Actamila appayvam Isaac napatoc Jacob najan Esaú
1 Apvanacmec nic nat Isaac. Inmasquec nic nat apvitay ilhma. Apquevam nic nat apquitca aptomja apteyam apmamyi.
Aptomjac nic nat Isaac apcanya Esaú: —Sictamongvoyam— nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat Esaú: —Coo nac aso— nic nat aptomjac.
2 Aptomjac nic nat Isaac apcanya: —Quip ilanojo. Sicvanyam coo. Moyasamcoc acvamlha acnim ongvitsapoc. 3 Ilic sat pilhpaalh najan yanca. Itingya sat asoc navjac. 4 Ingyajan sat apitic actemaclha alhta sicmajayo mataa otoc. Jesantimquis sat yoyam otoc. Oltimnacsic sat lhip altamila sicpayvam yicpintama siyitsepma— nic nat aptomjac.
5 Inlingac nic nat Rebeca actemaclha Isaac appamejitquiscama apquitca Esaú. Aplhinquic nic nat Esaú. Asoc navjac nic nat aptingyac yoyam esantimsic apyap.
6 Yejemoc nic nat actomja Rebeca ayanya ayitca apsilhyo Jacob: —Quip ingyeylhojo. Aclingac lhac coo appayvam lhip apyap appamejitsa lhip apipma Esaú. Aptomjac lhac apcanya: 7 Itingya sat asoc navjac. Jeyajanquis sat apitic yoyam otoc. Oltimnacsic sat lhip altamila sicpayvam napato Dios Apyimtalhnamo yicpintama siyitsepma— lhac aptomjac. 8 Lhip sictamongvoyam, ingyeylhojo sat sicpayvam: 9 Iyas sat apyinatamaclha yataay. Inalanta sat apcanit yataay apquitcoc apnamilay. Ongvajansic sat yoyam etoc sat lhip apyap actemaclha alhta apmajayo mataa etoc. 10 Natamin isaclhes sat apyap yoyam etoc. Elngac sat lhip altamila appayvam apyap yicpintama apquitsepma— nic nat intomjac inquin.
11 Aptomjac nic nat Jacob apcanya inquin: —Ava apyimpejic innac javoc. Coo eyca ayalhnayo eyimpejic. 12 Jeyicpilcojoc sat jepatningvojo tata coo. Ingyanic sat oyinimcasac coo. Olngac sat acmasom appayvam coo tata, molngejec sat altamila appayvam.
13 Incatingmavoc nic nat inquin: —Sictamongvoyam. Coo sat olngamcojo actemaclha acmasom appayvam yoyam elhenic. Ilhing sat maa, ilyejiclhojo sat sicpayvam. Inalanta sat yataay apquitcoc— nic nat intomjac.
14 Aplhinquic nic nat Jacob. Apnalantac nic nat. Apcajac nic nat yataay apquitcoc. Ingjancasquic nic nat inquin, actemaclha alhta apmayjayo mataa etoc Isaac. 15 Invoclhec nic nat inquin apava aptamila Esaú apquilantalhnama. Congne paat nic nat apnamcoc apava. Intalhnaseclhec nic nat ayitca apsilhyo Jacob. 16 Inpilhtejitcasquic nic nat inquin yataay apyimpejic apectengaoc Jacob najan apyispoc. 17 Inmasquic nic nat apitic acjanma najan pan yoyam esaclhesic Jacob.
18 Aptalhningvoclhec nic nat Jacob apyitnaclha apyap. Aptomjac nic nat apcanya: —Tata— nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat apyap: —Acnec coo aso. ¿Soc lhip qui sictamongvoyam?— nic nat aptomjac.
19 Aptomjac nic nat Jacob apcanya: —Coo nac Esaú, lhip apquitca sictomja sicteyam emamyi. Alyajaclhoc coo aptomjaclha lhac seyanya. Ilhaticja, ilha netin. Itov sat sicyamonquilhma. Jeltimnas sat altamila appayvam— nic nat aptomjac.
