Jonatán appasmo David
1 Apkenyahákxeyk axta eyke makham David apkeñama m'a Naiot ekpayho nak Ramá, apmeyákxeyk axta m'a aphakxa axta Jonatán, axta aptáhak apcháneya s'e:
—¿Yaqsa aqsok ko'o séláneya? ¿Yaqsa aqsok ekmaso séláneya ko'o? ¿Yaqsa may'assáxma séláneya nápaqtók apyáp sétamsama nak apmáheyo heyaqhek?
2 Axta aptáhak Jonatán apchátegmowágko:
—¡Megyohok sa' Dios emátog xép! Kaxén apwáxok megkatnehek chá'a ko'o meheltennasso táta ekyókxoho aptáhakxa enxoho chá'a, megkeyxek ma'a aqsok mékoho nak. ¡Mekpósek chá'a aqsok nahaqtók ko'o m'a táta! ¡Mopwanchek etnehek!
3 Keñe axta David aptáha apcháneya:
—Apya'ásegkok eyke exchep apyáp seyásekhayo ko'o exchep, la'a memako nak eltennaksek, hakte tamháha apwáxok keyntaxnésseshok xép apwáxok. ¡Naqsók eyke ko'o sektáha yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok tén han xép, ketók ko'o kaxwók sétsapmakxa'!
4 Axta aptáhak Jonatán apkelmaxneyáncha'a:
—¿Háxko apkeltamhókxa atnéssesek xép?
5 Keñe axta David aptáha s'e:
—Saka élánamáxchexa kélessawássessamókxa pelten aphaxnagkok, eyáneyáxcheyk eyke ko'o atwok sekto xamo' ma'a wesse' apwányam. Heyho sa' eyke eyxánegwók ma'a yókxexma ekweykmoho mók ekhem, taxnám, 6 aptegyáha sa' agkok sekwesey m'a apyáp, eltennés sa' sélmaxneya ko'o exchep peya amyekxak séñamakxa', cham'a Belén, hakte apkelánegkek apyókxoho énámakkok aqsok ektekyawa apkeláneykegkoho nak chá'a yókxoho apyeyam. 7 Apxénchek sa' agkok ektaqmela amyekxa', tén sa' ko'o megkatneykha ewáxok; aplókek sa' agkok, cháxa peya sa' hetnéssessamhok exma ekmaso xa. 8 Hetnésses sa' xa ektáha nak, hakte ko'o sekteme apkeláneykha exchep, nenxeyenmeyk axta han nápaqtók Wesse' egegkok antemhek magkexeymáxkoho. Ko'o sa' agkok sélane aqsok ekmaso, heyaqha sa' ko'o exchep. Megkapayhawok héntemekxak ma'a aphakxa apyáp.
9 Keñe axta Jonatán aptáha apchátegmowágko:
—¡Nágkatne aqsa apwáxok xa ektáha nak! Ekleg'ak sa' agkok yaqwánxa etnéssesek ekmaso m'a táta, altennaksek sa'.
10 Keñe axta aptáha apkelmaxneyeykha David se'e:
—¿Yaqsa sa' ko'o héltennaksek eklawa enxoho appeywa elának xép ma'a apyáp?
11 Apchátegmowágkek axta Jonatán:
—Nók, ólweynchamha yókxexma.
Apkelxegkek axta xa apqánet apkelmahágko yókxexma, 12 cham'a aptemegwánxa axta han apcháneya Jonatán ma'a David:
—Naqsók ko'o sektáha yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok, Dios apagkok nak Israel, altamhok sa' ay'asagkohok yaqwánxa etnehek ma'a táta, saka, tén han ma'a mók ekhem sa', keso ekwánxa nak ekhem. Taqmeláha sa' agkok apwáxok exének xép, wáphássesek sa' amya'a; 13 peyk sa' agkok etnéssessamhok exma ekmaso m'a táta, heñássesagkohok sa' ko'o ekyentaxno agko' Wesse' egegkok maltennasa enxoho, tén han maltamho enxoho exyenmok yetlo meyke ektáhakxa'. ¡Wesse' egegkok sa' epasmok ekhawo ektémakxa nak appasmoma m'a táta! 14 Ekweynchámeyha sa' agkok makham, magwatsapa enxoho, heyásekhoho sa' ko'o, ekhawo ektémakxa nak xép apchásekhayo Wesse' egegkok. Étsekkek sa' agkok, 15-16 ná elwátessem aqsa apkelásekhayo m'a énámakkok. ¡Wesse' egegkok sa' eyaqmagkásekxak apteméssessamakxa m'a katnaha nak xép apnámakkok, emasséssók sa' apyókxoho!
Cháxa apheyásawo axta mók apkelpaqhetchásamákpoho Jonatán ma'a David, 17 apkelánekxeyk axta eyke makham ekmámnaqsoho apkelpaqhetchásamákpoho m'a Jonatán, hakte apchásekhayók axta, apmenyeyk apagko' axta han, ekhawo ektémakxa nak apchásekhamakpekxoho apagko'. 18 Tén axta aptáha apcháneya s'e:
—Saka élánamáxchexa kélessawássessamo m'a pelten aphaxnagkok, ektamakpok sa' xép, hakte méko sa' kaxek ma'a aphamakxa nak chá'a. 19 Kayágwomhok sa' katnatchesaxchek aptáhakxa ekwokmo enxoho ántánxo ekhem meyke exchep. Emyekxa sa' makham ma'a apyexánegwánxa axta sekxók axta, exnakxa sa' ma'a neyseksa nak teyp meteymog kéláncháseykekxa'. 20 Alya'aksek sa' ko'o alhaxtaqpog ántánxo aktek yágke m'a ekpayhókxa nak, máxa sa' atnehek séltámesáxko enxoho sélyáte aqsok, 21 keñe sa' atnehek wának séláneykha s'e: ‘Elwakxa hana yágke aktek.’ Keñe sa' sektáha enxoho wának se'e: ‘Pálwokmok yágke aktek halep nak xép; elmekxa sa', keñe sa' apwanchek etyapok yetlo meyke ektamheykha apwáxok, hakte méko sa' katnehek. Naqsók sa' katnehek xa sektáhakxa nak seyáneya yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok. 22 Keñe sa' sektáha enxoho seyáneya séláneykha s'e: ‘Pálwokmok yágke aktek ma'a teyp nak aphakxa', exeg sa', hakte eltamhok sa' exog ma'a Wesse' egegkok. 23 Keñe m'a neghéssamo exchek mók nempeywa, Wesse' egegkok apteme segweteykegkoho megkatnégwayam néxa'.
