Pedro apnaclha Cornelio
1 Apnec alhta tingma Cesarea lhama enlhit apvisay Cornelio. Capitán alhta aptomjac apnalaycam lhama tropa singilpilhtetemo apquilvisay co Italia. 2 Appeyvomo alhta as enlhit najan aplhamoclhojo apmolhama. Apquilacoc alhta mataa Dios Ingyapam. Apquimlacmoc alhta mataa apnaymacoc judíos. Apquilinlhanacmec alhta mataa apquilmalhnancama Dios Ingyapam. 3 Lhama actalhnam alhta a las tres apvito Cornelio napaat ángel Dios apcasinancama. Malha aptalhningvoy alhta intomjac apnaclha. Aptomjac alhta apcanya:
—¡Cornelio! —alhta aptomjac.
4 Am alhta ingyasac apquilano Cornelio ángel Dios apcasinancama. Apcacac alhta. Aptomjac alhta apcanya:
—Visqui, ¿soc amyaa yi? —alhta aptomjac.
Apcatingmavoc alhta ángel Dios apcasinancama:
—Apyasamcoc mataa Dios. Jave alhtoc lhip apquilmalhnancama najan apquimlayam apnaymacoc. 5 Ilapajas sat enlhit tingma Jope, yoyam elyantamenta Simón, moc apvisay Pedro. 6 Apnacmec lhama apquilvisayo lhama Simón apquillanay asoyimpejic. Nicja yingmin acvanyam tingma pac. Pedro sat eltimnacsic lhip, yoyam ellana —alhta aptomjac.
7 Lhama alhta apvoncapaclho ángel Dios apcasinancama. Yejemoc alhta apquilevamcaa Cornelio apcanit apquilancam najan lhama singilpilhtetemo appeyvomo. 8 Apquiltimnasquic alhta actemaclha asoc apvitay. Yejemoc alhta apquilapajasa tingma Jope.
9 Yejemoc alhta apquillhinga. Moc acnim apcamquitvocmo tingma. Am alhta elvocmoc mocjam. Ingyitsicso acnim alhta apquinamta Pedro tingma netin, yoyam elmalhna Dios Ingyapam. 10 Mayc alhta incajac. Apmayac alhta inyicje etovc. Naysicsa malanesquiscama aptom apvitoc Pedro malha ningaat. 11 Yejemoc alhta apvita acyaptomalhca netin. Invayventac alhta nalhpop malha manta apyiviy malmaycaoc nipvayc. 12 Inquilyancac alhta asoc navjac alpalhcomalhca najan asoc alpilhyevaycam nalhpop najan nata nipyesicsa manta. 13 Aplingac alhta appayvam:
—Pedro, itnimiclha netin. Ilnajap, itov sat —alhta intomjac aplingay.
14 Apcatingmavoc alhta Pedro:
—Paj, Visqui. Am otomac coo mocjam asoc ningasomalhca ontoc —alhta aptomjac.
15 Anit aplingay alhta intomjac appayvam:
—Noltime nasa ningasomalhca ontoc asoc aptomja apcayoclha Dios Ingyapam —alhta intomjac aplingay.
16 Natqui aplingay alhta intomjac. Yejemoc alhta apmiyaclho netin manta apyiviy. 17 Am alhta eyasamcoc Pedro actemaclha apvitay. Yejemoc alhta apquilvaa apatong tingma enlhit apquilinyema Cornelio tingma pac. Apquilmalhningvaac alhta acpayjoclha Simón tingma pac. 18 Yejemoc alhta apyimnatesa appayvam:
—¿Apne ya congne Simón, moc apvisay Pedro? —alhta aptomjac enlhit. 19 Inquitamquic alhta mocjam apvalhoc Pedro actemaclha malha acvanmescama. Yejemoc alhta aptomjac apcanya Espíritu Santo:
—Quip, ilanojo. Lhip apquilquitamac apnatqui enlhit. 20 Ingva, ingyapajam ityip. Itne sat apquillhalhma. Noyasquim nasa, ayinyemaclha coo lhac silapajascama —alhta aptomjac Espíritu Santo.
