Jehú oñemoingo Israel ruvicha guasúrõ
1 Eliseo ohenói peteĩ umi maranduhárava*f** ha he'i chupe:
—Eñembosako'íke resẽ haguã. Kóina ápe ñandyry ryru ha tereho Ramot Galaad guápe, eheka Josafat ra'y ha Nimsí remineno Jehúpe, 2 eike hendápe, emboyke iñirũ nguéragui ha eraha ambue kotýpe. 3 Ereko nde pópe ñandyry ryru ha ehekuavo iñakã ári erévo: ‘Péicha he'i Ñandejára: Romoingo Israel ruvicha guasúrõ’. Eipe'a pe okẽ ha ekañy repyta'ỹre.
4 Pe maranduhára pyahu oho Ramot Galaad guápe, 5 ha oguahẽvo upépe, ojuhu ijaty hikuái ñorãirõhára ruvicha kuéra. Upérõ he'i:
—Areko ha'e vaerã che ruvichápe.
—Mávape? —he'i Jehú.
—Ndéve, che ruvicha, —he'i chupe maranduhára.
6 Upévo opu'ã Jehú ha oike kotýpe. Maranduhára oñohẽ ñandyry iñakãre ha omomarandu chupe:
—Tupã Israel Jára he'i: Romoingo che retãgua Israel ruvicha guasúrõ.
7 Nde rehundíta Acab nde ruvicha ñemoñare, ha péicha remyengoviáta chupe opa maranduhára ha opa che rembiguái kuéra ñemoñare ruguýre, oñohẽ vaekue Jezabel. 8 Acab rogagua oñehundi paitéta: ahundíta opa kuimba'e Israel guápe, opyta'ỹre avave. 9 Acab ñemoñare rehe ajapóta pe ajapo vaekue Nabat ra'y Jeroboam, ha Ahías ra'y Baasá mba'évare. 10 Jezabélpe katu ho'úta jagua kuéra Jezreel ñúme, ha ndaipóri mo'ãi oñotỹva chupe.’
He'ipávo ko'ã mba'e, maranduhára oipe'a pe okẽ ha okañy. 11 Jehú oho jey oñembyaty mburuvicha kuéra ndive, ha oporandu hikuái chupe:
—Mba'e piko ojehu? Mba'e ou he'i ndéve pe tarova?
—Peẽ niko peikuaa chupe ha peikuaa avei mba'éichapa oñe'ẽ, —he'i Jehú.
12 He'i hikuái:
—Ani ore mbotavy. Emombe'u katu oréve opa mba'e!
Jehú he'i chupe kuéra:
—He'i chéve: ‘Péicha he'i Ñandejára: Che romoingo Israel ruvicha guasúrõ.’
13 Upe vove peteĩ-teĩ ha'e kuérava oipe'a ijahoja ha oipyso henondépe upe jupiha ári. Upéi ombopu hikuái turu ovecha mácho ratĩnguégui ha osapaukái joa: “Jehú, mburuvicha guasu!”
Jehú ojuka Israel ruvicha guasu Jorámpe
14 Jehú, Josafat ra'y ha Nimsí remineno, opu'ã ñemi Joram rehe. Joram, oĩ vaekue ñorãirõme Ramot Galaad guápe Siria ruvicha guasu Hazael ndive, 15 ou jey Jezreélpe oñepohano haguã ijekutu kuégui ñorãirõme. Upérõ Jehú he'i iñirũ nguérape, oipota ramo añete chupe huvicha guasurã, ani oheja avave osẽ távagui omombe'u haguã upéva Jezreel rupi. 16 Upéi ojupi ikárrope ha oho Jezreélpe, oĩháme Joram hupápe. Judá ruvicha guasu Ocozías oho avei ra'e oñandúvo Jorámpe. 17 Pe ma'ẽhára oĩva táva Jezreel ma'ẽha ári, ohechávo oñembojaha Jehú iñirũ nguéra ndive, osapukái:
—Oĩ oúva!
Upérõ Joram he'i:
—Pemondo hendápe kavaju arigua, toporandu chupe oúpa py'a guapýpe.
