Leyes acerca de los esclavos
(Dt 15.12-18)
1 »Estas son las leyes que les darás:
2 »Si compras un esclavo hebreo, trabajará para ti durante seis años, pero al séptimo año quedará libre, sin que tenga que pagar nada por su libertad. 3 Si llegó solo, se irá solo; si tenía mujer, su mujer se irá con él; 4 si su amo le da una mujer, y ella le da hijos o hijas, la mujer y los hijos serán de su amo y el esclavo se irá solo. 5 Pero si el esclavo no acepta su libertad porque ama a su mujer, a sus hijos y a su amo, 6 entonces el amo lo llevará ante Dios, lo arrimará a la puerta o al marco de la puerta, y con un punzón le atravesará la oreja. Así será su esclavo para siempre.
7 »Si alguien vende a su hija como esclava, ella no saldrá libre como los esclavos varones. 8 Si el amo decide no tomarla por esposa, porque la muchacha no le gusta, deberá permitir que paguen su rescate; pero aunque la rechace, no podrá venderla a ningún extranjero. 9 Si la da por esposa a su hijo, deberá tratarla como a una hija. 10 Si toma otra esposa, no deberá reducirle a la primera ni la comida ni la ropa ni sus derechos de esposa. 11 Pero si no le da ninguna de estas tres cosas, ella quedará libre, sin tener que pagar nada por su libertad.
Leyes contra acciones violentas
12 »El que hiera a alguien y lo mate será condenado a muerte. 13 Pero si no lo hizo a propósito, sino que estaba de Dios que muriera, yo te diré después a qué lugar podrá ir a refugiarse. 14 Pero al que se enoje con su prójimo y lo mate a sangre fría, lo buscarás aunque se refugie en mi altar, y lo condenarás a muerte.
15 »El que hiera a su padre o a su madre será condenado a muerte.
16 »El que secuestre a una persona, ya sea que la haya vendido o que aún la tenga en su poder, será condenado a muerte.
17 »El que insulte a su padre o a su madre será condenado a muerte.
18 »En casos de peleas, si un hombre hiere a otro de una pedrada o de un puñetazo, y lo hace caer en cama, pero no lo mata, 19 el que hirió será declarado inocente solamente si el herido se levanta y puede salir a la calle con ayuda de un bastón, pero tendrá que pagar al herido las curaciones y el tiempo perdido.
20 »Si alguien golpea con un palo a su esclavo o esclava, y los mata, se le hará pagar su crimen. 21 Pero si viven un día o más, ya no se le castigará, puesto que el esclavo es de su propiedad.
22 »Si dos hombres se pelean y llegan a lastimar a una mujer embarazada, y la hacen abortar pero no ponen en peligro su vida, el culpable deberá pagar la multa que el marido de la mujer exija, según la decisión de los jueces. 23 Pero si se pone en peligro la vida de la mujer, se exigirá vida por vida, 24 ojo por ojo, diente por diente, mano por mano, pie por pie, 25 quemadura por quemadura, herida por herida, golpe por golpe.
26 »Si alguien golpea en el ojo a su esclavo o esclava, y lo deja tuerto, tendrá que dejarlo en libertad a cambio de su ojo. 27 Si le rompe un diente, también tendrá que dejarlo en libertad a cambio de su diente.
Leyes en caso de accidentes
28 »Si un buey embiste a un hombre o a una mujer, y los mata, se matará al buey a pedradas y no se comerá su carne, pero no se castigará al dueño del buey. 29 Pero si el buey tenía ya la costumbre de embestir, y llega a matar a alguien, se matará a pedradas al buey, lo mismo que al dueño, si es que el dueño lo sabía pero no hacía caso. 30 Si en vez de la pena de muerte se le impone una multa, tendrá que pagar la multa que le sea impuesta a cambio de su vida. 31 Esta misma ley vale en caso de que el embestido sea un muchacho o una muchacha. 32 Y si el buey embiste a un esclavo o a una esclava, se matará al buey a pedradas, y al amo del esclavo o de la esclava se le darán como pago treinta monedas de plata.
33 »Si alguien deja abierto un pozo, o hace un pozo y no lo tapa, y en él se cae un buey o un asno, 34 el dueño del pozo tendrá que compensar al dueño del animal por esa pérdida, pero podrá quedarse con el animal muerto.
35 »Si el buey de alguien embiste y mata al buey de otro hombre, venderán el buey vivo y se repartirán por mitad el dinero y la carne del buey muerto. 36 Pero si se sabe que el buey tenía la costumbre de embestir y su dueño no hacía caso, el dueño del buey tendrá que compensar al otro dueño con un buey vivo a cambio del muerto, y el buey muerto será para él.
