Salomón aptomjayclho apvisqui
1 Incamquitvocmec nic nat acnim yoyam ingyitsapoc apvisqui David. Aptomjac nic nat apvisqui David apcanya apquitca Salomón: 2 —Lhip sictamongvoyam. Ongvitsapoc sat coo lha acno actemaclha enlhitaoc lhalhma anco. Ivascap sat mataa lhip; itne sat apyimnatem. 3 Ilyejiclhojo sat actemaclha apcanamaclha etnejic. Iyiplovcasojo amay actemaclha apcanama Dios. Noyitnocjasquic nasa singanamaclha najan singascamaclha Dios. Noyitnocjasquim nasa aclhamoclhojo actemaclha singanamaclha apnatalhescama Moisés. Etnejic sat mataa apquilinyejemo lhip naysicsa aptiyascam najan naysicsa aptamjaycam. 4 Commoc sat aplhanmaclha Dios actomja nasoc anco: —Apquilyiplovcasoc sat ancoc amay lhip apquitquic actemaclha siyanamaclha; inquilinlhanacmec sat ancoc apquilvalhoc apquilyiplovquiscama, comasquejec sat mataa apyamoncascaoc aptimem apvisqui nipyesicsa enlhitaoc Israel — alhta aptomjac seyanya Dios — nic nat aptomjac apvisqui David.
5 Tasi, apyasamcoc lhip setnesquiscama Joab, Sarvia apquitca. Aptemaclha apcajem apcanit apquilviscaa singilpilhtetemo israelitas: apvisqui Abner, Ner apquitca najan apvisqui Amasa, Jeter apquitca, ayinyema alhta apquilnapomacpilha. Epjescacmec coo Joab, apticyovam alhta apcanit apquilviscaa. 6 Coyit acyascamco apvalhoc lhip actemaclha yoyam ematong. , 7 Ingyasicjiclhojo sat Barzilai apquitquic co Galaad. Nomyov nasa aptoycaoc lhip tingma pac. Apquiltasic alhta semasma coo naysicsa siyinyem, seya'mascam lhip apyalhing Absalón. 8 Apnec mocjam poc apvisay Simei, Gera apquitca co Bahurim apquilmolhama tribu Benjamín. Nalhit amay alhta siclhingam Mahanaim aptomja seyamneycam coo, avanjec alhta sevennéycam coo. Apquilhyacmec alhta payjoc vatsam Jordán jemoc tacja coo. Apquilinlhanacmec alhta selmalhnaycam, yoyam mematnejec sat. , 9 Nongyasicjiclhojo nasa maa. Coyit acyascamco apvalhoc yavamlha etnejic. Nomyov nasa maa, incaymalhquic ematong Simei — nic nat aptomjac apvisqui David.
Apquitsepma apvisqui David
(1~Cr 29.26-30)
10 Apquitsepmec nic nat apvisqui David acno actemaclha apquilyeyjamcaa. Apcatoynacpec nic nat tingma pac (Jerusalén). 11 Cuarenta años aptimem nic nat David apvisqui nipyesicsa enlhitaoc Israel. Tingma Hebrón aptimem nic nat apvisqui siete años. Tingma Jerusalén nic nat aptimem apvisqui treinta y tres años. 12 Aptomjaclhec nic nat apvisqui Salomón, David apquitca. Apnaclhec nic nat apyap aptajanem Salomón. Apvisqui apyimtalhnamo ilhnic nat aptomjac.
Actomjaclha nelha Adonías
13 Apmiyaclhec nic nat acnaclha Betsabé, Adonías, Haguit ayitca. Intomjac nic nat Betsabé, Salomón inquin ayanya: —Lhip Adonías, ¿soc amyaa yi? — nic nat intomjac.
—Mepqui amyaa — ilhnic nat aptomjac. 14 Lhama asoc pac oltimnacsic — nic nat aptomjac.
—Jeltimnas siclho — nic nat intomjac ayatingmavo.
15 Aptomjac nic nat Adonías apcanya: —Inyasamcoc lhiya, apquilyasamcoc najan apyovoclhojo enlhitaoc Israel, otnejic sat coo visqui rey nipyesicsa enaymacoc. Ayinyema eyca apcanamaclha Dios Visqui ingac, yoyam etnejic eyalhing apvisqui co Israel. 16 Noncomyov nasa lhiya silmalhnaycam lhama soc — nic nat aptomjac.
—Tasi, jeltimnas — nic nat intomjac Betsabé.
