Jehú apsawhomo apkelnapma Ahab aptawán'ák neptámen
1 Setenta axta apyókxoho apketchek Ahab apheykencha'a m'a Samaria, aptáxéssessek axta weykcha'áhak Jehú m'a apkelwesse'e nak tegma apwányam, apkelámha apmonye'e tén han ma'a apkelxekmósso axta chá'a m'a apketchek axta Ahab, aptáhak axta apkeláneya s'e: 2 “Kélláneseykha kéxegke apketchek ma'a wesse' kélagkok axta, tén han ma'a yátnáxeg yetlo m'a apkelyenyawasso apkenchesso nak kempakhakma, tén han ma'a tegma apyennaqte apagkok axta, keñe han ma'a apkelmeykha apkenchesso nak kempakhakma, kélxakak sa' agkok kéxegke s'e weykcha'áhak nak, 3 kólyésha sa' xama apketche axta m'a wesse' kélagkok apmopwána nak aqsok, tén han aptaqmalma nak, kóltemésses sa' wesse' apyaqmagkasso m'a apyáp, kólnapaxche sa' kólmeyók ma'a apxagkok axta wesse' kélagkok.”
4 Apkelakawok apagko' axta han ma'a, keñe aptáha apkelpaqmeta s'e: “Axta exnémok ma'a apqánet apkelwesse'e apkelwányam axta. ¿Háxko sa' antemhek negko'óxa aghoho'?”
5 Tén axta m'a apkemha apmonye' nak tegma apyawe, apkeláneykha nak tegma apwányam, tén han apkelámha apmonye'e, tén han ma'a apkelxekmósso nak wesse' apwányam aptawán'ák, apkeltamho kóltéhek kólának ma'a Jehú: “Negko'o nentáha apkeláneykha exchep, anlának sa' nahan ekyókxoho m'a apkeltamhókxa enxoho anlána', manteméssesek sa' eyke wesse' apwányam xama énxet. Elána sa' apmakókxa enxoho elána'.”
6 Ánet axta entáhak aptáxéssesso weykcha'áhak Jehú, aptáhak axta s'e: “Naqsók sa' agkok kéltáha ko'o sélxegexma'a kéxegke, tén han kélmako enxoho kólyahakxohok ma'a séltamhókxa enxoho kóltéhek, kólyaqténchesák sa' apyespa'ák ma'a apketchek nak wesse' kélagkok axta, tén sa' saka kólmeyenták hélteyánegwatámhok se'e Jezreel nak, sa' kaxhok se'e ekwánxa nak.”
Axta apheykha setenta apketchek apkelennay'a wesse' apwányam ma'a nepyeseksa nak énxet'ák ekha kéláyo m'a tegma apwányam, ektáha axta apkektegkesso, 7 xama axta apkelxawágwokmo xa weykcha'áhak nak, apkelmeyk axta m'a setenta wokma'ák keñe apkelnapa; kélxatmégkek axta apqatkok ma'a hówenaq apxagkok, keñe kéláphasa m'a Jezreel. 8 Xama axta apwákxo m'a kélápháseykha, keñe kéltennasa Jehú:
—Kélsánteyk apqatkok ma'a wesse' apwányam axta apketchek.
Keñe axta aptáha Jehú:
—Kólnegken sa' ma'a nentaxnamakxa nak tegma apwányam, ánet kélekhesso sa' kóltéhek, keñe sa' kaxnagkok agkok ma'a ekwokmoho élsaka.
9 Keñe axta mók ekhem aptepa Jehú, apkenmáha axta han aptáha apkeláneya apyókxoho énxet'ák:
—Méko kéltémakxa kéxegke. Ko'o eyke aqsa sekyexamaxkoho séláneykekxa yaqwánxa atnéssesek wanmexek ma'a wesse' ahagkok, keñe seyaqha; ¿yaqsa eyke élnapma s'e apyókxoho nak? 10 Kólya'asagkoho sa', megkatnehek megkatne aptémakxa axta apxeyenma Wesse' egegkok yaqweykenxa katnehek ma'a Ahab axta aptawán'ák neptámen. Wesse' egegkok apagko' axta han apxeyenma katnehek xa, apchásenneykekxo axta exének ma'a Elías, apteme axta apkeláneykha.
