Israel ndojeroviái Ñandejára rehe
1 Ñandejára he'i:
“Peteĩ kuimba'e
opoírõ hembirekógui,
ha pe kuña ojeívo chugui,
omenda ramo ambuére,
upe tenondere ndaikatu véima
omenda hese.
Upéva imarã.
Nde katu Israel
reñemongy'a heta ndive,
ha ko'ágã rejuse jey
che ndive!”
Che, opa mba'e Jára,
upéicha ha'e.
2 “Ema'ẽmi umi yvy perõre.
Emaña porã.
Mamópa nereñemongy'ái ra'e?
Reguapy tape yke rupi
Arabiagua ojapoháicha
yvy ojeiko'ỹháme,
reha'arõ nde rererekoharãme.
Péicha remongy'a upe tetã
nde reko ky'a
ha nde reko añanguépe.
3 Upévare ndokyvéi
ára ro'ýpe ha ára yvotýpe.
Nde katu kuña reko vai
rova atãicha neretĩri!
4 Nda hi'aréi
ere hague chéve: ‘Nde, che ru,
che kakuaa irũngue.
5 Nde pochýta piko opa ára?
Na nde pochy jera
mo'ãvéi piko?’
Ha ere aja upéicha,
ne rembiapo vaínte reikóvo.”
Ñandejára oñemoñe'ẽ Israel ha Judá guápe
6 Mburuvicha guasu Josías oisãmbyhy ramo guare, he'i chéve Ñandejára: “Nderehechái piko mba'épa ojapo Israel jeroviaha'ỹ? Oho ha oñeme'ẽ teko ky'ápe opa ijyvateha*f** rupi ha opa yvyra guasu guýpe. 7 Che aimo'ã, ojapo rire opa umi mba'e vai ou jeytaha che ndive, ha ndouvéi. Itykéra reko vai Judá ohecha kóva. 8 Ha ohecha avei che amboyke hague Israel jeroviaha'ỹme ha apoi hague chugui che myakã ratĩ haguére. Judá, Israel tykéra reko vai katu ndokyhyjéi ha ha'e avei oho oñeme'ẽ teko ky'ápe. 9 Ha péicha pya'e eterei omomarã upe tetã. Che myakã ratĩ omomba'e guasúvo ita ha yvyra kuéra. 10 Upéi katu Judá reko vai ndou jevýi avei che ndive ipy'aite guive, che mbotavy uvei. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e.”
11 Ñandejára he'i chéve: “Israel jeroviaha'ỹ ndaha'éi hembiapo vai etéva Judá reko vaícha. 12 Tereho yvate gotyo ha emyerakuã ko ñe'ẽ:
‘Ñandejára he'i:
Eju jey che ndive,
Israel jeroviaha'ỹ!
Ndahechauka mo'ãi ndéve tova puku
ha nda che pochy aréigui,
ha che py'a porãgui.
Che, opa mba'e Jára,
upéicha ha'e.
13 Aipotánte rehecha kuaa
ne rembiapo vai hague,
ha repu'ã hague
Tupã nde Jára rehe.
Reiko hague opa rupi
mborayhu mombyrygua rekávo,
opa yvyra guasu guýpe
ha nerehendúi hague
che ñe'ẽ.
Che, opa mba'e Jára,
upéicha ha'e.’”
14 Ñandejára he'i: “Peju jey, tekove jeroviaha'ỹ, che hína pende Jára. Opa távagui peteĩme ha opa ógagui mokõime poguerúta Siónpe. 15 Ame'ẽta peẽme pene sãmbyhyharã che arohorýva. Ha'e kuéra pene sãmbyhýta mba'e kuaa ha arandúpe. 16 Peñemboheta vove upe tetãme ha pende ra'y hetávo, avave naimandu'a mo'ãvéi ñe'ẽ me'ẽ karameguãre, ha natekotevẽ mo'ãi ojejapo ipyahúva. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. 17 Jerusalén oñembohérata upérõ Ñandejára guapyha. Opa tetã nguéra oñembyatýta upépe che rerohory haguã ha ndoiko mo'ãveí iñakãre ha noñemohatã mo'ãi ivaívape.
18 Oguahẽvo upe ára, Judá ha Israel oñemopeteĩ jeýta ha oñondive ou jeýta tetã yvate gotyo guágui upe yvýpe ame'ẽ vaekue imba'e teerã pende ru kuéra ypy kuépe.”
Israelgua omomba'e guasu tupã gua'úpe
19 “Israel,
añembopy'a peteĩ vaekue
roguerekóvo che ra'ýrõ,
ha ame'ẽvo ndéve
yvy ne porãva,
iporãvéva opa tetã
apytégui.
Che aimo'ã che reguerekotaha
nde ru ramo
ha nda che reja mo'ãiha
araka'eve.
20 Ha peteĩ kuña
omyakã ratĩháicha
iménape, péicha
peẽ Israelgua
che myakã ratĩ vaekue.”
Che, opa mba'e Jára,
upéicha ha'e.
21 “Oñehendu
osapukáiva yvy perõme.
Umíva hína Israelgua
ojerure asýva
poriahurereko!
Opia vaekue tape porãgui
ha hesarái che hegui,
Tupã Ijára.
22 Peju jey che ndive,
tekove jeroviaha'ỹ,
ha che amongueráta
pende reko jeroviaha'ỹ.”
