Sebá opu'ã David rehe
1 Peteĩ tekove ahẽ Benjamingua, hérava Sebá, Bicrí ra'y, oĩ upérõ Guilgálpe. Ko Sebá ombohuguy raku umi tetã guápe opu'ã haguã David rehe, he'ívo: “Ñande ndajarekói mba'eve David, Jesé ra'y ndive! Jahapa katu ñande rógape Israelgua!”
2 Opa Israelgua ojei Davídgui oho haguã Sebá, Bicrí ra'y, ndive. Judagua katu, Jordán guive Jerusalén peve, oho huvicha guasu ndive.
3 David oguahẽ rire hóga guasúpe Jerusalénpe, ogueraha umi 10 ikuñáme oheja vaekue oñangareko haguã hógare, ha oñangarekouka hese kuéra peteĩ ógape. Upépe oñangareko hese kuéra, ha ndoikovéi hendive kuéra. Upéicha ha'e kuéra opyta oiko upépe kuña kuéra imenave'ỹvaicha, omano meve.
4 Upéi David he'i Amasápe:
—Embyaty kuimba'e kuéra Judá guápe ha mbohapy ára haguépe eju ko'ápe hendive kuéra.
5 Amasá oho ombyatývo chupe kuéra, ha oiko mbegue. Ohasa umi mbohapy ára ha ndoúi gueteri. 6 Upérõ David he'i Abisaípe:
—Sebá ñane mbyaivéta hína Absalóngui. Emyakã che ñorãirõhára kuérape ha emuña chupe ani oike jepe peteĩ táva guasúpe ikorapy jerévape, ha okañy ñande hegui.
7 Joab irũ nguéra, ceretéo ha peletéo kuéra mburuvicha guasúre oñangarekóva, ha umi ñorãirõhára ipy'a guasuvéva reheve, osẽ Jerusaléngui Abisai ndive, Sebá muñávo. 8 Oĩmarõ hikuái pe ita guasu ypýpe Gabaón pegua, Amasá ohuguãitĩ chupe kuéra. Joab oguereko ijehe ijao ñorãirõrã, iku'a jopyhágui osãingo ikyse puku hyrúpe; ohekýi haguã omyatãnte vaerã iguy gotyo. 9 Joab ipojái ipo akatúpe Amasá rendyváre ohetũ haguã chupe ha he'i:
—Mba'e teko che ryke'y, ne resãintepa?
10 Amasá noma'ẽi pe kyse puku Joab oguerekóvare. Upeichaháguinte Joab oikutu chupe hyépe, ha Amasá ryekue oñehẽmba yvýre. Upepete voi Amasá ho'a omano, tekotevẽ'ỹre Joab ombojo'ave chupe. Upéi Joab ha ityvýra Abisai oho hapére omuñávo Sebá, Bicrí ra'ýpe. 11 Upérõ peteĩ umi Joab irũ nguérava oñemoĩ Amasá retekue ykére ha he'i:
—Oĩva Joab ha David ndive, toho Joab rapykuéri!
12 Amasá retekue katu oĩ pe tape mbytépe, huguypa hína; ha pe kuimba'e ohechávo opavave opytaha upépe, omoĩ pe Amasá retekue tape yképe ha ojaho'i peteĩ ahojápe, ohecha kuaa niko opa oguahẽva opytaha oñembo'y ijykére. 13 Omboyke rire chupe upe tapégui, ohasapa umi ohóva Joab rapykuéri omuñávo Sebápe.
14 Sebá ohasa opa Israel ñemoñaregua rupi, oguahẽ meve upe táva Abel-Bet-Maacá héravape. Ha opa Bicrí ñemoñare oñembyaty ha oike hendive upe távape. 15 Joab irũ nguéra oguahẽvo Abel-Bet-Maacápe, omopu'ã hikuái yvy korapy jerére ondyry haguã pe távare, ha upéi opavave oñeha'ã oity haguã yvýre pe korapy jere yvate. 16 Upeichahágui, peteĩ kuña itekovéva osapukái pe táva korapy jere yvate ári guive:
—Pe che rendumi, pe che rendumína! Peje Joábpe toñembojami, añe'ẽse hendive.
17 Joab oñemboja ha pe kuña oporandu chupe:
—Nde piko hína Joab?
—Che ha'e, —he'i Joab.
Pe kuña he'i chupe:
—Rehendúpa ko ne rembiguái ñe'ẽ?
—Ahendu, —he'i ha'e.
18 Pe kuña he'i jey:
—Ymave oje'émi vaekue: “Oikuaaséva peteĩ mba'e, toporandu Abélpe.” Ha péicha oñemoĩ hekópe upe mba'e. 19 Ore táva hína umi heko kirirĩve ha jeroviahavéva rehegua oĩva Israélpe. Ha peteĩ umi itenondevéva rehegua! Nde katu rehundise reína ore hegui. Mba'érepa rehundise ko táva Ñandejára mba'éva?
20 Joab he'i chupe:
—Mba'eveichavérõ! Ndohasái voi kuri che akãre ahundívo pende táva. 21 Ndapévai hína upe roipotáva. Oĩ peteĩ kuimba'e Efraín ñemoñaregua hérava Sebá, opu'ã vaekue David rehe. Peme'ẽ chéve upéva ha aháta pende távagui.
—Romombóta ndéve iñakãngue ko korapy jere yvate ári guive, he'i chupe upe kuña.
22 Upe vove upe kuña oho omoñemoĩ peteĩ ñe'ẽme umi táva guápe. Oñakã'o hikuái Sebápe ha omombo Joábpe iñakãngue. Upérõ Joab he'i oñembopu haguã turu ojeho haguã upégui. Opavave ojei pe távagui ha peteĩ-teĩ oho jey hóga gotyo. Joab katu oho jey Jerusalénpe oñe'ẽ haguã David ndive.
