Jerusalén énxet'ák apkelyamasma Dios
1 Epaqhetchessek axta ko'o Wesse' egegkok. Aptáhak axta seyáneya s'e: 2 “Xép aptáha nak énxet, exekmós sa' xép aqsok ekmaso agko' nak élane m'a Jerusalén. 3 Etne sa' elának se'e: ‘Keso aptáhakxa exchek appeywa Wesse' egegkok se'e: Jerusalén, Canaán xeye' keñamak, cham'a ekteyeykemxa m'a; amorreo m'a yáp, keñe egken ma'a hitita. 4 Axta nahan kólyaqténchessók ataxna' m'a sekxók axta ektéyeykmo, axta nahan kólyaqpássessók yegmen, maxta nahan kóltexneykegkok émpehek ma'a yásek, axta nahan kólpexteteyk ma'a apáwa. 5 Méko axta ekmayósa élányo exche', méko axta nahan ekyetnakhassamo enxoho awáxok yaqwayam kalanaksek xa aqsok nak. Kélyamasmeyk axta aqsa nahan yókxexma m'a sekxók axta ektéyeykmo, hakte axta kaleklók kélwáxok kéllányo exche'. 6 Ekyeykhágwokmek axta ko'o ekpayhókxa ekyetnakxa exche', xama axta sekwet'a ekyettelegweyncha'a élaktéxko amagkok ma'a neyseksa éma agkok, eltamhók axta megkatsephe'. 7 Wánegyek axta ektémól'a aqsok kélcheneykekxa m'a yókxexma. Kewancheyk axta, ekwányam axta entáhak, wokmek axta ektémakxa kelán'a. Apkelyawak axta m'a nam'agkok, kelwegqak axta nahan ma'a áwa'. Méko apagko' axta eyke ektaxno.
8 “Ekyeykhágweykxeyk axta makham xeye', élanawók axta; wokmek axta kaxwók ma'a ekweykenxal'a kelán'a étkok kawának ektegyeykha ekpagkanma. Eyaqlássek axta ko'o exche' m'a seyaqlamaxche, eyáhakkassek axta m'a meykexa nak apáwa ekyókxa, tén axta sektáha sekpagkanma; élanak axta ekhémo mók sélpaqhetchásamáxkoho exche', ahagkok axta nahan ektáhak. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'. 9 Ekyaqpássessek axta yegmen, ekyenyéssessek axta émpehek éltexnémaxche m'a éma, tén axta séxpaqha'a sokmátsa; 10 ektaxneyásekxeyk axta m'a apáwa apkeltaqmalma apagko' nak aptáxama, élatchessáseykxeyk axta nahan amagkok ma'a éltéto amagkok élexyawáyo nak aqsok émpehek; ekméssek axta nahan xama ektétamáxche m'a apáwa apkelaxñeyól'a tén han xama ektaxno éxyawél'a kélótma; 11 ekwakhéssek axta sélnáxegkáseyncha'a m'a aqsok étkók éltaqmalma élmomnáwa, élatchessessek axta nahan naxta'a amék ma'a eknegkenma nak chá'a amék élyenma tén séxenchesa nahan ayespok ma'a xama eknatanma; 12 étchessessek axta nahan élyenma étkok ma'a awéhek, keñe sélatchessesa nahan aheyk'ák ma'a élchenméhe, keñe xama élháxaqxo ektaqmalma agko' ma'a akqátek nak. 13 Sawheykxók axta sawo ekyátekto élmomnáwa m'a ekyókxa tén han ma'a sawo ekmope élmomnáwa nak; apáwa apkeláxñe axta nahan ma'a élántaxno nak, éxyawáyo nak kélótma tén han apáwa apkeltaqmalma nak aptáxama. Tamchek axta m'a hótáhap aptaqmalma apagko' nak yetlo m'a yányawhéna' apyegmenek tén han ma'a pexmok égmenek ektaqmalma ekwesey nak oliva. Taqmalmeyk agko' axta: wesse' ekwányam axta temék. 14 Payheykekxeyk axta ekwesey ekyókxoho apheykegkaxa nak chá'a pók aptémakxa énxet'ák ma'a ektémakxa ektaqmalma, taxnéssamók axta m'a aqsok élyenma sélnáxegkáseykencha'a axta. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.