24 Apyexánegwokmek axta David ma'a yókxexma, keñe axta ekwokmo ekhem élánamáxchexa axta chá'a kélessawássessamo pelten aphaxnagkok, aphákxeyk axta wesse' apwányam nekha mésa peya etwok apto. 25 Apheyk axta m'a apheykekxexa axta chá'a, nápakha nak tegma. Keñe axta Jonatán apha apmonye', tén axta Abner apha nápakha m'a Saúl. Keñe axta méko ekha m'a David axta aptaháno. 26 Axta epaqmeteyha Saúl xa ekhem nak, hakte apkeneykek axta katnessásak ekmanyása apyempehek xama aqsok, apkeneykek axta megkáxña'awok apyempehek. 27 Keñe axta mók ekhem, ektáha axta ánet ekhem kélessawássessamo, méko axta makham ekha m'a aphamakxa axta chá'a David. Keñe axta Saúl aptáha apkelmaxneyáncha'a apketche Jonatán se'e:
—¿Yaqsa ektáha mew'akto hemaxta etáswaták apto Jesé apketche? ¡Mew'akták makham se'e sakhem nak! 28 Apchátegmowágkek axta Jonatán:
—Élenxanakmek axta ko'o David sélmaxneyeykha peya emyekxak ma'a Belén. 29 Élmaxnakkek axta ko'o yaqwayam exog, hakte apkelánegkek héxta aqsok ektekyawa m'a apheykegkaxa nak, apkeltamhók héxta han emyekxak ma'a apepma'. Élmaxnakkek axta peya etnehek meyk'a apnámakkok yaqwatakxoho, sekmésa enxoho ko'o. Cháxa keñamak mexna nak xamo' etwok xép apto wesse'.
30 Keñe axta aptaqnawaya Saúl ma'a Jonatán, aptáhak axta apcháneya s'e:
—¡Kelán'a ekmaso ektémakxa étche! ¿Apkenagkamcheya may'áseykegkok ko'o apteme apxegexma apagko' ma'a Jesé apketche? ¡apmegqásekpek xép, apmegqássek han ma'a egken! 31 Apheyk sa' agkok makham David keso náxop, megkataqmelek sa' apha exchep, metnehek sa' han wesse' apwányam. ¡Yána ektamakpok, hélyentegkásenta sa', hakte payhawok emátog ma'a!
32 Keñe axta Jonatán aptáha apchátegmowágko s'e:
—¡Yaqsa ektéma apmáheyo nak emátog! ¡Yaqsa aqsok apkeláneya!
33 Yetlókok axta apyenha Saúl sawhéwa m'a Jonatán apmako yaqhek, apya'ásegwokmek axta apyáp apmáheyo yaqhek ma'a David. 34 Aplókók apagko' axta han Jonatán apkempákxo néten nekha mésa, axta epasmak ektámaxche nento m'a ektáha axta ánet ekhem élánamáxche kélessawássessamo, chaqhak axta apwáxok kélteméssesakxa m'a David, hakte aptaqnagkamchek axta m'a apyáp. 35 Keñe axta mók ekhem, apxega Jonatán apmeyákxo yókxexma yetlo apkeláneykha xama wokma'ák, cham'a ekwánxa axta apkeltennasa m'a David, 36 aptáhak axta apcháneya m'a:
—Yenye sa' ewakxak yágke aktek sélhaxtaqpoga enxoho chá'a.
Apkenyeyk axta apkeláneykha neyseksa aphaxtaqpoga yágke aktek ma'a Jonatán, yaqwayam enxoho katyégwók ma'a apmonye' makhawo' nak. 37 Xama axta apwokmo apkeláneykha m'a ektegwánxa axta yágke aktek, axta aptáhak apyennaqtésawo appeywa Jonatán apwónéncha'a apkeláneykha s'e:
—¡Tégwokmok yágke aktek ma'a teyp nak apkenmágkaxa'!
38 Keñe axta apyennaqtésawo makham appeywa Jonatán apwónéncha'a m'a apkeláneykha:
—¡Epekhésa etnetchenta', ná etnegwom!
Apkelmákxeyk axta yágke aktek ma'a Jonatán apkeláneykha, keñe axta apkelsántegkesa wesse' apagkok, 39 axta eyke ey'ásegkok ektáhakxa m'a apkeláneykha nak, wánxa axta aqsa apya'ásegkoho ektáhakxa m'a Jonatán tén han David. 40 Keñe axta Jonatán apmeyásekxo yágke apagkok ma'a apkeláneykha, apkeltamhók axta elsakxak makham ma'a tegma apwányam nak.
41 Xama axta apwenchapákxo m'a apkeláneykha nak, aptekkek axta David ma'a teyp eyaqneykekxexa axta meteymog, ántánxo apháxaheykenta axta han aptáhak David apmonye' m'a Jonatán, ekweykmoho aptekxeya ekpayhakxa nápat xapop. Appathetáha axta han pók, apkellekxagweyha axta han ekwokmoho ektaqmelákxo apwáxok David. 42 Keñe axta Jonatán aptáha apcháneya m'a David:
—Exeg sa' yetlo meyke ektamheykha apwáxok, hakte yetlo nenxeyenma Wesse' egegkok apwesey axta nenlánegkok ekhémo mók nélpaqhetchásamáxkoho, nélmaxnakkek axta han néltamho exek chá'a negyeseksa negko'o egqánet nak, cham'a nepyeseksa nak aptawán'ák neptámen, tén han ko'óxa.
Yetlókok axta apxega David, keñe axta Jonatán aptaqháwo makham ma'a tegma apwányam.
Jonatán ayuda a David
1 De Naiot, David se fue a donde estaba Jonatán, y le preguntó:

