Jefté
1 Jefté axta apteme xama kempakhakma yáp megyeye emhagkok eyesagkexa apkeñama axta m'a yókxexma Galaad, kelán'a ekyaqmagkáseyak pók énxet ekma ekyánmaga étche axta m'a, keñe axta apyáp ma'a Galaad, 2 wetayak axta han pók étchek ma'a Galaad aptáwa', keñe axta apkektegama, kéltekkesa apxagkok ma'a Jefté, kéltennássek axta han melxewekxeyk xama aqsok apagkok ma'a apyáp, eñama apteme mók kelán'a étche. 3 Apteyepmeyk axta nepyeseksa apkelyáxeg ma'a Jefté, apheykmek axta m'a yókxexma Tob, appáxaqweykmek axta énxet élmasagcha'a apkeltémakxa, elweynchamha axta chá'a xamo'.
4 Yáma wenaqtémók axta han apketámeykegko amonitas ma'a Israel, 5 keñe axta m'a apkelámha apmonye'e nak Galaad, apkeltamho kólyentawakxak Jefté m'a yókxexma Tob. 6 Axta táhak amya'a apcháneyákpo s'e:
—Émpoho, egmenyeyk negko'o etnehek xép apkemha apmonye' egagkok kempakhakma yaqwayam ólenmexek ma'a amonitas.
7 Apchátegmowágkek axta Jefté:
—¡Éltaqnagkamchek axta ko'o kéxegke, kéltémok axta atyapok táta apxagkok! ¿Yaqsa ektáha sélchetama nak eyesagko kélheykha?
8 —Neykhe keñamak negketama nak xép, hakte negwet'ak ekmaso negheykha —axta aptáhak apkelátegmowágko m'a—. Néltamhók negko'o hẽlyetlakxak xép, tén han elnapakpok ma'a amonitas, apkemha apmonye' egagkok sa' etnehek negyókxoho negheykha nak Galaad.
9 —Kéltamhók agkok kéxegke ataqhohok makham yaqwayam alnapaxchek ma'a amonitas, emallahanchessek sa' agkok ko'o Wesse' egegkok, atnehek sa' apkemha apmonye' kélagkok kéxegke —axta aptáhak apchátegmowágko Jefté.
10 Tén axta apkelámha apmonye'e aptáha apkelátegmowágko s'e:
—Anlának sa' ekyókxoho m'a aptáhakxa nak segáneya, Wesse' egegkok sa' etnehek apweteykegkoho.
11 Tén axta apkelyetlákxo Jefté m'a énxet'ák nak, apteméssessek axta han apkemha apmonye' apagkok, tén han apnaqleykha sẽlpextétamo. Apkeláneykxók axta chá'a appeywa Jefté nápaqtók Wesse' egegkok aptáhakxa axta chá'a appeywa, cham'a Mispá. 12 Tén axta apkeláphasa apseykha amya'a aphakxa m'a wesse' apwányam amonitas apkeltamho etnehek elmaxneyha s'e: “¿Yaqsa aqsok eklókassama apwáxok apmáheyo ko'o hénmexek xép, peya nak ektámegmak seyókxa?” 13 Aptáhak axta wesse' apwányam amonitas apkelátegmowágkokxo m'a Jefté axta apkelápháseykha: “Israelitas, ẽlyementamomchek axta negko'o xapop egagkok kélánteyapma axta kéxegke m'a Egipto, eyeynmo m'a wátsam Arnón, ekweykekxoho m'a wátsam Jaboc tén han Jordán. Hẽlmeyásekxa kaxwo' yetlo meyke ektáhakxa kélwáxok.”