15 “Chásennagkamchek axta eyke exche' m'a ektémakxa ektaqmalma, meykha axta m'a ektémakxa axta ekpayheykekxa ekwesey yókxexma yaqwayam katnehek xama kelán'a ekma chá'a ekyánmaga ekpathetéyak énxet, méssegkek axta chá'a ekyókxa m'a apyókxoho ektáha axta chá'a apyeykhágwayam. 16 Teméssessegkek axta kélpeykessamókxa aqsok kéláyókxa élnaqta m'a néten egkexe nak, cham'a ekyamasmakxa axta chá'a ekyókxa m'a. 17 Kelmomchek axta m'a aqsok étkok éltaqmalma sawo ekyátekto élmomnáwa tén han ma'a sawo' ekmope élmomnáwa sélmésso naqsa axta, keláneyak axta énxet kéleykmássesso yaqwayam kalanaksek ma'a nentémakxa ekmaso mansexta; 18 kelántaxneyáseykekxeyk axta m'a élántaxno apkeltaqmalma apagko' nak aptáxama tén axta élmésagko m'a pexmok égmenek ahagkok nak tén han ma'a aqsok ekmátsa agko' la'a ekpaqneyam éten agkok. 19 Kelméseykegkek axta nahan ekteméssessama aqsok élmésso naqsa ekmátsa nak ekpaqneyam agkok ma'a kelpasmaga apkelánamap axta hótáhap aptaqmalma, tén han ma'a pexmok égmenek, tén han ma'a yányawhéna' apyegmenek seyeykegko axta chá'a ko'o exche'. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.
20 “Kelnáhakkassegkek axta nahan étchek kelwán'ák tén han apkelennay'a, sekwetasso axta exche', yaqwayam katnéssesek aptéyak xa énxet kéleykmássesso nak. ¿Xeyenmeya exche' awáxok kexyókok ektémakxa nak ekteme kelán'a ekma chá'a ekyánmaga ekpathetéyak énxet, 21 sélnáhakkassama nahan ma'a étchek nak ko'o éltémo kólwatnek eñama xa aqsok kéleykmássesso nak? 22 Kelwagqeykmek xeye' m'a ektémakxa ekmanyása axta, ektémakxa axta kelán'a ekma chá'a ekyánmaga ekpathetéyak énxet, cham'a ektémakxa étkok axta, ektéma axta meyke agko' ma'a élántaxno, ekyettelegweykencha'a axta neyseksa éma agkok.
23 “Ektáhak ko'o sekpeywa s'e, sektáha nak Wesse': ¡Xeye' laye! Keláneyak xeye' ekyókxoho aqsok élmasagcha'a. 24 Keláneykegkek nahan kélpeykessamókxa chá'a aqsok kéleykmássesso m'a ekyókxoho éláxñéyak nak chá'a élyaqyahéyak tén han ekyamasmakxa chá'a m'a ekyókxa. 25 Kelánegweykmek chá'a ekyókxoho ekmassegweykemxa nak chá'a ámay xa ektéma nak aqsok, temessáseykekxeyk aqsok ekmaso agko' ma'a ektémakxa nak ektaqmalma ekméssama chá'a ekyókxa m'a apyókxoho ektáha nak chá'a apyeykhágwayam, méko néxa élane m'a ektémakxa ekmaso megkamasexta. 26 Keláneseykegkek chá'a nentémakxa ekmaso mansexta m'a énxet'ák apheykha nak ketók axagkok, cham'a egipcios apkelyawe nak, elókassek ko'o m'a ektémakxa nak meyke néxa élane m'a ektémakxa ekmaso megkamasexta.