Israelgua he'íva Ñandejárape
“Ápe roime,
roju ne rendápe,
ndégui Tupã ore Jára.
23 Reiete roho
ijyvateha*f** rupi
ha yvytýre rosapukái joa,
Tupã ore Jára añoite
ore renohẽ kuaa
jejopy vaígui.
24 Umi tupã gua'u
ñemomba'e guasu
ore motĩ etéva,
ohundipa
opa ohupyty vaekue
ore ru kuéra
ore mitã guive:
ovecha, mymba,
ta'ýra ha tajýra kuéra.
25 Ñañemomirĩ aipórõ,
jaikóvo tĩndyhápe
ha ijaheipýrõ.
Ñane mitã guive
ko'agãite peve niko
ñande ha ñande ru kuéra
jajapo ivaíva
Tupã Ñandejárare,
ha na ñahenduséi vaekue
iñe'ẽ.”
1 Dicen: Si alguno dejare a su mujer, y yéndose esta de él se juntare a otro hombre, ¿volverá a ella más? ¿No será tal tierra del todo amancillada? Tú, pues, has fornicado con muchos amigos; mas ¡vuélvete a mí! dice Jehová. 2 Alza tus ojos a las alturas, y ve en qué lugar no te hayas prostituido. Junto a los caminos te sentabas para ellos como árabe en el desierto, y con tus fornicaciones y con tu maldad has contaminado la tierra. 3 Por esta causa las aguas han sido detenidas, y faltó la lluvia tardía; y has tenido frente de ramera, y no quisiste tener vergüenza. 4 A lo menos desde ahora, ¿no me llamarás a mí, Padre mío, guiador de mi juventud? 5 ¿Guardará su enojo para siempre? ¿Eternamente lo guardará? He aquí que has hablado y hecho cuantas maldades pudiste.
Jehová exhorta a Israel y a Judá al arrepentimiento
6 Me dijo Jehová en días del rey Josías: ¿Has visto lo que ha hecho la rebelde Israel? Ella se va sobre todo monte alto y debajo de todo árbol frondoso, y allí fornica. 7 Y dije: Después de hacer todo esto, se volverá a mí; pero no se volvió, y lo vio su hermana la rebelde Judá. 8 Ella vio que por haber fornicado la rebelde Israel, yo la había despedido y dado carta de repudio; pero no tuvo temor la rebelde Judá su hermana, sino que también fue ella y fornicó. 9 Y sucedió que por juzgar ella cosa liviana su fornicación, la tierra fue contaminada, y adulteró con la piedra y con el leño. 10 Con todo esto, su hermana la rebelde Judá no se volvió a mí de todo corazón, sino fingidamente, dice Jehová.
11 Y me dijo Jehová: Ha resultado justa la rebelde Israel en comparación con la desleal Judá. 12 Ve y clama estas palabras hacia el norte, y di: Vuélvete, oh rebelde Israel, dice Jehová; no haré caer mi ira sobre ti, porque misericordioso soy yo, dice Jehová, no guardaré para siempre el enojo. 13 Reconoce, pues, tu maldad, porque contra Jehová tu Dios has prevaricado, y fornicaste con los extraños debajo de todo árbol frondoso, y no oíste mi voz, dice Jehová.
14 Convertíos, hijos rebeldes, dice Jehová, porque yo soy vuestro esposo; y os tomaré uno de cada ciudad, y dos de cada familia, y os introduciré en Sion; 15 y os daré pastores según mi corazón, que os apacienten con ciencia y con inteligencia. 16 Y acontecerá que cuando os multipliquéis y crezcáis en la tierra, en esos días, dice Jehová, no se dirá más: Arca del pacto de Jehová; ni vendrá al pensamiento, ni se acordarán de ella, ni la echarán de menos, ni se hará otra. 17 En aquel tiempo llamarán a Jerusalén: Trono de Jehová, y todas las naciones vendrán a ella en el nombre de Jehová en Jerusalén; ni andarán más tras la dureza de su malvado corazón. 18 En aquellos tiempos irán de la casa de Judá a la casa de Israel, y vendrán juntamente de la tierra del norte a la tierra que hice heredar a vuestros padres.
19 Yo preguntaba: ¿Cómo os pondré por hijos, y os daré la tierra deseable, la rica heredad de las naciones? Y dije: Me llamaréis: Padre mío, y no os apartaréis de en pos de mí. 20 Pero como la esposa infiel abandona a su compañero, así prevaricasteis contra mí, oh casa de Israel, dice Jehová. 21 Voz fue oída sobre las alturas, llanto de los ruegos de los hijos de Israel; porque han torcido su camino, de Jehová su Dios se han olvidado. 22 Convertíos, hijos rebeldes, y sanaré vuestras rebeliones. He aquí nosotros venimos a ti, porque tú eres Jehová nuestro Dios. 23 Ciertamente vanidad son los collados, y el bullicio sobre los montes; ciertamente en Jehová nuestro Dios está la salvación de Israel.
24 Confusión consumió el trabajo de nuestros padres desde nuestra juventud; sus ovejas, sus vacas, sus hijos y sus hijas. 25 Yacemos en nuestra confusión, y nuestra afrenta nos cubre; porque pecamos contra Jehová nuestro Dios, nosotros y nuestros padres, desde nuestra juventud y hasta este día, y no hemos escuchado la voz de Jehová nuestro Dios.