17 Aptomjac nic nat Adonías apcanya: —Colmalhna sat lhiya apvisqui Salomón, aclhanma evalhoc otnejic etava quilvana Abisag sunamita. Memyovejec sat quilvana apvisqui — nic nat aptomjac.
18 Incatingmavoc nic nat Betsabé: —Tasi, opamejitsic sat apvisqui Salomón — nic nat intomjac.
19 Inmiyaclhec nic nat Betsabé copamejitsic apvisqui Salomón, aclhanma apvalhoc Adonías. Apquinmaclhec nic nat netin apvisqui emoc tacja inquin. Apjalhec nic nat acnaclha inquin. Apnaclhec nic nat mocjam apvisqui aptajanem. Apcanama ilhnic nat colhic acsantimquisa nintajanem yoyam colhic inquin. Innaclhec nic nat napocja apvisqui payjoc derecha.
20 Intomjac nic nat ayanya: —Altamjoc lhip memyovejec lhama asoc ayitcoc — nic nat intomjac.
—Meme coo, jelmalhna sat asoc altamjoclha colmalhna, momyovejec sat coo — nic nat aptomjac apvisqui Salomón.
21 Intomjac nic nat ayanya: — Nomyov nasa lhip quilvana Abisag sunamita, etnejic sat aptava lhip apipma Adonías — nic nat intomjac.
22 Apcatingmavoc nic nat: —¿Co laa ayinyema selmalhnaycam lhiya quilvana Abisag sunamita, etnejic aptava Adonías? Incaymalhquic coo momyovejec etnejic apvisqui eyipma, seya'monquiscama coo. ¡Aptiyam apmamyi eyipma, aplhalhma eyca sacerdote Abiatar, aplhalhma najan Joab Sarvia ayitca! — nic nat aptomjac.
23 Aptomjac nic nat apvisqui Salomón napato Dios: Nasoc siclhanma mepqui sicyeycajascaoc, ematong sat Adonías. 24 Dios Visqui ingac aptomja selhnescama netin apvisqui aptajanem sicya'monquiscama tata ninga David. Eltimjic sat etovana netamin coo, elhic netin apvisqui aptajanem apya'monquiscama poc. ¡Eyipma Adonías ematong sat as acnim nac jay! — nic nat aptomjac.
25 Apcanyacpec nic nat Benaía, Joiada apquitca, ingyajic Adonías. Apmiyaclhec nic nat eyiplhac maa, apmatnec nic nat Adonías.
26 Aptomjac nic nat apvisqui apcanya sacerdote Abiatar: Itajiclha sat lhip apcaoclha Anatot. Incaymalhqui inyicje ematong lhip, acmiyovqui eyca coo. Lhip alhta aptamjaycamó lhama tata ninga David, aplhinquiscama nat carpa apponquinomap. Aptomjac alhta lhip aplingaycamcó lhama tata ninga — nic nat aptomjac. , 27 Aptipsacpec nic nat Abiatar tingma apponquinomap aptimesaycam sacerdote napato Dios. Acno ilhnic nat aplhanma Visqui ingac tingma Silo apquillhenacpo apquilmolhama familia Elí.
28 Singilpilhtetemo apvisqui ilhnic nat Joab, am nic nat epasmac Absalón. Appasmec nic nat aptomjaclha Adonías. Pilapcasquic nic nat aplinga Joab amyaa. Apquinyem nic nat tingma apponquinomap eyilhanmoc acyitnamaclha altar. 29 Innec nic nat altimnasa apvisqui Salomón amyaa apquinyem Joab, apyilhanmam payjoc acyitnamaclha altar tingma apponquinomap. Apcapajasquic nic nat apvisqui Salomón, colhic altimnasa Benaía, Joiada apquitca, yoyam ingyajic Joab.
30 Apmiyaclhec nic nat Benaía tingma apponquinomap apnaclha Joab, aptomjac apcanya: —Ityip sat lhip, nic lhac visqui ingac — nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat Joab: —Paj. Omatong sat así — nic nat aptomjac.
Aptajavoc nic nat mocjam Benaía, eltimnacsic apvisqui Joab appayvam.
