõ ha'e peẽme, Tupã ojeruretaha hekove kuéra repykuére opavave ko'ágã oikóvagui.
52 “Pejererekóke peẽ, Moisés rembiapoukapy mbo'eha, perekóva pende pópe peikuaa haguã Tupã, ha peẽ voi ndapeikuaái ha ndapehejái avavépe oikuaa chupe.”
53 Jesús osẽvo upégui, umi Moisés rembiapoukapy mbo'eha ha umi fariséo ipochyeterei ha oñepyrũ oñatõi chupe porandúpe. 54 Omoñuhãse chupe oity haguã chupe iñe'ẽngue rupi voi.
Jesús y la oración
(Mt. 6.9-15Mt. 7.7-11)
1 Aconteció que estaba Jesús orando en un lugar, y cuando terminó, uno de sus discípulos le dijo: Señor, enséñanos a orar, como también Juan enseñó a sus discípulos. 2 Y les dijo: Cuando oréis, decid: Padre nuestro que estás en los cielos, santificado sea tu nombre. Venga tu reino. Hágase tu voluntad, como en el cielo, así también en la tierra. 3 El pan nuestro de cada día, dánoslo hoy. 4 Y perdónanos nuestros pecados, porque también nosotros perdonamos a todos los que nos deben. Y no nos metas en tentación, mas líbranos del mal.
5 Les dijo también: ¿Quién de vosotros que tenga un amigo, va a él a medianoche y le dice: Amigo, préstame tres panes, 6 porque un amigo mío ha venido a mí de viaje, y no tengo qué ponerle delante; 7 y aquel, respondiendo desde adentro, le dice: No me molestes; la puerta ya está cerrada, y mis niños están conmigo en cama; no puedo levantarme, y dártelos? 8 Os digo, que aunque no se levante a dárselos por ser su amigo, sin embargo por su importunidad se levantará y le dará todo lo que necesite. 9 Y yo os digo: Pedid, y se os dará; buscad, y hallaréis; llamad, y se os abrirá. 10 Porque todo aquel que pide, recibe; y el que busca, halla; y al que llama, se le abrirá. 11 ¿Qué padre de vosotros, si su hijo le pide pan, le dará una piedra? ¿o si pescado, en lugar de pescado, le dará una serpiente? 12 ¿O si le pide un huevo, le dará un escorpión? 13 Pues si vosotros, siendo malos, sabéis dar buenas dádivas a vuestros hijos, ¿cuánto más vuestro Padre celestial dará el Espíritu Santo a los que se lo pidan?
Una casa dividida contra sí misma
(Mt. 12.22-30Mr. 3.20-27)
14 Estaba Jesús echando fuera un demonio, que era mudo; y aconteció que salido el demonio, el mudo habló; y la gente se maravilló. 15 Pero algunos de ellos decían: Por Beelzebú, príncipe de los demonios, echa fuera los demonios. 16 Otros, para tentarle, le pedían señal del cielo. 17 Mas él, conociendo los pensamientos de ellos, les dijo: Todo reino dividido contra sí mismo, es asolado; y una casa dividida contra sí misma, cae. 18 Y si también Satanás está dividido contra sí mismo, ¿cómo permanecerá su reino? ya que decís que por Beelzebú echo yo fuera los demonios. 19 Pues si yo echo fuera los demonios por Beelzebú, ¿vuestros hijos por quién los echan? Por tanto, ellos serán vuestros jueces. 20 Mas si por el dedo de Dios echo yo fuera los demonios, ciertamente el reino de Dios ha llegado a vosotros. 21 Cuando el hombre fuerte armado guarda su palacio, en paz está lo que posee. 22 Pero cuando viene otro más fuerte que él y le vence, le quita todas sus armas en que confiaba, y reparte el botín. 23 El que no es conmigo, contra mí es; y el que conmigo no recoge, desparrama.
El espíritu inmundo que vuelve
(Mt. 12.43-45)
24 Cuando el espíritu inmundo sale del hombre, anda por lugares secos, buscando reposo; y no hallándolo, dice: Volveré a mi casa de donde salí. 25 Y cuando llega, la halla barrida y adornada. 26 Entonces va, y toma otros siete espíritus peores que él; y entrados, moran allí; y el postrer estado de aquel hombre viene a ser peor que el primero.
