Jesús najan quilvana co Samaria
1 Apquilyasingvocmec alhta fariseos actemaclha Jesús aplhamasayclha apquillhalhmaa melhno Juan. Najan apquilyapascascaoc yingmin aplhamoclhojo enlhit melhno Juan. 2 Am alhta elyapascasamcoc yingmin enlhitaoc Jesús. Apquiltamsoycaoc alhta eyca apquilyapascasamcoc yingmin enlhitaoc. 3 Lhama alhta aplingangvocmo amyaa Jesús. Yejemoc alhta aplhinga Jesús. Apyamyaclhec alhta yoclhilhma Judea. Apmiyaclhec alhta mocjam yoclhilhma Galilea.
4 Incaymalhquic alhta Jesús epeyvojo, yoyam eyeycajangvoclha yoclhilhma Samaria. 5 Apvoclhec alhta Jesús tingma Sicar yoclhilhma Samaria. Ningatoc maa apquilcacjam pac nic nat José. Apyap Jacob nic nat apmesayclha. 6 Yitnec yamilquit Jesús. Apyampavoc alhta aplhingam. Apnacmec alhta nicja yamilquit. Ingyitsicso acnim alhta intomjac. 7 Yejemoc alhta acvactamo lhama quilvana co Samaria acyajayam. Aptomjac alhta apcanya Jesús:
—Jeyacves sat coo lha yingmin —alhta aptomjac.
8 Tingma alhta apquilyasac apquiltamsoycaoc, yoyam elmoc aptoycaoc. 9 Incatingmavoc alhta quilvana co Samaria:
—¿Soctomja selmalhna nac yingmin? Co Judea nac lhip, co Samaria nac coo —alhta intomjac. Eycaso aclhanma alhta, ayinyemaclha am alhta elpasmac mataa lhama asoc co Judea najan co Samaria.
10 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—¿Inyasamco ya lhca Dios Ingyapam apcaycaoc? ¿Jeyicpilco ya coo siyanya lhac jeyacvesic yingmin? Ayanayc coo am jeyicpilcac lhiya. Jeyicpilcoc sat ancoc lhiya, quilhvoc sat jeyanic, yoyam omquesic lhiya yingmin actemaclha mongitsepma —alhta aptomjac.
11 Intomjac alhta ayanya quilvana:
—Visqui, paj nac lhip apyacvom yingmin. Congnoc as yamilquit. ¿Jalhco lha acyitnaclha yingmin actemaclha mongitsepma aplhena lhac lhip? 12 Ningilyeyjamcaa Jacob singmescama ilhnic nat as yamilquit. Apyamquic nic nat as yingmin, najan apquitquic najan apnatoscama. ¿Apyimtalhnamo ya lhquip melhno ningilyeyjamcaa Jacob? —alhta intomjac.
13 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—Jingajiclhac sat mocjam acnim ningiltomja ningyam as yingmin. 14 Mejingajiclhejec sat mataa acnim ningiltomja ningyam yingmin ayinyema sicmescama coo. Eycaso yingmin sicmescama coo cotnejic sat actiyapmaclha mataa yingmin ingvalhoc ingac. Yoyam colhic sat acyimnatem ingnenyaoc cotmongvoycamlha nelha —alhta aptomjac.
15 Intomjac alhta ayanya quilvana:
—Visqui, jimques siclhoc as yingmin actemaclha mongitsepma. Mejeyajejec sat mataa acnim. Moyjangvomejec sat mataa as yamilquit —alhta intomjac.
16 Apcatingmavoc alhta Jesús, aptomja apcanya:
—Ingva, coltimnasquiclha siclho atava. Covota sat mocjam —alhta aptomjac.
17 Incatingmavoc alhta quilvana:
—Paj coo etava —alhta intomjac.
Aptomjac alhta mocjam Jesús:
—Calha, nasoc lhiya actomjaclha acpayvam: Paj coo etava. 18 Cinco alhta inyicje anatamcaa lhiya. Apnec maa metnaja atava anco lhiya tingma ac. Naso nac lhiya acpayvam —alhta aptomjac.
19 Lhama alhta aclinga appayvam. Intomjac alhta ayanya:
—Visqui acyicpilcangvocmec lhip. Profeta nac lhip Dios aplingascama —alhta intomjac. 20 Apquilpayasoc nic nat Dios Ingyapam ningilyeyjamcaa co Samaria aso netin inquilhe. Apquilanayquic mataa quellhip co Judea, yoyam ongilpayicsojo Dios Ingyapam tingma Jerusalén —alhta intomjac.