20 Aptomjac nic nat Isaac apcanya apquitca: —Quilhvo nac apvocta— nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat Jacob: —Epasmec lhac Dios lhip Visqui pac. Yejemoc sicvita sicyamonquilhma— nic nat aptomjac.
21 Aptomjac nic nat Isaac apcanya Jacob: —Ilhingma jilip, pac olpatnamam apyimpejic. Nasoc lhaja sictamongvoyam Esaú— nic nat aptomjac.
22 Yejemoc nic nat apyipitcangvocmo Jacob yoyam elpatnamam apyap. Aptomjac nic nat Isaac apcanya: —Jacob appayvam nac lha. Innoc Esaú apectengaoc— nic nat aptomjac.
23 Am nic nat eyicpilcac Isaac. Ayinyema apvita alvinatem ava apectengaoc. Apquiltamjoc nic nat eltimnacsic altamila appayvam.
24 Aptomjac nic nat Isaac mocjam apcanya: —¿Naso ya lhquip sictamongvoyam Esaú?— nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat Jacob: —Eje, coo nac Esaú— nic nat aptomjac.
25 Aptomjac nic nat Isaac apcanya: —Ingva, sictamongvoyam. Jimques siclho apitic apyamonquilhma yoyam otoc. Natamin oltimnacsic sat altamila sicpayvam— nic nat aptomjac.
Apsaclhesquic nic nat aptom yoyam etoc apyap. Apsantimcasquic nic nat uva yingmenic. Aptovquic nic nat Isaac, apyinquic nic nat.
26 Natamin nic nat aptomja Isaac apcanya Jacob: —Sictamongvoyam, ipitsis sat emalhimpenic— nic nat aptomjac.
27 Apyipitcangvocmec nic nat Jacob. Appitsisquic nic nat apmalhimpenic. Inticjancasquic nic nat apyap apquilantalhnama. Apquiltimnasquic nic nat appayvam altamila:

Naso nac lhip sictamongvoyam,
eticjancasquic apyimpejic.
Malha acpanma amyip intomjac seticjanquiscama,
ayinyema amyip apyisponcama Dios Apyimtalhnamo.
28 Etac sat Dios apcaycaoc lhip:
acmamay ayinyema netin.
Cotlaycaoc acyilhna ayinyema amyip.
Cotlaycaoc motajap apactic najan uva yingmenic.
29 Aplhamaclhojo enlhitaoc sat eltimjic apquiltimesaycam.
Elticlhic sat aptapnaoc napato lhip.
Itne sat apvisqui nipyesicsa apquilyalhing.
Elticlhic sat aptapnaoc napato lhip.
Enatovasacpoc sat apquiltomja apquilinmelhaycam lhip.
Elmiyovacpoc sat enlhitaoc apquiltomja apquilamliyam—
nic nat aptomjac Isaac. ,

30 Invocmec nic nat nelha appayvam altamila Isaac. Aptipquic nic nat Jacob tingma pac apyap. Pilapcasquic nic nat apvactamo Esaú apmompaviyam. 31 Apjancasquic nic nat apitic apyap, actemaclha apmajayo mataa etoc. Apsaclhesquic nic nat apyap.
Aptomjac nic nat Esaú apcanya apyap: —Tata, ilhaticja. Itov sat apitic sicyamonquilhma. Jeltimnas sat altamila appayvam— nic nat aptomjac.
32 Aptomjac nic nat apyap apcanya: —¿Soc lhip qui sictamongvoyam?— nic nat aptomjac.
Apcatingmavoc nic nat Esaú: —Coo nac Esaú, lhip apquitca sictomja sicteyam emamyi— nic nat aptomjac.
33 Intiyacmec nic nat apvalhoc Isaac. Aptomjac nic nat apcanya: —¿Soc laa enlhit sesantimsa lhac apjanma apyamonquilhma? Actovquic lhac coo. Acpenasquic lhac siltimnascama altamila sicpayvam. Comasquingvomejec sat mataa— nic nat aptomjac.
