Apmiyaclha Pablo tingma Jerusalén
1 Lhama alhta ninquilhaclho ingilyalhinga. Ningilquinatvoclhec alhta barco. Ningilmiyaclhec alhta, ningilpeyvoc alhta acyayem inquilhe acvisay Cos. Moc acnim alhta intomjac ningilvoclho acyayem inquilhe acvisay Rodas. Ningilpeyvoc alhta najan tingma Pátara. 2 Ningvitac alhta barco maa acyascama yoclhilhma Fenicia. Ningilquinamtec alhta, ningillhinquic alhta. 3 Ningyeycajangvocmec alhta acyayem inquilhe acvisay Chipre. Ninsancalvelha alhta inpejeveclha acyayem inquilhe. Ningilpeyvoc alhta yoclhilhma Siria. Ningilvoclhec alhta tingma Tiro (niyava yingmin). Apquiltamjoc alhta etipquiscaclha asoc acpatmeycam barco. 4 Ningilvitangvoclhec alhta enlhit melyasquiyam tasic amyaa. Ninnec alhta maa siete acnim. Apquilasquic alhta, yoyam eyacsic Pablo tingma Jerusalén, ayinyema Espíritu Santo. 5 Lhama alhta acsovjalhco siete acnim ningilquimpaclhec mocjam. Ingilyiplaclhec alhta aplhamoclhojo enlhit melyasquiyam tasic amyaa najan apnatamcaa najan apquitquic. Ningilvoclhec alhta tap tingma (niyava yingmin). Ningilticlhicvoclhec alhta intapnaoc ningilmalhna Dios Ingyapam. 6 Ningilpayvesamquic alhta. Ningilquinatvoclhec alhta barco. Apquiltajavoc alhta ningillhalhmaa, apquilmiyaclho tingma apancaoc.
7 Ninpenasquic alhta ningillhingam. Ningilquimpaa alhta tingma Tiro. Ningilvoclhec alhta tingma Tolemaida. Ningilpayvesamquic alhta ingilyalhinga. Ninnacmec alhta lhama acnim apnaycamcaclha ingilyalhinga. 8 Moc acnim alhta intomjac ningilquimpaclho mocjam. Ningilvoclhoc alhta tingma Cesarea. Ningmiyaclhec alhta Felipe tingma pac aptomja soycam amyaa. Apvisay diácono, ningiltimem apquilancam. Siete alhta apquilyacyesomap diáconos. Ninnacmec alhta tingma pac. 9 Cuatro alhta invocmec apquitquic Felipe, mepqui anatamcaa. Altomja alhta malha profetas Dios allingascama. 10 Acvoncaclho alhta ningma maa. Yejemoc alhta apvaa profeta Dios aplingascama apvisay Agabo. Yoclhilhma Judea alhta apquinyicta. 11 Ingiltiyaningvavoc alhta nincoo. Apmongvavoc alhta Agabo cinto pac (aptetem niplhit) Pablo. Apquilpilhquitquic alhta apanco apmancoc najan apmeoc. Aptomjac alhta apcanya:
—Aptomjac lhac Espíritu Santo: Sat elhnasojoc judíos actomjaclha nac cinto pac (aptetem niplhit) tingma Jerusalén. Metnaja judíos sat ingyanyacpoc elmoc lhip —alhta aptomjac.
12 Lhama alhta ninlinga appayvam. Ninpasmec alhta nincoo Pablo ninganya meyacsic tingma Jerusalén. 13 Yejemoc alhta apcatingmavo Pablo:
—¿Soctomja selinlhacmo nac? ¿Soctomja apyitnocjasa nac evalhoc? Tasic coo, yoyam olpilhquetalhca najan omatong tingma Jerusalén ayinyema apvisay Jesús Visqui ingac —alhta aptomjac.
14 Am alhta jingilyajaclhoc ningmasma. Inmasquec alhta ninpamejitsa: “Cotnejic sat actomja apmayjayoclha Visqui ingac” —alhta ningiltomjac nincoo.