27 “Axta keñamak seklegassásegkoho ko'o exche': ekteméssessek axta meyke aqsok ekhakxa, tén axta sekmésa m'a tegma apkelyawe nak filisteos apchókxa, cham'a aptaqnagkamo nak tén han megkaleklo nak apwáxok ma'a ektémakxa ekmaso segmegqassamo nak. 28 Yespeyeykegkók axta aqsa élane xa ektémakxa nak, meyásekxeyk axta makham ekyókxa m'a Asirios; hawók axta aqsa makham ma'a ektémakxa nak, yespeyagkók axta aqsa makham élane. 29 Kelenxanmeykegkók axta aqsa élane ektémakxa ekmaso megkamasexta m'a Babilonia, xapop apagkok nak ma'a énxet'ák ekha nak aqsok apkexeykekxa; yespeyeykegkók axta eyke aqsa makham élane m'a ektémakxa nak. 30 Ektáhak ko'o sekpeywa s'e, sektáha nak Wesse': ¡Awanhók agko' nak la'a ekyespagko awáxok kalának xeye' ekyókxoho s'e ektémakxa nak kelán'a ekyaqmagkáseyak pók énxet ekpathetéyak ekma chá'a ekyánmaga megkamegqakto nak! 31 Keláneykegkek élpeykessamókxa chá'a aqsok eyáyókxa tén han éláneykxa chá'a ektémakxa ekmaso megkamasexta m'a ekyókxoho ekmassegweykemxa nak chá'a ámay tén han ma'a ekyókxoho éláxñéyak nak chá'a. Makke exche' katneyk ma'a éltémakxal'a chá'a m'a kelán'ák, ekma nak chá'a ekyánmaga ekpathetéyak énxet: ¡Megkamek chá'a exche' ekyánmaga!
32 “Kelán'a ektawáseykha nak chá'a élyamhopma, kamok aqsa chá'a takha' m'a mók nekha apkeñama. 33 Kólmésagkok chá'a ekyánmaga m'a ekyókxoho kelán'ák ekma nak chá'a ekyánmaga ekpathetéyak énxet; keñe exche', kalmésagkok aqsa chá'a aqsok élmésso naqsa m'a ektáha nak chá'a élpathetéyak, kayánmagkasek nahan chá'a kaláneyha elxegmak énxet elenyék ma'a ekyókxoho apheykegkaxa yaqwayam epathetagkok xeye'. 34 Megkatnéssessók xeye' ektémakxa nak élane ektémakxa ekmaso megkamasexta m'a ektamheykegkaxa nak chá'a m'a mók kelán'ák nak: méko chá'a kay'áwak yaqwayam kapathetagkok, meyánmagkasek nahan chá'a exche' m'a énxet, xeye' aqsa chá'a kalmésagkok ekyánmaga. ¡Wánxa aqsa exche' megkapayhémo ektémakxa ektéma xa ektáha nak!
35 “Ekeso éñamakxa séltamho nak keyxhok sekpeywa, xeye' kelán'a ekma nak chá'a ekyánmaga ekpathetéyak énxet: 36 Ektáhak ko'o seyáneya exche' s'e, sektáha nak Wesse': Megkamegqaktók chá'a exche' ekpekkenma yáxña'akxoho ekyókxa, yaqwayam kalanaksek ektémakxa ekmaso megkamasexta m'a ektáha nak chá'a élpathetéyak, tén han ma'a ekyókxoho kéleykmássesso agkok élmasagcha'a agko' nak, kelnapmeyk nahan ma'a étchek, élméssama xa aqsok kéleykmássesso nak. 37 Wánchásekxak sa' ko'o apyókxoho m'a élpatheteykegko nak chá'a appeykessáseykekxo nak chá'a awáxok, apyókxoho m'a élásekhayókxa nak chá'a tén han ma'a éltaqnagkamakxa nak chá'a; keñe sa' nápaqta'awók axekmósek ma'a ekyókxa yaqwayam sa' elanok meyke apagko' apáwa. 38 Sa' atnéssesek añássesagkohok ma'a ektémakxal'a kelán'a ektawáseykha élyamhopma tén han ekyetno ekyógkexma, yetlo seklo sa' wának kamatñekxa'. 