Ani japorombojerovia joavy
1 Che pehẽngue kuéra, peẽ pejeroviáva Ñandejára Jesucristo heko mimbipávare, naiporãi peporombojerovia joavy. 2 Oike ramo pende tupaópe peteĩ ikuãirũ órova ha oñemonde porãva, ha upe jave oike avei peteĩ mboriahu ijao soropáva, 3 ha perohoryvérõ upe oñemonde porãvape ha peje chupe: “Eguapy ko iporãvehápe”, imboriahúvape katu peje: “Nde eñembo'y upépe”, térã: “Eguapy upe rupi”, 4 peñombojerovia joavýma hína peẽ voi, ha pe poro'apo hekope'ỹ.
5 Che pehẽngue kuéra pohayhúva, pehendu kóva: Tupã oiporavo vaekue yvy arigua mboriahúpe, imba'e reko haguã ijeroviápe, ha ohupyty haguã pe isãmbyhy ha'e he'i vaekue ome'ẽtaha umi chupe ohayhúvape. 6 Peẽ katu ndapejapói mba'evérõ imboriahúvape. Ndaha'éi nga'u piko mba'e reta rekoha umi pene momba'apo reíva, ha pende reraháva mburuvicha kuéra renondépe? 7 Ndaha'e kuérai nga'u piko umi oñe'ẽ vaíva Jesucrístore, peẽ pejeroviaha?
8 Pejapóta iporãva pejapo ramo añetehápe upe tembiapoukapy tuichavéva, he'íva Ñandejára Ñe'ẽ: “Ehayhu nde rapichápe, rejehayhuháicha nde.” 9 Pembojerovia joavy ramo pende rapicha kuérape katu, pene angaipa Tupã rembiapoukapy renondépe. 10 Peteĩnte jepe ndajajapói ramo japytáma jajapo'ỹrõ guáicha umi Tupã rembiapoukapy. 11 Tupã he'i vaekue: “Ani reporomyakã ratĩ”. Ha he'i vaekue avei: “Ani reporojuka”. Upéicha rupi, oimérõ oporomyakã ratĩ'ỹva ha upéicharõ jepe oporojuka, ndoiko véima pe tembiapoukapy he'iháicha. 12 Peẽ peñe'ẽ ha peiko vaerã pene mbojovakéta ramo guáicha pe tembiapoukapy ñane mosãsóva. 13 Umi oporoporiahurereko'ỹ vaekue niko oñembojovakéta ojeporiahurereko'ỹre. Oporoporiahurereko vaekuépe katu ou porãta upe mbojovake árape.
Ñande jerovia jahechauka jajapóvape
14 Che pehẽngue kuéra, mba'épe piko iporã ja'e jajeroviaha ha ndojapói mba'eve iporãva? Ikatu nga'u piko peichagua jerovia ñane renohẽ ivaívagui? 15 Oĩrõ peteĩ ñane pehẽnguéva ijao'ỹva ha oguereko'ỹva ho'u vaerã upe árape, 16 ha peteĩ peẽva he'i chupe: “Toho porãite ndéve. Eñeñuã ro'ýgui ha ekaru” ha nome'ẽi chupe upe oikotevẽva, mba'épe piko iporã upéva? 17 Upéicha avei jerovia añónte, ha ojechauka'ỹva tembiapokue rupi, výro rei.
18 Ikatu jepe oĩ he'íva: “Nde rejerovia ha che katu ajapo iporãva”. Ehechauka chéve aipórõ, nde jerovia rejapo'ỹre mba'eve, ha che ahechaukáta ndéve che jerovia che rembiapokue rupi. 19 Nde rerovia, Tupã peteĩ añonteha, ha rejapo porã. Mba'epochy kuéra katu oguerovia avei upéva ha oryryipa kyhyjégui. 20 Nderehechakuaái piko, nde tovatavy, pe jerovia ojechauka'ỹva tembiapokue rupi, výro reiha? 21 Tupã oguereko vaekue imarangatúvarõ ñande ru ypykue Abrahámpe, upe ojapo vaekuére oikuave'ẽ ramo guare ita'ýra Isaácpe. 22 Rehecháma Abraham ohechauka hague ijerovia hembiapokue rupi, ha hembiapokue rupi ojerovia hague hekópe. 23 Upéicha oiko vaekue pe Ñandejára ñe'ẽ he'íva: “Abraham oguerovia Tupãme ha upévare Tupã oguereko chupe imarangatúva ramo.” Ha Abraham oñembohéra vaekue Tupã irũ tee.
