1 David oho upégui ha okañy Adulam pegua itakuápe. Oikuaa vove ityke'ýra ha opa hesegua kuéra, oho oñembyaty hendive. 2 Oho avei oñembyaty hendive opa umi ojejopy vaíva, umi ikatu'ỹva omyengovia jehepy me'ẽ ha umi ndovy'avéiva. Péicha David oiko umi kuimba'e ruvicha ramo. 400 rupi oĩ ha'e kuérava.
3 Upégui David oho Moab retãme upe távape hérava Mispá, ha he'i Moab ruvicha guasúpe:
—Ajerure ndéve che ru ha che sy opyta haguã pene ndive, aikuaa peve mba'épa oipota che hegui Tupã.
4 Péicha David ogueraha itúva kuérape Moab pegua mburuvicha guasu rendápe ha hendive oiko hikuái, David oiko aja ikañyháme. 5 Upérõ maranduhára*f** Gad he'i Davídpe:
—Ani repyta ne kañyháme. Tereho Judá gotyo.
Péicha David oho oguahẽ ka'aguy Héret guápe.
Nob pegua pa'i kuéra jejuka
6 Upe aja Saúl oĩ táva Guibeápe, oguapy hína ikyse yvuku ipópe ijyvatehápe*f** yvyra máta guýpe, ha mburuvicha kuéra oñembo'ypa ijerére. Ohendu vove David ha hendivegua kuéra rapykuere ojekuaamaha, 7 he'i mburuvicha kuérape:
—Kuimba'e kuéra Benjamingua, pehendúke! Peimo'ã piko Jesé ra'y ome'ẽtaha opa peẽme yvy ha parralty ha pene moĩtaha mburuvicha ramo? 8 Opa peẽ peñemoĩ ñemi kuri che rehe, avave niko nde'íri chéve che ra'y ha Jesé ra'y ome'ẽ hague ojupe oñoñe'ẽ. Avave peẽva ndojepy'apýi che rehe, avave nde'íri chéve che ra'y omoĩ hague che rehe che pytyvõhárape che moñuhã haguã ojapoháicha ko'ágã.
9 Upérõ edomíta Doeg oñembo'ýva hína umi mburuvicha apytépe he'i Saúlpe:
—Che ahecha Jesé ra'ýpe oho ramo Nóbpe Ahitub ra'y Ahimélec rendápe. 10 Ahimélec oporandu*f** Ñandejárape David rehe ha ome'ẽ chupe hi'upy hape kyse puku filistéo Goliat mba'ekue.
11 Upérõ mburuvicha guasu ohenoika Ahimélec ha opa Nob pegua pa'ípe, umíva niko Ahimélec génte kuéra. Ha oguahẽmba rire hendápe, 12 Saúl he'i Ahimélecpe.
—Che rendu porãke Ahitub ra'y!
Ahimélec he'i chupe:
—Aime ajapo haguãicha eréva chéve, che ruvicha guasu.
13 Ha Saúl he'i chupe:
—Mba'ére piko nde ha Jesé ra'y peñemoĩ ñemi che rehe? Nde reme'ẽ chupe hi'upy ha peteĩ kyse puku, ha reporandu Ñandejárape David rehe, oñemoĩ haguã che rehe ha che moñuhã haguã, ojapoháicha hína ko'ágã.
14 Upérõ Ahimélec he'i mburuvicha guasúpe:
—Máva piko opa mburuvicha apytépe, ijeroviahave Davídgui? Ha'e niko hína nde rajy ména ha opa umi nde rehe oñangarekóva ruvicha ha ojeapo itéva mba'e ramo nde róga guasúpe. 15 Na ko'ágã aéi niko aporandu hese Ñandejárape. Ndaipóriko mba'eve upe oje'évagui ndéve. Ani rerovia oje'éva che rehe térã che róga guare. Che niko ndaikuaái mba'evete asy pe erévagui.
16 Saúl katu he'i jey chupe:
—Tereikuaa porã mandi voi Ahimélec. Nde ha umi nde rogagua pejejukapáta!
17 Ha upepete voi Saúl he'i umi hese oñangarekóvape:
—Pejukapa ko'ã pa'i kuérape! Ha'e kuéra avei oĩ David ndive. Ha oikuaa porã David okañyha oikóvo ha na che momarandúi.
Ha'e kuéra katu okyhyje Ñandejáragui ha ndojukaséi pa'i kuérape. 18 Upévare mburuvicha guasu he'i Doeg, pe edomítape:
—Ejuka nde chupe kuéra!
Doeg ojeity hi'ári kuéra ha upepete ojuka 85 kuimba'e omondéva efod línope. 19 Upéi táva Nóbpe, pe pa'i kuéra távape, Saúl ojukauka kuimba'e, kuña, mita'i ha mitã kambu. Ojukauka avei guéi, vúrro ha ovecha kuéra. 20 Peteĩ Ahimélec ra'y kuérava katu, hérava Abiatar, okañy ha oho oĩháme David. 21 Upépe omombe'u Saúl ojukauka hague pa'i kuérape, 22 ha David he'i chupe:
—Aime ramo guare upépe aikuaa voi Doeg, oĩva upépe, omombe'utaha Saúlpe. Che ári ho'a opa nde rogagua jejukakue. 23 Epyta ko'ápe che ndive ha ani rekyhyje. Pe nde jukasévako che jukase chéve avei. Che ndive katu reikóta kyhyje'ỹme.