—¿De qué maldad se me acusa? ¿En qué le he fallado a tu padre, para que quiera matarme?

2 —¡Nadie va a matarte! —contestó Jonatán. ¡Eso jamás pasará! Mi padre siempre me cuenta todo lo que piensa hacer, tenga o no importancia. ¿Tú crees que no me contaría algo así?

3 Pero David insistió:

—¡Te juro por Dios y por ti mismo que puedo morir en cualquier momento! Tu padre sabe bien que tú y yo somos buenos amigos. Y seguramente habrá pensado: “Si se lo digo a Jonatán, haré que se ponga triste”.

4 —Dime entonces qué quieres que haga —le respondió Jonatán.

5 Y David le dijo:

—Mañana se celebra la fiesta de la luna nueva. Se supone que yo debo comer con tu padre, pues es el rey. Te ruego que me dejes esconderme en el campo hasta pasado mañana. 6 Si tu padre pregunta por mí, dile que tú me diste permiso de ir a Belén, que es mi pueblo, a celebrar la fiesta con mi familia. 7 Si no se enoja, podré estar tranquilo. Pero si se enoja, ¡puedes estar seguro de que quiere matarme!
8 »Tú y yo hemos hecho un pacto de amistad delante de Dios, por eso te ruego que me hagas un favor: Si hice algo malo, mátame tú mismo. Prefiero que lo hagas tú, y no tu padre.

9 Pero Jonatán le dijo:

—¡Jamás haría yo tal cosa! Por el contrario, si llego a saber que mi padre quiere matarte, te lo diré de inmediato.

10 David le preguntó:

—¿Cómo sabré entonces si tu padre quiere matarme?