15 Natamin alhta ninpenesa nincoo. Ningilmiyaclhec alhta tingma Jerusalén. 16 Ningillhalhmaa alhta ningiltomja napocja enlhit melyasquiyam tasic amyaa apquilinyema Cesarea. Ingilyantamaclhec alhta tingma pac Mnasón co Chipre, yoyam ongnam. Nanoc alhta aptimem meyasquiyam tasic amyaa.
Pablo apnaclha Jacobo
17 Lhama alhta ningilvoclho tingma Jerusalén. Inquilpayjeclhec alhta apquilvalhoc ingilyalhinga. Ingilmec alhta tacja. 18 Moc acnim alhta intomjac ingilyantamaclho Pablo Jacobo tingma pac. Apcaneyclhec alhta maa apquilimja apmamyi aplhamoclhojo. 19 Apquilpayvasquic alhta Pablo. Apquiltimnamcaa alhta actemaclha aptamjaycamcaclha nipyesicsa judíos. Dios Ingyapam alhta ayinyema apcanem etnajam. 20 Lhama alhta apquillinga. Apquilacoc alhta Dios Ingyapam. Aptomjac alhta apcanyacpo Pablo:
—Quip ilanojo ingyalhing. Aplhamoclhojo judíos apquiltomja melyasquiyam tasic amyaa. Apquilinlhanacmec mataa apquilyiplovquiscama apcanamaclha Moisés. 21 Inlingalhquic amyaa actemaclha lhip apquillhicmoscama aplhamoclhojo judíos apnaycam lhalhma anco. Actemaclha apquilascama lhip elyiplovcasojo apcanamaclha Moisés. Najan apquilascama lhip actemaclha sicaa monquinatquiscama apyimpeoc. Najan apquilascama lhip nintemaclha inganco —alhta intomjac amyaa apcanyacpo. 22 ¿Jalhco sat cotnejic? Colngalhcac sat lhip apvisay apvactamo. 23 Itne sat nintomjaclha ninganya lhip: “Apnam asi cuatro enlhit acvocmo nelha apquillhanma napato Dios Ingyapam. 24 Inalaclha sat lhip. Ingyalhnasiclha sat apyimpeoc moclhama quellhip. Lhip sat eyanmongsic acyanmongam. Natamin eltingyamcoc sat apquilyisem. Quilhvoc sat elyasamcojo enlhitaoc (judíos) actomja alhta aclingomalhca lhip apvisay. Melquinatsejec sat actemaclha apyiplovquiscama lhip apcanamaclha Moisés. 25 Ningiltalhescasquic alhta vaycajac metnaja judíos melyasquiyam tasic amyaa: Noeltovaoc nasa asoc acticyovam acmesomalhca acyitsomalhca dios. Noeltovaoc nasa ema ac. Noeltovaoc nasa apquilvapecjam ayispaoc. Noeltime nasa actemaclha ningilanatama” —alhta intomjac nintalhescama.
Apmomap Pablo tingma apponquinomap
26 Apnalaclhec alhta as enlhitaoc. Moc acnim alhta intomjac apquilalhnaseclho apyimpeoc. Apquilantalhningvoclhec alhta tingma apponquinomap. Apquiltimnasquic alhta acvamlha acnim apsovjongvocmo actemaclha apcalhnasayclha apyimpejic. Apquilmesquic alhta moclhama actemaclha ningmescama Dios Ingyapam.
27 Lhama alhta acsovjalhco siete acnim. Apvitacpec alhta Pablo congne tingma apponquinomap. Judíos co Asia alhta apquilvitay. Yejemoc alhta apquillovsa apnaymacoc. 28 Appatjetacpec alhta Pablo. Apquilpalhamam alhta:
—¡Enlhitaoc Israel, elmiyanta jalip! Quip aso enlhit aptomja ayajemo apquillhicmoscama mataa enlhitaoc lhalhma anco. Apquilantipquiscasam mataa apquilvisay innaymacoc co Israel. Apquilantipquiscasam mataa acvisay apcanamaclha Moisés najan apvisay tingma apponquinomap. Apnalantac alhta griegos (metnaja judíos) congne tingma apponquinomap. Aptovasquic alhta nintemaclha congne tingma apponquinomap —alhta apquiltomjac.