31 Aptomjac nic nat apvisqui apcanya: —Payjoc aplhanma. ¡Ingyaa sat maa! ¡Ingyatoyin sat maa! Mepqui ningilsilhnanomalhca coo najan tata ninga najan apquilmolhama, ayinyema alhta apsilhnanomap apanco Joab. 32 Cotnejic sat apyanmongsayclha Dios apsilhnanomap apanco Joab, apquilnapma alhta siclho singilpilhtetemo apvisqui, apcanit alhta mayayo najan apquilyimnatem, am alhta eyasamcoc David: lhama apmatnam apvisay Abner, Ner apquitca, singilpilhtetemo apvisqui nipyesicsa co Israel. Poc alhta Amasa, Jeter apquitca, singilpilhtetemo apvisqui nipyesicsa co Judá. 33 Apmatnam Joab ayinyema apsilhnanomap apanco najan apquilsilhnanomap aptovana niptamin cotmongvoycamlha nelha. Actamilaycam apvalhoc ayinyema Dios coytic sat mataa nipyesicsa David aptovana niptamin, najan apcanamaclha apna netin apvisqui aptajanem — nic nat aptomjac apvisqui Salomón.
34 Apmiyaclhec nic nat Benaía apnaclha Joab, apcajac nic nat maa. Apcatoynacpec nic nat Joab tingma pac, payjoc yoclhilhma actamopeycaoc. 35 Aptimesacpec nic nat singilpilhtetemo apvisqui Benaía, apya'monquiscama Abiatar. 36 Apcapajasquic nic nat apvisqui rey, colhic altimnasa Simei.
Aptomjac nic nat apcanya: —Illana sat tingma pac payjoc Jerusalén. Noyinyov nasa cotmongvoycamlha nelha. 37 Aptipquic sat ancoc lhip nalhit acnim, emilanic sat vatsam Cedrón, nasoc anco, ematong sat lhip, ayinyema apsilhnanomap apanco — nic nat aptomjac.
38 Apcatingmavoc nic nat Simei: —Tasi, olyejiclhojoc sat lhip appayvam — nic nat aptomjac.
Apnec nic nat acvoncaclhojo tingma Jerusalén Simei. 39 Invocmec nic nat tres años. Pilapcasquic nic nat apquilinyaja apcanit apquilmomap apquiltimesaycam Simei. Apquilnaclhec nic nat Aquis, Maaca apquitca tingma pac, aptomja ilhnic nat apvisqui payjoc Gat. Aplingac nic nat Simei amyaa apquilinyem apcanit apquiltimesaycam apquilnaclho tingma Gat. 40 Yejemoc nic nat apquinamta aptoscama yamelyeyjaycoc, apmiyaclho tingma Gat apnaclha Aquis, yoyam esovjam apcanit apquiltimesaycam. Apnalantac nic nat apcanit apquiltimesaycam. 41 Aplingac nic nat amyaa apvisqui Salomón, aptiyapma tingma Jerusalén Simei apyascama tingma Gat, quilhvo eyca aptajemo mocjam.
42 Apcapajasquic nic nat apvisqui, colhic altimnasa Simei apcanama apvisqui: —Aplingac alhta lhip sicpayvam siclhanma napato Dios, yoyam metyepejec sat mataa tingma. Ematong sat lhip aptepa inlhojo tingma Jerusalén.
Aptomjac alhta lhip appayvam: —Tasi, olyejiclhojoc sat lhip appayvam — alhta aptomjac lhip. 43 ¿So actomja yi melyajaclho nac lhip sicpayvam? 44 Apyasamcoc lhip aptemaclha apanco apquinmelhaycam lhip tata ninga David. Eycaso ayinyema Visqui ingac etnejic lhip apsilhnanomap apanco. 45 Jemyoc sat coo Dios najan comasquejec sat mataa apcanamaclha apvisqui David napato Dios — nic nat aptomjac.
46 Apcanyacpec nic nat Benaía, Joiada apquitca, ingyajic Simei. Apmatnec nic nat maa. Aptomjaclhec nic nat apvisqui apyimtalhnamo Salomón.
David ñe'ẽ paha Salomónpe
1 Hi'aguĩma ramo hi'ára paha, David oheko mbo'e ita'ýra Salomónpe kóicha: 2 “Che aháma upe tape ohoha rupi opavave. Ta nde py'a guasu ha eikóke kuimba'éicha. 3 Ejapóke opaichagua Ñandejára nde Jára rembiapoukapy oĩháicha Moisés kuatia ñe'ẽme, oho porã haguã ndéve opa mba'e rejapóvape ha mamo rehohápe. 4 Avei Ñandejára omoporã jey haguã upe iñe'ẽ ome'ẽ vaekue chéve he'ívo: ‘Nde ra'y kuéra oikórõ hekópe ha oguata ramo che rapére añetehápe ha ipy'aite guive, katuete oĩ vaerã peteĩ ne ñemoñaréva oisãmbyhýtava Israel guápe.’