1 Yéndose luego David de allí, huyó a la cueva de Adulam; y cuando sus hermanos y toda la casa de su padre lo supieron, vinieron allí a él. 2 Y se juntaron con él todos los afligidos, y todo el que estaba endeudado, y todos los que se hallaban en amargura de espíritu, y fue hecho jefe de ellos; y tuvo consigo como cuatrocientos hombres.
3 Y se fue David de allí a Mizpa de Moab, y dijo al rey de Moab: Yo te ruego que mi padre y mi madre estén con vosotros, hasta que sepa lo que Dios hará de mí. 4 Los trajo, pues, a la presencia del rey de Moab, y habitaron con él todo el tiempo que David estuvo en el lugar fuerte. 5 Pero el profeta Gad dijo a David: No te estés en este lugar fuerte; anda y vete a tierra de Judá. Y David se fue, y vino al bosque de Haret.
Saúl mata a los sacerdotes de Nob
6 Oyó Saúl que se sabía de David y de los que estaban con él. Y Saúl estaba sentado en Gabaa, debajo de un tamarisco sobre un alto; y tenía su lanza en su mano, y todos sus siervos estaban alrededor de él. 7 Y dijo Saúl a sus siervos que estaban alrededor de él: Oíd ahora, hijos de Benjamín: ¿Os dará también a todos vosotros el hijo de Isaí tierras y viñas, y os hará a todos vosotros jefes de millares y jefes de centenas, 8 para que todos vosotros hayáis conspirado contra mí, y no haya quien me descubra al oído cómo mi hijo ha hecho alianza con el hijo de Isaí, ni alguno de vosotros que se duela de mí y me descubra cómo mi hijo ha levantado a mi siervo contra mí para que me aceche, tal como lo hace hoy? 9 Entonces Doeg edomita, que era el principal de los siervos de Saúl, respondió y dijo: Yo vi al hijo de Isaí que vino a Nob, a Ahimelec hijo de Ahitob, 10 el cual consultó por él a Jehová y le dio provisiones, y también le dio la espada de Goliat el filisteo.
11 Y el rey envió por el sacerdote Ahimelec hijo de Ahitob, y por toda la casa de su padre, los sacerdotes que estaban en Nob; y todos vinieron al rey. 12 Y Saúl le dijo: Oye ahora, hijo de Ahitob. Y él dijo: Heme aquí, señor mío. 13 Y le dijo Saúl: ¿Por qué habéis conspirado contra mí, tú y el hijo de Isaí, cuando le diste pan y espada, y consultaste por él a Dios, para que se levantase contra mí y me acechase, como lo hace hoy día? 14 Entonces Ahimelec respondió al rey, y dijo: ¿Y quién entre todos tus siervos es tan fiel como David, yerno también del rey, que sirve a tus órdenes y es ilustre en tu casa? 15 ¿He comenzado yo desde hoy a consultar por él a Dios? Lejos sea de mí; no culpe el rey de cosa alguna a su siervo, ni a toda la casa de mi padre; porque tu siervo ninguna cosa sabe de este asunto, grande ni pequeña. 16 Y el rey dijo: Sin duda morirás, Ahimelec, tú y toda la casa de tu padre. 17 Entonces dijo el rey a la gente de su guardia que estaba alrededor de él: Volveos y matad a los sacerdotes de Jehová; porque también la mano de ellos está con David, pues sabiendo ellos que huía, no me lo descubrieron. Pero los siervos del rey no quisieron extender sus manos para matar a los sacerdotes de Jehová. 18 Entonces dijo el rey a Doeg: Vuelve tú, y arremete contra los sacerdotes. Y se volvió Doeg el edomita y acometió a los sacerdotes, y mató en aquel día a ochenta y cinco varones que vestían efod de lino. 19 Y a Nob, ciudad de los sacerdotes, hirió a filo de espada; así a hombres como a mujeres, niños hasta los de pecho, bueyes, asnos y ovejas, todo lo hirió a filo de espada.
20 Pero uno de los hijos de Ahimelec hijo de Ahitob, que se llamaba Abiatar, escapó, y huyó tras David. 21 Y Abiatar dio aviso a David de cómo Saúl había dado muerte a los sacerdotes de Jehová. 22 Y dijo David a Abiatar: Yo sabía que estando allí aquel día Doeg el edomita, él lo había de hacer saber a Saúl. Yo he ocasionado la muerte a todas las personas de la casa de tu padre. 23 Quédate conmigo, no temas; quien buscare mi vida, buscará también la tuya; pues conmigo estarás a salvo.