Apmatnam apvisqui Acab
(2~Cr 18.1-34)1 Invocmec nic nat tres años mepqui apquilnapomap co Siria najan co Israel. 2 Invocmec nic nat tres años aptimem maycaa Josafat, apvisqui co Judá apnaclha apvisqui co Israel.
3 Aptomjac nic nat apvisqui co Israel apquilanya apnaymacoc apquilyimtalhnamo: —Tingma Ramot de Galaad apquilmam alhta singilpilhtetemo co Siria. ¿Tasi ya ongilmoc mocjam, ontimjic inganco as tingma? — nic nat aptomjac apvisqui Acab.
4 Aptomjac nic nat Acab apcanya Josafat: —¿Lhip ya najan jingilpasmoc ningimpocjay, ongilmoc sat tingma Ramot de Galaad? — nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat Josafat: —Opasmoc sat coo, najan siclhalhmaa najan nolhing apcapaoc. 5 Ilmalhna sat siclho Dios yavamlha etnejic — nic nat aptomjac Josafat.
6 Apcansaclhec nic nat apvisqui Israel malha cuatrocientos profetas. Aptomjac nic nat apquilanya: —¿Evanqui ya onaliclha siclhalhmaa ongilmoc Ramot de Galaad? — nic nat aptomjac.
Apquilatingmavoc nic nat: —Ilana sat apquimpocjay. Epasmoc sat Dios emoc as tingma — nic nat apquiltomjac.
7 Aptomjac nic nat Josafat apquilanya: —¿Apne ya mocjam poc profeta jingiltimnacsic apmayjayoclha Dios? — nic nat aptomjac.
8 Aptomjac nic nat Acab apcanya Josafat: —Apnec mocjam lhama profeta. Elmalhnac sat Dios jingilanic sat yavamlha ontimjic. Apvisay Micaías, Imla apquitca. Actanovquic coo aptemaclha profeta. Paj jeltimnasac mataa asoc altamila, eltimnasquic mataa asoc acmasom — nic nat aptomjac.
Aptomjac nic nat Josafat apcanya: —Vamlha itne — nic nat aptomjac.
9 Apcapajasquic nic nat apvisqui Acab lhama apquilancam, aptomja apcanya: —Ingyimpojo, iyantementa sat profeta Micaías, Imla apquitca — ilhnic nat aptomjac.
10 Apnec nic nat netin apvisqui aptajanem Acab, apvisqui co Israel najan poc Josafat, apvisqui co Judá. Acyiplomo ilhnic nat apquilmaycam, apnam payjoc apatong tingma Samaria. Apnam nic nat maa apyovoclhojo profetas. Yitnec nic nat maa apquiltemaclha apancaoc profetas. 11 Apnec nic nat Sedequías, Quenana apquitca. Apyipitcasquic nic nat apcatic apquipitaoc tava ápac. Apyimnatesquic nic nat apayvam: Eycaso Dios appayvam: Colhojoc apquipitaoc apquilmaycam lhip elnapacpoc co Siria. Elsovjacpoc sat apticyovam — alhta aptomjac Dios — nic nat aptomjac profeta Sedequías.
12 Apno poc apquillhanma nic nat apquilpayvam, apquiltomjac apquilanya: Ilana quimpocjacme tingma Ramot de Galaad. Elmoc sat apyovoclhojo tingma, ayinyema appasmom Dios — nic nat apquiltomjac.
13 Aptomjac nic nat soycam amyaa apnaclha Micaías apcanya: —Apquillhenquic lhac actamila appayvam napato apvisqui co Israel, yoyam epasmoc Dios. Ilhnasojo sat lhip lha eltimnacsic altamila appayvam — nic nat aptomjac.
14 Apcatingmavoc nic nat profeta Micaías: —Oltimnacsic sat coo seyanya alhta Dios, yavamlha oltimnacsic. Nasoc sicpayvam mepqui sicyeycajascaoc — nic nat aptomjac.
15 Apvoctac nic nat apnaclha apvisqui. Aptomjac nic nat apcanyacpo Micaías: —Lhip Micaías. ¿Ingvanqui ya ongilmoc Ramot de Galaad? — nic nat aptomjac.