11 Apkelnapmeyk axta Jehú m'a Ahab axta apnámakkok apkeleymomap ma'a Jezreel, apyókxoho m'a énxet'ák apagkok ekha kéláyo axta, keñe han apkelxegexma'a apagko' axta chá'a, tén han ma'a apkelmaxnéssesso axta chá'a aqsok apcháyókxa. Méko axta xama enxoho apcháyam. 12 Tén axta apmeyákxo m'a Samaria, keñe axta apwákxo m'a ámay kéltémakxa axta Bet-equed Apkeláneykha Nepkések, 13 apkelwetágweykxexa axta Ocozías apkelyáxeg'a, wesse' apwányam axta Judá. Apkelmaxneyáha axta Jehú:
—¿Yaqsa énxet'ák kéxegke?
Apkelátegmowágkek axta m'a:
—Ocozías apkelyáxeg'a negko'o, nélxegakmek xeyk negko'o yaqwayam ólpeykessak ma'a wesse' apwányam apketchek, keñe han ma'a wesse' ekwányam étchek.
14 Tén axta Jehú aptáha apkeláneya m'a apkelxegexma'a:
—Kólma sa', nágkólnáhap aqsa sekxo'.
Yetlókok axta apkelma m'a Jehú apkelxegexma'a meyke apkelnapma, tén axta apkelya'asa m'a nekha yámelchet Bet-equed Apkeláneykha Nepkések, axta apkelnáhapwokmok ma'a. Cuarenta y dos axta apyókxoho, méko axta xama enxoho apcháyam.
15 Xama axta apxegákxo makham Jehú apkeñama m'a, aptahanya'awók axta Jonadab, Recab axta apketche, apya'eykekxo axta m'a nanók axta. Appeykessek axta m'a Jehú keñe aptáha apcháneya s'e:
—¿Hawóya mók ektáhakxa egwáxok ektaqmela nenlano egmók?
—Éhay —axta aptáhak apchátegmowágko Jonadab.
—Hoy, hegkés sa' apmek —axta aptáhak Jehú.
Apméssek axta apmek ma'a Jonadab, keñe Jehú apkenátchesa m'a yátnáxeg apyenyawasso apagkok, 16 axta aptáhak apcháneya:
—Hétlógma sa', étak sa' ektémakxa sélmeyeykha ko'o m'a Wesse' egegkok.
Cháxa ektáhakxa axta apkenátchesa yátnáxeg apyenyawasso apagkok. 17 Xama axta aptaxna m'a Samaria, apkelnapchek axta Jehú apyókxoho m'a Ahab axta aptawán'ák neptámen, apkeleymomap axta meletsapma. Apsawhawók axta apmasséssekmo apyókxoho, ekhawo aptémakxa axta apkeltennasso Wesse' egegkok katnehek ma'a Elías.
Jehú apmassésseyam ektémakxa kélpeykessamo Baal
18 Keñe axta Jehú apchánchesákxo apyókxoho énxet'ák. Aptáhak axta apkeláneya:
—Asextók axta apkelpeykessamo Ahab ma'a Baal, ko'o sa' eyke ayeykhássamhok sélpeykessamo. 19 Kóláneyha sa' ma'a apyókxoho apkellegasso nak ekpeywa Baal, tén han apkelpeykessamo tén han apkelmaxnéssesso nak chá'a énxet'ák agkok, meyke apkeymomap xama enxoho, hakte peyk ko'o agkések ekwányam agko' aqsok seyaqhe m'a Baal. Énxet ektáha enxoho mepásegwe, emátog sa'.
Nanók axta appenchesa Jehú apkeláneykekxa xa apkelyexancháseykha nak, yaqwayam enxoho esawhohok elnápok ma'a apkelpeykessamo nak chá'a Baal; 20 axta keñamak apkeltamho kalanaxchek apchaqneykekxa ekwányam ekxeyenma kélwáxok ma'a Baal, kelánexcheyk axta han. 21 Keñe axta apcháphasa chá'a apkelseykha amya'a m'a ekyókxoho apheykegkaxa nak Israel, apkelwokmek axta han apyókxoho apkelpeykessamo nak chá'a Baal ma'a tegma kélpeykessamókxa axta chá'a. Axta yeymékpok xama enxoho, aplanawók axta énxet'ák ma'a tegma kélpeykessamókxa axta chá'a Baal, apsawhékxók axta m'a kañe'. 22 Keñe axta Jehú aptáha apcháneya m'a apkeltaqmelchesso axta chá'a apáwa, apkeltamho elhaxyawaksek ma'a apáwa kélmeykencha'awól'a chá'a kólpeykeshok Baal elmések ma'a apyókxoho nak, ektáha nak chá'a apkelpeykessamo, aptemék axta han ma'a apkeltaqmelchesso nak apáwa. 23 Keñe axta Jehú tén han Jonadab apkelántaxna m'a tegma kélpeykessamókxa axta chá'a Baal, aptáhak axta Jehú apkeláneya m'a apkelpeykessamo axta chá'a Baal:
—Kóltaqmelchesho sa' kéllányo, yaqwayam enxoho mexek kélnepyeseksa kéxegke xama m'a apcháyo nak Wesse' egegkok, wánxa sa' aqsa m'a apkelpeykessamo nak Baal.