Segánamakxa ekxeyenma nak énxet kélásenneykha naqsa
(Dt 15.12-18)
1 “Keso segánamakxa yaqwayam sa' elmésagkok énxet'ák se'e:
2 “Apmeyk sa' agkok xama apchásenneykha naqsa hebreo énxet, etnéssesha sa' ekweykmoho seis apyeyam, keñe sa' ektáha enxoho siete apyeyam etyapok, meyke apyánmagkasso m'a ekyánmaga apteyapma, 3 Apxakkók sa' agkok apwe m'a, apxakkók sa' nahan etaqhoho'; yetneyk sa' agkok nahan aptáwa' m'a, yetlo aptáwa' sa' nahan etaqhoho'; 4 apméssek sa' agkok nahan xama kelán'a yaqwayam etnehek aptáwa' m'a ektáha nak wesse' apagkok, keñe sa' apwetasa enxoho étchek apkelennay'a essenhan kelwán'ák, etnehek sa' apagkok kelán'a yetlo étchek ma'a ektáha nak wesse' apagkok, tén sa' ma'a kélásenneykha naqsa nak etaqhohok apxakko'. 5 Sa' agkok elyahákxak apchánémap elwataksek apteme kélásenneykha naqsa m'a énxet nak, eñama apchásekhayo m'a aptáwa', apketchek, tén han ma'a ektáha nak wesse' apagkok, 6 eyentemekxak sa' aphakxa Dios ma'a ektáha nak wesse' apagkok, épetchessekxak sa' átog essenhan nekhaw'ék nak, eyagqaxqatchesek apeykok hópenyámet ekmahamta naw'a, tén sa' etnehek apchásenneykha meyke néxa.
7 “Yetneyk agkok xama énxet apyamasma apketche kelwána yaqwayam katnehek kélásenneykha naqsa, megkólyenyekxék sa', megkatnehek sa' ma'a ektémól'a m'a kélásenneykha naqsa apkelennay'a nak. 8 Agkok kalchak apwáxok etnehek aptáwa' wesse' agkok ma'a kelán'a étkok nak, kéméxcheyk yohok aqsa exkekxak ekyaqmageykekxa ekyánmaga m'a kelán'a étkok nak; mopwanchek nahan egkeyásekxak ekha ekyánmaga xama enxoho m'a énxet apkeñama nak mók apkelókxa, etaqnók eykhe katnehek. 9 Apméssek agkok nahan apketche yaqwayam etnehek aptáwa' xa kelán'a étkok nak, kéméxcheyk etnéssesek ma'a apteméssessamakxal'a chá'a m'a apketche kelwána. 10 Apmákxeyk agkok nahan mók kelán'a m'a, megkéméxchek etnessásekxak kóneg ma'a émha amonye' aptáwa' nak, megkéméxchek nahan etnéssesek ketsék apmésso m'a ekto, tén han ma'a apáwa, mopwanchek nahan elwataksek appathetéyak. 11 Agkok egkeyásak xama enxoho xa ántánxo aqsok nak, katyapok sa' xa kelán'a nak, meyke ekyánmagkasso xama enxoho m'a ekyánmaga ekteyapma.
Segánamakxa ekxeyenma nak negaqhe egmók tén han negyensasso
12 “Énxet ektáhakxa enxoho apyensasso pók tén han apchaqhe, yánékpok sa' ematñekxa'. 13 Keñe sa' ma'a megkatnaha enxoho apmáheyo apagko' yaqhek pók, ektáha enxoho Dios apkeltémo yetsapok, ko'o sa' altennaksek yaqsa yókxexma apwanchek emhagkok éxánegwók. 14 Keñe sa' ma'a aptaqnagko nak chá'a pók, apchaqha enxoho meyke apchésseykekxa, éxánegwók sa' eykhe m'a nekha nak aqsok ekwatnamáxchexa ahagkok, ektamakpok sa', keñe sa' yánékpok ematñekxa'.
15 “Énxet ektáhakxa enxoho apyensasso apyáp essenhan ma'a egken, yánékpok sa' ematñekxa'.
16 “Énxet ektáhakxa enxoho apxegánegkesso xama énxet, essenhan apyenyeykekxo enxoho ekha ekyánmaga, essenhan appósso enxoho aqsa m'a aphakxa nak, yánékpok sa' ematñekxa'.
17 “Énxet ektáhakxa enxoho apyemneykha apyáp, essenhan ma'a egken, yánékpok sa' ematñekxa'.
18 “Yetneyk agkok nahan apkelnápomap énxet, apyensássek agkok pók xama énxet apyenha enxoho meteymog, essenhan aptekpaga enxoho apmek, tén étek aqsa apyetnamakxa néten ma'a pók eñássesagkoho', megyaqhek eyke, 19 tén sa' ma'a ektáha nak apyensasso pók exénakpok megkatnaha apteme m'a apkempákxo enxoho néten ma'a ektáha enxoho apyense, tén han apkepwagko enxoho etyapok ma'a ámay yetlo ekpasmo m'a xama yámet aptasqapeykha, eyánmagkassesek sa' eyke chá'a kéllánesso m'a apkelyense nak, tén han ma'a ekhem metnaheykha nak chá'a.
20 “Yetneyk agkok nahan xama énxet aptekpageykha yámet ma'a apchásenneykha naqsa apkenna nak essenhan ma'a kelwána nak, keñe apchaqha enxoho, kéméxcheyk kóllegássesagkoho'. 21 Agkok yetsapak ma'a, apmallana enxoho xama ekhem essenhan mók ekhem, megkóllegássesagkók sa', hakte apagkok apagko' ma'a apchásenneykha nak.
