Pedro tén han Cornelio
1 Aphegkek axta nahan xama énxet tegma apwányam Cesarea apwesey axta Cornelio, apteme axta sẽlpextétamo apwesse' kempakhakma, cham'a sẽlpextétamo kéltéma axta Italiano. 2 Énxet appéwomo axta m'a ekha mey'ásseyam, apkelpeykessamók axta chá'a Dios yetlo m'a ekyókxoho ekheykha nak apxagkok. Awanhek axta anhan chá'a katnehek apmésso selyaqye yaqwayam epasmok ma'a judíos, axta nahan eyenseykmok apkelmaxnagko m'a Dios. 3 Xama ekhem axta apweteya aqsok kélxekmóssamo, las tres taxnámla'a:
Apyókxoho apagko' axta apweteyk xama Dios apchásenneykha aptaxnegwaya m'a aphamakxa axta. Axta aptemék apkenagkama s'e: “¡Cornelio!” 4 Apkelányók axta Cornelio m'a Dios apchásenneykha. Axta aptemék apkelmaxneyeykencha'a neyseksa apkeye s'e: “Wesse', ¿yaqsa apmako hetnéssesek?” Tén axta Dios apchásenneykha aptéma apkenagkama s'e: “Apmomchek xép takha' apkelmaxnagko m'a Dios, tén han ma'a aptémakxa nak chá'a yaqwayam epasmok ma'a énxet'ák ekha nak eyéméxchexa aqsok. 5 Eláphés sa' énxet ma'a tegma apwányam Jope, yaqwayam sa' yának exegmak xama énxet apwesey nak Simón, apkeltamhomakpo nak han Pedro. 6 Aphak apxagkok ma'a apkelwesáyo xamo' nak Simón, apkelyélaqtésso nak chá'a aqsok émpe'ék, aphama nak ma'a nekha wátsam ekwányam.”
7 Xama axta aptaqhémo m'a Dios apchásenneykha ektáha axta appaqhetchesso, apkelwóneykha axta Cornelio apqánet apkeláneykha tén han xama sẽlpextétamo, apteme axta meyenseyam apyetleykha m'a Dios, tén han apcháyókxa m'a Cornelio. 8 Keñe axta natámen apkeltennáseykha ekyókxoho m'a ektáhakxa, apkeláphássegkek axta m'a Jope.
9 Keñe axta mók ekhem, yetseksók ekhem la'a, neyseksa apkelxega ámay keto' nak Jope, apkenátweykekxeyk axta Pedro tegma néten yaqwayam etnehek nempeywa nélmaxnagko. 10 Meyk axta nahan chaqheyk, apmáheyak axta apto, apweteyak axta nahan aqsok kélxekmóssamo neyseksa kéllánésso apto. 11 Apweteyak axta ekmayheykekxo néten, keñe ekwéweykento náxop xama aqsok aphémo xama apáwa appayhe apyawe, kélméyak axta nahan ma'a cuatro napwe'ék nak. 12 Láneyók axta nahan mók ektémakxa aqsok nawha'ák cuatro amagkok ma'a apáwa nak, tén han ma'a aqsok élpexyawéyak nak kalxog, tén han ma'a náta. 13 Aplegayak axta anhan xama kélpeywa ektéma eyenagkama s'e: “Pedro, etnamha; elnáhap, keñe sa' etwok.”
14 Axta aptemék apchátegmoweykegko Pedro s'e: “Wesse', matók ko'o makham xama enxoho m'a aqsok élmaso nak tén han ma'a élmanyása nak.” 15 Paqhetcháseykekxeyk axta makham ma'a kélpeywa nak. Axta entemék eyenagkama s'e: “Ná etnésses aqsa élmanyása m'a apteméssesso nak Dios negmowána antók.”
16 Ántánxo ekteme axta nahan temék xa, keñe axta apmeyeykekxo makham néten ma'a apáwa appayhe. 17 Yetnakhassamók axta apwáxok Pedro ekxeyenma apwáxok yaqsak kexaha ekteme xa aqsok kélxekmóssamo nak, cham'a apkelweykekxo axta nekha átog ma'a Cornelio apkeláneykha, aptegyeykha axta amya'a ekpayhókxa apxagkok ma'a Simón. 18 Xama axta apkelweykmo m'a, apya'assegkek axta apkelpeywa kañe' tegma apkeltémo elya'asagkohok apheyk kexaha Simón ma'a, apkeltamhomakpo nak han Pedro.