34 Pilapcasquic nic nat Esaú aplinga apyap appayvam. Avanjec nic nat apvinama.
Apquilpalhamam nic nat: —¡Tata coo! ¡Jeltimnas sat coo lha altamila appayvam!— nic nat aptomjac.
35 Apcatingmavoc nic nat Isaac: —Apvoctac lhac lhip apyalhing. Eyinimcasquic lhac coo. Yitnec lhac altamila sicpayvam yoyam oltimnacsic lhip. Apsovjoc lhac lhip apyalhing— nic nat aptomjac.
36 Aptomjac nic nat Esaú apcanya: —Naso nac apvisay Jacob, ningiltimem “Apyinimquiscama”. Anit intomjac seyinimquiscama eyalhing. Eyinimcasquic alhta yoyam emiclha sicvisay sicteyam emamyi. Eyinimcasquic lhac mocjam. Apsovjoc lhac tata appayvam altamila yoyam jeltimnacsic coo. Tata, ¿am ya coyitnac mocjam altamila appayvam yoyam jeltimnacsic coo?— nic nat aptomjac.
37 Apcatingmavoc nic nat Isaac: —Quip ingyeylhojo. Lhip visqui pac sat etnejic apyalhing. Jacob apnaymacoc sat eltimjic apquiltimesaycam. Etac sat mataa cotlaycaoc motajap apactic najan uva yingmenic. ¿Soc asoc ayaymalhco yoyam emiclha lhip?— nic nat aptomjac.
38 Aptomjac nic nat Esaú apcanya: —Tata, ¿vamlha ya altamila appayvam? Jeltimnas sat coo lha altamila appayvam— nic nat aptomjac.
Avanjec nic nat apvinama Esaú.
39 Aptomjac nic nat appayvam apyap:
Elhnamoc sat lhip mocjay.
Metejec sat yoclhilhma acma acyilhna.
Metejec sat acmamay ayinyema netin.
40 Elnapacpoc sat mataa sovo acvinatem.
Lhip sat elanam mataa apyalhing.
Covac sat acnim yoyam etnejic lhip apyimnatem.
Comascoc sat aptimem apquilancam—
nic nat intomjac appayvam. ,
Apquinyem Jacob apnaclha Esaú
41 Inyiplovcoc nic nat mataa apquinmelhaycam Esaú apyalhing Jacob, ayinyema appayvam apyap. Intomjac nic nat apvalhoc Esaú: Incovac sat acnim yoyam coyitnocjojoc ingvalhoc apquitsepma tata ingac. Natamin ongvajic sat coo eyalhing— nic nat intomjac apvalhoc.
42 Inlingac nic nat Rebeca actemaclha aclhanma apvalhoc ayitca Esaú. Innec nic nat altimnasa Jacob.
Intomjac nic nat ayanya: —Quip ingyeylhojo. Apquiltamjoc lhip ingyajic apipma Esaú ayinyema apyinimquiscama. 43 Lhip sictamongvoyam, ingyeylhojo sicpayvam: Ingyinyi sat, iyas sat tingma Harán, tingma pac eyalhing apvisay Labán. 44 Ilha sat maa acvocmo acmasca aplom apipma. 45 Comascoc sat aplom. Colvoncomoc sat aptomjaclha alhta lhip. Natamin ongvanic sat colhic altimnasquiclho lhip. Am oltamjoc emasquisacpoc eyitquic— nic nat intomjac Rebeca.
46 Intomjac nic nat Rebeca ayanya atava Isaac: —Eyamposquic coo as quilvanaa hititas, Esaú alhta apmam apanco. Inquilyimjapquic sat ancoc Jacob quilvana hitita actema nac lha aleyvam yoclhilhma Canaán, incaymalhquic cotnejic nelha sictiyascam— nic nat intomjac.