21 Yejemoc alhta aptepa Pedro. Apmiyaclhec alhta apnamcaclha enlhit apquilinyema Cornelio tingma pac. Aptomjac alhta apquilanya:
—Coo nac, selquitama nac. ¿Soctomja apquilvaa nac? —alhta aptomjac.
22 Apquilatingmavoc alhta:
—Capitán Cornelio nincoo ningilinyemac. Aptasic maa. Enlhit appeyvomo. Apcacavoc mataa Dios Ingyapam. Apquilasicjavoc mataa aplhamoclhojo judíos. Apvitac alhta Cornelio lhama ángel Dios apcasinancama. Appamejitcasquic nic alhta apcanya eltimnascomoc lhip, yoyam eyacsic lhip Cornelio tingma pac. Apquiltamjoc alhta ingyeylhojo lhip appayvam —alhta apquiltomjac.
23 Yejemoc alhta apquilanya Pedro elantilhic congne. Apquilmec alhta tacja Pedro. Secaseclha alhta intomjac apquillhinga. Apquillhalhmaa alhta apquiltomjac apquilyalhinga apquilinyema tingma Jope.
24 Moc secaseclha alhta intomjac apquilvocmo tingma Cesarea. Apquiljalhnec alhta maa Cornelio. Apcansaclhec alhta apmolhama najan apnaymacoc. 25 Lhama alhta apvocmo Pedro Cornelio tingma pac. Yejemoc alhta aptepa Cornelio apquilamyilhamco. Apquilticlhiquic alhta aptapnaoc acpayjo apquinmamcaclha Pedro, yoyam epayicsojo. 26 Yejemoc alhta apquinimsaclho netin Pedro. Aptomjac alhta apcanya:
—Itnimiclha netin. Enlhit coo lha, acno coo lhip —alhta aptomjac.
27 Apquilpamejitsacpec alhta. Yejemoc alhta apquilantalhningvocmo congne. Apquilvitangvocmec alhta enlhit aplhamocma apcaneyclha. 28 Aptomjac alhta apquilanya Pedro:
—Apquilyasamcoc quellhip nintemaclha ningilvisay co Judea (judíos). Mongvanquejec ongilpalhavomoc quellhip apquilvisay metnaja judíos. Mongvanquejec ongilantilhic tingma apancaoc. Elhicmosquic alhta Dios Ingyapam. Am alhta eltamjoc olhenic ningasomalhca ontasomoc lhama enlhit najan ningasomalhca ongilpalhavomoc. 29 Yejemoc alhta siclhingacmo siclinga siyanyomalhca. Altamjoc oyasamcojo:
—¿Soctomja selanya nac quellhip? —alhta aptomjac Pedro.
30 Apcatingmavoc alhta Cornelio:
—Cuatro acnim alhta intomjac. Innoc alhta acvamlha nac jay. Acnec alhta tingma ajac. Almalhnaquic alhta Dios Ingyapam. Pilapcasquic alhta sicvita apquiningvaa najato enlhit apquilmopoy apanco apquilantalhnama. 31 Aptomjac alhta seyanya: “Cornelio, apjalhnoc Dios Ingyapam lhip apquilmalhnancama. Apyasamcoc najan aptemaclha apquimlayam. 32 Ilapajas enlhit tingma Jope, yoyam elyantamenta Simón, moc apvisay Pedro. Apnacmec lhama apquilvisayo lhama Simón apquillanay asoyimpejic. Nicja yingmin acvanyam tingma pac. Apvoctac sat ancoc epamejitsic sat lhip” —alhta intomjac amyaa siyanyalhco. 33 Yejemoc alhta silapajasa silancam siyanya elyantavoclha lhip. Actamilaclhojo apvactamo lhip. Ninnec nincoo ningilanalhco napato Dios Ingyapam. Ningiltamjoc nincoo ongilaylhojo apquiltimnaycam lhip actemaclha alhta apcanama Visqui ingac, yoyam jingiltimnacsic lhip —alhta aptomjac Cornelio.