24 Apkelántaxneyk axta kañe' tegma m'a apkelpeykessamo nak chá'a Baal, yaqwayam enxoho elmések aqsok apkelnapma, tén han elwatnések. Keñe axta Jehú apkeltamho yaqnaha ochenta énxet ma'a yókxexma, aptáhak axta apkeláneya s'e:
—Énxet apchahayo enxoho exyenmok xama énxet sélmésso nak ko'o kéxegke yaqwayam kólnápok, ematñekxak sa'.
25 Appenchessek axta apmésso aqsok apwatno m'a Jehú, keñe aptáha apkeláneya apkelhaxneykha axta, tén han ma'a sẽlpextétamo apkelwesse'e nak:
—¡Kólántex, kólnáhap! ¡Nágkólho yegketek xama enxoho!
Apkelnapchek axta m'a Jehú apkelxegexma'a, sókwenaqte axta chá'a apkelyetxeyk, keñe apkexaya aqsa m'a. Tén axta apkelántaxna m'a kañe' tegma kélpeykessamókxa axta m'a Baal, 26 apkelhaxyawássek axta m'a yámet apkeláyókxa axta chá'a, keñe apkelwatnékxo. 27 Apyaqnegkessek axta han aqsok ekwatnamáxchexa, keñe han ma'a tegma kélpeykessamókxa axta Baal, keñe aptemessásekxo kélchexakhamakxa aqsok élmanyása, cháxa ekyetna nak makham se'e negwánxa nak.
28 Cháxa aptáhakxa axta Jehú apmasséssekmo Israel ma'a Baal. 29 Axta eyke elwátesseykmok apkelane mey'assáxma, cham'a aptémakxa axta Jeroboam, Nabat axta apketche, apkelánéseykegko axta melya'assáxma m'a israelitas, hakte apkelenxáneykmók axta apkelpeykessamo m'a weyke étkok kennawók kéleykmássesso élánamáxche axta sawo ekyátekto ekmomnáwa, ekyetnama axta m'a Dan tén han Betel.
30 Aptáhak axta Wesse' egegkok apcháneya m'a Jehú: “Tásek xép aptáhakxa nahaqtók ko'o, péwók aqsok apkelane, hakte apteméssessek Ahab axta apnámakkok ekyókxoho m'a ekxeyenmakxa axta ko'o ewáxok atnéssesek. Etnahagkok sa' chá'a apkelwesse'e apkelwányam aptawán'ák neptámen ma'a Israel, ekweykekxoho m'a apketchek aptawán'ák nak.”
31 Axta han keytnakhassamók apwáxok Jehú elának meyke apyensayam ma'a Wesse' egegkok segánamakxa apagkok, cham'a Dios nak Israel, hakte axta elwátesseykmok apkelane m'a mey'assáxma, aptémakxa axta m'a Jeroboam apkelánéseykegko axta melya'assáxma m'a israelitas.
32 Cháxa apkeynawókxa axta Wesse' egegkok aptemessáseykekxa ketsék ma'a xapop nak Israel. Apketámeykmek axta Hazael ma'a israelitas apkelyephagwaya chá'a m'a ekyókxoho nak neyáwa néxa xapop apagkok: 33 eyeynamo m'a ekteyapmakxa ekhem teyp nak Jordán, ekweykekxoho m'a ekyókxoho yókxexma nak Galaad, Gad, Rubén tén han ma'a Manasés, keñe han eyeynmo m'a Aroer, ekyetnama nak nekha m'a alwáta' Arnón, tén axta han ma'a Galaad tén han Basán.