Aptomjac nic nat Micaías apcanya: —Elimpocja sat maa. Epasmoc sat Dios elmoc as tingma — nic nat aptomjac.
16 Apcatingmavoc nic nat apvisqui Acab: —Eyastinquic coo lhip aptemaclha apanco. Jeltimnas sat amyaa actomja nasoc anco. ¿Yitne ya lhquip acvitay apvanmoncama? — nic nat aptomjac.
17 Aptomjac nic nat Micaías apcanya Acab:
Invitac alhta sicvanmoncama apyovoclhojo
enlhitaoc Israel apquilhpaneycam alhta inquilhe.
Malha ninatoscama nipquesic apquilhpanyam mepqui apquilancam.
Aptomjac alhta Dios mocjam:
Mepqui mocjam apvisqui apancaoc.
Incaymalhquic eltajiclha tingma apancaoc
—alhta aptomjac Dios — intomjac acvitay sicvanmoncama — nic nat aptomjac Micaías.
18 Aptomjac nic nat apvisqui Acab apcanya apvisqui Josafat: —Altimnasquic lhac inyicje. Aptemaclha as profeta seltimnascama amyaa acmasom. Am jeltimnasac mataa amyaa actamila — ilhnic nat aptomjac Acab.
19 Aptomjac nic nat mocjam profeta Micaías: —Invitac alhta sicvanmoncama, ingyeylhojo sat lhip amyaa ayinyema Dios. Apnec alhta Dios netin apvisqui aptajanem. Apcanam alhta apnaclha apyovoclhojo apquilasinancama, lhama nicja najan moc nicja. 20 Aptomjac alhta apcanya Dios: ¿Soc sat ingyanic Acab ellanac quimpocjacme tingma Ramot de Galaad, yoyam ematong? — alhta aptomjac. Lhama aplhanma yavamlha etnejic, poc aplhanma moc actemaclha yavamlha etnejic. 21 Apyocmec alhta lhama enlhit apnaclha Dios, aplhanma eltimnacsic apvisqui Acab. Jalhco sat etnejic lhip — alhta aptomjac Dios. 22 Apcatingmavoc alhta enlhit netin: Opayecsic sat movan amyaa, colmoc sat apquilvalhoc profetas apcanaycam apnaclha apvisqui — alhta aptomjac. Apcapajasquic alhta Dios epayecsic movan amyaa, colmoc apquilvalhoc profetas — alhta intomjac acvitay sicvanmoncama. 23 Quip ilanojo Dios ayinyema aplhinganimquiscama apquilvalhoc profetas, ellhenic movan amyaa. Inlhenquic apvalhoc Dios comascoc sat aptiyascam lhip — nic nat aptomjac profeta.
24 Apmiyacmec nic nat Sedequías, Quenana apquitca, apnaclha Micaías, apticponga apmic napaat, aptomja apcanya: —¿Apcanayqui ya lhquip mepqui sepasmom Dios? ¿Apvamlha ya lhquip, yoyam elngacsic amyaa? — nic nat aptomjac.
25 Apcatingmavoc nic nat profeta Micaías: —Eyasingvomoc sat lhip acvocmo sat acnim, yoyam eyilhacpojoc apanco lhip lhama tingma najan poc tingma — nic nat aptomjac.
26 Aptomjac nic nat apvisqui Acab apquilanya: —Elpatjit sat Micaías. Elyantemiclha apnaclha apvisqui tingma Amón. Najan apnaclha sictamongvoyam Joas. 27 Eliltimnas sat maa sicpayvam: Elalhimquis singilpilhtetomaclha as enlhit. Mayic sat cajic maa. Elantipquis sat mocjam, sicvactama sat mepqui sicmatnam — nic nat aptomjac apvisqui Acab.
28 Aptomjac nic nat mocjam Micaías:
Nasoc sat ancoc ongvitac lhip mepqui apmatnam,
am conyemac lhac Dios siclingascama coo — nic nat aptomjac profeta.
29 Apquilquimpaclhec nic nat co Israel najan co Judá, elanac quimpocjacme tingma Ramot de Galaad.
30 Aptomjac nic nat apvisqui co Israel apcanya Josafat: —Otingyac sat poc apava sictalhnama naysicsa ningimpocjay, notingya nasa lhip poc apava — nic nat aptomjac.