19 Axta kamasseyk makham ekxeyenma apwáxok Pedro ektémakxa aqsok kélxekmóssamo, axta aptemék apkenagkama Espíritu Santo s'e: “Elano, apqántánxo énxet apketámak xép. 20 Etnamha, ey'ókxa meyke ektamheykha apwáxok, hakte ko'o exchek séláphasso m'a.”
21 Apya'eykekxeyk axta Pedro m'a énxet'ák nak. Axta aptemék apkelanagkama s'e:
—Ko'o m'a kélchetama nak kéxegke; ¿yaqsa amya'a sélya'awa ko'o?
22 Tén axta aptéma apkelátegmoweykegko s'e:
—Nélxegakmek negko'o eñama sẽláphasso m'a sẽlpextétamo apwesse' Cornelio, cham'a énxet appéwomo, apkelpeykessamo nak ma'a Dios, ekleklamo nak apkelwáxok apyókxoho m'a judíos tén han apkelmopmenyého nak chá'a. Xama Dios apchásenneykha hek xeyk apkeltémo yáneyha exchep ma'a, yaqwayam enxoho emhagkok xép ma'a apxagkok, tén han eñak ma'a yaqwánxa nak etnehek yának xép.
23 Tén axta apkelántaxnéssama Pedro xa énxet'ák nak, apnaqteyenweykmek axta anhan xamo' xa axta'a nak. Keñe axta mók ekhem, apkelyetleykekxo Pedro xa énxet'ák nak, cham'a apkeltaqhémo axta. Apkelyetlamchek axta anhan nápakha énxet'ák apheykha axta m'a Jope, apteme axta melya'ásseyam.
24 Mók ekhem axta entemék apkelweykekxo m'a Cesarea, apkelhaxanmakxa axta m'a Cornelio yetlo apteme apnámakkok, tén han apkelxegexma'a melyenyaweykha axta chá'a, ektáha axta apkeláneyeykha. 25 Xama axta apweykmo Pedro m'a tegma, apteyepmeyk axta Cornelio apkelanyexeykegko apmoma takha', apkeltekxekweykmek axta aptapnák xapop apkenmeykegkaxa, peya yáwho'. 26 Apkempáseykekxeyk axta eyke néten Pedro aptéma apkenagkama s'e:
—Etnamha, énxet ko'óxa, aptéma nak xeyep.
27 Neyseksa apkelpaqhetchásamákpoho axta Pedro aptaxnama kañe' tegma. Apwetágweykmek axta nahan énxet apxámokma apchaqneykekxo m'a. 28 Axta aptemék apkelanagkama Pedro s'e:
—Kélya'ásegkok kéxegke ekmeyámáxkoho xama judío elpaqhetchesakpohok ma'a énxet'ák apkeleñama nak mók nekha essenhan elántaxnegwók ma'a apxanák. Élxekmóssegkek axta eyke ko'o Dios yaqwayam maxének ekmaso aptémakxa essenhan ekmanyása aptémakxa' xama énxet enxoho. 29 Cháxa keñamak sekxegakmo nak séllegasa seyáneyáxko, meyke seyátegmoweykegkokxa'. Éltamhók ay'asagkohok yaqsa amya'a séláneyáncha'a ko'o.
30 Axta aptemék apchátegmoweykegko Cornelio s'e:
—Cuatro ekhem entáhak, keso ekwánxa nak hora, sektáha axta ko'o nempeywa nélmaxnagko las tres taxnám se'e exagkok nak, sexekmowásekpoho axta ko'o xama énxet apkelyenma aptaxno. 31 Axta aptáhak seyáneya s'e: ‘Cornelio, apleg'awók xép Dios apkelmaxnagko, xénwákxók nahan apwáxok ma'a ektémakxa axta chá'a aqsok apkelane, yaqwayam epasmok ma'a énxet'ák ekha nak chá'a eyéméxchexa aqsok. 32 Eláphés sa' apkelápháseykha m'a tegma apwányam Jope yaqwayam sa' yának exegmak ma'a Simón, apkeltamhomakpo nak han Pedro. Aphak ma'a apxagkok nak apkelwesáyo xamo' Simón, apkelyélaqtésso nak chá'a aqsok émpe'ék, apha nak ma'a nekha wátsam ekwányam.’ 33 Yetlókók axta nahan séltémo kólyentawók ekmanyehe agko', tásek nahan aptáhakxa exchep apxegakmo. Negháha kaxwók negyókxoho s'e nápaqtók Dios, néltamhók kaxwók ageyxhok ekyókxoho m'a apkeltamho axta hẽltennaksek negko'o exchep ma'a Wesse' egegkok.