Isaac ohovasa Jacóbpe
1 Isaac itujáma ha ndohechavéi. Upérõ ohenói ita'ýra ypykue Esaúpe ha he'i chupe:
—Che ra'y.
Ha'e he'i:
—Mba'épa taita?
He'i Isaac:
2 —Che tujáma ha ko'ẽrõitéma amanóne. 3 Upévare aipota reho ka'aguýpe nde hu'y kuéra reheve ha rejuka peteĩ tymba chéve guarã. 4 Embojy che ha'useháicha ha eru chéve. Upéi rohovasáta amano mboyve. 5-7 Isaac oñe'ẽ aja Esaúpe, Rebeca ojapysaka hína. Esaú osẽ rire, ohenói Jacóbpe ha he'i chupe:
—Ahendu nde ru oñe'ẽ ramo nde ryke'y Esaú ndive. He'i chupe: “Eru chéve peteĩ tymba ka'aguy ha embojy chéve ta'u. Ha'u rire rohovasáta Ñandejára renondépe, amano mboyve.” 8 Ko'ágã che memby, che rendu ha ejapo ko ha'éva ndéve: 9 Tereho korápe ha egueru chéve mokõi kavara ra'y iporãvéva. Ambojýta nde ru ho'useháicha. 10 Upéi eraha chupe to'u ha ta nde rovasa omano mboyve.
11 Jacob katu he'i isýpe:
—Che ru oikuaa che perõha, che ryke'y katu haguepa. 12 Opoko ramo che rehe, ohecha kuaáta ambotavyseha chupe, ha che rovasa rangue ojahéita che rehe.
13 Isy he'i chupe:
—Che árinte to'a jejahéi oikóva nde rehe che memby. Ejapo katu ha'éva ha pya'e eru chéve umi kavara ra'y.
14 Upérõ Jacob oho umi kavara ra'y píari ha ogueru isýpe. Ha'e ombojy iména ho'useháicha. 15 Upéi ogueru umi Esaú ao iporãvéva ha'e oñongatúva hógape ha omonde Jacob rehe. 16 Umi kavara ra'y pirekuépe ojaho'i ipo ha ijajúra. 17 Upéi ome'ẽ chupe upe tembi'u ityrarã reheve.
18 Jacob oike itúva rendápe ha he'i chupe:
—Taita.
Ha'e oporandu chupe:
—Máva piko nde che ra'y?
19 Ha'e he'i:
—Che hína nde ra'y ypykue Esaú. Ajapóma ere vaekue chéve. Epu'ã eguapy nde rupápe, ha he'u ko arúva ndéve. Upéi che rovasa.
20 Itúva he'i:
—Pya'ete piko rejuhu che ra'y!
—Ha'e he'i:
—Hẽe. Tupã nde Jára che pytyvõ ajuhu haguã.
21 Isaac he'i:
—Eñemboja tapokomi nde rehe. Nde piko añete che ra'y Esaú?
Jacob oñemboja itúva Isaac rendápe. 22 Ha'e opoko hese ha he'i:
—Ne ñe'ẽ ojogua Jacob ñe'ẽme, nde po katu Esaú pópe.
23 Ndoikuaái chupe, ipo raguepágui ityke'ýraicha. 24 Ohovasa mboyve chupe katu, oporandu jey:
—Añetehápe piko nde hína che ra'y Esaú?
Jacob he'i:
—Hẽe.
25 Upéi he'i Isaac:
—Eru chéve che rembi'urã, ta'u ha torohovasa.
Jacob omoĩ itúvape ho'u haguã. Ome'ẽ avei chupe kaguy. 26 Upéi Isaac he'i:
—Eñembojave, ha che retũ che ra'y.
27 Ojapóvo upéicha, itúva ohetũ ijao ryakuãngue ha upéi ohovasa chupe kóicha:

“Kokue ryakuãngue Tupã ohovasáva,
upévako hína che ra'y ryakuã.
28 Tome'ẽ ndéve Tupã
upe yvy hi'áva,
tome'ẽ ysapy ha trígo.