21 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—Lhiya, nojeyasquim nasa coo. Comoc sat acnim, yoyam ongilpayicsojo Ingyapam. Mongilvotayc sat as netin inquilhe. Mongilmiyaclhejec sat najan tingma Jerusalén. 22 Am elyasamcoc quellhip co Samaria Ingyapam naysicsa apquilpayescama. Nincoo eyca co Judea ningyasamcoc actemaclha ningilpayescamo Ingyapam. Co Judea inquinyemac actomja ningilvomsomalhca tap. 23 Comoc sat acnim, quilhvo inyicje invaac, yoyam ongilpayicsojo Ingyapam actemaclha nasoc anco ayinyema Espíritu Santo. Apquiltamjoc mataa Ingyapam, yoyam ongilpayicsojo actema nac jay. 24 Dios Ingyapam nac apvanmoncama, mongvita apyovoclhojo. Incaymalhquic ongilpayicsojo Ingyapam actemaclha nasoc anco ayinyema Espíritu Santo —alhta aptomjac.
25 Intomjac alhta ayanya quilvana:
—Acyasamcoc coo yoyam evac sat Mesías apvisay Cristo. Apvaac sat ancoc, jingiltimnacsic sat aclhamoclhojo asoc —alhta intomjac.
26 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—Coo nac sicvisay Cristo sicpamejitsa lhcac lhiya —alhta aptomjac.
27 Yejemoc alhta apquilvactamo apquiltamsoycaoc. Pilapcasquic alhta apquilvita Jesús appamejitsa lhama quilvana. Am alhta elpamejitcasac apquiltamsoycaoc: ¿So aptingya yi? najan ¿soctomja appamejitsa nac as quilvana? 28 Yejemoc alhta acpiquina yatingvalhva quilvana. Inmiyaclhec alhta tingma. Intomjac alhta alanya enlhitaoc:
29 —Ingva, eltiyaningvomjo siclho lhama enlhit. Eltimnasquic lhac aclhamoclhojo sictemaclha ajanco. ¿Jave ya lhaja Cristo? —alhta intomjac.
30 Yejemoc alhta apquilantepa tingma enlhitaoc. Apquilyasquic alhta apnaclha Jesús. 31 Yicpintama apquilvoy enlhitaoc apquiltomjac alhta apquiltamsoycaoc:
—Visqui, ilyintamap etovc —alhta apquiltomjac.
32 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—Yitnec coo sictom. Am elyasamcoc quellhip —alhta aptomjac.
33 Yejemoc alhta apquilpamejitsacpo apquiltamsoycaoc:
—¿Inne ya acsantimquisa aptom? —alhta apquiltomjac.
34 Aptomjac alhta apquillhicmosa Jesús:
—Eycaso actomja coo sictom. Altamjoc otnejic actomja apmayjayoclha Ingyapam aptomja seyapajascama. Altamjoc openasquisojoc aptamjaycam Ingyapam. 35 Apquiltomja inyicje quellhip: “Cuatro piltin sat cotnejic acnaclhamalhquilha acyilhna”. Actomjac coo silanya: Quip elanojo quellhip. Elinmelhojo apquinaycaoc lhalhma anco. Innamatamquic acyilhna, invocmec acnaclhamalhquilha acyilhna. 36 Aplhocac acyanmongam enlhit aptomja apnaclhama acyilhna. Apcansaclhec enlhitaoc malha acyilhna, yoyam cotmongvomeje nelha acyimnatem apnenyaoc. Elsovacsojoc sat lhama aptomja apcanma najan aptomja apnaclhama. 37 Nasoc anco actemaclha aclhenomalhca: “Lhama aptomja apquinayclha, poc eyca aptomja apnaclhama acyilhna”. 38 Alapajasquic quellhip, yoyam elnalhvomoc acyilhna cotnaja apquilquinayclha. Apquiltamjam alhta siclho apnaymacoc. Apquilyamoncasquic quellhip apnaymacoc apquiltomja apquiltamjaycam apmamyi. Quellhip apquiltomja apnaclheycaoc acyilhna —alhta aptomjac.
39 Am alhta elyascacmoc Jesús aplhamoclhojo co Samaria apnaycam as tingma. Ayinyema alhta quilvana altimnascama siclhoc amyaa: Eltimnasquic lhac aclhamoclhojo sictemaclha ajanco. 40 Lhama alhta apquilvactamo co Samaria apnaclha Jesús. Apcanyacpec alhta, yoyam elhojoc lhama. Apnacmec alhta Jesús anit acnim.