34 Ektémakxa axta apweynchámeykha Jehú, tén han ekyókxoho aqsok apkelane, tén han megyesseykekxa chá'a apkelane aqsok, hágkek eknaqtáxésamaxche m'a weykcha'áhak apagkok axta m'a apkelwesse'e apkelwányam nak Israel. 35 Xama axta apketsapma keñe kélátawanyegwákxo m'a Samaria, keñe apyaqmagkasa apteme wesse' apwányam ma'a apketche Joacaz. 36 Veinticinco apyeyam axta weykmok apteme wesse' apwányam Jehú m'a Israel, cham'a tegma apwányam nak Samaria.
Jehú ohundi Acab róga guápe
1 Acab ita'ýra 70 Samáriape, upévare Jehú ohai kuatiañe'ẽ mburuvicha tavagua, myakãhára*f** ha Acab ra'y rerekua kuérape, ha he'i chupe kuéra: 2 “Peẽ pereko hína pende ruvicha ra'y kuéra, ikavaju, ikárro, itáva oñemombaretéva ha hi'árma kuéra. Oguahẽvo pende pópe ko kuatia, 3 peiporavo kuaa pe iporãve ha ikatupyryvéva pende ruvicha ra'y kuéragui, pemoĩ itúva guapyhápe pene sãmbyhy haguã ha peñorãirõ ijykére.”
4 Kóva omongyhyje eterei chupe kuéra, ha he'i: “Mokõi mburuvicha guasu ndaipu'akái hese, ha piko mba'e jajapóta ñande?”
5 Upérõ mburuvicha guasu róga rerekua, táva sãmbyhyhára, myakãhára ha ta'ýra rerekua kuéra he'ika Jehúpe: “Ore roĩ ne ndive, rojapóta upe eréva ha noromoingo mo'ãi ore ruvicha guasúrõ avavépe. Ejapo katu reipotaháicha.”
6 Jehú omondo jey chupe kuéra ambue kuatiañe'ẽ he'íva: “Peẽ peĩ ramo che ndive ha pejapose ramo che ha'éva, peñakã'o opa pende ruvicha ra'yrépe ha ko'ẽrõ, ko'ã hórape, peju che rendápe Jezreélpe.”
Umi 70 mburuvicha guasu ra'yre oĩ tavagua karai guasu kuéra ndive, omongakuaa vaekue chupe kuéra, 7 ha oguahẽvo ipópe kuéra ko kuatiañe'ẽ, ojuka umi 70 kuimba'épe, omoĩ ajaka kuérape iñakãngue ha oguerahauka Jezreélpe. 8 Pe tembijokuái oguahẽvo he'i Jehúpe:
—Ogueru hikuái mburuvicha guasu ra'yre akãngue kuéra.
Jehú he'i:
—Pemoĩ mokõi atýpe táva rokẽme ha peheja upépe ko'ẽrõ peve.
9 Upe ára ambuépe osẽ Jehú, opyta ñembo'yhápe ha he'i opavavépe:
—Pende rehe ndojái mba'eve. Chénte pe apu'ã vaekue che ruvicha rehe ha ajuka chupe; ko'ãvape katu, máva ojuka? 10 Peikuaa porãke: opa mba'e he'i vaekue Ñandejára Acab róga guáre, oikóta katuete. Ñandejaraite voi ojapo pe he'i vaekue hembiguái Elías rupi.
11 Ha Jehú ojuka Jezreélpe Acab rogagua rembyrépe, opa umi karai poguasu heseguáva, opa iñirũ etépe ha ipa'i kuérape, oheja'ỹre avave.
12 Upéi oho Samáriape ha tape rehe oguahẽ Ovecha Rerekua Kuéra Bet-Equédpe, 13 ha upépe ojotopa Judá ruvicha guasu Ocozías ryvy kuéra ndive. Jehú oporandu chupe kuéra:
—Máva piko peẽ?
Ha'e kuéra he'i chupe:
—Ore, Ocozías ryvy kuéra hína. Ha roju romomaiteívo mburuvicha guasu ra'y kuéra ha isy memby kuérape.
14 Upérõ Jehú he'i iñirũ nguérape:
—Pende pojái hese kuéra pejuka'ỹre.
Jehú irũ nguéra ipojái hese kuéra ojuka'ỹre, ha ogueraha oñakã'o chupe kuéra Ovecha Rerekua Kuéra Bet-Equed ykua ypýpe. 42 kuimba'e vaekue umíva ha ojejuka paite opyta'ỹre avave.
15 Jehú oho rire upégui, ojotopa Recab ra'y Jonadab ndive, oho vaekue hendápe. Jehú omomaitei ha he'i chupe:
—Reĩpa che ndive, che aĩháicha ne ndive?
