Samuel appagkanma Saúl yaqwayam etnehek wesse' apwányam Israel
1 Apmeyk axta Samuel kélyeta pexmok égmenek, apyegkenchessek axta apqátek ma'a Saúl, appathetchek axta appeykesa keñe aptáha apcháneya s'e:
—Appagkanchek xép Wesse' egegkok sakhem yaqwayam etnehek apkemha apmonye' apkeltaqmelchessesso m'a énxet'ák Israel, ektáha nak apagkok. Xeyep sa' etnehek apkemha apmonye' apkeltaqmelchesso, elmallahanchesek sa' nepyeseksa apkelenmexma apwakhaya nak. Keso yaqwayam sa' ékpelkohok xép apteméssesa Wesse' egegkok apkemha apmonye', apkeltaqmelchesso m'a énxet'ák apagkok: 2 Aptaqháwok sa' agkok, elwetágwakxak sa' apqánet énxet ma'a nekha nak Raquel takhaxpop agkok, ekpayho nak Selsah, Benjamín nak xapop apagkok. Eltennaksek sa' xép kélwetákxo m'a yámelyeheykok apkelchetamsama nak, eltennaksek sa' ekmassama ekyetnakhassamo apwáxok yámelyeheykok ma'a apyáp, kéxegke aqsa yetnakhassamók apwáxok, sa' etnehek yának se'e: “Háxkol'a atnéssesek hatte.” 3 Keñe sa' ma'a teyp, apwákxo enxoho émhakxa nak yámet encina ekpayho nak Tabor, eltahanyak sa' apqántánxo énxet apkelmeyeykekxa m'a Betel, yaqwayam elpeykeshok Dios. Xama sa' appakhéyak apqántánxo yát'ay, keñe sa' pók apkelseykha apqántánxo pán, tén sa' ma'a pók nak apseykha xama yempehek yetlo vino kélyeta. 4 Epeykesek sa', elmések sa' apqánet pán. Elma sa'. 5 Keñe sa' ewakxak ma'a Guibeá egkexe apagkok nak Dios, apheykegkaxa nak sẽlpextétamo filisteos. Aptaxneyk sa' agkok ma'a tegma apwányam, elwetágwók sa' Dios appeywa apkellegasso apkelenyékta m'a kélpeykessamókxa nak chá'a Dios. Apmonye'e sa' elxegmak énxet'ák apkelpáwasso yát'axpog, aqsok kélaqtáwasso, yámámok tén han arpa, elxének sa' Dios appeywa yetlo apkelnextegeykha néten. 6 Keñe sa' xép etxek apwáxok Wesse' egegkok espíritu apagkok, keytlawhok sa' xép xa apnextegeykha néten, aptamhágko nak ma'a, máxa pók aptémakxa énxet sa' etnekxa'. 7 Temék sa' agkok xép xa ektáha nak, etne sa' ma'a ekpayhókxa nak etnehek, hakte Dios sa' epasmok. 8 Emyekxa sa' apmonye' m'a Guilgal, yaqwánxa sa' ólwetaxchekxak makham, yaqwayam agmések aqsok élwatnamáxche m'a, tén han aqsok ektekyawa ekyaqmageykekxa nak sẽlásekheykekxoho. Héleyx sa' ekweykmoho siete ekhem ma'a, ekwokmoho sekwákxo ko'o, keñe sa' altennaksek yaqwánxa elána'.
9 Xama axta appeynchákpo Saúl peya etaqhohok apyenyékxo m'a Samuel, yetlókok axta han apyaqmagkassesso apwáxok ma'a Dios; temék axta ekyókxoho m'a aqsok magkenatchesso apkeltennassama axta katnehek ma'a Samuel. 10 Xama axta apwákxo Saúl yetlo apkeláneykha m'a Guibeá, apkelántekkek axta apmonye' Dios appeywa apkellegasso yetlo apkelnextegeykha néten. Keñe axta aptaxna apwáxok Dios espíritu apagkok ma'a Saúl, yetlókok axta han apwéhenayo apkelnextegeykha néten, aptamhágko axta m'a. 11 Keñe m'a apyókxoho ektáhakxa axta apkelweteykxa', apkelwet'a apweyhenawo apkelnextegeykha néten ma'a Dios appeywa apkellegasso, aptáhak axta chá'a apcháneya pók se'e: “¿Yaqsa ektáha Quis apketche? ¿Saúl enxeykel'a han Dios appeywa aplegasso?”