41 Melyasquiyam apquiltomja aplhamoclhojo enlhit apquillinga actomjaclha appayvam Jesús. 42 Apquiltomjac alhta apquilanya quilvana:
—Quilhvo ningiltomja mongyasquiyam, jave ayinyema lhiya acpayvam. Ayinyema eyca ninlingay inganco appayvam apanco. Ningyasamcoc nincoo aptomja nasoc anco Cristo, apquilvomquiscama tap enlhit lhalhma anco.
Aptamilquisquiyam Jesús yatapvisqui apquitca
43 Anit acnim alhta intomjac. Apquimpaclhec alhta yoclhilhma Samaria. Apmiyaclhec alhta yoclhilhma Galilea. 44 Aplhenacpec alhta apanco Jesús:
—Apvinacpec profeta Dios aplingascama nipyesicsa enlhitaoc aptomja apquilaoclha apanco —alhta aptomjac. 45 Lhama alhta apvoclho yoclhilhma Galilea. Apmacpec alhta tacja Jesús, colhno siclhoc alhta. Eyca ayinyemaclha acvitalhco aptamjaycam Jesús nipyesicsa caya tingma Jerusalén. Apquilpasmec alhta caya co Galilea.
46 Apvoctac alhta mocjam Jesús tingma Caná yoclhilhma Galilea. Tingma Caná actomjayclha alhta siclho yingmin uva yingmenic. Apnec alhta tingma Capernaum lhama enlhit aptomja yatapvisqui. Ningmasquem alhta incajac apquitca. 47 Lhama alhta aplinga yatapvisqui apvactamo Jesús yoclhilhma Galilea. Yoclhilhma Judea alhta apquinyicta. Yejemoc alhta aptiyaningvocmo apnaclha Jesús. Apcanyacpec alhta Jesús eyacsic yatapvisqui tingma pac. Apquiltamjoc alhta yatapvisqui, yoyam etamilquiscomoc apquitca. Pac alhta ingyitsapoc apquitca. 48 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—Am sat ancoc elvitac quellhip ollanac asoc monquinatquiscama najan asoc sinpilapquiscama, elyascomoc mataa quellhip —alhta aptomjac.
49 Aptomjac alhta apcanya yatapvisqui:
—Visqui, ipecjesam etyaningvomjo yicpintama ingyitsapoc sictamongvoyam —alhta aptomjac.
50 Apcatingmavoc alhta Jesús:
—Ingva, itajiclha tingma pac. Aptamalvocmec lhac apquitca —alhta aptomjac.
Am alhta eyascacmoc as enlhit aplinga Jesús appayvam. Aptajaclhec alhta tingma pac. 51 Nalhit amay alhta apquiltajanyac apquilancam. Apquiltomjac alhta apquilancam apquilanya yatapvisqui:
—Aptamalvocmec alhta apquitca —alhta apquiltomjac.
52 Yejemoc alhta apquilmalhna yatapvisqui acvamlha hora aptamalvocmo apquitca. Apquilatingmavoc alhta apquilancam:
—Ingyitsicso acnim alhta intomjac acmasca acmelhanma apyimpejic apquitca —alhta apquiltomjac.
53 Apyasingvoclhoc alhta yatapvisqui, inpayjoc alhta acvamlha hora aplhenaclha Jesús: “Aptamalvocmec lhac apquitca”. Yiplovcoc alhta aptimem meyasquiyam as enlhit najan aplhamoclhojo apmolhama.
54 Eycaso anit aptomjayclho alhta sinpilapquiscama actemaclha monquinatquiscama. Eycaso apquillanay Jesús natamin aptajingvoyam yoclhilhma Judea najan apvactamo yoclhilhma Galilea.
Jesús ha kuña Samariagua
1 Fariséo ohendu Jesús ombohetaveha oikóvo hemimbo'e kuéra, ha Juángui hetavépe omongaraiha oikóvo. 2 Jesús jepe niko noporomongaraíri, hemimbo'e kuérante upe ojapóva. 3 Jesús ohendúvo péicha oje'eha hese, osẽ Judéagui ha oho Galiléape. 4 Oguahẽ haguã upépe ohasa mante vaerã yvy Samaría rupi.
5 Samaría rupi ohasakuévo, oguahẽ táva hérava Sicárpe, namombyrýi opytáva pe yvýgui, Jacob oheja vaekue Josépe imba'e teerã. 6 Upépe avei oĩ ku Jacob ykua. Ha Jesús ikane'õgui, oguapy pe ykua ypýpe. Asaje pyte rupíma upéva, 7-8 ha Jesús remimbo'e kuéra oho távape ojogua haguã hembi'urã kuéra. Upe jave, oguahẽ peteĩ kuña Samariagua y rekávo, ha Jesús he'i chupe:
--Eme'ẽmona chéve nde ymi.