34 Yejemoc alhta apquiltimnamcaa Pedro:
—Quilhvoc acyasingvocmec coo aptemaclha Dios Ingyapam. Am elano apquiltemaclha enlhitaoc. 35 Eyca apmec mataa tacja moclhama enlhit lhalhma anco aptomja apcayo najan apquillanay actemaclha acpeyvomo. 36 Apcapajasquic alhta amyaa Dios Ingyapam nipyesicsa enlhitaoc Israel. Aplingasquic mataa actemaclha actamilaycam ingvalhoc singmescama Jesucristo. Aptomjac apvisqui tacjaplhit enlhit lhalhma anco. 37 Apquilyasamcoc quellhip lha amyaa aclingomalhca judíos apcaoclha. Yoclhilhma Galilea alhta intiyapvocmoc, natamin apquiltimnaycam alhta Juan apyapascasamco yingmin. 38 Apquilyasamcoc quellhip aplhenacpo Jesús co Nazaret. Dios Ingyapam apcatsisquiscama alhta najan apmescama apmopvan ayinyema Espíritu Santo. Apquillanac alhta mataa Jesús aptamjaycam actamila naysicsa aptiyascam. Apquiltamilquiscacmec alhta aplhamoclhojo actovascama yavey. Ayinyemaclha aptomja mataa aplhalhma Dios Ingyapam. 39 Nincoo ningiltomja ningvitaycamco actemaclha aptamjaycam mataa Jesús yoclhilhma Judea najan tingma Jerusalén. Apmatnec alhta Jesús. Apquilyipitcasquic alhta netin asoc timyescama. 40 Natqui acnim alhta intomjac aplhaticjascacmo Dios Ingyapam. Apcanayquic alhta elhicmosacpojo Jesús ningyesicsa. 41 Am alhta elhicmosacpoc aplhamoclhojo enlhit. Aplhicmosacpec alhta apvamlha ningyesicsa nincoo ningiltomja singilyacyescama ingmamyi Dios Ingyapam. Apquiltamjoc yoyam onlingacsic apvisay. Ninpasmec alhta nincoo aptom najan apyam Jesús natamin aplhaticjangviyam nipyesicsa apquilmasquingvaycmo. 42 Ingilasinaquic nincoo Jesús ongiltimnacsic tasic amyaa. Apquiltamjoc onlingacsic apvisay. Ayinyemaclha Dios Ingyapam apquiltemo etnejic Jesús singyicpilquemo ningiltomja ingjalhnancaoc najan apquilmasquingvaycmo. 43 Aplhenacpec nic nat Jesús. Profetas Dios apquillingascama ilhnic nat apquillhanma, yoyam colmascosalhca melyascalhma aplhamoclhojo enlhit apquiltomja melyasquiyam apvisay Jesús —alhta aptomjac Pedro.
44 Naysicsa apquiltimnaycam alhta Pedro apvayventamo Espíritu Santo tacjaplhita apquiltomja apquiljalhenmo tasic amyaa. 45 Pedro apquillhalhmaa alhta judíos apquiltomja melyasquiyam tasic amyaa. Pilapcasquic alhta apquilvita apvayventamo Espíritu Santo tacjaplhita metnaja judíos apquiltomja melyasquiyam tasic amyaa. 46 Inlingalhquic alhta acyitnocjay apquilpayvam najan actemaclha apquilayo Dios Ingyapam. 47 Aptomjac alhta apquilanya Pedro:
—Apquillhocac Espíritu Santo as enlhitaoc ninnoc nincoo. ¿Ingvanqui ya nincoo ongilyacsilhma, yoyam colhic acyapascasamco yingmin as enlhitaoc? —alhta aptomjac.
48 Yejemoc alhta apcanya Pedro colhic acyapascasamco yingmin ayinyema apvisay Jesucristo. Apcanyacpec alhta Pedro, yoyam elhic anit acnim.