39 Agkések sa' xeye' xa énxet'ák nak, yaqwayam sa' enaqtawássesha m'a éláneykxa nak chá'a ektémakxa ekmaso megkamasexta tén han élpeykessamókxa nak chá'a m'a aqsok kéleykmássesso. Elhaxyawássesek sa' ma'a élántaxno tén han ma'a aqsok étkók éltaqmalma agkok nak, meyke apagko' apáwa sa' etnéssesek. 40 Yenmexchesek sa' xeye' m'a énxet'ák nak, elyetnak sa' meteymog, elyetxák sa' sókwenaqte apagkok yaqhek. 41 Elwatnések sa' ma'a axagkok nak, exének sa' yaqwánxa kólteméssesek xeye' naqta'awók ekxámokma agko' ma'a kelán'ák. Amasséssessók sa' ma'a ektémakxa nak élane ektémakxa ekmaso megkamasexta, kamaskok sa' kaxwók kayánmagkasek ma'a ektáha nak chá'a élpathetéyak. 42 Keñe sa' kamaskok ko'o sektaqnagko exche', kamaskok sa' ma'a ektémakxa nak sénmexeykha; awanmeyekxak sa', kamaskok sa' seklawa. 43 Kelwagqeykmek xeye' m'a ektémakxa étkok axta, tén han selókassama axta ko'o ekyókxoho m'a ektémakxa ekmaso tén han ekmanyása; añássesagkohok sa' ko'o exche' eñama xa ektémakxa nak. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.
Egken ekyetlómo ámay étche
44 “Sa' etnehek xeye' exének apyókxoho apmopwancha'a nak chá'a elának apkelpeywa s'e: Egken ekyetlómo ámay étche. 45 Hawók xeye' m'a egken ektaqnagkamo nak chá'a m'a atáwa' tén han ma'a étchek, tén han ma'a kelyáxa éltaqnagko nak chá'a m'a anaqteyegka'a tén han ma'a étchek. Kélyókxoho kéxegke kélteme egken ma'a hitita kelán'a, keñe amorreo m'a kélyáp. 46 Nexcheyha eyke eghak ma'a Samaria, yáxa' katnaha étkok nak yetlo m'a étchek; keñe nepyeyam ma'a yáxeg sexyo nak, cham'a Sodoma yetlo nahan ma'a étchek. 47 Yetlamchek xeye' m'a éltémakxa nak, keláneyak nahan ekhawo m'a ektémakxa nak aqsok ekmaso agko' élánéyak. Makke kalekleykmok nahan élane xa ektéma nak aqsok, yeykhásseykmok xeye' ektémakxa ekmaso m'a yáxa nak tén han ma'a yáxeg nak. 48 Naqsók ko'o sektáha sekxéna, sektáha nak Wesse': megkalaneyk ekhawo nak xeye' aqsok élane m'a yáxeg Sodoma tén han ma'a étchek nak. 49 Keso ektémakxa nak megkay'assáxma yáxeg Sodoma s'e: eyeymáxkoho yetlo étchek, xámok ektéyak, tásek nahan ekheykha, makke kapasmok xama enxoho m'a énxet'ák apkelmopyóseka nak tén han ma'a ekha nak chá'a eyeyméxchexa aqsok ma'a apxagkok. 50 Éleymáxkoho tamheykegkok, keláneykegkek ma'a aqsok sektaqnagkamo nak ko'o; cháxa keñamak sekmasséssekmo nak ko'o xa, ekhawo ekwet'a nak xe'. 51 Keñe m'a Samaria megkaxegkáseykha kaxnágwakxohok ma'a ektémakxa nak xeye' élane megkay'assáxma. Yeykhásseykmok xeye' élane aqsok ekmaso agko' xa ánet nak, cham'a yáxa' nak tén han ma'a yáxeg nak; máxa meyke éltémakxal'a tamheykegkok ekheykencha'a m'a ekhakxa nak. 52 Tásek sa' eyke exche' kalenmaxaxkohok ekmegqakto, hakte yeykhásseykmok xeye' ektémakxa megkay'assáxma ekmaso agko' ma'a yáxa' nak tén han ma'a yáxeg nak, máxa meyke éltémakxa teméssessók. Payhawók xeye' kañegkohok xa negmegqakto nak tén han kalenmaxaxkohok xa kélwanyeykha nak, hakte máxa ektaqmalma éltémakxa teméssessók ma'a yáxa nak tén han ma'a yáxeg nak.