9 Pe kuña katu he'i chupe:
--Nde niko judío ha che Samariagua. Mba'éicha rupi piko aipo ramo rejerure chéve y rey'u haguã?
(Judío kuéra niko ndoy'úiva Samariagua mbayru kuéragui) 10 Jesús he'i chupe:
--Reikuaa rire pe Tupã ome'ẽva ha mávapa upe ojeruréva ndéve y, nde rejerure vaerã chéve, ha ame'ẽ vaerã ndéve y ne moingovetéva.
11 Pe kuña he'i chupe:
--Karai, mba'evépe niko ndereguerekói y renohẽ haguã, ha ko ykua ipypuku. Mba'éicha piko aipóramo reme'ẽta chéve y che moingovétava? 12 Ore ru ypykue Jacob niko oheja vaekue oréve ko ykua, ha ha'e voi, ita'ýra kuéra ha hymba kuéra reheve chugui hoy'u vaekue. Nde nga'u piko nde tuichave chugui?
13 Jesús he'i chupe:
--Oimeraẽ hoy'úva ko ykuágui niko ijyuhéi jeýta. 14 Pe hoy'úva upe y che ame'ẽvagui katu, ndaijyuhéi mo'ã véima araka'eve. Pe y chupe ame'ẽva ku yvúicha opupúta ipype ha omoingovéta chupe opa ára guarã.
15 Pe kuña he'i chupe:
--Karai, eme'ẽmona chéve upe y upévagui. Péicharõ nda che yuhéi mo'ã véima, ha natekotevẽ mo'ã véima aju y rekávo.
16 Jesús he'i chupe:
--Tereho ehenói ne ménape, ha upéi eju.
17 Pe kuña he'i chupe:
--Na che ménai.
Jesús he'i chupe:
--Añeteguánte ere, erévo chéve na ne menaiha. 18 Ne ména 5 vaekuéma voi, ha pe ko'ágã rerekóva ndaha'éi voi ne ména. Añetéko hína pe eréva.
19 Péicha ohendúvo, pe kuña he'i Jesúspe:
--Karai, ahecha kuaa nde rehe, ndeha peteĩ maranduharaha.*f** 20 Ore ypy kuerakue Samariagua niko omomba'e guasu vaekue Tupãme ko yvytýpe. Peẽ judío kuéra katu peje, Jerusalénpe chupe oñemomba'e guasu vaerãha.
21 Jesús he'i chupe:
--Eguerovia ko ha'étava ndéve. Oguahẽta ára ha napeikotevẽ mo'ã véima peju ko yvytýpe térã peho Jerusalénpe, pemomba'e guasu haguã Tupãme. 22 Peẽ niko ndapeikuaái mávapepa pemomba'e guasu. Ore judío kuéra katu roikuaa porã mávapepa romomba'e guasu. Ore rupi mante Tupã oporopysyrõ. 23 Ha oguahẽta ára, ha ko'agãitéma voi katu, Tupã Espíritu rupi oñemomba'e guasu haguã Túvape, añetehápe ha ha'e oipotaháicha. 24 Tupã niko Espíritu hína. Upévare umi omomba'e guasúva chupe omomba'e guasu vaerã añetehápe, Tupã Espíritu oipotaháicha.
25 Pe kuña he'i chupe:
--Aikuaa niko outaha pe Mesías. Ha'e ouha ára, omombe'úne oréve opa mba'e.
26 Jesús he'i chupe:
--Ko ne ndive oñe'ẽva. Chéko hína upéva.
27 Upe jave oguahẽ Jesús remimbo'e kuéra, ha ohecha ramo hikuái ojuhu haguére chupe oñe'ẽha peteĩ kuña ndive. Opáichavo, avave noporandúi pe kuñáme mba'épa oipota, térã Jesúspe, mba'épa ha'e he'i pe kuñáme. 28 Upévo, pe kuña oheja ikambuchi ha oho oikohápe. Upépe he'i opavavépe:
29 --Peju pehecha peteĩme, omombe'upaite vaekue chéve opa mba'e ojapo vaekue. Ndaha'éi chénepa kóva pe Mesías?
30 Ha osẽmbaite hikuái ha oho Jesús oĩháme. 31 Upe aja Jesús remimbo'e kuéra ojerure asy chupe, he'ívo:
--Mbo'ehára, ekarúna michĩmínte jepe.
