Saúl apmáheyo yaqhek David
1 Appaqhetchessek axta apketche Saúl, cham'a Jonatán, tén han ma'a apyókxoho sẽlpextétamo kelwesse'e apagkok nak, apkeltamho yaqhek ma'a David. Apchásekhayók axta eyke Jonatán ma'a David, 2 apkeltennássek axta. Axta aptáhak apcháneya s'e:
—Apmakók xép yaqhek ma'a táta Saúl. Katneykha sa' apwáxok axto'ók agko', éxánegwom sa' magwetamaxchexa nak.
3 Axñohok sa' ko'o xamo' táta m'a yókxexma, yaqwánxa sa' éxánegwók xép. Apaqhetchessesek sa' ko'o axének xép, háxko sa' kexaha etnehek, tén sa' altennásekxohok makham.
4 Appaqhetchessek axta Jonatán ma'a Saúl, ektaqmeleyncha'a appeywa apxéna m'a David. Axta aptáhak apcháneya:
—Wesse', ná etnéssessamho aqsa exma ekmaso m'a David, hakte metnéssesseykmohok xép exma ekmaso m'a wesse', awanhek aqsa aptaqmelchesso; 5 memyágweykekxak apyennaqte apchaqhama m'a filisteo, cháxa ektáhakxa axta apkelwagkasa teyp Wesse' egegkok ma'a Israel. Apweteykegkók axta exchep wesse', payheykekxeyk axta exchep apwáxok. ¿Yaqsa ektáha apmako nak yaqhek xama énxet meyke aptémakxa, apmako nak yaqhek David meykexho aptáhakxa?
6 Xama axta apleg'a Saúl appeywa m'a Jonatán, axta aptáhak se'e:
—Naqsók ko'o ektemessásak sekpeywa yetlo sekxeyenma Wesse' egegkok, megyetsepek sa' David.
7 Keñe axta Jonatán apcháneyáncha'a David, apkeltennáseyha axta ekyókxoho ektáhakxa apkelpaqhetchásamákpoho. Tén axta apyentamákxo m'a aphakxa nak Saúl, apxegkásekxeyk axta makham aptamheykha David ma'a aphakxa nak Saúl, ektéma axta m'a nanók axta.
8 Tepékxeyk axta eyke makham kempakhakma, tén axta apxega David yaqwayam elnapakpok ma'a filisteos, apnaqtawásegkók apagko' axta, apmenxenchek axta han. 9 Keñe axta Saúl eyáhapwa'akto makham ekya'aweykto espíritu ekmaso, apchehe axta m'a Wesse' egegkok; apheyk axta han ma'a kañe' apxagkok, yetlo apmeykha sawhéwa apagkok, neyseksa appáwasso axta han arpa David, 10 apyenha apmako elyetxák David épetchesek nápakha tegma, apkellexpakhássek axta eyke m'a David, keñe Saúl sawhéwa apagkok ekyaqxakwokmo nápakha tegma. Apxeganakmek axta apkenyaha David xa axta'a nak. 11 Yetlókok axta apkeltémo elmeyekxak David apxagkok apkeláneykha m'a Saúl, yaqwayam enxoho elanha, keñe yaqhek ma'a élsaka enxoho. Keñe axta Mical, aptáwa' axta m'a David, keltennássekxeyk axta. Axta entáhak eyáneya s'e:
—Sa' agkok yenyahak se'e axta'a nak, saka sa' emátog.
12 Yetlókok axta han ektekkesso Mical átog étkok ma'a David, keñe axta apxeganakmo. 13 Tén axta Mical ekma xama kéleykmássesso, pekkenchek axta néten apyetnamakxa, pekkenchek axta han kélteyáyam élánamáxche axta yát'ay apwa', chaqlássek axta han kélaqlamaxche'. 14 Xama axta apkeláphasa apkeláneykha Saúl apkeltamho emok ma'a David, keñe axta Mical éltennasa apháxekpo. 15 Apkeláphásekxeyk axta eyke makham apkeláneykha Saúl apkeltamho ey'ókxak ma'a David, axta aptáhak apkeláneya s'e:
—¡Hélyentegkásenta sa' neyseksa apyetno m'a apyetnamakxa, waqhek sa' ko'o!