Aptalhneclhec nic nat poc apava aptalhnama Acab naysicsa apquilimpocjay. 31 Yitnec nic nat apcanama apvisqui co Siria. Apquilanyacpec nic nat treinta y dos capitanes apquilviscaa apquillhinquiscama carros, elmoc sat apvamlha apvisqui co Israel. 32 Pilapcasquic nic nat capitanes apquilviscaa apquilvita Josafat. Apquilvocjac nic nat yoyam elmoc. Apyimnatasquic nic nat appayvam Josafat, apcanama elpasingvota apnaymacoc. 33 Pilapcasquic nic nat melvita apvisqui co Israel. Apquilvatsamquic nic nat elya'macsic Josafat. 34 Apyinjac nic nat yanca pac lhama co Siria. Apyimsasquic nic nat yanca actalhna apvalhoc Acab, payjoc coning apcajapsomap.
Aptomjac nic nat Acab apcanya aplhinquiscama carro: —Ipayquim siclho. Ongyinyoc siclho ningilnapomalhca, ayinyema acyivey sicyimsem — nic nat aptomjac.
35 Yimtilhec nic nat apquilnapomap as acnim. Am nic nat etepac carro pac apvisqui Acab napatavo co Siria. Apquitsepquic nic nat Acab actalhnacmo. Yitnec nic nat acyivey em'pac avalhoc carro. 36 Intalhnec nic nat acnim, aclingalhco amyaa nipyesicsa apnaymacoc apquilnapomap: ¡Vamlha! ¡Eltajiclha tingma apancaoc! 37 ¡Apquitsepquic visqui ingac! — nic nat intomjac amyaa.
Apquilpatmaoclhec nic nat apquitsepma tingma Samaria, yoyam elatoynic maa. 38 Apquilmiyaclhec nic nat carro pac acyitnamaclha yingmin tingma Samaria. Inquilyapasquic nic nat yingmin quilvanaa alanatama. Inquilyamilam nic nat simjing em'pac apvisqui Acab, acyipitcay avalhoc carro. Acno ilhnic nat aplhanma siclho Dios appayvam aplingascama profeta.
39 Yitnec mocjam amyaa aplhenamap apvisqui Acab, aptemaclha aptamjaycam, najan apquilanomap tingma acyiplomo apquilnatanma marfil, najan aplhamoclhojo apquilanomap tingma apquilvanyam. Actalhesamalhca as amyaa vaycajac crónicas apquilviscaa co Israel. 40 Apquitsepmec nic nat apvisqui Acab. Apquitca niptamin apvisay nic nat Ocozías, aptimec nic nat apvisqui apya'monquiscama apyap.
Apvisqui Josafat nipyesicsa co Judá
(2~Cr 20.31-37)41 Aptimec nic nat cuatro años Acab apvisqui co Israel. Nipyesicsa co Judá aptimesacpo apvisqui Josafat, Asa apquitca. 42 Treinta y cinco años aptiyascam nic nat Josafat aptimesacpo apvisqui. Aptimec nic nat apvisqui tingma Jerusalén acvaycmo veinticinco años. Acvisay nic nat inquin Azuba, Silhi apquitca.
43 Impeyvoc nic nat aptemaclha Josafat, apno ilhnic nat apyap ninga Asa. Impeyvoc nic nat apquiltomjaclha napato Dios Visqui ingac. Am nic nat conatovasalhcac quilaycmasquiscama najan alvatnamaclha macmescama quilaycmasquiscama. Am nic nat enatovasacpoc tingma acyitnamaclha quilaycmasquiscama.
44 Am nic nat elnapacpoc mataa nipyesicsa co Israel, am nic nat ingyinmelham apvisqui co Israel. 45 Yitnec nic nat mocjam acnatalhesomalhca amyaa Josafat apquiltemaclha apquilimpocjay cotnaja ingmoc. Acvisay vaycajac crónicas apquilviscaa co Judá. 46 Apquilvatescasquic nic nat Josafat apquiltemaclha apquilanatama, acyitsomalhca apquilayoclha quilaycmasquiscama. Ayenmo siclhoc nic nat aptimem apvisqui apyap ninga Asa. 47 (Mepqui ilhnic nat apvisqui co Edom, apnec nic nat apquimja apmamyi mayayo.)