14 Apkelápháseykxeyk axta makham pók apseykha amya'a Jefté aphakxa m'a wesse' apwányam apagkok amonitas. 15 Aptáhak axta apcháneya s'e: “Keso aptáhakxa nak apchátegmowéyak Jefté s'e: Mólyementameykegkok negko'o xapop apagkok moabitas, tén han amonitas, negko'o nentáha nak israelitas. 16 Nélyeykheykekxeyk axta yókxexma meyke nak énxet ekweykekxoho m'a Wátsam Ekyexwase, nélánteyapma axta m'a Egipto, nélweykmek axta m'a Cadés. 17 Tén axta néláphassama apseykha amya'a aphakxa m'a wesse' apwányam Edom, yaqwayam ólmaxnak yohok ólyeykhak ma'a xapop apagkok nak, axta eyke héghayók ólyeykhak negko'o. Nélmaxnagkamchek axta eykhe han ma'a wesse' apwányam nak Moab, axta eyke han yahayók ólyeykhak ma'a xapop apagkok nak. Axta keñamak negheykmo aqsa m'a Cadés. 18 Nélxegamchek axta m'a yókxexma meykexa nak énxet, neghaxnenchámeykekxeyk axta m'a xapop nak Edom, tén han Moab, ekwokmoho nélweykmo m'a ekteyapmakxa ekhem nak ma'a teyp Moab. Nélpakxenweykmek axta m'a neyp nak wátsam Arnón. Axta eyke ólyekheykekxa', hakte axta eyeynókxa xapop Moab ma'a. 19 Keñe axta néláphassama han apseykha amya'a m'a aphakxa nak Sihón, wesse' apwányam apagkok nak amorreos, aphama axta m'a Hesbón, nélmaxnagkama néltémo yohok ólyeykhekxak xapop apagkok, yaqwayam enxoho ólmeyekxak ma'a xapop egagkok nak. 20 Axta eyke etnéssessók naqsók nélpeywa negko'o m'a Sihón, axta yahayók ólyeykhak ma'a xapop apagkok; apcháncheseykekxeyk axta aqsa apyókxoho sẽlpextétamo apagkok, keñe apkelpakxenweykmo m'a Jahas, tén axta segketámeykegko. 21 Ẽlmallahanchessegkek axta eyke negko'o m'a Wesse' egegkok, Dios nak Israel, negyaqmassegkek axta m'a Sihón yetlo sẽlpextétamo apagkok, negmomchek axta m'a ekyókxoho xapop apagkok nak amorreos, cháxa yókxexma nak: 22 Negmomchek axta ekyókxoho xapop apagkok nak amorreos, eyeynmo m'a wátsam Arnón ekweykekxoho m'a wátsam Jaboc, keñe han eyeynmo m'a meykexa nak énxet, ekweykekxoho m'a Jordán. 23 Keñe kaxwo' peya hegyementamok xép ma'a Wesse' egegkok axta apyementama m'a amorreos segméssama negko'o. 24 Méssegkek agkok xapop apagkok ma'a Quemós, aqsok apcháyókxa nak, apagkok xép etnehek, keñe negko'óxa antéhek egagkok ma'a Wesse' egegkok nak segmésso. 25 ¿Apkenagkamcheya exchep eyeykhágweykmohok ma'a Balac, Sipor apketche nak, wesse' apwányam nak Moab? Mehegya'aweyk negko'o hẽlnapakpok ma'a. 26 Trescientos apyeyam negko'o táhak negheykha s'e Hesbón, Aroer keñe han ma'a tegma apketkók aphéyak nak negyáwa', tén han ma'a apyókxoho tegma apkelyawe aphéyak nak neyáwa Arnón; ¿yaqsa eyke ektéma megkólmeykekxo makham kéxegke xa xapop nak, cham'a nanók axta? 27 Matnéssesseykmohok ko'o exma ekmaso exchep xama enxoho. Xeyep akke asagkek aptáhakxa segketamakmo. Wesse' egegkok akke apteme segyekpelchémo. Sa' elyekpelkohok israelitas, tén han amonitas.”