29 Eycaso apquilpalhamamcaa apquilvita alhta nano Pablo aptomja aplhalhma Trófimo co Efeso. Apcanyacpec alhta Pablo apyantam congne tingma apponquinomap.
30 Inyinimquic alhta olhma apyovoclhojo tingma. Apnateymacmec alhta enlhitaoc. Apmacpec alhta Pablo apquilyinyovaseclho tap tingma apponquinomap. Yejemoc alhta apquilapeclho apatnaoc tingma apponquinomap. 31 Apquililtamjoc alhta inyicje elajic Pablo. Yejemoc alhta acna altimnasquiclho amyaa singilpilhtetemo apvisqui: “Inyinimqui olhma quip aja tingma Jerusalén” —alhta intomjac amyaa apcanyacpo. 32 Yejemoc alhta apcansaclho apvisqui singilpilhtetemo najan apquilviscaa. Apnateymamquic alhta apquilquitamamco apnamcaclha enlhit. Lhama alhta apquilvitacpo singilpilhtetemo apvisqui najan singilpilhtetemo. Apquilvatsamquic alhta apquilyicpilhquitaycam Pablo. 33 Yejemoc alhta apvocmo singilpilhtetemo apvisqui. Apmacpec alhta Pablo. Apquilpilhtetacpec alhta anit cadenas. Yejemoc alhta appamejitsa singilpilhtetemo apvisqui: “¿Soc lha enlhit aso? ¿Soc lha apquilanay?” —alhta aptomjac. 34 Apquililpalhamam alhta enlhitaoc. Inyeycajalhquic alhta moc actemaclha apquillhanma. Am alhta eyasamcoc actomjaclha amyaa singilpilhtetemo apvisqui. Apcanayquic alhta elyantamiclha Pablo singilpilhtetemo tingma pac. 35 Lhama alhta apquilvoclho singilpilhtetemo tingma pac acpayjo mataymong quiltamaycaoc. Apcaynacpec alhta Pablo. Singilpilhtetemo alhta apcayinma. Enlhitaoc alhta ayinyemaclha apquilyingamcaa. 36 Apquilyiplacmec alhta aplhamoclhojo enlhit apquililpalhamamcaa:
—¡Elaa sat! —alhta apquiltomjac.
Appeyvescaseclha Pablo napatavo enlhitaoc
37 Amamyi yoyam etlhic singilpilhtetemo tingma pac aptomjac alhta Pablo apcanya singilpilhtetemo apvisqui:
—¿Evanqui ya olhenic lhama asoc? —alhta aptomjac.
Apcatingmavoc alhta singilpilhtetemo apvisqui:
—¿Apvanqui ya lhquip griego appayvam? —alhta aptomjac. 38 ¿Jave ya lhquip egipcio aptimesquiscama alhta acyinamam olhma? ¿Jave ya lhquip apnalayclha alhta yoclhilhma actamopeycaoc cuatro mil enlhitaoc apquilsoycam sovo? —alhta aptomjac.
39 Apcatingmavoc alhta Pablo:
—Judío nac coo. Siyaoclha nac coo yoclhilhma Cilicia tingma Tarso. Jeyojo sat olpamejitsic as enlhitaoc nac jay —alhta aptomjac.