22 “Apkeltekpagákpek agkok nahan apqánet énxet, keñe aptekpogwokmoho enxoho xama kelán'a lóso', yaqhássesek nahan étche awáxok neyseksa megkawayam ekhem agkok yaqweykenxa katnehek naqláwa, méko eyke katnehek apteméssesakxa m'a émpehek nak, tén sa' ma'a ektáha nak apteme xa, eyánmagkasek sa' ma'a ekwánxa enxoho apkelmaxnagko yaqwayam elekkesek selyaqye apagkok ektáha enxoho atáwa' m'a kelán'a nak, aptáhakxa enxoho apkelpeywa m'a énxet'ák segyekpelchémo. 23 Ketsekkek sa' agkok ma'a kelán'a nak, kólának sa' nahan ematñekxak ma'a. 24 Aplekkessek sa' agkok nahan aqtek, kóllekkesek sa' nahan apaqtek, apkelekkexchessek sa' agkok nahan am'ák, kólekkexchesek sa' nahan apma'ák, apyaqténchessek sa' agkok nahan aktog, kólyaqténchesek sa' nahan apaktog, apyaqténchessek sa' agkok nahan amnek, kólyaqténchesek sa' nahan apmenek, 25 apwatneyk sa' agkok nahan ma'a, kólwatnek sa' nahan ma'a, apyensássek sa' agkok nahan ma'a, kólyensaksek sa' nahan ma'a, aptekpagáha sa' agkok nahan ma'a, kóltekpogmakha sa' nahan ma'a. 26 Aptekpagkassek sa' agkok apaqtek xama apchásenneykha apkenna essenhan kelwána xama énxet, apyáwek sa' agkok aptemessásak, kéméxcheyk eyenyekxa aqsa ekyaqmageykekxa m'a apaqtek nak. 27 Apkentássessek agkok nahan xama apma'ák, kéméxcheyk nahan egkések yaqwayam etyapok ekyaqmageykekxa m'a apma'ák nak.
Segánamakxa ekxeyenma nak ekyetna enxoho ekpelakkasso hentemégwomhok exma
28 “Kelyetxaqkak agkok weyke yágkelwána xama énxet essenhan xama kelán'a enxoho, tén ma'a eyaqha enxoho, kólyetnak sa' meteymog kamatñekxak ma'a weyke yágkelwána nak, megkatawaxchék sa' nahan ma'a ápetek nak, megkóllegássesagkók sa' nahan ma'a ótep nak. 29 Ektémakxa agko' sa' agkok chá'a élyetxaqwayam aqsa chá'a ekwet'akxa enxoho m'a weyke nak, keñe sa' eyaqha enxoho xama énxet, kólyetnak sa' meteymog kamatñekxa', hakte ey'asagkohok eykhe katnehek ma'a ótep nak, melyahakxeyk eyke chá'a yáneykpok yaqxegkásekxak kañe'. 30 Sa' agkok kóltamhók ematñekxa', kélmaxneya enxoho aqsa eyánmagkasek, kéméxcheyk eyánmagkasek ma'a ekwánxa enxoho ekhawo kayaqmegekxak ma'a apyókxa nak. 31 Kelyetxaqkak sa' agkok nahan xama wokma'ák essenhan kelán'a étkok, sa' kólmaha nahan xa ekhawo nak xa segánamakxa nak. 32 Kelyetxaqkak agkok nahan weyke yágkelwána m'a xama kélásenneykha naqsa apkenna' essenhan ma'a kelwána nak, kólyetnak sa' meteymog kamatñekxak xa weyke yágkelwána nak, tén sa' ma'a ektáha nak apchásenneykha xa énxet nak, tén han ma'a kelán'a nak, kólmések sa' ekyánmaga ekweykmoho treinta sawók selyaqye.
33 “Apyenyókek agkok aqsa apmeta máxek xama énxet meyke aphaxtegkesso, apmetma enxoho máxek keñe megyáphek átog, keñe ekteyekmo enxoho xama wey essenhan yámelyeheykok ma'a kañe' nak, 34 sa' eyaqmagkásekxak mók aqsok aptósso pók étsapma m'a ektáha nak apmeta xa máxek nak, emekxak sa' eyke m'a kéltósso étsapma nak.
35 “Kelyetxaqkak agkok nahan mók wey aptósso m'a pók énxet, keñe eyaqha enxoho mók, aptósso m'a pók énxet, kólyenyók sa' ekha ekyánmaga m'a wey megkatsapma nak tén sa' eyápetchesek pók ma'a selyaqye tén han ma'a wey étsapma ápetek nak. 36 Kélya'ásegkok sa' agkok ektémakxa agko' élyetxaqwayam aqsa chá'a ekwet'akxa enxoho m'a wey nak, tén han melyaheykekxa chá'a yáneykpok yaqxegkásekxak kañe' m'a ótep nak, kéméxcheyk egkeyásekxak mók wey ektáha nak ótep ekyaqmageykekxa m'a aptósso étsapma nak, keñe m'a wey étsapma nak, etnekxak apagkok.