28 Axta eyke elyahákxak wesse' apwányam amonitas ma'a Jefté axta appeywa apcháphássesso.
Jefté apxeyenmakxa etnehek
29 Tén axta apweywento Wesse' egegkok espíritu apagkok aphakxa m'a Jefté aptáha apxegexma, tén axta apmahágko m'a Galaad tén han Manasés, apyeyk'ak axta m'a Mispá nak Galaad, yaqwayam enxoho etaxnegwók ma'a amonitas nak xapop apagkok. 30 Keñe axta Jefté apmésa appeywa m'a Wesse' egegkok: “Emallahanchessek sa' agkok nepyeseksa m'a amonitas, 31 awatnések sa' ko'o exchep xama ektáha enxoho apmonye' apteyapma m'a exagkok sema takha', sekwákxo sa' makham sényékto enxoho m'a émpakháxchexa'.”
32 Aptaxnegwokmek axta Jefté m'a yókxexma apagkok nak amonitas, keñe axta apketámegko, apmallahanchessek axta han ma'a Wesse' egegkok. 33 Apxámok axta apkelnapma Jefté m'a apkelenmexma, apkelmeyk axta veinte tegma apkelyawe, cham'a Aroer, Minit tén han Abel-queramin. Cháxa aptemessásekxo axta kóneg israelitas ma'a amonitas.
34 Xama axta apwákxo apxagkok Jefté, cham'a Mispá, kelanyexágkek axta ekma takha' m'a apketche kelwána ekteme axta wánxa xama, néweyha axta yetlo ekpáwasso nélaqtawáseykha. Méko axta han pók apketche enxoho m'a, 35 xama axta apwet'a, apkelyepteyk axta aptaxno mey'ásegko yaqwánxa etnehek. Aptáhak axta apcháneya s'e:
—¡Hay, hatte seyásekheyo, awanhe nak la'a sélapwagkasso! ¡Xeye keñamak sekwet'a ekyentaxnamo agko' ewáxok, hakte ekméssek axta ko'o sekpeywa m'a Wesse' egegkok, alának sa' han kaxwo'!
36 Keñe axta ektáha eyátegmowágko:
—Táta, hetnésses sa' ma'a aptáhakxa axta ex'a apkeltennasso m'a Wesse' egegkok, hakte apkelanak ma'a apxénakxa axta etnéssesek, apmésa apmallanma nepyeseksa m'a apkelenmexma amonitas. 37 Éltamhók eyke hegkések sekxók yaqwayam aweynchamha apqánet pelten ma'a xóp élekhahéyak nak, yetlo énámakkok, yaqwayam enxoho alekxagwaha peya watsapok neyseksa mehelyaphopma.
38 Apméssek axta apqánet pelten ma'a Jefté, weynchámeykha axta xóp élekhahéyak xa ekhem nak, yetlo námakkok, kelekxagweykha axta ekmáheyo katsapok neyseksa megkalyamhopma. 39 Kexyeykmek axta makham aphakxa yáp ekweykmo xa apqánet pelten nak, apkelanak axta han ma'a apkeltennassama axta elanaksek ma'a Wesse' egegkok. Ketsepmeyk axta Jefté apketche neyseksa megkapathetéyak xama énxet enxoho. 40 Cháxa keñamak ektéma nak nepyeseksa m'a israelitas yókxoho apyeyam, kallekxagwaha chá'a kelán'a étkók, eñama m'a Jefté axta apketche, ekweykmoho cuatro ekhem.
Jefté
1 Jefté peteĩ kuimba'e py'a guasu Galaad guáva. Túva héra vaekue Galaad, isy katu peteĩ kuña reko vai vaekue. 2 Galaad rembireko tee niko imemby vaekue avei chugui, ha ko'ãva okakuaapa rire, omosẽ Jefté hóga kuéragui he'ívo chupe: “Ndéve na nde rupyty mo'ãi mba'eve umi ore ru mba'évagui. Nde niko ambue kuña memby”. 3 Ha osẽ oho Jefté. Oheja ipehẽngue kuérape ha oho oiko táva hérava Tóbpe. Ha ombyaty ijerére kuimba'e reko vai atýra, ha ko'ãva ndive osẽva jepi upe rupi.