16 Apkelántaxnegwokmek axta Saúl apkeláneykha m'a David apxagkok, kéleykmássesso axta eyke aqsa han apwetágwokmok néten apyetnamakxa, yetlo kélteyáyam kéllane nak yát'ay apwa'. 17 Keñe axta Saúl aptáha apcháneya m'a Mical:
—¿Yaqsa ektáha sélyexanchásencha'a nak? ¿Yaqsa ektáha ey'awo nak apxeganakmo m'a sénmexma?
Axta táhak eyátegmowágko Mical se'e:
—Apxénchek xeyk eyke heyaqhek magwa'awo enxoho exyenmok. 18 Cháxa ektáhakxa axta apxeganakmo m'a David. Apya'aweykxeyk axta Samuel ma'a ekpayho nak Ramá, apkeltennáseyha axta han ekyókxoho apteméssessamakxa m'a Saúl. Keñe axta David tén han Samuel apkelmaheykegko apkelheykmo m'a yókxexma Naiot. 19 Xama axta apleg'a Saúl kéltennáseykha apheykmo David ma'a yókxexma Naiot ekpayho nak Ramá, 20 apkeláphássek axta apkeláneykha apkeltamho emok. Xama axta apkelwokmo Saúl apkeláneykha m'a, apkelwetágwokmek axta Dios appeywa apkellegasso, apkelnextegáncha'a néten yetlo apkelwehéseykha, Samuel axta eyke m'a apkemha apmonye'. Yetlókok axta apkelántaxno apkelwáxok Dios espíritu apagkok ma'a Saúl apkeláneykha, apkelnextegáha axta han néten yetlo apkelwehéseykha.
21 Xama axta apleg'a amya'a Saúl, keñe apkeláphásekxo makham pók apkeláneykha, cháhapwa'ak axta eyke han aptamhágkaxa axta m'a nápakha nak, apkelnextegáha axta néten apkelwehésencha'a. Apkeláphásekxeyk axta makham Saúl apkeláneykha, ántánxo axta táhak apkeláphasso, hawók axta han ektamhágkaxa axta m'a. 22 Keñe axta apxegawo apagko' Saúl apmahágko m'a Ramá. Xama axta apwokmo m'a ekyetnamakxa axta kélyátamakxa yegmen ekyawe, cham'a Secú, aptegyáha axta apwesey m'a Samuel tén han David, keñe axta kéltennasa apháncha'a m'a Naiot ekpayho nak Ramá, 23 apmahágkek axta Saúl ma'a. Aptaxneyk axta eyke han apwáxok Dios espíritu apagkok, apnextegáha axta han néten ma'a Saúl yetlo apwehéseykha, cháxa ektáhakxa axta apxega ekweykekxoho apwákxo m'a Naiot ekpayho nak Ramá; 24 apkelhaxyawássek axta han apkelnaqta, apnextegáha axta han néten meyke apáwa nápaqtók Samuel xa ekhem nak, ekweykekxoho axta'a. Cháxa ekteyapmakxa axta han amya'a ektéma nak se'e: “¿Saúl enxeykel'a han Dios appeywa aplegasso?”
Saúl ojukase Davídpe
1 Saúl he'i ita'ýra Jonatán ha opa mburuvicha kuérape ojuka haguã Davídpe. Jonatán katu, ohayhu etereíva Davídpe, 2 omomarandu, ha he'i chupe:
—Che ru Saúl nde jukase hína. Upévare epu'ã ko'ẽ mboyve tereho ekañy ha ani rejechauka. 3 Asẽta aguata che ru ndive nde reimeha rupi ha añe'ẽta chupe nde rehe, jahecha mba'épa he'i. Upéi aikuaaukáta ndéve.
4 Jonatán oñe'ẽ Saúlpe David rehe. He'i chupe:
—Che ruvicha guasu, naiporãi rejapo mba'eve ivaíva ne rembiguái David rehe. Ha'e niko ndojapói vaekue nde rehe mba'eve ivaíva, iporãvante uvei. 5 Omoĩ niko hekove ojuka haguã pe filistéope, ha péicha Ñandejára omyakã rapu'ã Israélpe. Nde rehechávo upéva revy'a iterei vaekue. Mba'ére piko ágã reñohẽse heko potĩva ruguy, rejukávo Davídpe rei ete asy?
6 Saúl ohendúvo Jonatán ñe'ẽ he'i:
—Ñandejára rérape ame'ẽ che ñe'ẽ David nomano mo'ãiha.
7 Upéi Jonatán ohenói Davídpe ha omombe'u chupe opa mba'e. Ogueraha chupe Saúl rendápe ha David opyta jey Saúl ndive.
8 Oiko jeývo ñorãirõ, David osẽ oñorãirõ filistéo ndive ha ipu'aka hese kuéra. Omosarambipa ha omboguevi chupe kuéra. 9 Saúl rehe katu oñemomba'e jey pe espíritu aña, Ñandejára remimbou, ha oguapy jave hína ikotýpe, ikyse yvuku ipópe, David ombopu aja hi'árpa, 10 ojakutuse mo'ã Davídpe tápiare. David katu ojehekýi chugui ha pe kyse yvuku ojejakutu tápiare. Pe pyharépe voi David okañy ha oho. 11 Upepete voi Saúl he'i iñorãirõhára kuérape oho haguã David rógape, omangea haguã hese ha ojuka haguã chupe ko'ẽmba vove. David rembireko Mical katu omomarandu chupe he'ívo:
—Nerekañýi ramo ko pyharépe, ko'ẽrõ remanóta.
12 Upéi Mical omboguejy Davídpe peteĩ ovetã rupi, ha péicha okañy David. 13 Upérõ Mical omoĩ peteĩ tupã gua'u ra'ãnga tupápe, omyakãngyta kavara pirépe ha ojaho'i peteĩ ahojápe. 14 Saúl omondóvo iñorãirõhára kuérape ogueru haguã Davídpe, Mical he'i chupe kuéra hasyha. 15 Saúl katu omondo jey chupe kuéra David piári, he'ívo:
—Peru chéve opa hupa reheve ha tajuka!
16 Saúl rembiguái kuéra oike David rógape ha ojuhu hupápe upe ta'ãngaha kavara pire iñakãngytápe. 17 Upérõ Saúl he'i Micálpe:
—Mba'ére piko che mbotavy ha reheja okañy che rehe ija'e'ỹvape?
Mical he'i chupe:
—He'i niko che jukataha ndahejái ramo okañy.
18 Péicha okañy David ha oho Samuel rendápe Ramáme. Omombe'u chupe opa mba'e Saúl ojapo vaekue hese. Upéi David ha Samuel oho oiko peteĩ távape hérava Naiot. 19 Saúl oikuaávo David oĩha Naiot Ramá peguápe, 20 omondo ipiári hembiguái kuérape. Ko'ãva oguahẽvo ohecha peteĩ maranduhára*f** aty ojeroky tarováva, ha chupe kuéra Samuel omohenonde. Peichahágui Ñandejára espíritu oñemomba'e avei Saúl remimbou kuérare ha ha'e kuéra avei oñemoĩ ojeroky tarova.
21 Oikuaávo Saúl, omondo ambue hembiguái kuérape. Ko'ãva avei oñemoĩ ojeroky tarova. Saúl omondo jey ipyahúva ha ko'ãva ojapo péichante avei. 22 Upémarõ Saúl oho ha'e voi Ramáme ha oguahẽvo upe ykua guasúpe oĩva upe távape hérava Secú, oporandu Samuel ha David rehe. Oje'e chupe oĩha Naiot Ramáme guápe. 23 Saúl oho upe gotyo ha Ñandejára espíritu oñemomba'e avei hese, ha oñemoĩ ojeroky tarova ha péicha oho hapére oguahẽ meve Naiot Ramáme guápe. 24 Upépe oipe'apa ijao ha ojeroky opívo Samuel renondépe upe ára ha pyhare pukukue. Upégui ou pe ñe'ẽnga he'íva: “Saúlgui avei piko oiko maranduhára?”