Los que en verdad son bienaventurados
27 Mientras él decía estas cosas, una mujer de entre la multitud levantó la voz y le dijo: Bienaventurado el vientre que te trajo, y los senos que mamaste. 28 Y él dijo: Antes bienaventurados los que oyen la palabra de Dios, y la guardan.
La generación perversa demanda señal
(Mt. 12.38-42)
29 Y apiñándose las multitudes, comenzó a decir: Esta generación es mala; demanda señal, pero señal no le será dada, sino la señal de Jonás. 30 Porque así como Jonás fue señal a los ninivitas, también lo será el Hijo del Hombre a esta generación. 31 La reina del Sur se levantará en el juicio con los hombres de esta generación, y los condenará; porque ella vino de los fines de la tierra para oír la sabiduría de Salomón, y he aquí más que Salomón en este lugar. 32 Los hombres de Nínive se levantarán en el juicio con esta generación, y la condenarán; porque a la predicación de Jonás se arrepintieron, y he aquí más que Jonás en este lugar.
La lámpara del cuerpo
(Mt. 6.22-23)
33 Nadie pone en oculto la luz encendida, ni debajo del almud, sino en el candelero, para que los que entran vean la luz. 34 La lámpara del cuerpo es el ojo; cuando tu ojo es bueno, también todo tu cuerpo está lleno de luz; pero cuando tu ojo es maligno, también tu cuerpo está en tinieblas. 35 Mira pues, no suceda que la luz que en ti hay, sea tinieblas. 36 Así que, si todo tu cuerpo está lleno de luz, no teniendo parte alguna de tinieblas, será todo luminoso, como cuando una lámpara te alumbra con su resplandor.
Jesús acusa a fariseos y a intérpretes de la ley
(Mt. 23.1-36Mr. 12.38-40Lc. 20.45-47)
37 Luego que hubo hablado, le rogó un fariseo que comiese con él; y entrando Jesús en la casa, se sentó a la mesa. 38 El fariseo, cuando lo vio, se extrañó de que no se hubiese lavado antes de comer. 39 Pero el Señor le dijo: Ahora bien, vosotros los fariseos limpiáis lo de fuera del vaso y del plato, pero por dentro estáis llenos de rapacidad y de maldad. 40 Necios, ¿el que hizo lo de fuera, no hizo también lo de adentro? 41 Pero dad limosna de lo que tenéis, y entonces todo os será limpio.
42 Mas ¡ay de vosotros, fariseos! que diezmáis la menta, y la ruda, y toda hortaliza, y pasáis por alto la justicia y el amor de Dios. Esto os era necesario hacer, sin dejar aquello. 43 ¡Ay de vosotros, fariseos! que amáis las primeras sillas en las sinagogas, y las salutaciones en las plazas. 44 ¡Ay de vosotros, escribas y fariseos, hipócritas! que sois como sepulcros que no se ven, y los hombres que andan encima no lo saben.
45 Respondiendo uno de los intérpretes de la ley, le dijo: Maestro, cuando dices esto, también nos afrentas a nosotros. 46 Y él dijo: ¡Ay de vosotros también, intérpretes de la ley! porque cargáis a los hombres con cargas que no pueden llevar, pero vosotros ni aun con un dedo las tocáis. 47 ¡Ay de vosotros, que edificáis los sepulcros de los profetas a quienes mataron vuestros padres! 48 De modo que sois testigos y consentidores de los hechos de vuestros padres; porque a la verdad ellos los mataron, y vosotros edificáis sus sepulcros. 49 Por eso la sabiduría de Dios también dijo: Les enviaré profetas y apóstoles; y de ellos, a unos matarán y a otros perseguirán, 50 para que se demande de esta generación la sangre de todos los profetas que se ha derramado desde la fundación del mundo, 51 desde la sangre de Abel hasta la sangre de Zacarías, que murió entre el altar y el templo; sí, os digo que será demandada de esta generación. 52 ¡Ay de vosotros, intérpretes de la ley! porque habéis quitado la llave de la ciencia; vosotros mismos no entrasteis, y a los que entraban se lo impedisteis.
53 Diciéndoles él estas cosas, los escribas y los fariseos comenzaron a estrecharle en gran manera, y a provocarle a que hablase de muchas cosas; 54 acechándole, y procurando cazar alguna palabra de su boca para acusarle.