1 Acuérdate de tu Creador ahora que eres joven. No esperes a que lleguen los tiempos malos; ya vendrán años en que digas: «No me trae ningún placer vivirlos.» 2 ¡Hazlo ahora!, cuando aún no se apaga la luz del sol, de la luna y de las estrellas, y cuando aún hay nubes después de la lluvia. 3 Llegará el día en que tiemblen los guardianes del palacio y se encorven los valientes; quedarán tan pocas molineras, que dejarán de moler; las que miran por las ventanas comenzarán a perder la vista. 4 Cuando llegue ese día, se cerrarán las puertas que dan a la calle; el ruido del molino se irá apagando; las aves apenas dejarán oír su canto, y las canciones dejarán de oírse; 5 las alturas causarán miedo, y en el camino habrá infinidad de peligros.

El blanco almendro florecerá,
la langosta resultará una carga
y la alcaparra no servirá para nada;
y tú estarás yendo a tu morada eterna,
y en la calle escucharás
a quienes llorarán tu muerte.

6 Acuérdate de tu Creador antes de que se rompa el hilo de plata y se haga pedazos la vasija de oro; antes de que se rompa el cántaro y se quiebre la polea a la orilla del pozo. 7 Después de eso el polvo volverá a la tierra, como antes fue, y el espíritu volverá a Dios, que es quien lo dio.

8 Yo, el predicador, digo:
¡Vana ilusión, vana ilusión!
¡Todo es vana ilusión!
Epílogo
9 Y mientras más sabio llegó a ser el predicador, más conocimientos impartió a la gente. También se dio a la tarea de estudiar gran número de proverbios, y de clasificarlos ordenadamente. 10 Hizo todo lo posible por encontrar las palabras más adecuadas, para escribir de la mejor manera dichos verdaderos.
11 Las palabras de los sabios son como aguijones, y una vez reunidas en colecciones son como estacas bien clavadas, puestas por un solo pastor. 12 Pero te advierto, hijo mío, que el hacer muchos libros no tiene fin, y que el cuerpo se cansa de tanto estudiar.
13 El discurso ha terminado. Ya todo ha sido dicho. Teme a Dios y cumple sus mandamientos, porque eso es el todo del ser humano. 14 Dios habrá de pedirnos cuentas de todos nuestros actos, sean buenos o malos, y aunque los hayamos hecho en secreto.
1 Kaxén apwáxok ma'a aptáha axta exchep Apkelane, keso aptáhakxa nak makham apketkok, mewánxa nak makham ekhem ekyentaxnakxa negha; kammok sa' apyeyam yaqwayam etnehek appeywa s'e: “Mehepeykessáseykekxak ko'o ewáxok ektémakxa sekha.” 2 Elána' sa' kaxwók xa, megkamassakxa nak makham éltátchesso ekhem, tén han pelten, tén han yaw'a, megkamassakxa nak makham yaphope natámen ekmámeye. 3 Kawak sa' ekhem yaqwayam etnehek apkelpexyennameykha m'a apkeltaqmelchesso nak wesse' apwányam apxagkok, elháxeheykha sa' ma'a énxet'ák apkelyennaqte axta, ántawók sa' kaleymaxchek ma'a kelán'ák éltekxeyéyak nak chá'a aqsok aktek, kamaskok sa' éltekxeyágko, keñe m'a élteyányeykha nak chá'a átog étkók, kasextohok sa' élyekpelchéxma. 4 Wokmek sa' agkok xa ekhem nak, kólapagkokxak sa' atña'ák ma'a nentaxnamakxa nak ámay; kamaskok sa' eklegáxko éxtegyawasso m'a kéltekxekxamakxa nak aqsok aktek; kalpáwak sa' chá'a náta, kamaskok sa' eyke éllegasa m'a ekmátsa nak élpáwá; 5 keyxchek sa' chá'a kalchántaxchek ma'a netno nak, kalmeneyxchek sa' chá'a m'a ámay nak.

Elyapweygkok sa'
mokwa naxma,
eltaqnaweykpok sa' sawa',
mékoho sa' katnekxak ma'a
yámet ekha nak am'ák.
Hakte ewenchepekxak chá'a énxet
meyke apweyktámho,
keñe ámay kañexchek chá'a
kéllekxagweykha
eñama apkeletsapma.

6 Kaxén apwáxok aptáha axta exchep Apkelane, megkalyetyapakxa nak makham axát'ák ma'a sawo ekmope ekmomnáwa nak, tén han metnahakxa nak makham nápakha'a apketkok ma'a sógweygke kéllane nak sawo ekyátekto ekmomnáwa; mepaqxakxa nak makham yátegwáxwa m'a kélpekkenma nak nekha ekteyapmakxa yegmen, megkalyetyapakxa nak makham táma m'a kélyekwe nak yegmen yámelchet. 7 Keñe sa' natámen xa, xapop sa' katnekxak makham ma'a ánek nak, ekhawo ektémakxa axta nano', keñe sa' eghagák kalmeyekxak ma'a aphakxa nak Dios, cham'a aptáha axta segmésso.

8 Ko'o Séltenneykencha'awól'a,
ekxénákxók ko'o makham se'e:
¡Kaqhók agwetak aqsok!
¡Ekyókxoho ekteme
aqsok eyaqhémo agweta'!
Ektemegwánxa néxa
9 Neyseksa apyáncháseykegkoho axta apya'áseykegkoho aqsok ma'a Apkeltenneykencha'awo axta chá'a, axta elwátesseykmok han apkelxekmósso énxet'ák ektémakxa nak apyekpelchémo. Kélméssegkek axta han aptamheykha yaqwayam eltámésakpok ekxámokma m'a amya'a segaqhássessamo nak senxeyenma, kéltémók axta han etaqmelcheshok apkeláneykekxa apnaqtáxéséyak. 10 Apkelenxáneykmek axta han étekxak ma'a amya'a ekleklamo nak apwáxok énxet, yaqwayam enxoho etaxaksek ektémakxa apweteykekxa aqsok, ekteme nak ekmámnaqsoho.
11 Énxet apkelya'áseykegkoho nak aqsok, máxa yámet élmahantal'a naw'a m'a apkelxeyenma nak aqsok, kélánchásekxeyk agkok ma'a apkelxeyenma nak aqsok, máxa láwa élmahantal'a naw'a kélatcháseyak nak aqsok katnekxa', cham'a apkelatcháseyak la'a xama apkeláneykha nepkések. 12 Énxet éltámeye nak chá'a xa aqsok nak, xámók chá'a katnehek aqsok eyésso. Weykcha'áhak nenlane ekteme megkasawhomáxche', néltámesáxcheyk agkok han chá'a ekwenaqte, hegyampaksohok chá'a.
13 Wánxa amya'a kéllegasso. Penchásexcheyk kaxwók ekxénamaxche aqsok. Etne apcháyo Dios, elána' m'a apkeltémókxa nak antéhek, hakte cháxa yaqwayam chá'a elanagkok énxet xa. 14 Dios sa' elyekpelkohok ma'a ekyókxoho aqsok nenlánéyak nak, cham'a aqsok ektaqmela nak, essenhan ma'a aqsok ekmaso nak, megkeyxek ma'a nempósso nak aqsok nenlane.