5 Ha nde reikuaáma avei hína pe ojapo vaekue che rehe Joab, Seruiá memby. Pe ojapo vaekue mokõi Israelgua mburuvicháre: Abner, Ner ra'y, ha Amasá, Jéter ra'ýre; ojuka rei ete chupe kuéra ñorãirõ'ỹ jave oñemyengoviaségui umi mba'ére ojehu vaekue ñorãirõháme. Péicha che mongy'a oitývo che ári umi jejukakue. 6 Upévare eiporu nde katupyry ha ani reheja chupe omano py'a guapýpe. 7 Umi Barzilai Galaad pegua ra'ýre katu eñangareko porã ha tokaru ne ndive ne mesápe; ha'e kuéra niko che mo'ã vaekue akañy ramo guare nde ryke'y Absalóngui. 8 Oĩ avei hína ne ndive Simí, Guerá ra'y, Benjamín guáva, táva Bahurim pegua. Ha'e pe ojahéi vai ete vaekue che rehe aha ramo guare Mahanaim gotyo. Opáichavo, upe rire oho vaekue che ruguãitĩvo ysyry Jordánpe ha ame'ẽ mante vaerã kuri chupe che ñe'ẽ ndajuka mo'ãiha. 9 Aníke reheja rei chupe. Nde ne akã porã hína ha reikuaáta mba'épa rejapo hese. Eha'ãke toñemboguejy yvy kuápe iñakã rague morotĩ oñemopytã pyre huguýpe.”
David omano
(1 Cr 29.26-30)
10 David omano ha oñeñotỹ itúva kuéra ypykue ndive David távape. 11 Oiko Israel ruvicha guasúrõ 40 áño pukukue, umívagui 7 Hebrónpe ha 33 Jerusalénpe. 12 Upéi oisãmbyhy Salomón itúva David rendaguépe, ha ndaipóri omongúiva chupe iguapyhágui.
Adonías ha iñirũ nguérape oguahẽ hi'ára paha
13 Adonías, Haguit memby, oho Betsabé, Salomón sy, rendápe. Ha'e oporandu chupe:
—Iporãva piko hína upe nde rerúva che rendápe?
—Hẽe, —he'i ha'e. 14 Ha he'ive:
—Areko ha'e vaerã ndéve.
—Ere katu, —he'i ha'e.
15 Nde reikuaa, —he'i Adonías—, ko tetã che mba'e rangueha, ha opa Israelgua oha'arõ hague chetaha mburuvicha guasu. Pe mburuvicha guasu reko katu ojei che pógui ha oñeme'ẽ che ryvýpe, Ñandejára ome'ẽ haguére chupe. 16 Ko'ágã aju ajerure ndéve peteĩ mba'énte, ha aipota reme'ẽ chéve.
—Eñe'ẽ, —he'i ha'e.
17 Adonías he'i:
—Aipota rejerure mburuvicha guasu Salomónpe tome'ẽ chéve Abisag sunamíta che rembirekorã. Nde rejerure ramo, ha'e ome'ẽta katuete.
18 —Iporã. Añe'ẽta Salomónpe nde rehe, —he'i Betsabé.
19 Upérõ Betsabé oho oñe'ẽ mburuvicha guasu Salomón ndive, Adonías rehe. Mburuvicha guasu opu'ã ohuguãitĩvo isýpe ha ojayvy henondépe. Upéi oguapy jey iguapyhápe ha ogueruka peteĩ guapyha isýpe guarã. Ha oguapy Betsabé imemby akatúa gotyo, 20 ha he'i chupe:
—Ajerurese ndéve peteĩ mba'e, ha aipota reme'ẽ chéve.
He'i chupe Salomón:
—Ejerure reipotáva, che sy, ha ame'ẽta ndéve katuete.
21 He'i chupe isy:
—Eme'ẽna Abisag, ku sunamíta, nde ryke'y Adoníaspe hembirekorã.
22 He'i Salomón isýpe:
—Mba'ére piko rejerure sunamíta Abisag Adoníaspe guarã? —Mba'ére piko nderejeruréi mandi voi ame'ẽ haguã chupe che retã, ha'égui che ryke'y ha oĩgui hendive pa'i Abiatar ha Joab, Seruiá memby?
23 Upe rire mburuvicha guasu Salomón ome'ẽ iñe'ẽ Ñandejára rérape he'ívo: “Tupã ta che nupã nomanói ramo Adonías ko he'i vaekuére! 24 Ñandejára che moĩ vaekue che ru David guapyhápe, ha omohendáta avei upépe che ñemoñarépe ome'ẽ haguéicha iñe'ẽ. Hérape ame'ẽ che ñe'ẽ, Adonías omanotaha ko árape voi!”