48 Apquillanac nic nat Josafat barcos tiyascam nayingmin co Tarsis, alpatmeyquinta oro alyinmom ayinyema yoclhilhma Ofir. Inquilintec nic nat barcos naysicsa allhingam, alvayvamco payjoc Ezión-Geber. 49 Apquiltamjoc nic nat apvisqui Ocozías, Acab apquitca, eltimjic apquillhalhmaa barcos apancaoc Josafat. Apmiyovquic nic nat Josafat.
50 Apquitsepquic nic nat Josafat, apcatoynacpo payjoc Tingma David apquilatoynamacpilha apquilyeyjamcaa. Aptimesacpec nic nat apvisqui co Judá apquitca Joram, apya'monquiscama apyap ninga.
Apvisqui Ocozías nipyesicsa co Israel
51 Diecisiete años nic nat aptimem apvisqui co Judá Josafat. Aptimesacpec nic nat apvisqui co Israel Ocozías, Acab apquitca, payjoc tingma Samaria, acvaycmo dos años aptimem apvisqui. 52 Somcoc nic nat aptemaclha apanco napato Dios Visqui ingac. Apvajanamquic nic nat aptemaclha apanco apyap ninga, najan actemaclha anco inquin ninga, najan aptemaclha apanco ilhnic nat apvisqui Jeroboam, Nabat apquitca. Aptomja ilhnic nat apsilhnanoncama enlhitaoc Israel. 53 Aptomjac nic nat apcayo quilaycmasquiscama Baal, apno ilhnic nat siclho apyap ninga. Yiplovcoc nic nat aplom pac Dios Visqui ingac, eyanmongsiclha apquiltemaclha enlhitaoc Israel.
Micaías omomarandu, Acábpe osẽ vaitaha ñorãirõme
(2 Cr 18.1-34)1 Mbohapy áño ohasa oñorãirõ'ỹ rehe oñondive sírio ha Israelgua. 2 Mbohapy áño haguépe katu Judá ruvicha guasu Josafat oho Israel ruvicha guasu rendápe. 3 Ha Israel ruvicha guasu he'i mburuvicha kuérape:
—Peikuaáma Ramot Galaadgua ñane mba'eha. Ñaha'ãna upéicha ramo jaipe'a mburuvicha guasu sírio poguýgui.
4 Ha Josafátpe oporandu:
—Che moirũtapa ñandyry haguã Ramot Galaadgua rehe?
Josafat he'i chupe:
—Che ha che ñorãirõhára roime ne ndive ha ne ñorãirõhára ndive. 5 Opáichavo eporandu*f** raẽ Ñandejárape.
6 Israel ruvicha guasu ombyaty maranduhára*f** Israel guápe, umíva 400 rupi, ha oporandu chupe kuéra:
—Andyrýtapa Ramot Galaad guáre, térãpa nahániri?
Ha'e kuéra he'i chupe:
—Endyry katu! Ñandejára omoĩta chupe kuéra nde pópe.
7 Josafat katu oporandu:
—Ndaipóripa ápe ambue Ñandejára maranduhára ñaporandu haguã chupe?
8 Israel ruvicha guasu he'i Josafátpe:
—Oĩve hína peteĩ ha ha'e rupi ikatu ñaporandu Ñandejárape: upéva hína Micaías, Imla ra'y. Che katu ndacha'éi hese; araka'eve nde'íri chéve mba'eve iporãva, ivaíva meménte osẽ ijurúgui.
Josafat katu he'i chupe:
—Ani ere upéicha.
9 Upérõ mburuvicha guasu Israelgua ohenói hembiguáipe ha he'i chupe:
—Pya'éke tou Micaías, Imla ra'y.
10 Mokõive mburuvicha guasu, pe Israelgua ha Josafat Judagua, oñemonde ijao jeguápe ha oguapy iguapyhápe pe ijyvatevehápe Samaría reiképe, ha umi maranduhára ome'ẽ imomarandu henondépe kuéra. 11 Sedequías, Quenaaná ra'y, ojapo ra'e ijupe vaka ratĩ fiérro guigua ha osapukái: “Péicha he'i Ñandejára: ‘Ko'ã vaka ratĩme rendyrýta sírio kuérare ha rehundipáta.’” 12 Ha opa maranduhára péichante avei oñe'ẽ. He'i hikuái mburuvicha guasúpe: “Endyry Ramot Galaadgua rehe ha nde pu'akáta hese, Ñandejára ome'ẽtagui ndéve pe táva.”