53 “Agkeyásekxak sa' ko'o makham ektaqmeleykekxa ekha m'a Sodoma tén han ma'a Samaria yetlo m'a étchek nak; xeye' sa' nahan agkeyásekxak ektaqmeleykekxa ekha, 54 kéméxcheyk eyke kalenmaxaxkohok ma'a kélwanyeykha nak tén han kamegqaksek ma'a ektémakxa aqsok élane, hakte xeye' sa' katnehek élpeykessáseykekxa awáxok ma'a. 55 Hágweykxók sa' agkok makham ekweykenxa axta m'a Sodoma tén han ma'a Samaria yetlo m'a étchek ekheykha nak neyáwa, tén sa' xeyáxa' katnehek ma'a ektáha nak, yetlo m'a étchek. 56 Kesméssegkek axta exche' ektémakxa kéllegassáseykegkoho m'a yáxeg Sodoma, cham'a ektémakxa axta eyeymáxkoho agko' 57 megkóteyamaxchexa axta makham ma'a ektémakxa ekmaso; keñe so kaxwo nak ekxéneyncha'a ekmaso m'a kelán'ák ekheykha nak tegma apkelyawe Edom tén han ma'a filisteos apchókxa, tén han ma'a ekyókxoho ekheykha nak ketók axagkok; ¡Apyókxoho énxet apwanyeykha! 58 Kañegkohok sa' kaxwók kéllegassáseykegkoho eñama ektémakxa ekmaso agko'. Ko'o sekxeyenma xa, sektáha nak Wesse'.
59 “Ektáhak ko'o sekpeywa s'e, sektáha nak Wesse': Atnéssesek sa' ko'o exche' m'a ekhawo ektémakxa nak chá'a aqsok élane, hakte megkalaneyk ma'a ektémakxa axta ekpeywa ekxeyenma kalána', massesseykmek nahan ma'a ekhémo mók nélpaqhetchásamáxkoho nak. 60 Kaxénwakxohok sa' eyke ko'o ewáxok ma'a sekhéssamo axta mók sélpaqhetchásamáxkoho exche', cham'a ektémakxa étkok axta, axnéshok sa' nahan chá'a mók sélpaqhetchásamáxkoho exche' meyke néxa. 61 Élméssek sa' agkok ko'o exche' yaqwayam katnehek étchek ma'a yáxa' katnaha étkok nak tén han ma'a yáxeg nak, neyseksa eykhe megkatne m'a ekhémo mók nélpaqhetchásamáxkoho nak, kaxénwakxohok sa' awáxok ma'a ektémakxa axta nano', keñe sa' kamegqe'. 62 Alánekxak sa' ko'o axnagkok ekhémo mók sélpaqhetchásamáxkoho exche', keñe sa' kay'ásegwók ko'o sektáha Wesse'. 63 Kaxénwakxohok sa' xeye' awáxok mayaqmagkásekxo sa' ko'o ekyókxoho m'a aqsok élane, kamegqáwhok agko' sa' nahan, megkapaqmétek sa' xama enxoho. Ko'o sekxeyenma xa sektáha nak Wesse'.’”