40 Apcavoc alhta singilpilhtetemo apvisqui. Yejemoc alhta apquinmamcaa Pablo netin mataymong quiltamaycaoc. Apyasquic alhta netin apmic apcanya elvanma. Lhama alhta apquilvanmamco enlhitaoc. Yejemoc alhta apquiltimnamcaa hebreo appayvam:
Pablo oho Jerusalénpe
1 Rohejávo pehẽngue kuéra Jesús reroviahápe, rojupi várkope ha roho ropia'ỹre Cos peve ha upe ára ambuépe Ródaspe ha upégui Pátarape. 2 Pátarape rojuhu peteĩ várko ohóva Feníciape ha upévape rojupi. 3 Rohasávo rohecha Chipre, ha rohejávo ore asu gotyo, roho Siria peve. Ha pe várko oheja vaerãgui mba'e pohýi Tírope, roike upépe. 4 Rojuhu umi Jesús reroviahápe ha ropyta hendive kuéra 7 ára. Ha'e kuéra, omomarandu rupi Espíritu, he'i Páblope ndohói vaerãha Jerusalénpe. 5 Ohasa rire umi 7 ára katu rosẽ. Opavave, hembireko ha imitã nguéra reheve ore moirũ táva roka peve ha upépe y rembe'ýpe roñesũ ha roñembo'e. 6 Upéi roñomomaitei paha ha rojupi várkope ha ha'e kuéra ojevy hógape. 7 Romohu'ã ore jeho várkope, Tiro guive Tolemaida peve. Upépe roñomomaitei pehẽngue kuéra Jesús reoriahápe ha ropyta upépe peteĩ ára. 8 Upe ára ambuépe rosẽ ha roguahẽ Cesaréape ha roho Felipe, marandu porã myerakuãha rógape, oipytyvõva apóstol kuérape, ha ropyta hendive. 9 Felipe itajýra 7, omenda'ỹva ha maranduhárava.*f** 10 Ojapóma heta ára roimeha upépe ha oguahẽ Judéagui peteĩ maranduhára hérava Agabo. 11 Oguahẽvo ore rendápe ipojái Pablo ku'a jokuaháre, ojepokua ha ojepykua pype, ha he'i:
—Espíritu Santo he'ika, Jerusalénpe umi Israelguáva ojokuataha péicha ko ku'a jokuaha járape, ha omoĩtaha mombyryguáva poguýpe.
12 Rohendúvo kóva, ore ha umi Cesareagua rojerure Páblope ani haguã oho Jerusalénpe. 13 Pablo katu he'i:
—Mba'ére piko pene rasẽ ha pe che mbopy'a mbyasy? Che aime, ndaha'éi ajepokua ha ajepykua haguãicha añónte, amano haguãicha uvei katu Jerusalénpe Ñandejára Jesús rayhupápe.
14 Ndaikatúima ramo romovã, roheja chupe, ro'évo:
—Tojejapo Ñandejára rembipota.
15 Upe rire, roñembosako'i ha roho Jerusalénpe. 16 Ore moirũ Jesús reroviaha Cesarea guáva. Umíva ore reraha peteĩ Chipregua Mnasón hérava rógape. Upéva, peteĩ are guivéma Jesús reroviaha ha ore rereko hógape.
Pablo oho ohechávo Santiágope
17 Roguahẽvo Jerusalénpe pehẽngue kuéra Jesús reroviaha ovy'a eterei. 18 Upe ára ambuépe Pablo oho ore ndive Santiago rendápe ha upépe oĩ avei opa Jesús iglésia myakãhára.*f** 19 Pablo omomaitei chupe kuéra ha upéi omombe'u opa mba'e Tupã ojapo vaekue ha'e rupi umi Israelgua'ỹva apytépe. 20 Ohendúvo, omomba'e guasu hikuái Tupãme, ha he'i Páblope:
—Néi, ore pehẽngue, rehecháma umi Israelguáva apytépe oĩha heta eterei Jesús reroviaha ha opavave he'i jey-jey tekotevẽha ojejapo Moisés rembiapoukapy. 21 Ha oje'e chupe kuéra nde ereha, opa Israelgua tetã ambuépe oikóvape, Moisés rembiapoukapýgui ojeheja vaerãha, ha ere nombyapi'o vaerãiha imitã nguérape ha opoi vaerãha umi ñande jaipokuaávagui. 22 Mba'épa oĩ kóvagui? Katuete niko ojekuaáta reju hague. 23 Iporãve rejapo péicha: Oĩ ore apytépe irundy kuimba'e ojapo vaerã iñe'ẽ ome'ẽ vaekue Tupãme. 24 Eraha ne ndive, eñemopotĩ*f** hendive kuéra ehepyme'ẽ hese kuéra, ha'e kuéra oñeñapĩka haguã. Péicha opavave ohecháta na añeteiha pe oje'éva nde rehe, rejapoha uvei pe tembiapoukapy. 25 Umi Israelgua'ỹva oguerovia vaekuépe rohaíma kuatiañe'ẽ romombe'uhápe upe ja'e vaekue: Ndo'úi vaerã so'o oñekuave'ẽ vaekue tupã gua'u kuérape, térã so'o huguy reheve, térã tymba ojahogáva ro'okue ha ojejoko vaerã menda hekopegua'ỹvagui.