11 Y Jonatán le dijo:

—Ven conmigo al campo.

Una vez allí, 12 Jonatán le dijo a David:

—Te juro por el Dios de Israel, que pasado mañana, a esta misma hora, aquí mismo le preguntaré a mi padre qué piensa hacer contigo. Si todo está bien, te lo mandaré a decir. 13 Pero si quiere matarte y no te lo digo, ¡que Dios me castigue duramente si no te ayudo a escapar!
»Que Dios te cuide como cuidó a mi padre. 14-15 Yo sé que Dios no dejará vivo a ninguno de tus enemigos. Pero tú, ¡júrame que serás bueno conmigo, así como Dios ha sido bueno con nosotros! ¡Júrame que no dejarás que me maten, ni que maten a toda mi familia! 16 ¡Que Dios castigue a todos tus enemigos!

De este modo Jonatán renovó su pacto con David y su familia. 17 Además, como amaba tanto a David, volvió a hacerle un juramento de amistad. 18 Le dijo:

—Mañana se celebra la fiesta de la luna nueva. Como no vas a estar presente, van a preguntar por ti. 19 Así que vete al lugar donde te escondiste cuando empezaron estos problemas, y espérame pasado mañana cerca de la piedra de Ézel.
20 »Yo voy a disparar algunas flechas hacia ese lugar, como si estuviera tirando al blanco, 21 y mandaré a un muchacho para que las levante. Si me oyes decirle: “¡Tráeme las flechas; están aquí cerca!”, te juro por Dios que puedes volver tranquilo, pues eso quiere decir que no corres ningún peligro.
22 »Pero si me oyes gritarle: “¡Más allá! ¡Las flechas están más allá!”, huye, porque eso es lo que Dios quiere.
23 »Dios es testigo de que hemos hecho estas promesas.

24 Entonces David fue a esconderse en el campo.
Cuando empezó la fiesta de la luna nueva, el rey se sentó a comer 25 junto a la pared, como siempre lo hacía. Jonatán se sentó enfrente del rey, y Abner se sentó a su lado. El lugar de David estaba vacío. 26 Saúl no dijo nada ese día porque pensó: «Tal vez David no vino por no haber cumplido con los ritos para purificarse».
27 Al día siguiente, que era el segundo día del mes, el lugar de David seguía vacío. Entonces Saúl le preguntó a su hijo Jonatán:

—¿Por qué David no vino a comer ni ayer ni hoy?

28 Y Jonatán le respondió:

—David me rogó que le diera permiso de ir a Belén, 29 porque su hermano lo mandó a llamar. David va a presentar la ofrenda anual en Belén, junto con su familia. Yo le di permiso. Por eso no vino a comer contigo.

30 Saúl se enfureció contra Jonatán y le gritó:

—¡Hijo de mala madre! Ya sabía que estabas del lado de David. ¡Qué vergüenza para ti y para tu madre! 31 Mientras David viva, no podrás llegar a ser rey. Así que manda que me lo traigan, porque está condenado a muerte.

32 Pero Jonatán le respondió:

—¿Y por qué ha de morir? ¿Qué mal ha hecho?

33-34 En vez de responderle, Saúl le arrojó su lanza, con la intención de matarlo. Jonatán, por su parte, se levantó de la mesa y ya no participó en la comida del segundo día de la fiesta. Estaba furioso y triste de que su padre hubiera ofendido a David. Fue así como Jonatán se dio cuenta de que su padre quería matar a David.
35 Al día siguiente, Jonatán salió al campo en compañía de un muchacho, y se dirigió al lugar que le había dicho a David. 36 Al llegar a ese lugar, le ordenó al muchacho: «Ve a recoger las flechas que voy a disparar».
Mientras el muchacho corría a buscar una de las flechas, Jonatán disparó otra, la cual cayó más allá de donde estaba el muchacho. 37-39 Jonatán le gritó: «¡Corre, no te detengas, que más allá hay otra flecha!»
Sin sospechar nada, el muchacho fue y recogió las flechas de Jonatán, pues solo David y él sabían lo que eso quería decir. 40 Luego Jonatán le dio sus armas al muchacho y le ordenó: «Llévatelas a la casa».
41 Cuando el muchacho se fue, David salió de su escondite y, de cara al suelo en señal de respeto, se inclinó tres veces delante de Jonatán. Luego se abrazaron y lloraron mucho, aunque David lloraba más. 42 Entonces Jonatán le dijo a David: «Vete en paz. Tú y yo hemos jurado por Dios que siempre seremos buenos amigos. Que Dios nos ayude, y que ayude a nuestras familias a cumplir este juramento».
1 (21.1) Dicho esto, Jonatán regresó a la ciudad.