4 Ha ára ohasa rire ou Amongua oñorãirõ haguã Israel ñemoñare ndive. 5 Upémarõ karai kuéra Galaadgua oho Tóbpe Jefté rendápe, chupe ogueru jeývo. 6 He'i Jeftépe hikuái:
—Reju ramo ore ndive, nde ore myakãta ñorãirõme Amongua ndive.
7 Ha he'i chupe kuéra Jefté:
—Peẽ piko na che mosẽi vaekue che ru rógagui ndapeikuaaséigui che hegui mba'eve? Ko'ágã katu pejejopy vai ha peju che rendápe.
8 Umi karai kuéra Galaadgua he'i chupe:
—Upévare voi katu niko roju ne rendápe reho jey haguãicha ore ndive. Roipota reho ore ndive ñañorãirõ haguã Amongua ndive. Nde upe ore myakãtava.
9 Jefté upémarõ he'i chupe kuéra:
—Peẽ che reraha ramo ñañorãirõ haguã Amongua ndive, ha Tupã omoĩ ramo chupe kuéra ñande pópe: Chétapa pende ruvicha upe rire?
10 Ha umi karai kuéra he'i Jeftépe:
—Tupã rérare ro'e ndéve upeichataha.
11 Ha oho Jefté karai kuéra Galaadgua ndive, ha omoĩ chupe hikuái huvicha ramo. Ha Mispápe Tupã renondépe Jefté ohenduka jey chupe kuéra umi mba'e karai kuérape he'i vaekue.
12 Jefté omondo oporanduka Amón ruvichápe kóicha:
—Mba'e piko che areko ne ndive ajeve reju reñorãirõ ore ndive?
13 Amón ruvicha he'ika Jeftépe:
—Peẽ Israel ñemoñare pesẽ ramo guare Egíptogui niko peipe'a vaekue ore hegui upe ore yvy oĩva Arnón ha Jaboc ysyry mbytépe. Peme'ẽ porã jeýnte chéve upe yvy.
14 Ha Jefté he'ika jey Amón ruvichápe kóicha:
15 “Kóicha he'i Jefté: ‘Ore ndoroipe'ái vaekue Amón térã Moábgui yvy. 16 Ore Israel ñemoñare rosẽ ramo guare Egíptogui niko yvy ojeiko'ỹha rupi roiko vaekue. Rohasa rire Mar Rojo roguahẽ peteĩ hendápe hérava Cadés. 17 Upégui Israel ñemoñare oporanduka vaekue Edom ruvichápe oheja haguã chupe kuéra ohasa ijyvy rupi. Edom ruvicha katu ndoikuaaséi vaekue mba'eve. Upémarõ oñeporanduka vaekue avei Moab ruvichápe. Ha'e avei ndoikuaaséi vaekue mba'eve. Upévare Israel ñemoñare opyta vaekue Cadéspe. 18 Upégui rojapi vaekue roho yvy ojeiko'ỹha rupi rojere haguãicha Edom ha Moab yvýre. Ha rojerévo Moab yvýre roju kuarahy resẽ guio ropyta Arnón ysyry rembe'ýre ha ndoroikéi vaekue Moab yvýpe. Upéva opyta hína Arnón ysyry mboypýri. 19 Oporanduka vaekue avei Israel ñemoñare amorréo kuéra ruvicha Sehónpe oheja haguã chupe kuéra ohasa ijyvy rupi ikatu haguãicha Israel ñemoñare oguahẽ hendarãme. 20 Sihón katu ndojeroviapáigui ore rehe, nda ore rejái vaekue rohasa ijyvy rupi. Ha ombyaty igénte kuéra ha oho oñemohenda Gaházape. Upégui ou oréve hikuái. 21 Tupã, Israel Jára katu oity Sihón ha opa igénte kuérape ore pópe. Israel ñemoñare ohundi chupe kuéra ha oñemomba'e umi amorréo upépe oikóva yvýre. 