1 Ñandejára he'i chéve: 2 “Nde, kuimba'e, ehechauka Jerusalén guápe umi mba'e vaieta ojapo vaekue. 3 Nde eréta: ‘Kóicha he'i Ñandejára: Nde ypykue ha reju ypy haguére, nde Canaangua: nde ru amorréo, nde sy katu hitíta. 4 Reju ypy ramo guare yvy ári, noñekytĩri ne puru'ã, nereñembojahúi ne potĩ haguã, nderejekytýi jukýpe ha nereñeñuãi mitã rupápe. 5 Avave na nde poriahurerekói ojapo haguã ndéve umi mba'e, reñemombo uvei ñu reíre, reporombojeguarúgui. 6 Che ahasa nde ypy rupi ha ahechávo repyvoi ha rejapajeréi reína nde ruguýpe, ha'e ndéve: Eikove 7 ha ekakuaa yvyra ra'y ñúme guáicha. Reñepyrũ rekakuaa ha oiko nde hegui kuñataĩ, nde pyti'a opu'ã ha ipuku nde áva, reime ramo jepe opivoite.
8 Ahasa nde ypy rupi ha rohecha. Reiméma reporohayhu haguãicha; aipyso nde ári che ahoja, añuã nde rete opívo ha che añe'ẽ me'ẽ ndéve. Añemoĩ peteĩ ñe'ẽme ne ndive, ha upe guive nde che mba'e. Che, opa mba'e Jára ha'e upéicha. 9 Che rombojahu, romopotĩ pe tuguy nde rehe oĩmbávagui ha romohyakuãmba. 10 Amoĩ nde rehe peteĩ typói ojeguapáva, sapatu vakapi porãgui, ame'ẽ ndéve nde ku'akuaharã líno ha romyakãho'ĩ ahoja sédape. 11 Rombojegua mba'e verápe ha amoĩ nde jyváre jeguaka ha nde ajúri mbo'y; 12 Amoĩ ne tĩ rehe mba'e vera apu'a, ne nambi rehe namichãi ha peteĩ mba'e ne akã rehe guarã overapáva. 13 Rejeguapa repytávo óro ha plátagui, reñemonde líno pererĩ asy, séda ha ao ojeguapávape. Re'úmi tembi'u iporãvéva, arína, eíra ha ñandyry. Ne porã iterei repytávo, mburuvicha guasu rajýrõ guáicha. 14 Opa tetã rupi ne rerakuã, ne porãngue ndahasahái romomimbipa rupi jeguakápe. Che, opa mba'e Jára ha'e upéicha.
15 Nde katu, rejerovia etereígui ne porãnguére, reiporu pe ne rerakuã ha oiko nde hegui kuña vai, ha reme'ẽ nde rete opa ohasávape. 16 Nde ao kuéra reiporu rembojegua haguã ijyvateha*f** ha upépe reñeme'ẽ. 17 Umi jeguaka óro ha pláta che ame'ẽ vaekue ndévegui, rejapouka kuimba'e ra'ãnga ha umíva ndive reiko. 18 Umi ao jegua porãme remo'ã umi kuimba'e ra'ãnga ha reikuave'ẽ chupe kuéra che ñandyry ha che insiénso. 19 Ha umi tembi'u iporã porãvéva, ame'ẽ vaekue ndéve, arína, ñandyryku ha eíra che romongaru hague, reikuave'ẽ henondépe kuéra, mba'e ryakuã porã ramo. Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha.
20 Ne memby kuimba'e ha ne memby kuña kuéra, rereko vaekue chéve guarã, rejuka ha reikuave'ẽ umi ta'ãnga reípe hembi'urã. Naiporãimapa ndéve ra'e reiko kuña vai ramo, 21 ajeve reraha rehapy che ra'y ha che rajy kuéra ha reme'ẽ oñembohasa haguã tata rupi ta'ãnga reípe guarã. 22 Nde reko vai pa'ũme, na ne mandu'a véima ne mitã ramo guarére, reime ramo guare opívo rejapajeréi nde ruguýpe.
23 Ha nde reko vaieteve haguã —aichejáranga nde! Che, opa mba'e Jára ha'e upeichaha—, 24 remopu'ã opa rupi tupã gua'u oñemomba'e guasu haguãme ha reñeme'ẽ haguãme teko ky'ápe. 25 Umi tape akã rupi remopu'ã ne rendaguã, rejapo ne porãnguégui mba'e ñane mbojeguarúva, reñakãmby pe'a jepi opa ohasávape, rembotuichavévo nde reko vai. 26 Reñeme'ẽ umi Egipto guápe, umi nde ykeregua hete rusúvape ha rembohetave nde reko vai che mbopochy haguã.