Pedro apkeltenneykha Cornelio apxagkok
34 Apcheynamók axta apkeltenneykha Pedro, axta aptemék se'e:
—Ekya'ásegkók ko'o kaxwók Dios naqsók metnéssesso apyeykhamap pók elanok énxet, 35 metaqheksók chá'a m'a pók énxet'ák ektáha nak chá'a apcháyo, tén han ma'a apkeláneykegkoho nak chá'a aqsok ektaqmela. 36 Apkelpaqhetchessegkek axta Dios Israel aptawán'ák neptámen, apkeltennassama m'a amya'a meyke ektáhakxa negha eñama m'a Jesucristo, apteme nak Wesse' ekyókxoho aqsok. 37 Kélya'ásegkok kéxegke ektémakxa axta ekyókxoho m'a judíos apchókxa, eyeynamo m'a Galilea, cham'a natámen axta apkeltenneykha Juan apxeyenma ekpayhawo kólyaqpássesagkok yegmen ma'a énxet'ák. 38 Kélya'ásegkók apméssama axta ekyawe agko' apmopwána Dios ma'a Jesús apkeñama nak Nazaret, tén han apméssama axta m'a Espíritu Santo, tén han apweynchámeykencha'a axta Jesús apkeláneya aqsok ektaqmela, tén han apkeltaqmelchesseykmo axta apyókxoho m'a eknaqtawáseykegkoho axta kelyekhama'. Apwanchek axta apkeláneya Jesús xa, hakte apxegexma axta aptemék ma'a Dios. 39 Negko'o nahan nenteme negweteykegkoho ekyókxoho aqsok apkelane axta Jesús ma'a yókxexma Judea tén han ma'a Jerusalén. Tén axta apmatñama, kélchexanma néten aqsok ektegyésso. 40 Apxátekhásseykmek axta eyke Dios ekweykmo ántánxo ekhem, apkeltémók axta henxemósakpekxohok negko'o. 41 Axta eyke exekmowásamákpekxohok Jesús apyókxoho énxet, negko'o axta aqsa, sẽlyéseykha axta Dios yaqwayam antéhek negweteykegkoho m'a sekxók axta. Nenteykegkók axta chá'a negko'o nento xamo' natámen axta apxátekhágwayam, negyeneykegkek axta anhan chá'a xamo' ma'a negyenéyak. 42 Tén axta sẽláphassama apkeltémo óltennasha énxet'ák apteméssessama Dios yaqwayam etnehek apkelyekpelchémo m'a énxet'ák apkelyenna nak makham, tén han ma'a apkeletsapma nak. 43 Nanók axta apkelxeyenma Jesús ma'a apyókxoho Dios appeywa apkellegasso nak, tén han apkellegassama apteme enxoho melya'ásseyam elxawagkok megkólyaqmagkáseykekxa apkeltémakxa melya'assáxma eñama m'a Jesús.
Énxet'ák metnaha nak judíos apkelxawéyak Espíritu Santo
44 Axta esawhomák makham apkeltenneykha Pedro, apwéweykento axta chá'a Espíritu Santo apyetseksa'ák apyókxoho énxet ektáha axta chá'a apháxenmo apkeltenneykha. 45 Kelpelakkassegkek axta nahan apkelweteya énxet'ák melya'ásseyam apkeleñama axta sekxók apkelma ektémakxa apkelpeykessamo Dios ma'a judíos, apkelxegexma'a axta apwokmo Pedro, apkelxawágko nahan Espíritu Santo m'a énxet'ák metnaha nak judíos, 46 hakte apkelleg'ak axta apkelpaqmeta mók ektémakxa apkelpeywa, tén han ektáhakxa axta apkelteméssesso apcheymákpoho m'a Dios. 47 Keñe axta Pedro aptéma appaqmeyesma s'e:
—¿Kélwanchek enxeykel'a megkólhók kólyaqpássesagkok yegmen xa énxet'ák, apkelxawágko nak han kaxwók Espíritu Santo, ekhawo nak ektémakxa nélxaweykegko negko'o?
48 Apkeltamhók axta nahan kólyaqpássesagkok yegmen eñama Jesucristo apwesey. Tén axta kéltamho exnekxak sekxók xamo' yaqwatakxoho apheykegkaxa m'a Pedro.