Pedro Cornelio rógape
1 Oiko táva Cesaréape peteĩ kuimba'e hérava Cornelio, ñorãirõhára aty, “Italiagua” hérava, ruvicha. 2 Upéva, kuimba'e marangatu, omomba'e guasúva Tupãme opa hogagua ndive. Ome'ẽva avei heta viru oipytyvõ haguã Israelguávape, ha oñembo'e mantéva Tupãme. 3 Peteĩ jey, ka'aru mbyte rupi, oguereko peteĩ jechauka. Ohecha porã peteĩ Tupã remimbou*f** oikéva hendápe ha he'íva chupe: “Cornelio!” 4 Cornelio oma'ẽvo hese, okyhyje eterei ha oporandu chupe: “Mba'épa reipota, che Jára?” Tupã remimbou he'i chupe: “Tupã ohendu ne ñembo'e ha umi rejapo vaekue reipytyvõ haguã oikotevẽvape. 5 Emondo ne rembijokuáiva táva Jópepe ohenói haguã peteĩ kuimba'e Simón héravape, ojekuaáva avei Pedro ramo. 6 Oiko ambue Simón, omba'apóva vakapíre rógape, yguasu rembe'ýpe.”
7 Oho rire upe Tupã remimbou oñe'ẽ vaekue chupe, Cornelio ohenói mokõi hembiguáiva ha peteĩ ñorãirõhára imarangatúva ha jeroviaháva, 8 ha omombe'u rire chupe kuéra opa mba'e, omondo Jópepe.
9 Upe ára ambuépe, asaje pyte rupi, ha'e kuéra oho aja Jope gotyo, Pedro ojupi óga pepo ári oñembo'e haguã. 10 Iñembyahýi ha okaruse, ha ojejapo aja chupe hembi'urã, oguereko peteĩ jechauka: 11 Ohecha yvága ojepe'a ramo ha oguejy ramo yvýpe peteĩ mba'e savana guasu joguaha, oñemboguejýva irundyve ijapýgui. 12 Upe savanáme oĩ opaichagua tymba ipy irundýva, avei hyére otyryrýva ha guyra. 13 Ha ohendu peteĩ he'íva chupe: “Pedro, epu'ã ejuka ha he'u.”
14 Pedro he'i chupe: “Nahániri, che Jára, che nda'úi mba'eve Tupãme oñemboyke'ỹva térã ipotĩ'ỹva.”*f** 15 Upe oñe'ẽva he'i jey chupe: “Upe Tupã omopotĩ vaekuére, ani ere, ipotĩ'ỹva.”
16 Upéva ojehu mbohapy jey, ha upéi pe savana ojehupi jey yvágape. 17 Pedro ojepy'a mongeta mba'épa he'iséne upe jechauka, ha upérõ oguahẽ hóga rokẽme umi Cornelio remimbou oporandu vaekue Simón rógare. 18 Oguahẽvo oñe'ẽ hatã hikuái, ha oporandu oikópa upépe aipo Simón, oñembohérava avei Pedro.
19 Ha Pedro ojepy'a mongeta aja gueteri upe ohecha vaekuére, Espíritu Santo he'i chupe: “Péina mbohapy kuimba'e ou nde píari. 20 Eguejy ha tereho hendive kuéra kyhyje'ỹre. Che remimbou hína umíva.” 21 Pedro oguejy ha he'i umi kuimba'épe:
—Che hína upe pehekáva, mba'épa peipota?
22 Ha'e kuéra he'i:
—Ore mbou mburuvicha Cornelio, kuimba'e marangatu omomba'e guasúva Tupãme, ha opa Israelgua oguerohory ha ohayhúva. Tupã remimbou he'i chupe ne renói haguã ha reho haguã hógape, ikatu haguã ha'e ohendu upe ere vaerã chupe. 23 Upérõ Pedro omoguahẽ chupe kuéra ha opyta hikuái hendive upe pyhare. Ko'ẽmba rire Pedro oho hendive kuéra, ha omoirũ chupe kuéra mbovymi Jesús reroviaha oñopehẽnguéva oikóva Jópepe.
24 Upe ára ambuépe oguahẽ hikuái Cesaréape, Cornelio oha'arõhápe chupe kuéra, hogagua kuéra aty ha ijepokuaaha jeroviaháva, ha'e upevarã ohenói vaekue ndive. 25 Oguahẽvo Pedro, Cornelio osẽ huguãitĩvo ha oñesũ henondépe, omomba'e guasu haguã chupe. 26 Pedro katu omopu'ã chupe he'ívo:
—Epu'ã, chéko kuimba'e ndeichaguánte avei.