27 Upévare che aipyso che po nde rehe, rombohasa tekotevẽ ha rome'ẽ umi filistéo, ndaija'éiva nde rehe, táva guasu kuérape, ha'e kuéra voi otĩva nde reko vaikuére. 28 Nderevy'apáigui ko'ã mba'éreve, reñeme'ẽ umi Asiria guápe, reñeno hendive kuéra ha upévareve jepe nderevy'apái. 29 Ha upépe katu nde reko vaive, reñeme'ẽ umi ñemuhára Caldea guápe, ha nderevy'apáinte avei. 30 Che, opa mba'e Jára, ha'e: Itarovaite voi ra'e nde py'águi rejapo haguã ko'ã kuña reko vai rembiapo! 31 Umi tape akãme ha opa rupi remopu'ã tupã gua'u remomba'e guasu haguãme ha reñeme'ẽ haguãme teko ky'ápe, ha nereñeme'ẽi virúre umi ambue kuña reko vaícha!
32 Kuña ombotavýva iménape, oiko imena'ỹ ndive. 33 Kuña heko vaívape ojehepyme'ẽ, nde katu rejopóiva uvei umi ne ndive oñenóvape ha rehepyme'ẽ chupe kuéra ou haguã opa guio oñeno ne ndive. 34 Nde reko vai haguã, nde nderejapói umi ambue kuña reko vaícha: avave na nde rekái oñeno haguã ne ndive, ha'e kuéra ndohepyme'ẽi ndéve, nde katu rehepyme'ẽ chupe kuéra. Kuña vai jepe ndojapói pe nde rejapóva!
35 Upévare, ehendu che ñe'ẽ, kuña reko vai: 36 Che, nde Jára, ha'e ndéve: Neretĩri remboi haguã nde rete ha rejeity teko vaípe umi ne ndive oñenóva ndive ha umi ne tupã gua'u ahẽ ndive, ha reñohẽ ne memby kuéra ruguy remomba'e guasúvo umi ta'ãnga reípe. 37 Upévare, che ambyatýta umi kuimba'e rembovy'a vaekue, opa rehayhu vaekue ha na nde a'éi hague; ambyatýta nde jerére ha henondépe kuéra amboíta nde rete nde recha haguã hikuái opivoite. 38 Roinupãta oñenupãháicha kuña oñenóva imena'ỹ ndive ha oporojukáva, ha aitýta nde ári che pochy rendy sunu. 39 Rohejáta ipópe kuéra, ombyaipa haguã hikuái umi nde reko vaiha ha umi remomba'e guasuha tupã gua'u, oipe'apáta nde hegui nde ao kuéra ha umi nde jeguaka vera, ha nde rejáta opívo. 40 Omopu'ãta nde rehe tetãgua aty, nde japíta itápe ha nde jukáta kyse pukúpe. 41 Ohapýta nde róga kuéra ha ne nupãta ne rembiapokue ojerureháicha, kuña kuéra renondépe, che ahejaukáta ndéve nde reko vai ha nderejopói mo'ãvéi avavépe. 42 Upépe ae che pochy jeráne, che py'a guapýne ha nda che pochyvéi chéne, 43 Nde resarái haguére ne mitã ramo guarégui ha che mbopochy opa ko'ã mba'épe, che aitýta umi nde reko vaikue ne akãre. Che, opa mba'e Jára, upéicha ha'e. Nderejapói nga'u piko peteĩ mba'e ivaitéva umi ne rembiapo ñane mbojeguarúvagui?