Pedro Cornelio rógape
1 Oiko táva Cesaréape peteĩ kuimba'e hérava Cornelio, ñorãirõhára aty, “Italiagua” hérava, ruvicha. 2 Upéva, kuimba'e marangatu, omomba'e guasúva Tupãme opa hogagua ndive. Ome'ẽva avei heta viru oipytyvõ haguã Israelguávape, ha oñembo'e mantéva Tupãme. 3 Peteĩ jey, ka'aru mbyte rupi, oguereko peteĩ jechauka. Ohecha porã peteĩ Tupã remimbou*f** oikéva hendápe ha he'íva chupe: “Cornelio!” 4 Cornelio oma'ẽvo hese, okyhyje eterei ha oporandu chupe: “Mba'épa reipota, che Jára?” Tupã remimbou he'i chupe: “Tupã ohendu ne ñembo'e ha umi rejapo vaekue reipytyvõ haguã oikotevẽvape. 5 Emondo ne rembijokuáiva táva Jópepe ohenói haguã peteĩ kuimba'e Simón héravape, ojekuaáva avei Pedro ramo. 6 Oiko ambue Simón, omba'apóva vakapíre rógape, yguasu rembe'ýpe.”
7 Oho rire upe Tupã remimbou oñe'ẽ vaekue chupe, Cornelio ohenói mokõi hembiguáiva ha peteĩ ñorãirõhára imarangatúva ha jeroviaháva, 8 ha omombe'u rire chupe kuéra opa mba'e, omondo Jópepe.
9 Upe ára ambuépe, asaje pyte rupi, ha'e kuéra oho aja Jope gotyo, Pedro ojupi óga pepo ári oñembo'e haguã. 10 Iñembyahýi ha okaruse, ha ojejapo aja chupe hembi'urã, oguereko peteĩ jechauka: 11 Ohecha yvága ojepe'a ramo ha oguejy ramo yvýpe peteĩ mba'e savana guasu joguaha, oñemboguejýva irundyve ijapýgui. 12 Upe savanáme oĩ opaichagua tymba ipy irundýva, avei hyére otyryrýva ha guyra. 13 Ha ohendu peteĩ he'íva chupe: “Pedro, epu'ã ejuka ha he'u.”
14 Pedro he'i chupe: “Nahániri, che Jára, che nda'úi mba'eve Tupãme oñemboyke'ỹva térã ipotĩ'ỹva.”*f** 15 Upe oñe'ẽva he'i jey chupe: “Upe Tupã omopotĩ vaekuére, ani ere, ipotĩ'ỹva.”
16 Upéva ojehu mbohapy jey, ha upéi pe savana ojehupi jey yvágape. 17 Pedro ojepy'a mongeta mba'épa he'iséne upe jechauka, ha upérõ oguahẽ hóga rokẽme umi Cornelio remimbou oporandu vaekue Simón rógare. 18 Oguahẽvo oñe'ẽ hatã hikuái, ha oporandu oikópa upépe aipo Simón, oñembohérava avei Pedro.
19 Ha Pedro ojepy'a mongeta aja gueteri upe ohecha vaekuére, Espíritu Santo he'i chupe: “Péina mbohapy kuimba'e ou nde píari. 20 Eguejy ha tereho hendive kuéra kyhyje'ỹre. Che remimbou hína umíva.” 21 Pedro oguejy ha he'i umi kuimba'épe:
—Che hína upe pehekáva, mba'épa peipota?
22 Ha'e kuéra he'i:
—Ore mbou mburuvicha Cornelio, kuimba'e marangatu omomba'e guasúva Tupãme, ha opa Israelgua oguerohory ha ohayhúva. Tupã remimbou he'i chupe ne renói haguã ha reho haguã hógape, ikatu haguã ha'e ohendu upe ere vaerã chupe. 23 Upérõ Pedro omoguahẽ chupe kuéra ha opyta hikuái hendive upe pyhare. Ko'ẽmba rire Pedro oho hendive kuéra, ha omoirũ chupe kuéra mbovymi Jesús reroviaha oñopehẽnguéva oikóva Jópepe.
24 Upe ára ambuépe oguahẽ hikuái Cesaréape, Cornelio oha'arõhápe chupe kuéra, hogagua kuéra aty ha ijepokuaaha jeroviaháva, ha'e upevarã ohenói vaekue ndive. 25 Oguahẽvo Pedro, Cornelio osẽ huguãitĩvo ha oñesũ henondépe, omomba'e guasu haguã chupe. 26 Pedro katu omopu'ã chupe he'ívo:
—Epu'ã, chéko kuimba'e ndeichaguánte avei.