32 Ha'e katu he'i chupe kuéra:
--Oiméko areko ha'u vaerã, peẽ peikuaa'ỹva.
33 Hemimbo'e kuéra katu oporandu ojupe:
--Máva piko oguerúne ra'e chupe ho'u vaerã?
34 Jesús katu he'i chupe kuéra:
--Che rembi'u niko kóva: ajapo vaerã upe che mbou vaekue rembipota ha amoguahẽ vaerã hu'ãme pe chéve ome'ẽ vaekue ajapo haguã. 35 Peẽ niko pehendu oje'éva: ‘Irundy mes gueteri ohasa vaerã, kóga ñemono'õha ára oguahẽ haguã.’ Che katu ha'e peẽme: ‘Pema'ẽ umi kokuére ha pehecháta, koga'a otyarõmbamaha oñemono'õ haguã.’ 36 Upe kokuépe omono'õvape niko oñeme'ẽ hembiapo repykue, ha upe ha'e omono'õvare oñeme'ẽ chupe jeikove opa ára guarã. Ha péicha, upe oñemitỹva ha upe omono'õva ovy'áne oñondive. 37 Añete niko upe ñe'ẽ he'íva: ‘Oĩ oñotỹva ha ambue umi hi'a omono'õva.’ 38 Che pomondo vaekue peẽme pemono'õ haguã peẽ peñotỹ'ỹ haguépe. Ambue rembiapo kuerakuégui peẽ pehupyty porã.
39 Heta Samariagua pe távape oikóva ojerovia vaekue Jesús rehe, pe kuña he'i haguére chupe kuéra: ‘Omombe'upaite chéve, opa mba'e ajapo vaekue.’ 40 Upévare, umi Samariagua oguahẽvo Jesús oĩháme, ojerure asy chupe opyta haguã hendive kuéra. Ha opyta hendive kuéra mokõi ára pukukue, 41 ha hetaiteve umi ojeroviáva Jesús rehe, ohendúvo umi mba'e ha'e he'íva. 42 Upéi he'i pe kuñáme:
--Ko'ágã roguerovia, ha ndaha'éi umi mba'e oréve remombe'u vaekue rehénte. Roguerovia, orete voi rohendu haguére chupe, ha roikuaa porã ha'eha hína upe Cristo oporopysyrõtava.
Jesús omonguera mburuvicha ra'ýpe
(Mt 8.5-13Lc 7.1-10)43 Umíva umi ára ohasa rire, Jesús osẽ Samaríagui oho haguã Galiléape. 44 Jesús voi he'i vaekue: “Maranduhára niko ndojererohorýiva ijyvy teépe.” 45 Oguahẽvo Galiléape, umi upepegua omoguahẽ porãite chupe. Ha'e kuéra voi oho vaekue Páskua areterã Jerusalénpe ha upépe ohecha hikuái umi mba'e Jesús ojapo vaekue upérõ.
46 Upéi, Jesús ojevy Canáme, yvy Galiléape, pe omoingo haguépe y kaguýpe. Upépe oĩ hína peteĩ mburuvicha ita'ýra asýva táva Cafarnaúmpe. 47 Ohendúvo ha'e Jesús oguahẽ hague Judéagui, oho hendápe ha ojerure jey-jey chupe oho haguã Cafarnaúmpe, omonguera haguã ta'ýrape omanombotaitéva hína. 48 Jesús he'i chupe:
--Peẽ ndapejerovia mo'ãi voi che rehe ndapehechái ramo ajapoha mba'e hechapyrãva.
49 Pe mburuvicha katu he'i chupe:
--Karai, pya'éna jaha che ra'y omano mboyve.
50 Ha Jesús he'i chupe:
--Tereho nde rógape. Nde ra'y oikovéta.
Pe kuimba'e ojeroviáre Jesús he'ívare, oho hógape. 51 Oguahẽmbotávo hógape, hembiguái kuéra osẽ huguãitĩvo ha he'i chupe:
--Nde ra'y niko oikove.
52 Ha oporandu chupe kuéra ha'e, araka'e guivépa ita'ýra oñepyrũ oñeñandu porãve. Ha he'i chupe hikuái:
--Kuehe, asaje pyte riremi opoi chugui iñakãnundu.
53 Upépe, pe mitã ru ohecha kuaa upe javete Jesús he'i hague chupe ‘Nde ra'y oikovéta’. Upévare ha'e ha opa hogagua ojerovia Jesús rehe.
54 Ko Jesús ou jeývo Judéagui yvy Galiléape niko mokõiháma hína, ha ojapo jey mba'e hechapyrãva.