27 Oñe'ẽ aja hendive, oike ha ojuhu heta oñembyatýva upépe. 28 Pedro he'i chupe kuéra:
—Peẽ peikuaa umi Israelguáva ndaikatuiha ojehe'a mombyry guáre térã oike hóga kuérape. Tupã katu che mbo'e nda'éi vaerãha avavére, Tupãme oipota'ỹva térã ipotĩ'ỹva.*f** 29 Upévare añehenóivo, aju ha'e'ỹre mba'eve. Aikuaase aipórõ maerãpa pe che renoika.
30 Cornelio he'i chupe:
—Ojapo irundy ára, kóva ko óra rupi, che aime che rógape ha ajapo pe ñembo'e ka'aru mbyte rupigua, ha ojechauka chéve peteĩ kuimba'e ijao mimbipáva. 31 He'i chéve: ‘Cornelio, Tupã ohendu ne ñembo'e ha imandu'a umi rejapo vaekuére reipytyvõ haguã oikotevẽvape. 32 Emondo ne rembijokuáiva táva Jópepe, ohenói haguã Simónpe, hérava avei Pedro. Ha'e oiko ambue Simón, omba'apóva vakapíre rógape, yguasu rembe'ýpe.’ 33 Upévare pya'e amondo nde píari, ha nde reju torypápe. Ko'ágã roimemba Tupã renondépe, ha rohenduse opa mba'e umi Ñandejára he'i vaekue ndéve ere haguã oréve.
Pedro oñemoñe'ẽ Cornelio rógape
34 Upérõ Pedro oñepyrũ oñe'ẽ ha he'i:
—Ko'ágã aikuaáma, añetehápe Tupãme guarã peteĩchanteha opavave, 35 ha oimeraẽ tetã megua, chupe ombyajéva ha iporãva ojapóvape, oguerohoryha avei. 36 Tupã oñe'ẽ vaekue Israel ñemoñare kuérape, omombe'úvo py'a guapy rehegua ñe'ẽ, Jesucristo, opavave Jára, rupi. 37 Peẽ peikuaa porã upe ojehu vaekue Israel retãme, oñepyrũvo Galiléa rupi, Juan omyerakuã rire tekotevẽha oñeñemongarai. 38 Peikuaa Tupã omyenyhẽ hague pokatu ha Espíritu Sántogui Jesús Nazaret guápe, ha Jesús ohasa hague ojapóvo iporãva ha omonguerávo opa ohasa asývape mba'e pochy poguýpe. Upéva ikatu vaekue ojapo Tupã oĩgui hendive, 39 ha ore opa mba'e Jesús ojapo vaekue rechahare Judea ha Jerusalénpe. Upéi ojuka hikuái chupe omosãingóvo kurusúre. 40 Tupã katu omoingove jey chupe mbohapy ára haguépe, ha ojechauka oréve. 41 Ha'e ndojechaukái opa tetã guápe, orévente uvei, Tupã ore poravo vaekuépe upe mboyvéma voi, mba'e rechaharã. Ore rokaru ha roy'u vaekue hendive oikove jey rire. 42 Ha'e ore mondo romyerakuãvo tetã guápe, Tupã omoingo hague chupe oikovéva ha omanóva mbojovakehárõ. 43 Opa maranduhára*f** oñe'ẽma vaekue Jesús rehe, ha he'i vaekue umi hese ojeroviávape ojeheja reipáta iñangaipa.
Israelgua'ỹvape oñeme'ẽ Espíritu Santo
44 Oñe'ẽ gueteri hína Pedro ha Espíritu Santo ou opa iñe'ẽ ohendúva ári, 45 Ha umi Jesús reroviaha Israelgua ou vaekue Pedro ndive, ijurujái opytávo Espíritu Santo oñeme'ẽgui avei Israelgua'ỹvape, 46 ohendu niko chupe kuéra oñe'ẽ ramo ñe'ẽ ambuépe ha omomba'e guasúrõ Tupãme. 47 Upérõ Pedro he'i:
—Mañei piko ikatu jajoko ani haguã oñemongarai ko'ã oñeme'ẽ vaekuépe Espíritu Santo ñandéveicha avei?
48 Ha he'i oñemongarai haguã hikuái Jesucristo rérape. Upéi ojerure hikuái Pédrope opyta haguã hendive kuéra ára mbovymi.