David kélteméssesso wesse' apwányam Judá
1 Apkelmaxneyáha axta Wesse' egegkok David natámen xa, axta aptáhak apcháneya s'e:
—¿Ewancheya ko'o amhagkok xama tegma apkelyawe apheykegko nak Judá?
Apchátegmowágkek axta Wesse' egegkok:
—Éhay, apwanchek emhagkok.
Keñe axta David aptáha apkelmaxneyáncha'a:
—¿Háxko ewanchek amhagkok?
Apchátegmowágkek axta Wesse' egegkok:
—Emhók sa' ma'a Hebrón.
2 Apmahágkek axta David ma'a yetlo ánet apnaqteyegka'a: cham'a Ahinóam, eñama axta m'a tegma apwányam Jezreel, tén han Abigail, Nabal axta aptáwa' neptámen, apkeñama axta m'a Carmel. 3 Apnaqlókek axta han apkelxegexma'a, ekyetlómo chá'a apnámakkok, apkelhakmek axta m'a tegma apkelyawe neyáwa nak Hebrón. 4 Tén axta apkelwa'a énxet'ák Judá, apteméssessek axta han David wesse' apwányam ma'a Judá.
Xama axta kéltennásencha'a David ektáha énxet'ák Jabés, ekpayho nak Galaad, apchátawanye m'a Saúl, 5 apkeláphássek axta apkelásenneykha David apkeltamho etnehek elának se'e: “Wesse' egegkok sa' epasmok kéxegke eñama ektaqmalma kélteméssessamakxa Saúl, wesse' kélagkok axta, kélátawanyama. 6 Kataqmalmakha sa' apwáxok elanok kéxegke Wesse' egegkok, mekxeyha sa' nahan. Ataqmelchesek sa' ko'óxa sekteméssesakxa kéxegke eñama kélteme xa. 7 Kólwasqápekxoho sa' kaxwók kéxegke, kólyennákxoho sa', naqsók eykhe apketsapma m'a Saúl, ko'o eyke etnessásak wesse' apwányam ma'a énxet'ák Judá.”
Israel apkelnápomákpekxa xamo' énxet'ák Judá
8 Apyentegkek axta Is-bóset, Saúl axta apketche m'a Abner, Ner axta apketche, apteme axta apkemha apmonye' sẽlpextétamo apagkok ma'a Saúl, apya'ássek axta m'a Mahanaim, 9 apteméssessámxa axta wesse' apwányam ma'a Galaad, Guesurí, Jezreel, Efraín, Benjamín, tén han ma'a ekyókxoho kañe' nak Israel.
10 Cuarenta apyeyam apagkok axta aptemék Is-bóset apkeynamo apteme wesse' apwányam ma'a Israel, apqánet apyeyam axta apteme wesse' apwányam. David axta eyke aqsa aptemék wesse' apwányam apagkok ma'a énxet'ák Judá, 11 siete apyeyam, seis pelten axta han apteme wesse' apwányam David ma'a Judá, axta eyke aphamakxa chá'a aptéma wesse' apwányam ma'a Hebrón.
12 Apxegkek axta Abner apkeñama Mahanaim, apmahágko m'a Gabaón, apmonye' axta apxegak apnaqlawa m'a Is-bóset sẽlpextétamo apagkok. 13 Keñe axta Joab, Seruiá axta étche, aptepa apmahágko m'a Hebrón, yetlo m'a David sẽlpextétamo apagkok, apkeltahanyeykpók axta han ma'a kélyátamakxa nak yegmen ekyetnama nak Gabaón. Apkelánegkek axta han apheykha sẽlpextétamo m'a xama nekha nak kélyátamakxa yegmen, keñe axta han nápakha m'a ekpayhókxa nak. 14 Tén axta Abner aptáha apcháneya m'a Joab:
—Tásek sa' elnapakpok wokma'ák negaqta'awo'.
—Hoy —axta aptáhak Joab.
15 Apchaqnágwokmek axta doce wokma'ák sẽlpextétamo apagkok nak Benjamín, tén han Is-bóset, Saúl axta apketche, keñe axta han doce m'a David nak sẽlpextétamo apagkok, yaqwayam elnapakpok. 16 Apqátek axta chá'a appathetchásak pók, keñe apkelyetxaqkasa chá'a nápakha sókwenaqte, apsawheykpók axta han apkeletsapa apyókxoho. Cháxa keñamak éltamhomaxko nak Helcat-hasurim xa yókxexma nak, ekyetnama nak Gabaón. 17 Asagkók agko' axta apkelnápomap xa ekhem nak, apyaqmásekpek axta m'a Abner, tén han ma'a sẽlpextétamo Israel, David sẽlpextétamo apagkok axta apmenxenak. 18 Axta han apháha apqántánxo étchek Seruiá m'a: cham'a Joab, Abisai tén han Asael, apmeyhek axta yenyehek ma'a Asael, máxa axta xenaq kanyehek ma'a yókxexma eyáxñe nak, 19 apyaqmássek axta Abner meltamho yegketek. 20 Xama axta appeynchákpoho neptámen ma'a Abner keñe aptáha s'e:
—¿Xépya Asael?