Ha kaguy ñane mbovy'áva
taheta ha tahembypa.
29 Ne rembiguái ramo
toiko táva kuéra
ha ne renondépe tojayvy tetã.
Nde sy memby kuéra járake
ta ndénte,
ha ne renondépe tojayvy joa.
Nde rehe ojahéiva
toiko ijaheipýrõ,
ha nde rovasáva tojehovasa.” ,
Esaú ojerure Isaácpe ohovasa haguã avei chupe
30 Isaac ohovasa rire chupe, Jacob osẽ itúva kotýgui. Upe vove oguahẽ Esaú, oguerúva tymba ka'aguy ojuka vaekue. 31 Ombojy ha ogueraha itúvape, ha he'i chupe:
—Epu'ã he'u ko oguerúva ndéve nde ra'y, rehovasa haguã chupe.
32 Isaac katu he'i chupe:
—Máva piko nde?
Ha'e he'i:
—Che hína Esaú, nde ra'y ypykue.
33 Ohendúvo Isaac, tuicha oñemondýi, oryrýi, osusũmba ha he'i:
—Máva piko upéicha ramo, upe ogueru vaekue chéve ha'u vaerã reguahẽ mboyve? Ahovasáma chupe, ha opytáma hovasapy ramo.
34 Esaú ohendúvo he'íva itúva, oñemoĩ osapukái tuichaite py'aro reheve, ha he'i itúvape:
—Che rovasáke chéve ave, taita!
35 Isaac he'i:
—Nde ryvy ou che mbotavy ha ogueraha imba'erã upe jehovasa.
36 Esaú he'i:
—Ajeve voi niko ra'e oñembohéra Jacob! Péina mokõi jeyháma che mohendague. Che jopy vaekue ame'ẽ haguã chupe che mba'erãva, che nde ra'y ypykue rupi. Ha ko'ágã ogueraha imba'erã, nde rovasa paha che mba'e rãnguéva.
Upéi oporandu itúvape:
—Nahembýi piko jehovasa chéve guarã?
37 Isaac he'i:
—Ajapóma niko chugui nde jára, ha opa ityvýra jára, ha ame'ẽmba chupe trígo ha kaguy. Ko'ágã nahemby véima mba'eve ndéve guarã che ra'y.
38 Esaú katu he'i jey:
—Ha piko reporohovasa kuaa peteĩ jevýnte? Che rovasána chéve avei taita!
Isaac okirirĩnte. Ha Esaú oñemoĩ hasẽ soro. 39 Upévo itúva Isaac he'i chupe:

“Yvy hi'a ha ijysapýva,
nde reikotahápe
ndaipóri mo'ãi.
40 Nde kyse pukúgui reikovéta,
ha reikóta
nde ryvy poguýpe.
Reñandu rire ne mbareteha,
upépe ae,
rejetyvyróta chugui.” ,

41 Esaú ipy'aro Jacob ndive itúva jehovasakuére ha he'i jepi:
—Hi'aguĩma ohóvo ára omano haguã taita. Upe rire ajukáta che ryvy Jacóbpe.
42 Rebeca apysápe oguahẽ Esaú ñe'ẽngue. Ohenoika Jacóbpe ha he'i chupe:
—Nde ryke'y Esaú nde jukase, rejapo vaekue hesére. 43 Ko'ágã che memby ehendu che ñe'ẽ. Tereho Arámpe che kyvy Labán rógape. 44-45 Epyta hendive, nde ryke'y ojera peve pochýgui ha hesarái ne rembiapokuégui. Upe rire amondóta nde píari. Ndapytaséi tyre'ỹ mokõive che membýgui peteĩ árape voi.
46 Upéi Rebeca he'i Isaácpe:
—Che monguerái ha che mbohasýma ko'ã kuña hitíta Esaú rembireko. Jacob omenda ramo kuña hitíta ãicha guáre, upéva katu che jukaitémane.