27 Oñe'ẽ aja hendive, oike ha ojuhu heta oñembyatýva upépe. 28 Pedro he'i chupe kuéra:
—Peẽ peikuaa umi Israelguáva ndaikatuiha ojehe'a mombyry guáre térã oike hóga kuérape. Tupã katu che mbo'e nda'éi vaerãha avavére, Tupãme oipota'ỹva térã ipotĩ'ỹva.*f** 29 Upévare añehenóivo, aju ha'e'ỹre mba'eve. Aikuaase aipórõ maerãpa pe che renoika.
30 Cornelio he'i chupe:
—Ojapo irundy ára, kóva ko óra rupi, che aime che rógape ha ajapo pe ñembo'e ka'aru mbyte rupigua, ha ojechauka chéve peteĩ kuimba'e ijao mimbipáva. 31 He'i chéve: ‘Cornelio, Tupã ohendu ne ñembo'e ha imandu'a umi rejapo vaekuére reipytyvõ haguã oikotevẽvape. 32 Emondo ne rembijokuáiva táva Jópepe, ohenói haguã Simónpe, hérava avei Pedro. Ha'e oiko ambue Simón, omba'apóva vakapíre rógape, yguasu rembe'ýpe.’ 33 Upévare pya'e amondo nde píari, ha nde reju torypápe. Ko'ágã roimemba Tupã renondépe, ha rohenduse opa mba'e umi Ñandejára he'i vaekue ndéve ere haguã oréve.
Pedro oñemoñe'ẽ Cornelio rógape
34 Upérõ Pedro oñepyrũ oñe'ẽ ha he'i:
—Ko'ágã aikuaáma, añetehápe Tupãme guarã peteĩchanteha opavave, 35 ha oimeraẽ tetã megua, chupe ombyajéva ha iporãva ojapóvape, oguerohoryha avei. 36 Tupã oñe'ẽ vaekue Israel ñemoñare kuérape, omombe'úvo py'a guapy rehegua ñe'ẽ, Jesucristo, opavave Jára, rupi. 37 Peẽ peikuaa porã upe ojehu vaekue Israel retãme, oñepyrũvo Galiléa rupi, Juan omyerakuã rire tekotevẽha oñeñemongarai. 38 Peikuaa Tupã omyenyhẽ hague pokatu ha Espíritu Sántogui Jesús Nazaret guápe, ha Jesús ohasa hague ojapóvo iporãva ha omonguerávo opa ohasa asývape mba'e pochy poguýpe. Upéva ikatu vaekue ojapo Tupã oĩgui hendive, 39 ha ore opa mba'e Jesús ojapo vaekue rechahare Judea ha Jerusalénpe. Upéi ojuka hikuái chupe omosãingóvo kurusúre. 40 Tupã katu omoingove jey chupe mbohapy ára haguépe, ha ojechauka oréve. 41 Ha'e ndojechaukái opa tetã guápe, orévente uvei, Tupã ore poravo vaekuépe upe mboyvéma voi, mba'e rechaharã. Ore rokaru ha roy'u vaekue hendive oikove jey rire. 42 Ha'e ore mondo romyerakuãvo tetã guápe, Tupã omoingo hague chupe oikovéva ha omanóva mbojovakehárõ. 43 Opa maranduhára*f** oñe'ẽma vaekue Jesús rehe, ha he'i vaekue umi hese ojeroviávape ojeheja reipáta iñangaipa.
Israelgua'ỹvape oñeme'ẽ Espíritu Santo
44 Oñe'ẽ gueteri hína Pedro ha Espíritu Santo ou opa iñe'ẽ ohendúva ári, 45 Ha umi Jesús reroviaha Israelgua ou vaekue Pedro ndive, ijurujái opytávo Espíritu Santo oñeme'ẽgui avei Israelgua'ỹvape, 46 ohendu niko chupe kuéra oñe'ẽ ramo ñe'ẽ ambuépe ha omomba'e guasúrõ Tupãme. 47 Upérõ Pedro he'i:
—Mañei piko ikatu jajoko ani haguã oñemongarai ko'ã oñeme'ẽ vaekuépe Espíritu Santo ñandéveicha avei?
48 Ha he'i oñemongarai haguã hikuái Jesucristo rérape. Upéi ojerure hikuái Pédrope opyta haguã hendive kuéra ára mbovymi.