—¡Ko'o neykhe! —axta aptáhak apchátegmowágko.
21 Tén axta Abner aptáha apcháneya s'e:
—Elwatés seyaqmasso. Ema aqsa pók sẽlpextétamo, elyementók sa' ma'a ekyókxoho aqsok apkelseykha.
Axta eyke elwáteyásak apyaqmasso m'a Asael, 22 keñe aptáha makham apcháneya Abner se'e:
—¡Elwatés seyaqmasso, ayaqnegkesek sa' xép náxop waqhek! ¿Háxko sa' atnehek ko'o awakxak aphakxa apepma Joab sektáha enxoho xa?
23 Axta eyke elwátéssekmok apyaqmasso m'a Asael, keñe Abner apkelyetxaqkasa apwokmo naw'a apakxak sawhéwa apagkok, mallahanwokmók axta han, cha'a apketsapakxa axta han Asael ma'a. Keñe m'a apyókxoho ektáha axta apkelwayam ekpayhókxa apketsapakxa Asael, apchaqnágwokmek axta apkelanawo. 24 Keñe axta Joab tén han Abisai, apyaqmásekxoho makham ma'a Abner. Taxneyk axta ekhem apkelwokmo m'a egkexe nak Amá, émha nak ekpayho Guíah, ámay ekmahéyak nak ma'a meykexa énxet Gabaón. 25 Axta apchaqnákxak Benjamín énxet'ák apagkok ma'a yetlo Abner, apyepetchákxeyk axta pók sẽlpextétamo apkelánegwokmo apheykha m'a néten egkexe. 26 Keñe axta Abner apyennaqtésa appeywa aptáha apcháneya Joab se'e:
—¿Megkamassegwomeya s'e nentekyawa nak? ¿Ya ey'ásegkok peya hegmések aqsa éllapwámeyak egwáxok se'e aqsok nak? ¿Háxko sa' ekwánxa ekhem yának elwátésagkok énxet'ák apagkok apmenxeneykha m'a apkelyáxeg'a?
27 Keñe axta apchátegmowágko Joab:
—Naqsók ko'o ekteméssásak yetlo sekxeyenma Dios, kaxtemék xeyk metne heyának xa ektáha nak, emenxenek xeyk aqsa énxet'ák ahagkok ma'a apkelyáxeg'a ekwokmoho élsaka.
28 Yetlókok axta apkeltémo kólpáwaksek Joab ma'a kélaqkahasso, keñe axta apchaqnágwokmo m'a apyókxoho énxet'ák, apkelwáteságkek axta apmenxenma m'a israelitas, tén han apkelnápomap. 29 Apxegkek axta Abner yetlo apkelxegexma'a appéwomo m'a ekpayhegweykenxa nak xapop Arabá, ekwokmoho élságwokmo, apkelyeykhákxeyk axta Jordán, apkelyeyk'ak axta han ma'a Bitrón, apkelwákxeyk axta makham ma'a Mahanaim.
30 Apkelwátéssekmek axta apyaqmasso Joab ma'a Abner, keñe apchánchesákxo m'a apyókxoho sẽlpextétamo apagkok, apkelyetsátekxeyk axta, apwet'ak axta apkeletsapma diecinueve David sẽlpextétamo apagkok, keñe han apmatñà m'a Asael. 31 Keñe axta m'a David sẽlpextétamo apagkok apkelnapa trescientos sesenta Benjamín énxet'ák apagkok, tén han Abner apkelxegexma'a.
32 Keñe axta Asael aphápak kélsákxo m'a Belén. Kélátawanyegwákxeyk axta m'a, takhaxpop apagkok axta m'a apyáp. Kelsakak axta apxegakxa Joab tén han apkelxegexma'a, apkelwákxeyk axta m'a Hebrón.
David ojererohory Judá ruvicha guasúrõ
1 Ko'ã mba'e rire, David oporandu Ñandejárape:
—Ikatúpa aha peteĩ táva Judá guávape?
Ñandejára he'i chupe:
—Ikatu.
David oporandu:
—Mávape piko?
He'i chupe:
—Hebrónpe.
2 David oho upépe mokõive hembireko ndive: Ahinóam Jezreelgua ha Abigail, Nabal Carmel rembirekore. 3 Ogueraha avei iñirũ nguéra hogagua kuéra ndive ha opyta hikuái Hebrón pegua táva kuérape. 4 Upéi oguahẽ kuimba'e kuéra Judagua ha omoingo hikuái Davídpe Judá ruvicha guasúrõ.
Oñemombe'úvo Davídpe Jabés Galaad pegua kuimba'e kuéra oñotỹ hague Saúlpe. 5 David omondo hembijokuái he'i haguã chupe kuéra: “Ñandejára ta pende rovasa pejapo haguére iporãitéva pende ruvicha Saúl rehe, peñotỹvo chupe. 6 Ha Ñandejára ta ipy'a porã avei pene ndive. Che katu che py'a porãta pene ndive ko pejapo vaekuére. 7 Ha ko'ágã peñemokyre'ỹke ha ta pende py'a guasu. Omano ramo jepe pende jára Saúl, Judá ñemoñaregua che poravóma huvicha guasurã.”