13 Pe oho vaekue Micaías piári he'i chupe:
—Opa maranduhára, oĩ haguéicha, he'i mburuvicha guasúpe iporãva. Eñe'ẽke avei ha'e kuéraicha ha ere iporãva.
14 Micaías he'i chupe:
—Ñandejára rérape ha'e ndéve pe Ñandejára he'ikávante ha'étaha!
15 Upéi oho mburuvicha guasu rendápe ha ha'e oporandu chupe:
—Micaías, rondyry vaerãpa Ramot Galaad guáre, térãpa nahániri?
Ha Micaías he'i:
—Endyry katu ha nde pu'akáta hese, Ñandejára ome'ẽtagui ndéve.
16 Mburuvicha guasu katu he'i chupe:
—Mboy jey piko ha'e vaerã ndéve remombe'u haguã chéve upe añeteguánte Ñandejára rérape?
17 Upérõ Micaías he'i:
“Ahecha opa Israelgua,
isarambi umi ka'aguýre,
ovecha herekua'ỹ vaicha.
Ha Ñandejára he'i kuri:
‘Ko'ãva ndaijárai;
toho jey katu hikuái,
py'a guapýpe hóga kuérape.’”
18 Israel ruvicha guasu he'i Josafátpe:
—Ha'éma ndéve kuri ko kuimba'e araka'eve nde'íriha iporãva; ivaívante voi!
19 Micaías he'ive:
—Pe ere vaekuére, ehendu Ñandejára ñe'ẽ: Ahecha Ñandejára oguapy ramo iguapyhápe ha opa umi yvága pegua oñembo'y ijyke rehe ijakatu ha ijasu gotyo. 20 Upérõ Ñandejára oporandu mávapa ohóta omokyre'ỹ Israel ruvicha guasu Acábpe ondyry haguã Ramot Galaadgua rehe ha ho'a upépe. Oĩ he'íva peteĩ mba'e ha oĩ he'íva ambue. 21 Peteĩ espíritu katu oho oñembo'y Ñandejára renondépe ha he'i ojapotaha upéva. Ñandejára oporandu chupe mba'éichapa ojapóta, 22 ha pe espíritu he'i omoingetaha japu opa mburuvicha guasu maranduhára akãme. Ha Ñandejára he'i chupe: ‘Upéicha ko añete rembotavýta chupe. Tereho katu ejapo’. 23 Ha ko'ágã reikuaáma Ñandejára omoĩ hague espíritu japu ko'ã ne maranduhára jurúpe ha péicha ne runditaha.
24 Upérõ Sedequías, Quenaaná ra'y, ohovapete Micaíaspe ha he'i chupe:
—Mamo rupi piko oho che hegui Ñandejára espíritu oñe'ẽ haguã ndéve? 25 Micaías he'i chupe:
—Reikuaáta hína reiko ramo rekañy peteĩ kotýgui ambuépe.
26 Upérõ Israel ruvicha guasu he'i:
—Peraha Micaías táva sãmbyhyhára Amón ha che ra'y Joás rendápe, 27 ha peje chupe kuéra ko ha'ekáva: tomoinge ko kuimba'e koty ypytũme ha mbujape ha ýnte to'u, che aju jey peve ñorãirõhágui che pu'aka rire che mbohováivare.
28 Micaías katu he'i jey:
“Reju ramo ñorãirõhágui ere haguéicha,
Ñandejára noñe'ẽi ra'e che juru rupi.”
29 Ha péicha Israel ruvicha guasu ha Josafat Judá ruvicha guasu oho Ramot Galaadgua gotyo. 30 Ha Israel ruvicha guasu he'i Josafátpe:
—Aipe'áta che ao aike haguã ñorãirõme ajekuaa'ỹre, nde katu emonde che ao.