18 Pe kavaju arigua osẽ Jehú ruguãitĩvo ha he'i chupe:
—Mburuvicha guasu oikuaase rejúpa py'a guapýpe.
19 Jehú he'i chupe:
—Ani rejepy'apy. Ehasa tapykuépe!
Upérõ pe ma'ẽhára omomarandu:
—Pe tembijokuái oguahẽ hendápe ha ndouvéi.
Mburuvicha guasu omondo ambue kavaju arigua; upéva oguahẽ hendápe kuéra ha he'i:
—Mburuvicha guasu oikuaase pejúpe py'a guapýpe.
Jehú he'i chupe:
—Ani rejepy'apy. Ehasa tapykuépe!
20 Pe ma'ẽhára omomarandu jey:
—Pe ambue tembijokuái oguahẽ avei hendápe kuéra ha ndouvéi. Ojogua Jehú, Nimsí reminenópe, upe kárro sãmbyhyhára; oisãmbyhy itarováva rekópe ha'eichaite!
21 Upérõ Joram he'i:
—Peru che kárro ñorãirõrã!
Ikárro ojegueru ha Joram, Israel ruvicha guasu ha Ocozías, Judá ruvicha guasu, osẽ hikuái, peteĩ-teĩ ikárro ári, Jehú ruguãitĩvo. Ojotopa hikuái Nabot Jezreelgua yvýpe. 22 Joram, ohechávo Jehúpe oporandu chupe:
—Rejúpa py'a guapýpe, Jehú?
Jehú he'i chupe:
Mba'e py'a guapy piko oĩta, nde sy Jezabel oiko aja itupã gua'u kuéra rapykuéri ha ipaje apópe?
23 Pya'e Joram ojere ha okañy, osapukáivo Ocozíaspe:
—Traición, Ocozías!
24 Jehú katu oipyso iguyrapa ha opoi hu'y Joram rehe. Pe hu'y oike ijatukupe rupi ha oikutu chupe ikorasõ kuaitépe. Joram ho'a ha omano ikárro ári. 25 Upérõ Jehú he'i ipytyvõhára Bidcárpe:
—Enohẽ upégui hetekue ha emombo Nabot Jezreelgua ñúme. Che mandu'a ñande jaraha ramo itúva Acab kárro kuéra, Ñandejára he'i hague upéicha hese: 26 Kuehe ahecha haguéicha Nabot ha ita'ýra kuéra ruguy, péicha amyengoviáta avei ndéve kóva ko yvýpe. Che, opa mba'e Jára ha'e upéicha. Upévare emombo hetekue Nabot ñúme, he'i haguéicha Ñandejára.
Jehú ojuka Ocozíaspe
(2 Cr 22.7-9)27 Judá ruvicha guasu Ocozías ohecháma ramo pe ojehúva, okañy ohóvo Bet-Hagan gotyo. Jehú katu omuña chupe ha he'i:
—Pejuka pévape avei!
Oikutu vai hikuái chupe Gur yvytýpe, Ibleam ypýpe, ha ohove Meguido peve. Upépe omano. 28 Upéi hembiguái kuéra ogueraha chupe Jerusalénpe ikárrope ha oñotỹ itúva kuéra ykére David távape.
29 Ocozías oñepyrũ vaekue oisãmbyhy Judápe áño 11 oisãmbyhy haguépe Joram, Acab ra'y.
Jezabel omano
30 Jehú oho upérõ Jezreélpe. Oikuaa vove upéva Jezabel, ombyape hũ hesa ijere kuévo ha ombojegua iñakã rague, upéi oñemoĩ oma'ẽ ovetã guive. 31 Ha Jehú oguahẽvo pe táva rokẽme, Jezabel he'i chupe:
—Mba'e piko Zimrí, nde ruvicha jukahare?
32 Jehú oma'ẽ pe ovetã gotyo ha he'i:
—Mávapa oĩ che ndive?
Mokõi térã mbohapy tembiguái oñemboja pe ovetã rehe ojechauka haguã chupe, 33 ha Jehú he'i:
—Peity okápe!