44 Umi ñe'ẽnga apoha ojapóne peteĩ nde rehegua he'íva: ‘Peteĩ sy, ha'eichagua jey imemby’. 45 Nde syichagua avei nde. Ha'e ndaija'éi vaekue iména ha imemby kuérare. Nde ryke ha nde kypy'yichagua avei nde, ha'e kuéra ndaija'éi vaekue avei iména ha imemby kuérare. Nde sy hitíta ha nde ru amorréo vaekue. 46 Nde ryke vaekue Samaría, imemby kuéra ndive oikóva nde asúpe, ha nde kypy'y Sodoma, imemby kuéra ndive oikóva nde akatúape. 47 Ha nde reho hapykuéri kuéra umi mba'e vai apópe, ha nderepytái upépe, ivaivéva katu rejapo. 48 Che, opa mba'e Jára, ame'ẽ che ñe'ẽ che rekovére, nde kypy'y Sodoma ha imemby kuéra ndojapói hague umi nde ha ne memby kuéra ojapóva. 49 Ko'ãva hína nde kypy'y Sodoma rembiapo vaikue: ojejapo, okaru porã ha ndojepy'apýi mba'evére. Ha upéi ave, ha'e ha imemby kuéra noipytyvõi imboriahúva ha oikotevẽvape. 50 Ha'e kuéra oñemomba'e guasu ha heta hembiapo vai che renondépe. Upévare amboyke che jehegui, nde rehecha haguéicha. 51 Nde ryke Samaría katu, ndohupytýi mbyte rupi ne angaipa. Nde hetaiteve mba'e vai rejapo mokõivévagui, ha umi mba'e vai rejapóva rovái, ha'e kuéra opyta heko jojáva ramo guáicha. 52 Taipohýi aipórõ ndéve ne ñemotĩ, remo'ãgui nde ryke ha nde kypy'ýpe: umi nde reko vaikue rembovaieteve ha ha'e kuéra opyta heko jojáva ramo guáicha. Eraha mante vaerã nde apére ne ñemotĩ ha nde reko vaikue, opyta haguére, nde rovái, heko potĩva ramo guáicha nde ryke ha nde kypy'y.
53 Che amoambuéta hekove ha amopu'ã jeýta Sodoma ha Samaríape, imemby kuéra reheve, ha amoambuéta avei nde rekove ipa'ũme kuéra, 54 ikatu haguã reraha nde apére ne rembiapo vaikue ha retĩ, ha ipy'a guapy hikuái. 55 Nde kypy'y Sodoma ha imemby kuéra ha nde ryke Samaría ha imemby kuéra ave, opu'ã ha oiko jeýta yma guaréicha. Ha nde avei reguahẽ jeýta nde reko yma guarépe. 56 Nereñe'ẽimi nga'u piko nde kypy'y Sodómare, ako reñembotuicha ramo reikóvo, 57 ojehecha mboyve nde opivoha? Ha'éicha avei, nde rehe ko'ágã oñembohory joa táva kuéra Edom ha ijereregua ha umi filistéo táva kuéra nde jereregua. 58 Ko'ágã reraha mante vaerã nde apére opa ne rembiapo vaikue ha ne ñe'ẽ reikue. Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha.
59 Ñandejára he'i: Ame'ẽta ndéve pe nde reko ky'a ojeruréva, resẽ vaekue ñe'ẽ me'ẽgui ha remondoro ñane ñe'ẽ me'ẽ. 60 Che mandu'áta che ñe'ẽ me'ẽ ajapo vaekue nendive ne mitã ramo guare ha añe'ẽ me'ẽ jeýta opa árape guarãma. 61 Nde ne mandu'áta nde reko vai kuéra ha retĩta, ame'ẽvo ndéve nde ryke ha nde kypy'y kuéra ne memby ramo, oike'ỹre ha'e kuéra ne ñe'ẽ me'ẽme. 62 Che ambopyahúta ñane ñe'ẽ ñome'ẽ, ha nde reikuaáta cheha nde Jára, 63 ne mandu'a ha retĩ haguã ha nde py'a tarovágui ndereipe'ái haguã nde juru aheja reívo ndéve ne angaipa.” Che, opa mba'e Jára, ha'e upéicha.