Upéicha Israel ruvicha guasu oike ñorãirõme ojekuaauka'ỹre. 31 Siria ruvicha guasu katu he'i ra'e umi 32 kárro arigua ruvicha kuérape: “Ani pendyry avavére, Israel ruvicha guasu rehénte pendyry.” 32 Umi kárro arigua ruvicha kuéra ohechávo Josafátpe oimo'ã Israel ruvicha guasuha ha omongora chupe ondyry haguã hese. Upérõ Josafat osapukái ojerurévo pytyvõ, 33 ha ha'e kuéra ohechávo ndaha'eiha Israel ruvicha guasu, nomuñavéi chupe. 34 Peteĩ ñorãirõhára katu opoi reínte peteĩ hu'y. Pe hu'y oike Israel ruvicha guasu pyti'a mo'ãha pa'ũ rupi ha oikutu vai chupe. Upérõ Acab he'i ikárro rerekuápe:
—Embojere nde kárro ha che renohẽ ñorãirõhágui, cháke ajekutu vai.
35 Oñeñorãirõ mbarete pe ára pukukue, ha Israel ruvicha guasu ojeguereko ñembo'yhápe ikárrope ombohovái haguã sírio kuérape. Ka'aru katu omano, pe huguy niko osyry ikárrogui. 36 Kuarahy oikévo, ñorãirõhára kuéra he'i joa ojupe; “Jahapa katu, peteĩ-teĩ ñande rógape, 37 omanóma mburuvicha guasu!”
Upérõ mburuvicha guasu ojereraha Samáriape ha upépe oñeñotỹ. 38 Upéi ikárro ojejohéi Samaría y no'õme, ojahuhápe kuña reko vai, ha jagua kuéra oheréi Acab ruguykue, Ñandejára he'i haguéicha.
39 Acab rekovekue, opa mba'e ojapo vaekue, hóga guasu jegua rehegua, táva kuéra omopu'ã vaekue, ojehai Israel ruvicha guasu kuéra kuatiápe. 40 Acab omano ha hendaguépe oisãmbyhy ita'ýra Ocozías.
Josafat oisãmbyhy Judápe
41 Áño 4 oisãmbyhy haguépe Acab Israélpe, Josafat Asá ra'y oñepyrũ oisãmbyhy Judápe. 42 Oguereko upérõ 35 áño ha oisãmbyhy 25 áño Jerusalénpe. Isy héra Azubá, Silhí rajy.
43 Josafat oiko hekópe itúva Asá oiko haguéicha. Hembiapo porã Ñandejára renondépe. 44 Opáichavo umi tekoha tetãgua omymbajuka*f** ha ohapyhápe insiénso tupã gua'u kuérape ndojepe'ái.
45 Josafat oñoñe'ẽ me'ẽ Israel ruvicha guasu ndive. 46 Hekovekue, imba'e mombe'upyrã, umi ñorãirõ ha'e oike haguépe, ojehai Judá ruvicha guasu kuéra kuatiápe.
47 Josafat upe omosẽ vaekue tetãgui omoĩvape kilómbo tupaópe oñemomba'e guasu haguã tupã gua'u kuéra. Itúva Asá ndoipe'apái vaekue umíva. 48 (Edómpe ndaipóri vaekue upérõ mburuvicha guasu, táva ñangarekohánte oĩ). 49 Josafat ojapouka avei várko umi Tarsis peguáicha ogueruka haguã óro Ofírgui, ha ndaikatúi ojegueru opẽmba haguére Esión-Guéberpe. 50 Upérõ Ocozías, Acab ra'y, ojerure vaekue Josafátpe oheja haguã igénte kuéra omoirũ imba'évape umi ivárkope, Josafat katu ndohejái.
51 Josafat omano ha oñeñotỹ itúva ypykue David távape. Upéi oisãmbyhy hendaguépe ita'ýra Joram.
Ocozías oisãmbyhy Israélpe
52 Áño 17 oisãmbyhy hague Josafat Judápe, Ocozías Acab ra'y oñepyrũ oisãmbyhy Israel retã Samáriape, ha oisãmbyhy mokõi áño aja. 53 Hembiapo vai Ñandejára renondépe oguata haguére itúva, isy ha Jeroboam Nabat ra'y rape rupi, ojapouka vaekue ivaíva Israel guápe. 54 Avei omomba'e guasu Baálpe ojapo haguéicha itúva, ombopochývo péicha Tupã Israel Járape.