Ha'e kuéra oity okápe Jezabélpe, ha huguýpe ojehypýi tápia ha kavaju kuéra opyrũmbáva hese.
34 Upéi Jehú oho okaru ha ho'u kaguy.
Upe rire Jehú he'i:
—Tapeho peñotỹ pe kuña ahẽ! Ipahápe niko mburuvicha guasu rajyre avei.
35 Ha ohóvo oñotỹ haguã, ojuhu hikuái iñakãngue, ipy ha ipokuéntema. 36 Upérõ ou jey hikuái omombe'u Jehúpe. Ha Jehú he'i:
—Ñandejára he'íma vaekue voi hembiguái Elías Tisbegua rupi, jagua kuéra ho'u vaerã hague Jezabel retekue Jezreel ñúme. 37 Ha he'õngue opytataha vaka repotícha isarambipa Jezreel ñu rehe ojekuaave'ỹ haguãicha máva retekuépa.
Jehú es ungido rey de Israel
1 Entonces el profeta Eliseo llamó a uno de los hijos de los profetas, y le dijo: Ciñe tus lomos, y toma esta redoma de aceite en tu mano, y ve a Ramot de Galaad. 2 Cuando llegues allá, verás allí a Jehú hijo de Josafat hijo de Nimsi; y entrando, haz que se levante de entre sus hermanos, y llévalo a la cámara. 3 Toma luego la redoma de aceite, y derrámala sobre su cabeza y di: Así dijo Jehová: Yo te he ungido por rey sobre Israel. Y abriendo la puerta, echa a huir, y no esperes.
4 Fue, pues, el joven, el profeta, a Ramot de Galaad. 5 Cuando él entró, he aquí los príncipes del ejército que estaban sentados. Y él dijo: Príncipe, una palabra tengo que decirte. Jehú dijo: ¿A cuál de todos nosotros? Y él dijo: A ti, príncipe. 6 Y él se levantó, y entró en casa; y el otro derramó el aceite sobre su cabeza, y le dijo: Así dijo Jehová Dios de Israel: Yo te he ungido por rey sobre Israel, pueblo de Jehová. 7 Herirás la casa de Acab tu señor, para que yo vengue la sangre de mis siervos los profetas, y la sangre de todos los siervos de Jehová, de la mano de Jezabel. 8 Y perecerá toda la casa de Acab, y destruiré de Acab todo varón, así al siervo como al libre en Israel. 9 Y yo pondré la casa de Acab como la casa de Jeroboam hijo de Nabat, y como la casa de Baasa hijo de Ahías. 10 Y a Jezabel la comerán los perros en el campo de Jezreel, y no habrá quien la sepulte. En seguida abrió la puerta, y echó a huir.
11 Después salió Jehú a los siervos de su señor, y le dijeron: ¿Hay paz? ¿Para qué vino a ti aquel loco? Y él les dijo: Vosotros conocéis al hombre y sus palabras. 12 Ellos dijeron: Mentira; decláranoslo ahora. Y él dijo: Así y así me habló, diciendo: Así ha dicho Jehová: Yo te he ungido por rey sobre Israel. 13 Entonces cada uno tomó apresuradamente su manto, y lo puso debajo de Jehú en un trono alto, y tocaron corneta, y dijeron: Jehú es rey.
Jehú mata a Joram
14 Así conspiró Jehú hijo de Josafat, hijo de Nimsi, contra Joram. (Estaba entonces Joram guardando a Ramot de Galaad con todo Israel, por causa de Hazael rey de Siria; 15 pero se había vuelto el rey Joram a Jezreel, para curarse de las heridas que los sirios le habían hecho, peleando contra Hazael rey de Siria.) Y Jehú dijo: Si es vuestra voluntad, ninguno escape de la ciudad, para ir a dar las nuevas en Jezreel. 16 Entonces Jehú cabalgó y fue a Jezreel, porque Joram estaba allí enfermo. También estaba Ocozías rey de Judá, que había descendido a visitar a Joram.