Israel ha Judá oñorãirõ
8 Ner ra'y Abner katu, Saúl ñorãirõhára ruvicha, ogueraha Saúl ra'y Is-Bóset héravape, Mahanaímpe, 9 ha upépe omoĩ chupe Galaad, Guesurí, Jezreel, Efraín, Benjamín ha opa Israel pegua ruvicha guasúrõ. 10 Is-Bóset oñepyrũrõ oisãmbyhy Israélpe, oguereko 40 áño, ha oisãmbyhy mokõi áño. Judá ñemoñaregua katu oguereko mburuvicha guasúrõ Davídpe. 11 Upéicha David oiko Judá ruvicha guasúrõ 7 áño ha 6 mes ha itáva guasu vaekue Hebrón.
12 Abner osẽ upérõ Mahanaímgui Gabaónpe, Is-Bóset ñorãirõhára ruvicha guasúrõ. 13 Joab Seruiá memby, ha David ñorãirõhára kuéra katu osẽ Hebróngui ha ojotopa hikuái Abnergua ndive upe ykua guasu ykére oĩva Gabaónpe. Mokõive oñemohenda upépe: peteĩ oñemohenda pe y ryru guasu ykére ha ambue oñemoĩ hovái. 14 Upérõ Abner he'i Joábpe:
—Tosẽ oñorãirõvo mitã rusu kuéra ñande rovake.
—Tosẽ katu, he'i Joab.
15 Is-Bóset ñorãirõháragui osẽ 12 kuimba'e ha 12 David ñorãirõháragui. 16 Peteĩ-teĩ ojapyhy iñakãgui hovái guápe ha oikutu chupe ijyképe. Ha péicha peteĩ hýupe ho'a omano opavave. Upévare upe tenda oĩva Gabaónpe oñembohéra Helcat-Hasurim. 17 Oñenõrãirõ mbarete upe árape ha David ha iñorãirõhára ipu'aka Abner ha iñorãirõhárare. 18 Upépe oĩ umi mbohapy Seruiá memby: Joab, Abisai ha Asael. Asael oñani ramo ñúre, guasúicha iñakuã, 19 ha osẽ omuña Abnérpe, ndohejaséigui okañy. 20 Abner oma'ẽ hapykuévo ha he'i:
—Nde niko ra'e Asael!
—Ha che hína, —he'i ha'e.
21 Upérõ Abner he'i chupe:
—Che rejápe ha anive che muña! Iporãve reñemomba'e peteĩ tembiguáire ha reipe'a chugui opa mba'e ogueraháva.
Asael katu ndoikuaaséi mba'eve ha omuñánte chupe. 22 Abner he'i jey chupe:
—Anivéke che muña. Cháke roitýta yvýre! Ha upéi mba'épa ha'éta nde ryke'y Joábpe?
23 Asael katu ndojeiséi chugui ha Abner oikutu chupe hyépe ikyse yvuku apỹi tapykue guápe ha pe yvyra hakua ohasa hye rupi ha osẽ ijapére. Asael ho'a omano upepete. Ha opa umi oguahẽva omano haguépe Asael, opyta oma'ẽ hese. 24 Joab ha Abisai katu omuñave ohóvo Abnérpe. Kuarahy oikévo oguahẽ hikuái Amá yvytýpe, oĩva Guíah renondépe, yvy ojeiko'ỹha Gabaón pegua rapépe. 25 Upépe umi Benjamingua oñembyaty Abner ndive ha oñemohenda hikuái ñorãirõrã peteĩ yvyty ru'ãme. 26 Upémarõ Abner osapukái Joábpe:
—Ndopa mo'ãvéi piko ko jejuka guasu? Nderehecha kuaái piko oguerutaha pochy tuichave? Araka'e piko eréta ne irũ nguérape omuñave'ỹ haguã ipehẽngue kuérape?
27 Ha Joab he'i chupe:
—Ñandejára rérape ha'e ndéve: ne reñe'ẽi rire péicha, che irũ nguéra omuña vaerã mo'ã ipehẽngue kuérape ko'ẽmba peve.
28 Upéi Joab he'i oñembopu haguã turu, ha opavave opyta; nomuñavéi Israel guápe ha noñorãirõvéi hendive kuéra. 29 Abner ha iñirũ nguéra oguata ñu Arabá peve pe pyhare pukukue, ohasa Jordán mboypýri ha pe Bitrón pukukue rupi oguahẽ Mahanaímpe
30 Joab katu nomuñavéi Abnérpe, ombyaty iñirũ nguéra ha oipapa. Ojuhu omano hague 19 mburuvicha David irũ nguérava, ha Asael. 31 David ndivegua katu ojuka ra'e 360 kuimba'e Benjamingua ha Abner ndive guápe.
32 Upéi Asael retekue ojereraha ha oñeñotỹ Belénpe itúva ykére. Joab ha iñirũ nguéra oguata pe pyhare pukukue ha ko'ẽmba vove oguahẽ hikuái Hebrónpe.