24 Pehecháma aipórõ Tupã oguerekoha yvypórape imarangatúva ramo, hembiapokuére avei, ndaha'éi ijeroviáre añónte. 25 Upéicha vaekue avei kuña reko vai Rahab ndive: Tupã oguereko chupe hembiapo vai'ỹva ramo, upe ojapo vaekuére omoguahẽ ramo guare hógape umi tembijokuáipe, ha upéi omondo chupe kuéra tape ambuére. 26 Ipaharã: ñande rete espiritu'ỹre, te'õnguéicha reínte. Jerovia tembiapokue'ỹre výro reínte.
Amonestación contra la parcialidad
1 Hermanos míos, que vuestra fe en nuestro glorioso Señor Jesucristo sea sin acepción de personas. 2 Porque si en vuestra congregación entra un hombre con anillo de oro y con ropa espléndida, y también entra un pobre con vestido andrajoso, 3 y miráis con agrado al que trae la ropa espléndida y le decís: Siéntate tú aquí en buen lugar; y decís al pobre: Estate tú allí en pie, o siéntate aquí bajo mi estrado; 4 ¿no hacéis distinciones entre vosotros mismos, y venís a ser jueces con malos pensamientos? 5 Hermanos míos amados, oíd: ¿No ha elegido Dios a los pobres de este mundo, para que sean ricos en fe y herederos del reino que ha prometido a los que le aman? 6 Pero vosotros habéis afrentado al pobre. ¿No os oprimen los ricos, y no son ellos los mismos que os arrastran a los tribunales? 7 ¿No blasfeman ellos el buen nombre que fue invocado sobre vosotros?
8 Si en verdad cumplís la ley real, conforme a la Escritura: Amarás a tu prójimo como a ti mismo, bien hacéis; 9 pero si hacéis acepción de personas, cometéis pecado, y quedáis convictos por la ley como transgresores. 10 Porque cualquiera que guardare toda la ley, pero ofendiere en un punto, se hace culpable de todos. 11 Porque el que dijo: No cometerás adulterio, también ha dicho: No matarás. Ahora bien, si no cometes adulterio, pero matas, ya te has hecho transgresor de la ley. 12 Así hablad, y así haced, como los que habéis de ser juzgados por la ley de la libertad. 13 Porque juicio sin misericordia se hará con aquel que no hiciere misericordia; y la misericordia triunfa sobre el juicio.
La fe sin obras es muerta
14 Hermanos míos, ¿de qué aprovechará si alguno dice que tiene fe, y no tiene obras? ¿Podrá la fe salvarle? 15 Y si un hermano o una hermana están desnudos, y tienen necesidad del mantenimiento de cada día, 16 y alguno de vosotros les dice: Id en paz, calentaos y saciaos, pero no les dais las cosas que son necesarias para el cuerpo, ¿de qué aprovecha? 17 Así también la fe, si no tiene obras, es muerta en sí misma.
18 Pero alguno dirá: Tú tienes fe, y yo tengo obras. Muéstrame tu fe sin tus obras, y yo te mostraré mi fe por mis obras. 19 Tú crees que Dios es uno; bien haces. También los demonios creen, y tiemblan. 20 ¿Mas quieres saber, hombre vano, que la fe sin obras es muerta? 21 ¿No fue justificado por las obras Abraham nuestro padre, cuando ofreció a su hijo Isaac sobre el altar? 22 ¿No ves que la fe actuó juntamente con sus obras, y que la fe se perfeccionó por las obras? 23 Y se cumplió la Escritura que dice: Abraham creyó a Dios, y le fue contado por justicia, y fue llamado amigo de Dios. 24 Vosotros veis, pues, que el hombre es justificado por las obras, y no solamente por la fe. 25 Asimismo también Rahab la ramera, ¿no fue justificada por obras, cuando recibió a los mensajeros y los envió por otro camino? 26 Porque como el cuerpo sin espíritu está muerto, así también la fe sin obras está muerta.