Páblope ojepokua Tupaópe
26 Upérõ Pablo ogueraha umi irundy kuimba'épe, ha upe ára ambuépe oñemopotĩ hendive kuéra. Upéi oike Tupaópe oikuaa haguã araka'épa opáta umi ára ojejapo haguã pe ñe'ẽ me'ẽ, he'ise, araka'épa peteĩ-teĩ ha'e kuérava ogueru vaerã ikuave'ẽmby. 27 Omoguahẽtama ramo hu'ãme umi 7 ára, oĩ Israelgua Asiaguáva ohecháva hikuái Páblope Tupaópe ha omopu'ã hese opavavépe. Ondyry hikuái Páblore, 28 osapukáivo: Israelguáva kuéra, ore pytyvõke! Ko kuimba'e hína upe oikóva opa rupi oñe'ẽ vai ñane retãre, Moisés rembiapoukapýre ha ko Tupaóre. Upéva ári ko'ágã omoinge kuri Tupaópe griégovape, omomarãvo ko óga marangatu.
29 Upéva he'i hikuái ohecha haguére upe mboyve Páblope upe távape Trófimo Efesogua ndive, ha oimo'ã Pablo ogueraha ra'e chupe Tupaópe.
30 Umi tavagua oñemondyipa ha opavave ou ñaniháme. Ipojái Páblore, oguerotyryry okápe ha omboty pya'e Tupao rokẽ. 31 Ojukátama hikuái, ha pe mburuvicha Romagua oñemomarandu oikoha sarambi guasu táva Jerusalénpe. 32 Upe mburuvicha ombyaty iñorãirõhára huvicha kuéra reheve ha oho pya'e oñeimeháme. Ohechávo hikuái pe mburuvicha ha ñorãirõhára kuérape, noinupãvéi Páblope. 33 Upérõ pe mburuvicha oñemboja, ipojái Páblore ha oipokuauka kadénape. Upéi oporandu mávapa ha mba'épa ojapo ra'e. 34 Ha osapukái joavypa hikuái, ha pe mburuvichápe nahesakãi mba'eve, upe ayvu oikóvagui. Upéicha rupi oguerahauka chupe ñorãirõhára kuéra rógape. 35 Oguahẽvo hikuái pe ñorãirõhára róga jupiha renondépe, umi ñorãirõhára ohupi Páblope ijati'ýre, iñarõ itereígui umi tavagua. 36 Opavave osapukái hapykuéri: “Tomano!”
Pablo oñemoñe'ẽ tavagua kuéra renondépe
37 Pablo oñemoingekuévoma he'i upe mburuvichápe:
—Ikatu piko añe'ẽmi ne ndive?
Upe mburuvicha he'i chupe:
—Reñe'ẽ kuaa piko griégo ñe'ẽme? 38 Aipórõ piko ndaha'éi nde upe Egiptogua nda aréi opu'ã vaekue ha oho yvy ojeiko'ỹháme 4.000 porojukahára reheve?
39 Pablo he'i chupe:
—Che hína Israelguáva, Tarso Ciliciagua, táva itenondéva. Ehejamína tañe'ẽ chupe kuéra:
40 Pe mburuvicha oheja chupe, ha Pablo oñembo'y umi jupihápe ha ipópe omokirirĩ opavavépe. Okirirĩmbávo, oñe'ẽ chupe kuéra hebréo ñe'ẽme, he'ívo: