Ahab apmenxenma énxet'ák Siria
1 Apchánchesákxeyk axta apyókxoho sẽlpextétamo apagkok ma'a Ben-hadad, wesse' apwányam nak Siria, tén han treinta y dos kelwesse'e apkelwányam ektáha axta appasmo, yetlo apkelchánte yátnáxeg keñe han ma'a yátnáxeg apkelyenyawasso apkenchesso nak kempakhakma, keñe apmahágko m'a tegma apwányam Samaria, apwakhegwokmek axta, keñe apketámegko. 2-3 Keñe axta apkeláphasa apkelseykha amya'a xa tegma apwányam nak yaqwayam etnehek yának Ahab se'e, wesse' apwányam nak Israel: “Aptáhak Ben-hadad se'e: ‘Ko'o ahagkok ma'a aqsok élmomnáwa apagkok nak, tén han apnaqteyegka'a, keñe han ma'a apketchek apkelyennaqte nak.’”
4 Apchátegmowágkek axta wesse' apwányam nak Israel: “Naqso', apagkok xép ma'a ekyókxoho aqsok ahagkok ekyetnakxa nak ko'o, xép wesse', ekhawo aptáhakxa nak appeywa.”
5 Apkelwa'akteyk axta makham apkelseykha amya'a apkeltennássa'akto m'a Ahab, aptáhak axta apcháneya: “Aptáhak Ben-hadad se'e: ‘Éltamhók axta exchep kóltennaksek hélmések ma'a aqsok élmomnáwa apagkok, apnaqteyegka'a tén han ma'a apketchek. 6 Saka sa' aláphaksek ko'o sẽlpextétamo apkelwesse'e ahagkok yaqwayam elanok xa tegma apyawe nak, tén han ma'a apxanák nak apkeláneykha, sa' kaxhok se'e ekwánxa nak, keñe sa' ma'a ekyókxoho ekleyawókxa enxoho chá'a apwáxok, elmok sa' chá'a etnehek apagkok.’”
7 Keñe axta wesse' apwányam Israel apkeláneyáncha'a m'a apyókxoho apkelámha apmonye'e nak apchókxa, aptáhak axta apkeláneya s'e:
—Apmáheyok ko'o hetnéssessamhok exma ekmaso s'e énxet nak, ekhawo ektáhakxa nak kélwet'a kéxegke, mamasmak eykhe ko'o sekmáheyo almések ma'a enaqteyegka'a, étchek apkelennay'a, tén han ma'a aqsok ahagkok élmomnáwa nak.
8 —Nágyeyxho —axta aptáhak apkelátegmowágko m'a apkelámha apmonye'e tén han ma'a apyókxoho énxet'ák, ná elyahákxa'.
9 Tén axta Ahab aptáha apkeláneya m'a ektáha axta apkelápháseykha m'a Ben-hadad:
—Kóltennés sa' wesse' apwányam kélagkok, sekmako alának ko'o ekyókxoho m'a apkeltamhókxa axta alának ma'a sekxók axta, mowanchek eyke alának kaxwók se'e apkeltamho nak alána'.
Apkeltennássekxeyk axta ektáhakxa apchátegmowéyak Ahab ma'a Ben-hadad axta apkeláneykha, 10 keñe axta Ben-hadad apkeltamho kóltéhek kólának Ahab: “¡Heñássesagkohok sa' ko'o ekyentaxno agko' aqsok séláyókxa eyeyméxko enxoho ketsék xóp ánek ma'a Samaria, yaqwayam enxoho almésagkok chá'a m'a sélxegexma'a!”
11 Keñe axta wesse' apwányam Israel, apkeltamho kóltéhek kólának se'e: “Méko xama sẽlpextétamo exénmakha apmallane megyempakha'akxa enxoho makham.”
12 Xama axta apleg'a ektáhakxa amya'a kélátegmowéyak ma'a Ben-hadad, neyseksa apyá xamo' ma'a pók kelwesse'e apkelwányam, cham'a aphágkaxa axta kóneg apkelpakxanma nak. Keñe axta aptáha apkeláneya m'a sẽlpextétamo apkelámha apmonye'e apagkok: “¡Kólchetamák!” Keñe axta apkelánekxo aptamhágkaxa apyókxoho yaqwayam ektamagkok ma'a tegma apwányam.
13 Xama Dios appeywa aplegasso axta eyke apwákxak aphakxa m'a Ahab, wesse' apwányam nak Israel, keñe aptáha apcháneya s'e:
—Aptáhak Wesse' egegkok se'e: ‘Apwet'ak eykhe exchep apxáma apagko' ma'a apkelenmexma, wának sa' eyke ko'o exchep elmok sakhem xa, yaqwayam ey'asagkohok sektáha ko'o Wesse'.’
14 —¿Yaqsa sa' alásenneykxak ko'o hélmések ma'a? —axta aptáhak apkelmaxneyáncha'a Ahab.
—Apxénak elásenneykxak Wesse' egegkok ma'a sẽlpextétamo apketkok apkelpasmeykha nak chá'a apkeltamheykha m'a apkeltaqmelchesso nak chá'a apchókxa' —axta aptáhak apchátegmowágko Dios appeywa aplegasso.
—¿Yaqsa sa' han kaktamagkok amonye'? —axta aptáhak makham apkelmaxneyáncha'a Ahab.
—Xeyep sa' —axta aptáhak apchátegmowágko Dios appeywa aplegasso.
15 Keñe axta Ahab apkelyetseta m'a wokma'ák ektáha axta appasmeykha chá'a apkeltamheykha m'a apkeltaqmelchesso nak apkelókxa', doscientos treinta y dos axta apyókxoho, tén axta han ma'a apyókxoho sẽlpextétamo nak israelitas, siete mil axta apyókxoho. 16 Yetseksókhem axta apkelántépak, keñe m'a Ben-hadad tén han ma'a treinta y dos kelwesse'e apkelwányam ektáha axta appasmeykekxa', kelnapchek axta aqsa makham ma'a kóneg nak apkelpakxeneykegkaxa, 17 apmonye'e axta han apkelxegak ma'a appasmeykha axta chá'a apkeltamheykha m'a apkeltaqmelchesso apkelókxa. Xama axta apleg'a amya'a Ben-hadad apkelántepa nápakha énxet'ák ma'a tegma apwányam Samaria, 18 aptáhak axta: “¡Apkelxegakmek sa' agkok yaqwayam hélmaxnegwak mólnapaxcheyk chá'a, essenhan yaqwayam ómpakha', kólma sa' aqsa, nágkólnáhap!”
19 Apkelántekkek axta tegma apwányam ma'a ektáha axta chá'a appasmeykha apkeltamheykha m'a apkeltaqmelchesso nak apkelókxa, keñe axta neptámen apkelxega m'a sẽlpextétamo. 20 Xama axta han chá'a apchaqhak ektáha axta chá'a apkenmexma, keñe axta sirios apkenyahágko. Apmenxenchek axta eyke israelitas. Keñe axta Ben-hadad, wesse' apwányam apagkok axta m'a sirios, apkenyaha apchánta yátnáxeg, yetlo nápakha sẽlpextétamo apkelchánte nak chá'a yátnáxeg. 21 Tén axta apxega m'a wesse' apwányam Israel, apkelmeyk axta m'a yátnáxeg tén han apkelyenyawasso nak chá'a apkenchesso kempakhakma, apnaqtawásegko' apagko' axta m'a sirios. 22 Keñe axta Dios appeywa aplegasso apwákxo makham ma'a aphakxa nak wesse' apwányam Israel, aptáhak axta apcháneya:
—Etegyekxa sa' makham pók sẽlpextétamo apagkok, etaqmelchesho sa' élchetámeykha apwáxok yaqwánxa etnehek; hakte ektámenták sa' makham xép ma'a wesse' apwányam Siria, ekwokmo enxoho xama apyeyam.
23 Keñe axta aptáha apkelpaqmeta m'a sẽlpextétamo apkelwesse'e apagkok axta m'a wesse' apwányam Siria:
—Neykhe aqsok apcháyókxa israelitas ma'a aqsok kéláyókxa ekhéyak nak néten meteymog élwenaqte; la'a maghawo nak. Nélnápexcheyk agkok ma'a ekpayhegweykenxa nak xapop mehenxoho'. 24 Wesse', eyke payhawók xép elwátéssesagkok apkeltamheykha m'a kelwesse'e apkelwányam nak, keñe etnéssesagkokxak apkelyaqmagkasso m'a sẽlpextétamo kelwesse'e nak, 25 exnéshok han sẽlpextétamo m'a apwánxa axta apmenxenákpo, tén han yátnáxeg tén han apkelyenyawasso nak. Keñe sa' ólnapaxchek ma'a ekpayhegweykenxa nak xapop, mehenxohok sa' han.
Aphaxnawók axta han Ben-hadad kéltáhakxa axta kéláneya, aptemék axta han. 26 Xama apyeyam axta han táhak, keñe Ben-hadad apkelyetsátekxo m'a sirios, keñe apnaqlákxo m'a Afec yaqwayam elnapakpok ma'a énxet'ák Israel. 27 Apkelyetsátekxeyk axta han israelitas ma'a sẽlpextétamo apagkok, apkelmeyásegkek axta aptéyak, tén axta apkelxega apkelanyexágko m'a sirios. Axta apkelpakxenwokmok ma'a apmonye'e nak sirios, máxa axta aptamhágkok ma'a ánet apkelyaqyeyáseyak la'a apkelyáqto yát'ay apqántawo', hakte apsawhékxók axta sirios ma'a ekyókxoho xapop nak.
28 Tén axta Dios appeywa aplegasso apwákxo aphakxa m'a wesse' apwányam Israel, aptáhak axta apcháneya:
—Aptáhak Wesse' egegkok se'e: ‘Almések sa' ko'o exchep ma'a apyókxoho nak sẽlpextétamo apxámokma, hakte exeyenmeyk axta ko'o sirios sektáha aqsok kéláyókxa séñama m'a meteymog élwenaqte nak, keñe matnaha m'a aqsok kéláyókxa nak ekyapwátegweykenxa xapop. Keñe sa' xép ey'asagkohok sektáha ko'o Wesse'.’
29 Siete ekhem axta weykmok apkelpakxenéyak sirios ma'a apmonye'e nak israelitas, appayhémók axta pók, keñe axta émpakháxko xa siete ekhem nak. Cháxa ekhem apkelnapakxa axta han israelitas cien mil sẽlpextétamo sirios apkelxega nak náxop. 30 Keñe axta m'a sẽlpextétamo apkeleymomap apkenyahágko apkelmahágko m'a tegma apwányam Afec, kélhaxtegkesso tegma apwányam axta eyke han cháhapweykták ma'a veintisiete mil énxet'ák apkelxegányam axta. Apkenyegkek axta han ma'a Ben-hadad, apwokmek axta m'a tegma apwányam nak, apyaqmagkáseykegkek axta han chá'a pók tegma apwáxok apyexánegwayam chá'a.
31 Tén axta aptáha apcháneya m'a sẽlpextétamo apkelámha apmonye'e apagkok nak:
—Nenlegayak negko'o amya'a kelwesse'e apkelwányam israelitas apmopyóseka chá'a elanok ma'a pók énxet'ák nak; ólántaxnekxak sa' apáwa sẽlwáxaqxamo nak, yetlo nennaqtete egyespa'ák táma, keñe sa' ólmahagkok ma'a aphakxa nak wesse' apwányam Israel, lapmaxcheyk sa' héghok ólweynchamha makham.
32 Apkelántaxneykxeyk axta m'a apáwa sẽlwáxaqxamo nak, apnaqtehetchek axta han apyespa'ák táma', keñe apkelmahágko m'a aphakxa nak wesse' apwányam Israel, aptáhak axta apcháneya:
—Apkeltamhók xép wesse', megyánhek emátog ma'a Ben-hadad.
Apchátegmowágkek axta Ahab:
—¿Aphéya makham ma'a? ¡Máxa eyáxeg ko'o m'a!
33 Apkeneykek axta kataqmelak aptáhakxa m'a énxet'ák nak, yahamok axta han apchátegmowágkokxo m'a aptáhakxa appeywa:
—¡Apyáxeg neykhe exchep ma'a Ben-hadad, wesse'!
—¡Kólyentawakxa sa'! —axta aptáhak apchátegmowágko Ahab.
Keñe axta Ben-hadad apwokmo m'a aphakxa nak Ahab, apkenátchessek axta han yátnáxeg apyenyawasso apagkok. 34 Tén axta Ben-hadad aptáha apcháneya s'e:
—Almeyásekxak sa' tegma apkelyawe, apkelyementama axta exchep táta m'a apyáp axta exchep; keñe sa' xeyep keytek apkelyánmagkásamákpexa m'a Damasco, ekhawo ektémakxa nak ko'o táta ekyetnama apkelyánmagkásamákpexa m'a Samaria.
—Hoy, wohok sa' etaqhohok xeyep —axta aptáhak apchátegmowágko m'a Ahab.
Cháxa apheyásawókxa axta han mók apkelpaqhetchásamákpoho Ahab ma'a Ben-hadad, keñe axta apcha'awo aptaqhákxo.
35 Keñe axta xama énxet apkeñama axta nepyeseksa m'a Dios appeywa apkellegasso, aptáha apcháneya apxegexma s'e:
—¡Hetekpagmakha sa'! Hakte Wesse' egegkok axta apkeltémo etnehek xa ektáha nak.
Axta eyke elyahákxak ma'a pók nak. 36 Tén axta aptáha apcháneya m'a Dios appeywa aplegasso:
—Méwa sa' xép ethanyohok seyenyawa enxoho, eñama melyaheykekxa m'a apkeltamhókxa etnehek Wesse' egegkok.
Xama axta apyenyawa pók ma'a Dios appeywa aplegasso, tekkek axta xama méwa apmonye' keñe eyaqha.
37 Keñe axta Dios appeywa aplegasso aptahanya'awo makham pók énxet, apkeltamhók axta makham etekpagmakha, keñe axta xa énxet nak aptekpaga, apyensássek axta han. 38 Tén axta Dios appeywa aplegasso apkeleyxwákxo wesse' apwányam ma'a ámay, apnaqtehetchek axta apaqta'ák apáwa yaqwayam enxoho mékpelchekpehe'. 39 Xama axta apyeykhágweykxo m'a wesse' apwányam, keñe aptáha apyennaqtésawo appeywa appaqhetchesa m'a Dios appeywa aplegasso:
—Élnápexcheyk axta ko'óxa m'a émpakháxchexa axta, ko'o sektáha nak xép apkeláneykha wesse', keñe aptepa xama sẽlpextétamo neyseksa apkelnápomap séntegkesakmo xama énxet apma. Apkeltamhók axta alánésha, keñe séltennasa ségketákxo enxoho apxéna amátog ko'o, essenhan ayánmagkasek tres mil selyaqye aktek élmope. 40 Xámok axta eyke han ko'o sélanakxa, keñe ségketákxo m'a apmomap nak.
Apchátegmowágkek axta wesse' apwányam Israel:
—Apxeyenma apagko' xép aptáhak apsexnánémap, apxénchek yaqwánxa kólteméssesek.
41 Yetlókok axta han apleklo appextete nápat ma'a Dios appeywa aplegasso, keñe apyekpelchágwokmo wesse' apwányam aptáha Dios appeywa aplegasso. 42 Keñe axta Dios appeywa aplegasso aptáha apcháneya s'e:
—Aptáhak Wesse' egegkok se'e: ‘Emátog sa' xép, eñama apchahayo apxegánegkesso m'a énxet apxénamap axta emátog, etekyewekxak sa' han ma'a énxet'ák apagkok eñama apchahayo apkelegketeykekxa m'a énxet'ák apagkok nak ma'a apkelenmexma.’
43 Keñe axta wesse' apwányam Israel apmeyákxo m'a Samaria, yetlo ekyaqhápeykegkokxa apwáxok, tén han aplo, aptaxnegwákxeyk axta m'a apxagkok apyawe.
Acab ipu'aka sírio kuérare
1 Ben-Hadad, Siria ruvicha guasu, ombyaty opa iñorãirõhára kuéra 32 mburuvicha guasu iñirũ nguérava, ikavaju arigua ha ikárro reheve, omongora Samaría ondyry haguã hese. 2-3 Upekuévo omondo avei hembijokuái ko távape he'i haguã Israel ruvicha guasúpe: “Ben-Hadad he'ika ndéve: ‘Ne pláta ha óro che mba'e, che mba'eháicha avei ne kuña kuéra ha iporãnguete nde ra'y kuéragui.’”
4 Israel ruvicha guasu he'ika chupe: “Ere haguéicha, che ha opa mba'e arekóva ne mba'e hína.”
5 Umi tembijokuái oho jey Acab rendápe ha he'i chupe: “Ben-Hadad he'ika: ‘Ha'ekáma niko ndéve kuri, reme'ẽ vaerãha chéve ne pláta ha óro, ne kuña kuéra ha nde ra'y kuéra. 6 Avei ko'ẽrõ ko'ã óra rupi amondóta mburuvicha kuéra oipyguara haguã nde róga guasu ha ne rembiguái kuéra róga, ogueraha haguã opa mba'e oipotáva imba'erã.’”
7 Upérõ mburuvicha guasu Israelgua ohenoika opa myakãhára*f** tetã guápe ha he'i chupe kuéra:
—Pehecháma mba'éichapa ko kuimba'e che reka hína, che aĩ ramo jepe ame'ẽ haguãicha chupe che kuña kuéra, che ra'y kuéra ha che pláta ha óro.
8 —Ani rejepy'apy hese, he'i chupe myakãhára kuéra ha opa upépe oĩva.
9 Upérõ Acab he'i Ben-Hadad rembijokuáipe:
—Peje pende ruvichápe ajapotaha opa mba'e he'i vaekue chéve tenonderã; pe ko'ágã ojeruréva katu ndaikatúi ajapo.
Umi tembijokuái he'i péicha Ben-Hadádpe, 10 ha Ben-Hadad he'ika Acábpe: “Tupã nguéra ta che nupã, opyta ramo Samáriagui yvy tĩmbo oñeme'ẽ haguãicha peteĩ po renyhẽ peteĩ-teĩ che ndive guápe!”
11 Mburuvicha guasu Israelgua katu he'ika chupe: “Ndaikatúi niko avave he'i ‘Che pu'aka hese’ oñorãirõ mboyve.”
12 Ben-Hadad ohendu upéva ho'u aja kaguy ambue mburuvicha kuéra ndive, umi enramáda guýpe omopu'ãuka vaekue. Upérõ he'i mburuvicha kuérape: “Ñandyry katu hese!” Ha opavave oñembosako'i ondyry haguã pe távare.
13 Upe aja peteĩ maranduhára oguahẽ Israel ruvicha guasu Acab rendápe ha he'i chupe:
—Ñandejára he'ika ndéve: ‘Rehecha ramo jepe heta itereiha umi oúva ndéve, ko árape che amoĩta umíva nde pópe, reikuaa haguã cheha opa mba'e Jára’.
14 —Ha máva rupípa omoĩta che pópe? —oporandu Acab.
—Ñandejára he'ika, mitã rusu kuéra rupi oipytyvõva táva sãmbyhyhára kuérape, —he'i pe maranduhára.
—Ha mávapa ondyry raẽta? —he'i jey Acab.
—Nde, —he'i chupe pe maranduhára.
15 Upérõ Acab oma'ẽ umi mitã rusu rehe oipytyvõva táva sãmbyhyhára kuérape ha ojuhu 232. Upéi oma'ẽ Israelgua ñorãirõhára kuérare ha ojuhu 7.000 kuimba'e. 16 Osẽ hikuái asaje pyte, Ben-Hadad ha umi 32 mburuvicha guasu iñirũ nguéra oka'u aja pe enramáda guýpe omopu'ãuka vaekue, 17 ha oho tenonde umi mitã rusu kuéra. Ben-Hadad ohendúvo oĩha kuimba'e osẽva Samáriagui, 18 he'i: “Taha'e py'a guapýpe, taha'e oñorãirõ haguã oúva, aipota peru chéve hekove!”
19 Umi sãmbyhyhárape oipytyvõva osẽ pe távagui ha hapykuéri Israelgua ñorãirõhára. 20 Peteĩ-teĩ ha'e kuérava ojuka peteĩ hovái guápe ha sírio kuéra oguevi joa. Israelgua omuña chupe kuéra; sírio kuéra ruvicha guasu Ben-Hadad katu okañy kavaju ári, mbovymi ñorãirõhára kavaju arigua reheve. 21 Upérõ Israel ruvicha guasu ojeity hi'ári kuéra, oñemomba'e ikavaju ha ikárro rehe ha heta iterei sírio kuéravape ohundi ete. 22 Upéi pe maranduhára oho Israel ruvicha guasu rendápe ha he'i chupe:
—Embohetave ne ñorãirõhára kuéra ha ema'ẽ porã mba'épa rejapóta, cháke áño haguépe Siria ruvicha guasu ondyry jeýta nde rehe.
23 Siria ruvicha guasu mburuvicha kuéra katu he'i chupe:
—Israel pegua tupã nguéra niko tupã yvyty pegua meme, ha upéva rehénte ipu'aka kuri ñande rehe. Ñañorãirõ ramo hendive kuéra ñúme, ñande pu'akáta hese kuéra katu ete. 24 Ejapo péicha: eipe'a mburuvicha guasu kuéra ha emoĩ hendaguépe sãmbyhyhára. 25 Embyaty ñorãirõhára tenondere guaréicha ha péicha avei kavaju ha kárro kuéra. Upéicha ñande pu'akáta hese kuéra.
Ben-Hadad ojapo pe ha'e kuéra he'íva. 26 Áño haguépe Ben-Hadad ombyaty iñorãirõhára sírio kuéra ha oho Afec gotyo oñorãirõ haguã Israelgua ndive. 27 Israelgua avei ombyaty iñorãirõhára kuéra, ome'ẽ chupe kuéra hembi'urã, ha osẽ oñorãirõvo sírio kuéra ndive. Oñemohendávo sírio kuéra rovái ojogua mokõi kavara aty, sírio kuéra katu omyenyhẽmba pe ñu.
28 Upérõ ou peteĩ maranduhára Israel ruvicha guasu rendápe ha he'i chupe:
—Péicha he'i Ñandejára: Sírio kuéra he'i haguére cheha tupã yvyty pegua, ndaha'eiha tupã ñumegua, ame'ẽta nde pópe ko ñorãirõhára aty guasu. Upéicha reikuaáta cheha opa mba'e Jára.
29 Sírio ha Israelgua oĩ 7 ára aja ojohovái, ha pe 7 haguépe oiko ñorãirõ. Upe árape Israelgua ojuka 100.000 sírio ñorãirõhárava yvy rupigua. 30 Umi hembýva oho táva Afec gotyo ha pe táva tápia ho'a hi'ári kuéra ha ojuka 27.000 kuimba'épe okañy vaekue ñorãirõgui. Ben-Hadad oho avei pe távape ha okañy ohasávo peteĩ kotýgui ambuépe.
31 Ha hembiguái kuéra he'i chupe:
—Oje'e Israel ruvicha guasu kuéra oporoporiahurerekoha. Ñañemonde upéicha ramo ao vosakuépe, ñamoĩ peteĩ sã ñande ajúri ha jaha Israel ruvicha guasu rendápe, jahecha ndoheja reíripa ñandéve.
32 Upérõ oñemonde hikuái ao vosakuépe, omoĩ peteĩ sã ijajúri, oho Israel ruvicha guasu rendápe ha he'i chupe:
—Ben-Hadad he'ika ndéve reheja rei haguã chupe.
Acab he'i chupe kuéra:
—Oikove gueteri piko? Ha'e niko che ryvy hína!
33 Umi kuimba'e ovy'a ohendúvo Acab ñe'ẽ ha he'i chupe:
—Ben-Hadad nde ryvy hína!
Acab he'i:
—Tapeho pehenói!
Ben-Hadad oho Acab rendápe ha Acab ombojupi chupe ikárro teépe. 34 Ha Ben-Hadad he'i chupe:
—Ame'ẽ jeýta ndéve umi táva che ru oipe'a vaekue nde rúgui, ha nde ikatúta reñemu Damáscope, che ru oñemu haguéicha Samáriape.
—Che katu ahejáta reho jey, he'i chupe Acab.
Upéicha Acab oñoñe'ẽ me'ẽ Ben-Hadad ndive ha oheja chupe oho.
35 Peteĩ kuimba'e katu, ha'éva maranduhára kuéra rehegua, he'i peteĩ iñirũme oinupã haguã chupe, upéicha he'ikágui Ñandejára. Ha'e katu noinupãséi chupe. 36 Upérõ pe maranduhára he'i chupe:
—Nderejapói haguére Ñandejára oipotáva, peteĩ león nde jukáta rejeívo che hegui.
Ha upéicha ojehu: ojei vove pe maranduháragui, osẽ chupe peteĩ león ha ojuka chupe.
37 Upéi pe maranduhára ojerure ambue kuimba'épe oinupã haguã chupe, ha pe kuimba'e oinupã ha mbyepoti heta chupe. 38 Upérõ pe maranduhára ojehesa jokua ha oho oha'arõ tapépe mburuvicha guasúpe. 39 Mburuvicha guasu ohasávo upe rupi, maranduhára he'i hatã chupe:
—Karai mburuvicha guasu, aĩ kuri ñorãirõháme ha peteĩ ñorãirõhára ogueru chéve peteĩ kuimba'e ho'a vaekue ipópe ñorãirõme, oheja chéve añangareko haguã hese, ha he'i chéve, okañy ramo che hegui, ajejuka vaerã, térã amyengovia vaerãha hese 3.000 pláta pehẽngue. 40 Che katu aiko águio pégotyo ha pe kuimba'e okañy che hegui.
Israelgua ruvicha guasu he'i chupe:
—Ndete voi remombe'u ne rembiapokue ha eréma mba'épa oikóta nde rehe.
41 Pe maranduhára katu pya'e oipe'a hesa jokuaha ha mburuvicha guasu ohecha kuaa ha'eha peteĩ umi maranduhárava. 42 Upérõ pe maranduhára he'i chupe:
—He'ika ndéve Ñandejára: ‘Reheja haguéicha okañy pe kuimba'e ha'e he'i vaekue ojejuka haguã, remyengoviáta nde rekove hekovére, ha ne retãgua hetã guáre.’
43 Upérõ Israel ruvicha guasu oho Samáriape mba'e mbyasy ha pire vai reheve, ha oike hóga guasúpe.