Mburuvicha kuéra David ndivegua
(2 S 8.15-181 Cr 18.14-17)
23 Joab opyta opa ñorãirõhára Israelgua ruvicha ramo. Benaías, Joiadá ra'y katu, omyakã ceretéo ha peletéo kuérape. 24 Hadoram, mburuvicha oporohenóiva tembiaporã. Ha Josafat, Ahilud ra'y, David pytyvõhára. 25 Sevá pe mba'e haihára, Sadoc ha Abiatar katu, pa'i kuéra. 26 Irá, táva Jaír pegua, pa'i avei, David oiporavóva ipa'irã.
Sublevación de Seba
1 Aconteció que se hallaba allí un hombre perverso que se llamaba Seba hijo de Bicri, hombre de Benjamín, el cual tocó la trompeta, y dijo: No tenemos nosotros parte en David, ni heredad con el hijo de Isaí. ¡Cada uno a su tienda, Israel! 2 Así todos los hombres de Israel abandonaron a David, siguiendo a Seba hijo de Bicri; mas los de Judá siguieron a su rey desde el Jordán hasta Jerusalén.
3 Y luego que llegó David a su casa en Jerusalén, tomó el rey las diez mujeres concubinas que había dejado para guardar la casa, y las puso en reclusión, y les dio alimentos; pero nunca más se llegó a ellas, sino que quedaron encerradas hasta que murieron, en viudez perpetua.
4 Después dijo el rey a Amasa: Convócame a los hombres de Judá para dentro de tres días, y hállate tú aquí presente. 5 Fue, pues, Amasa para convocar a los de Judá; pero se detuvo más del tiempo que le había sido señalado. 6 Y dijo David a Abisai: Seba hijo de Bicri nos hará ahora más daño que Absalón; toma, pues, tú los siervos de tu señor, y ve tras él, no sea que halle para sí ciudades fortificadas, y nos cause dificultad. 7 Entonces salieron en pos de él los hombres de Joab, y los cereteos y peleteos y todos los valientes; salieron de Jerusalén para ir tras Seba hijo de Bicri. 8 Y estando ellos cerca de la piedra grande que está en Gabaón, les salió Amasa al encuentro. Y Joab estaba ceñido de su ropa, y sobre ella tenía pegado a sus lomos el cinto con una daga en su vaina, la cual se le cayó cuando él avanzó. 9 Entonces Joab dijo a Amasa: ¿Te va bien, hermano mío? Y tomó Joab con la diestra la barba de Amasa, para besarlo. 10 Y Amasa no se cuidó de la daga que estaba en la mano de Joab; y este le hirió con ella en la quinta costilla, y derramó sus entrañas por tierra, y cayó muerto sin darle un segundo golpe.
Después Joab y su hermano Abisai fueron en persecución de Seba hijo de Bicri. 11 Y uno de los hombres de Joab se paró junto a él, diciendo: Cualquiera que ame a Joab y a David, vaya en pos de Joab. 12 Y Amasa yacía revolcándose en su sangre en mitad del camino; y todo el que pasaba, al verle, se detenía; y viendo aquel hombre que todo el pueblo se paraba, apartó a Amasa del camino al campo, y echó sobre él una vestidura. 13 Luego que fue apartado del camino, pasaron todos los que seguían a Joab, para ir tras Seba hijo de Bicri.
14 Y él pasó por todas las tribus de Israel hasta Abel-bet-maaca y todo Barim; y se juntaron, y lo siguieron también. 15 Y vinieron y lo sitiaron en Abel-bet-maaca, y pusieron baluarte contra la ciudad, y quedó sitiada; y todo el pueblo que estaba con Joab trabajaba por derribar la muralla. 16 Entonces una mujer sabia dio voces en la ciudad, diciendo: Oíd, oíd; os ruego que digáis a Joab que venga acá, para que yo hable con él. 17 Cuando él se acercó a ella, dijo la mujer: ¿Eres tú Joab? Y él respondió: Yo soy. Ella le dijo: Oye las palabras de tu sierva. Y él respondió: Oigo. 18 Entonces volvió ella a hablar, diciendo: Antiguamente solían decir: Quien preguntare, pregunte en Abel; y así concluían cualquier asunto. 19 Yo soy de las pacíficas y fieles de Israel; pero tú procuras destruir una ciudad que es madre en Israel. ¿Por qué destruyes la heredad de Jehová? 20 Joab respondió diciendo: Nunca tal, nunca tal me acontezca, que yo destruya ni deshaga. 21 La cosa no es así: mas un hombre del monte de Efraín, que se llama Seba hijo de Bicri, ha levantado su mano contra el rey David; entregad a ese solamente, y me iré de la ciudad. Y la mujer dijo a Joab: He aquí su cabeza te será arrojada desde el muro. 22 La mujer fue luego a todo el pueblo con su sabiduría; y ellos cortaron la cabeza a Seba hijo de Bicri, y se la arrojaron a Joab. Y él tocó la trompeta, y se retiraron de la ciudad, cada uno a su tienda. Y Joab se volvió al rey a Jerusalén.
Oficiales de David
(2 S. 8.15-181 Cr. 18.14-17)
23 Así quedó Joab sobre todo el ejército de Israel, y Benaía hijo de Joiada sobre los cereteos y peleteos, 24 y Adoram sobre los tributos, y Josafat hijo de Ahilud era el cronista. 25 Seva era escriba, y Sadoc y Abiatar, sacerdotes, 26 e Ira jaireo fue también sacerdote de David.