17 Y el atalaya que estaba en la torre de Jezreel vio la tropa de Jehú que venía, y dijo: Veo una tropa. Y Joram dijo: Ordena a un jinete que vaya a reconocerlos, y les diga: ¿Hay paz? 18 Fue, pues, el jinete a reconocerlos, y dijo: El rey dice así: ¿Hay paz? Y Jehú le dijo: ¿Qué tienes tú que ver con la paz? Vuélvete conmigo. El atalaya dio luego aviso, diciendo: El mensajero llegó hasta ellos, y no vuelve. 19 Entonces envió otro jinete, el cual llegando a ellos, dijo: El rey dice así: ¿Hay paz? Y Jehú respondió: ¿Qué tienes tú que ver con la paz? Vuélvete conmigo. 20 El atalaya volvió a decir: También este llegó a ellos y no vuelve; y el marchar del que viene es como el marchar de Jehú hijo de Nimsi, porque viene impetuosamente.
21 Entonces Joram dijo: Unce el carro. Y cuando estaba uncido su carro, salieron Joram rey de Israel y Ocozías rey de Judá, cada uno en su carro, y salieron a encontrar a Jehú, al cual hallaron en la heredad de Nabot de Jezreel. 22 Cuando vio Joram a Jehú, dijo: ¿Hay paz, Jehú? Y él respondió: ¿Qué paz, con las fornicaciones de Jezabel tu madre, y sus muchas hechicerías? 23 Entonces Joram volvió las riendas y huyó, y dijo a Ocozías: ¡Traición, Ocozías! 24 Pero Jehú entesó su arco, e hirió a Joram entre las espaldas; y la saeta salió por su corazón, y él cayó en su carro. 25 Dijo luego Jehú a Bidcar su capitán: Tómalo, y échalo a un extremo de la heredad de Nabot de Jezreel. Acuérdate que cuando tú y yo íbamos juntos con la gente de Acab su padre, Jehová pronunció esta sentencia sobre él, diciendo: 26 Que yo he visto ayer la sangre de Nabot, y la sangre de sus hijos, dijo Jehová; y te daré la paga en esta heredad, dijo Jehová. Tómalo pues, ahora, y échalo en la heredad de Nabot, conforme a la palabra de Jehová.
Jehú mata a Ocozías
(2 Cr. 22.7-9)27 Viendo esto Ocozías rey de Judá, huyó por el camino de la casa del huerto. Y lo siguió Jehú, diciendo: Herid también a este en el carro. Y le hirieron a la subida de Gur, junto a Ibleam. Y Ocozías huyó a Meguido, pero murió allí. 28 Y sus siervos le llevaron en un carro a Jerusalén, y allá le sepultaron con sus padres, en su sepulcro en la ciudad de David.
29 En el undécimo año de Joram hijo de Acab, comenzó a reinar Ocozías sobre Judá.
Muerte de Jezabel
30 Vino después Jehú a Jezreel; y cuando Jezabel lo oyó, se pintó los ojos con antimonio, y atavió su cabeza, y se asomó a una ventana. 31 Y cuando entraba Jehú por la puerta, ella dijo: ¿Sucedió bien a Zimri, que mató a su señor? 32 Alzando él entonces su rostro hacia la ventana, dijo: ¿Quién está conmigo? ¿Quién? Y se inclinaron hacia él dos o tres eunucos. 33 Y él les dijo: Echadla abajo. Y ellos la echaron; y parte de su sangre salpicó en la pared, y en los caballos; y él la atropelló. 34 Entró luego, y después que comió y bebió, dijo: Id ahora a ver a aquella maldita, y sepultadla, pues es hija de rey. 35 Pero cuando fueron para sepultarla, no hallaron de ella más que la calavera, y los pies, y las palmas de las manos. 36 Y volvieron, y se lo dijeron. Y él dijo: Esta es la palabra de Dios, la cual él habló por medio de su siervo Elías tisbita, diciendo: En la heredad de Jezreel comerán los perros las carnes de Jezabel, 37 y el cuerpo de Jezabel será como estiércol sobre la faz de la tierra en la heredad de Jezreel, de manera que nadie pueda decir: Esta es Jezabel.