22 Upéicha roñemomba'e vaekue amorréo yvy oĩva Arnón ha Jaboc ysyry mbytépe, ha upe yvy ojeiko'ỹha guive Jordán ysyry peve. 23 Upéicha Tupã oipe'a vaekue amorréo kuéragui ijyvy ha ome'ẽ hetã Israélpe. Ha piko nde reju reñemomba'ese hese ko'ágã? 24 Umi mba'e ne tupã Quemós ome'ẽva ndéve, umíva niko ne mba'e tee hína. Upéicha avei opa mba'e Tupã oipe'áva ambuégui ha ome'ẽ oréve, umíva ore mba'e tee. 25 Nde piko reimo'ã ne mbareteve Sipor ra'y, Balac Moab ruvicha guasúgui? Ha'e niko nosẽi Israel ñemoñare ndive oñorãirõ haguã yvýre. 26 Ojapóma 300 áño ore Israel ñemoñare roiko hague Hesbón ha Aroérpe ha táva kuéra oĩva Arnón ysyry pukukue. Mba'ére piko ymáma napeñeha'ãi peñemomba'e jey upe yvýre? 27 Che ndajapói nde rehe mba'eve ivaíva. Nde katu ne rembiapo vai resẽgui reñorãirõ haguã che ndive. Tupã omoĩva hendápe opa mba'e, tomohenda ko ñe'ẽ joavy jaikuaa haguã Israel ñemoñare térã Amonguápa upe ojavýva.’”
28 Amón ruvicha guasu katu ndoikuaaséi mba'eve umi mba'e Jefté he'ívagui.
29 Tupã pu'aka katu omyenyhẽ Jeftépe. Ojapi oho Galaad ha Manasés yvy rupi. Upégui oho Mispá gotyo oĩva Galaad yvýpe oike haguã Amón retãme. 30 Jefté he'i Tupãme:
—Amongua reity ramo che pópe, 31 ndéve aikuave'ẽ ha ahapýta upe osẽva che rógagui che ruguãtĩ ñorãirõhágui aguahẽvo.
32 Jefté oho oñorãirõ umi Amongua ndive ha Tupã oity chupe kuéra Jefté pópe. 33 Sarambi ojapo chugui kuéra Jefté ha 20 táva ho'a ipo guýpe oĩva táva Aroer guive táva Minit ha Abel-Queramim peve. Upe guive Amongua opyta Israel ñemoñare po guýpe.
34 Jefté ojevy hógape Mispápe. Ha oguahẽvo ohóvo tajýra peteĩ ete osẽ ha'eño túva ruguãtĩvo opurahéi ha jerokyhápe. 35 Ohechávo tajýrape, Jefté omondoro ijao ohechaukávo ipy'a rasy ha he'i chupe:
—Há, che rajy. Peichaite peve piko che mbopy'a rasy. Ndéta piko upe che reja vaietétava? Tupãme niko ame'ẽ che ñe'ẽ ha ajapo mante vaerã niko upe chupe ha'e haguéicha.
36 He'i chupe tajýra:
—Che ru, oime rire reme'ẽ ra'e ne ñe'ẽ Tupãme ha ere ra'e chupe péicha rejapotaha che rehe, ejapo upéicha. Tupã niko ojapo upe ha'e he'i vaekue ohejávo ndéve rehundi Amongua, umi nde rayhu'ỹvape. 37 Peteĩ mba'énte aipota reheja chéve ajapo. Ndaikatu mo'ãigui che memby che irũ kuña kuéra ndive ahase umi yvytýre añembyasy mokõi mése rupi.
38 Jefté oheja tajýrape oho. Ha upe kuñataĩ hasẽ oikóvo umi yvytýre omanóta haguére omenda mboyve. 39 Umi mokõi mése ohasa rire upe kuñataĩ ojevy hógape ha Jefté ojapo upe Tupãme he'i haguéicha. Ko kuñataĩ noñeno jepéi kuimba'e ndive. 40 Upe guive, kuñataĩ nguéra Israel ñemoñare osẽva jepi áño ha áño ha irundy ára pukukue hasẽ ha oguerombyasy Jefté rajy.