12 Keñe axta xama énxet apkeñama axta m'a aptáha appaqmeta s'e: “¿Yaqsa apyapmeyk xa énxet'ák nak?” Cháxa ekteyapmakxa axta han amya'a ektéma nak se'e: “¿Saúl enxeykel'a han Dios appeywa aplegasso?”
13 Xama axta ekmassa apkelnextegeykha néten, apwákxeyk axta apxagkok Saúl. 14 Axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a apyaha tén han ma'a apkeláneykha nak:
—¿Háxko axta kélmaheykegkaxa'?
Aptáhak axta Saúl apchátegmowágko s'e:
—Yámelyeheykok axta nélchetamsók. Xama axta mólweteykekxo, keñe negya'áyekmo m'a Samuel.
15 Keñe axta Saúl apyaha aptáha apcháneya s'e:
—¿Háxko axta aptáhakxa apkeláneya Samuel? Héltennasha hana.
16 Apchátegmowágkek axta Saúl ma'a apyaha:
—Ẽltennassegkek axta kélweteykekxo m'a yámelyeheykok.
Axta eyke eltennáseyha Saúl xama enxoho m'a kélteméssessama wesse' apwányam, apkeltennassama axta Samuel. 17 Keñe axta Samuel apkeláneyáncha'a m'a énxet'ák Israel, yaqwayam elpeykeshok Dios ma'a yókxexma Mispá; 18 aptáhak axta apkeláneya s'e:
—Aptáhak Wesse' egegkok se'e, Dios apagkok nak Israel: ‘Ko'o axta sélántekkesso kéxegke Egipto énxet'ák Israel, keñe han sélwagkassama teyp apkelmoma axta m'a egipcios, tén han ma'a apyókxoho énxet'ák ektáha axta apnaqtawáseykegkoho kéxegke.’ 19 Keñe kaxwók kéxegke kélyenyawa m'a Dios kélagkok, apkelmallahanchesso axta ekyókxoho ekmaso kélheykha, tén han kéllegeykegkoho, kélyamasmeyk kéltémo exek xama wesse' apwányam kélagkok yaqwayam etnehek apkemha apmonye' apkeltaqmelchesso. Kólchaqnágwata kaxwók nápaqtók Wesse' egegkok, ektáhakxa nak chá'a énxet'ák kélagkok, tén han kélnámakkok kélagko'.
20 Tén axta Samuel apkeltamho elyepetchegwohok ma'a apyókxoho énxet'ák nak Israel, Benjamín énxet'ák apagkok axta han kelpehewokmok kélyéseykha. 21 Keñe axta han apkeltamho elyepetchegwohok ma'a Benjamín nak énxet'ák apagkok, tén axta élpehewokmo kélyéseykha m'a Matrí axta apnámakkok, cháxa aptepakxa axta han xama nepyeseksa kélyésancha'a m'a Saúl, Quis apketche. Apketagkakpek axta, axta eyke kólwetákxa', 22 tén axta kélmaxneyancha'a makham Wesse' egegkok, yaqwayam kólya'asagkohok apheyk kexaha han Saúl ma'a. Apxénchek axta Wesse' egegkok apha Saúl ma'a, apyexanma m'a neyseksa kélxátamakxa axta chá'a aqsok. 23 Kenyaháxcheyk axta han kéltekkessákxo m'a apyexanmakxa axta. Xama axta apkenegwokmo apmonye'e énxet'ák ma'a Saúl, apwetákpek axta méko aphémo enxoho israelitas ekwánxa axta apwenaqte, apkelyeykhágkek axta. 24 Apkelmaxneyáha axta Samuel apyókxoho énxet'ák nak:
—¡Kélwet'ak kaxwók apkelyéseykha axta Wesse' egegkok! ¡Méko xama enxoho israelitas aphawo s'e!