25 Upepete voi he'i Benaías, Joiadá ra'ýpe, ojuka haguã Adoníaspe, ha ha'e oho ha ojuka chupe. 26 Pa'i Abiatárpe katu Salomón he'i: “Tereho ko'águi ne retã Anatótpe! Iporã vaerã mo'ã rejejuka. Che katu ndorojuka mo'ãi, reroja haguére Tupã che Jára karameguã che ru David renondépe ha rehasa asy haguére ijykére”. 27 Upéicha Salomón omosẽ Abiatárpe ipa'i rekógui ha oiko pe Ñandejára he'i vaekue Sílope Elí róga guáre.
28 Joab oñemoĩ ra'e Adonías ndive, Absalón ndive katu nahániri. Upévare Joab oikuaa vove ko'ã mba'e, okañy tupaópe ha oñemo'ã altar ykére. 29 Oñemombe'u mburuvicha guasu Salomónpe Joab okañy hague tupaópe ha oñemo'ã altar ykére. Upérõ Salomón omondo Benaías, Joiadá ra'ýpe, ojuka haguã chupe, 30 ha Benaías oho tupaópe ha he'i Joábpe:
—Mburuvicha guasu oipota resẽ upégui.
Joab katu he'i:
—Nahániri! Ko'ápe amanóta!
Benaías oho mburuvicha guasu rendápe ha omombe'u pe Joab he'ikáva. 31 Mburuvicha guasu he'i:
—Jajapo oipotaháicha. Ejuka ha eñotỹ chupe. Upéicharõ ojejohéita che ru rógagui ha che avei che potĩta pe ky'águi Joab omona vaekue ore rehe oporojuka reiete ramo guare. 32 Ñandejára oitýta hi'ári iñemano, ojuka haguére, oikuaa'ỹre che ru, mokõi kuimba'épe ijohéi pyréva ha heko porãvéva chugui: Abner, Ner ra'y, Israel ñorãirõhára ruvicha, ha Amasá, Jéter ra'ýpe, Judá ñorãirõhára ruvicha. 33 Joab ha iñemoñare ári ho'áta ijejukakue opa árape guarã. Ñandejára py'a guapy katu oĩta David ha iñemoñare ndive opa árape guarã.
34 Upérõ Benaías oho ha ojuka Joábpe. Ha Joab oñeñotỹ hógape, yvy ojeiko'ỹháme. 35 Upéi Salomón omoĩ Benaíape ñorãirõhára ruvichárõ Joab rendaguépe, ha pa'i Sadócpe Abiatar rendaguépe. 36 Upe rire ohenoika Siméipe ha he'i chupe:
—Emopu'ã nde rogarã Jerusalénpe reiko haguã upépe, ha aníke resẽ mamove gotyo, 37 cháke resẽha ára ha rehasa ysyry Cedrón mboypýri, tereikuaa porãke remanotaha katuete, ha nde ári ho'áta ne mano.
38 Simí he'i mburuvicha guasúpe:
—Iporã. Ajapóta ere haguéicha che ruvicha guasu.
Simí oiko are Jerusalénpe. 39 Mbohapy áño rire katu, mokõi hembiguái okañy ha oho oiko Gat pegua mburuvicha guasu Aquís, Maacá ra'y ndive. Oñemombe'u Siméipe mokõi hembiguái oĩha Gátpe, 40 upérõ opu'ã, ombyape hymba vúrro ha oho Gátpe, oĩháme Aquís, hembiguái kuéra rekávo. 41 Salomón oikuaa Simí osẽ hague Jerusaléngui Gátpe ha ou jeymaha. 42 Upérõ Salomón ohenoika Siméipe ha he'i chupe:
—Ame'ẽka vaekue ndéve ne ñe'ẽ Ñandejára rérape, ha romomarandu vaekue resẽha ára Jerusaléngui remanotaha katuete. Ha ere vaekue chéve iporãha ha rejapotaha che ha'éva, ajépa? 43 Mba'érepa nderejapói ne ñe'ẽ reme'ẽ vaekue Ñandejárape ha nderejapói ha'e vaekue ndéve? 44 Reikuaa porã iterei mba'eichaite pevépa ne aña ra'e che ru David ndive. Upévare ivaíva rejapo vaekue, Ñandejára ombou ne akã ári. 45 Mburuvicha guasu Salomón katu ojehovasáta ha David guapyha opyta hatãta opa árape guarã Ñandejára renondépe.
46 Upéi Salomón oñe'ẽ Benaías, Joiadá ra'ýpe, ha ha'e osẽ ha ojuka Siméipe. Upéicha opyta hatã upe tetã Salomón poguýpe.