—Upeichaite katu, —he'i Jonadab.
—Jajopo pyhy aipo ramo, —he'i Jehú.
Jonadab oipopyhy ha Jehú ohupi chupe ikárrope, 16 he'ívo:
—Che moirũ ha rehecháta pe ajapóva Ñandejára rayhupápe.
Upéicha oho oñondive ikárrope. 17 Oikévo Samáriape, Jehú ojuka opa Acab ñemoñare opytáva gueteri. Ohundi ete voi chupe kuéra, Ñandejára he'i haguéicha Elíaspe.
Jehú ohundi Baal momba'e guasuhárape
18 Upéi Jehú ombyaty opa Israel guápe ha he'i chupe kuéra:
—Acab omomba'e guasu'imi vaekue Baálpe, che katu amomba'e guasuvéta chupe. 19 Upévare pehenói opa Baal maranduhára, momba'e guasuhára ha pa'i kuérape, opyta'ỹre avave, péina niko ambosako'i kuri peteĩ mymbajuka*f** guasu Baal rérape. Pe ndoúiva ojejukáta.
Jehú katu omoĩ ra'e ko ñuhã ojukapa haguã Baal momba'e guasuhárape; 20 upevarã omoherakuãuka peteĩ vy'a guasu Baal rérape ha péicha ojejapo. 21 Upéi omondo hembijokuái Israel pýre, ha opa umi omomba'e guasúva Baálpe oguahẽ tupaópe. Ndaipóri ou'ỹva, ha upévare Baal tupao henyhẽte. 22 Jehú he'i pe ao ñangarekohárape ome'ẽ haguã ao jegua opa umi Baal momba'e guasuhárape, ha ha'e ojapo upéicha. 23 Upéi Jehú ha Jonadab oike Baal tupaópe, ha Jehú he'i Baal momba'e guasuhárape:
—Peñeha'ãke ani oĩ pende apytépe avave Ñandejára momba'e guasuhára, Baal momba'e guasuhárante uvei toĩ.
24 Baal momba'e guasuhára oike tupaópe oikuave'ẽ haguã mymbajuka ha mymbahapy.*f** Upe aja Jehú omoĩ okápe 80 kuimba'e, ha he'i chupe kuéra:
—Pe ohejáva oho peteĩ umi kuimba'e amoĩ vaekue ipópe, ojejukáta.
25 Oikuave'ẽ rire mymbahapy, Jehú he'i umi okápe oĩvape: “Peike ha pejuka paite, peheja'ỹre avave!”
Ha'e kuéra ojukapa kyse pukúpe, ha omombo upégui. Upéi oike Baal tupao rekohápe, 26 oguenohẽ umi yvyra poguasu oñemboykéva Baal peguarã ha ohapy. 27 Oity yvýre pe altar*f** ha Baal tupao, ha ojapo umívagui yty aty, oĩva gueteri ko'agãite peve.
28 Péicha Jehú oipe'a Baal Israélgui. 29 Opáichavo ndopoíri umi tembiapo vaígui Jeroboam Nabat ra'y ojapouka vaekue Israel guápe. Akóinte ha'e omomba'e guasu umi tóro ra'y óro, oĩva Dan ha Betélpe.
30 Ñandejára he'i Jehúpe: “Rejapo haguére hekópe upe iporãva, rejapóvo Acab rogagua rehe che aipota haguéicha ite, ne ñemoñare kuéra oguapýta Israel guapyhápe, ñemoñare irundyha peve.”
31 Opáichavo Jehú noñeha'ãi ojapóvo ipy'aite guive Tupã Israel Jára rembiapoukapy, ha ndopoiséi umi tembiapo vaígui Jeroboam ojapouka vaekue Israel guápe.
32 Umiha árape Ñandejára oñepyrũ omomichĩve Israel retã. Hazael ondyry Israelguáre opa guio: 33 Jordángui kuarahy resẽ gotyo guive ha opa Galaad, Gad, Rubén ha Manasés pukukue; ha Aroer guive, oĩva ysyry Arnón ypýpe, Galaad ha Basán reheve; opa umi guio ondyry.
34 Jehú rekovekue, opa mba'e ojapo vaekue, ha umi mba'e mombe'upyrã, ojehai Israel ruvicha guasu kuéra kuatiápe. 35 Omano rire oñeñotỹ Samáriape ha oisãmbyhy hendaguépe ita'ýra Joacaz. 36 Jehú oisãmbyhy Israel 25 áño pukukue táva Samáriape.