—¡Megkatnégwomek sa' néxa apteme wesse' apwányam! —axta aptáhak apkelátegmowágko israelitas.
25 Yetlókok axta han apkeltennasso énxet'ák wesse' apwányam segánamakxa apagkok ma'a Samuel, aptáxéssek axta xama weykcha'áhak appekkenwokmo m'a nápaqtók Wesse' egegkok. Keñe axta Samuel apkeláphasa eltaqhekxak apyókxoho apxanák. 26 Aptaqhákxeyk axta han apxagkok ma'a Saúl, ekpayho nak Guibeá, apkelyetlákxeyk axta han nápakha kempakhakma yapmeyk, cham'a appaknegkesseykmoho axta chá'a apwáxok Dios. 27 Yetneyk axta eyke han chá'a énxet eyesagkeykha nak chá'a apkelpeywa. Aptáhak axta apkelpaqmeta s'e: “¿Keya yaqwayam etnehek sẽlwagkasso teyp xa?” Apwanyeyha axta, axta han elsántegkásak chá'a aqsok apkelmésso naqsa; máxa manleg'a axta eyke aptáhak ma'a Saúl.
Samuel omoingo Saúlpe Israel ruvicha guasúrõ
1 Upérõ Samuel oguenohẽ peteĩ ñandyry ryru ha oñohẽ Saúl akã ári, he'ívo chupe:
—Ñandejára ne moĩ ko árape hetã Israel sãmbyhyhárõ. Nde reisãmbyhýta chupe ha reipe'áta umi hese ija'e'ỹvagui omongoráva chupe. Ha kóvata hína techaukaha Ñandejára ne moĩ hague Israel sãmbyhyhárõ: 2 Reho rire che rendágui rejuhúta mokõi kuimba'e Raquel oñeñotỹ hague ypýpe, upe héravape Selsah, Benjamín yvýpe. Ha'e kuéra he'íta ndéve ojejuhúma hague ne rymba vúrro kuéra rehekáva, ha nde ru ndojepy'apy veimaha hese kuéra, pende rehénte ojepy'apy ha oporandu mba'épa ikatu ojapo. 3 Reho tenondevévo reguahẽta upe yvyra máta Tabor pegua ha osẽta ne ruguãitĩvo mbohapy kuimba'e ohóva Betel gotyo omomba'e guasu haguã Tupãme. Peteĩ ogueraháta mbohapy kavara mácho, pe mokõiha ogueraháta mbohapy mbuja ha upe mbohapyha, peteĩ kaguy ryru vakapi. 4 Ne momaiteíta ha ome'ẽta ndéve mokõi mbuja. Ereko ne mba'erã. 5 Upéi reguahẽta Tupã táva Guibeápe oĩháme ñorãirõhára filistéo. Reikévo upe távape rejuhúta peteĩ maranduhára aty, ojeroky tarováva oguejývo tupaógui. Henondépe kuéra oúta ombopúva mbaraka, mba'e pararã rory, mimby ha árpa. 6 Upérõ Ñandejára espíritu oñemomba'éta nde rehe, ha nde avei rejeroky tarováta ha'e kuéraicha ha oikóta nde hegui ambue kuimba'e. 7 Ojehu ramo ndéve ko'ã mba'e, ejapo upe rejuhu porãvéva ha Tupã ne pytyvõta. 8 Ha tereho tenonde Guilgálpe. Upépe ajotopáta ne ndive, aikuave'ẽ haguã mymbahapy*f** ha mymbajuka*f** joajurã. Eha'arõ upépe 7 ára che aguahẽ meve ha'e haguã ndéve upe rejapo vaerã.
9 Saúl osẽ vove Samuel rendágui, Tupã omoambue chupe ipy'apy ha upe árape voi oiko opa umi mba'e he'i vaekue chupe Samuel. 10 Upéi Saúl ha iñirũ oguahẽ Guibeápe ha umi maranduhára ojeroky tarováva ohuguãitĩ chupe. Upérõ Tupã espíritu oñemomba'e Saúl rehe ha ha'e ojeroky avei ha'e kuéraicha. 11 Ha opa umi oikuaáva chupe, ohechávo ojerokyha avei hendive kuéra he'i ojupe: “Ma'ẽmi Quis ra'y! Saúlgui oiko avei maranduhára!” 12 Peteĩ upepegua he'i: “Ha máva piko ko'ãva ru?” Upégui ou upe ñe'ẽnga: “Saúl nga'u piko maranduhára avei?”
13 Ojevy rire ipype, Saúl oguahẽ hógape. 14 Itio oporandu chupe ha iñirũme:
—Mamo piko peho ra'e?
Saúl he'i chupe:
—Ore rymba vúrro piári. Ha ndorojuhúima ramo roho rohecha maranduhára Samuélpe.
15 Itio he'i chupe:
—Ha mba'e he'i Samuel? Emombe'úna chéve.
16 Saúl he'i chupe:
—He'i oréve ojejuhúma hague ore rymba vúrro.
Saúl katu nomombe'úi chupe mba'eve upe he'i vaekuégui chupe Samuel mburuvicha guasu rehegua. 17 Samuel ohenói opa Israel guápe táva Mispápe, 18 ha upépe he'i chupe kuéra:
—Péicha he'i Tupã Israel Jára: ‘Che poguenohẽ vaekue peẽ Israel guápe Egiptogua ha opa tetãgua ruvicha pende rerekóvagui ipo guýpe.’ 19 Ko'ágã katu peẽ pemboyke Tupãme pende pe'a vaekue opa mba'e vaígui ha pejerure hendaguépe mburuvicha guasu pene sãmbyhy haguã. Upévare peju ko'ágã Tupã renondépe oñoñemoñaregua ha oñopehẽngue javeve.
20 Upéi he'i Samuel oñemboja haguã opa Israel ñemoñaregua, ha upe po'a ho'a Benjamín guáre. 21 Upéi katu he'i oñemboja haguã Benjamín ñemoñaregua, ha upe po'aho'a Matrí génte guáre, ha chugui upe po'a ho'a Quis ra'y Saúl rehe. Ojeho ipiári ha ndojejuhúi. 22 Upévare oporandu*f** jey hikuái Ñandejárape, oikuaa haguã oĩpa upépe Saúl. Ha Ñandejára he'i Saúl oĩha upépe ha okañy hague umi apéro apytépe. 23 Pya'e ojeho oñerenohẽ ikañyhágui. Ha Saúl oguahẽvo opavave renondépe, ojehecha ndaiporiha Israelgua ohasáva chupe ijati'ýgui. 24 Samuel oporandu opavavépe:
—Pehechápa upe Ñandejára oiporavo vaekuépe mburuvicha guasurã? Ndaipóri Israelgua ikatúva oñembojoja hese!
Opa Israelgua osapukái:
—Víva ñande ruvicha guasu!
25 Upépe voi Samuel omombe'u tetã guápe upe hetã pyahu rembiapoukapy ha ohai kuatiápe omoĩva tupaópe. Upéi Samuel he'i opavavépe oho jey haguã hógape. 26 Saúl oho jey avei hógape opytáva Guibeápe, ha Tupã omokyre'ỹ heta ipy'a guasúvape omoirũ haguã chupe. 27 Oĩ jepe avei tapicha ahẽ he'íva: “Mávape piko oisãmbyhýta upéva!” Ojapo'i chupe ha noñembojái hendápe oguerohorývo.