1 “Ko'o axta han sekwasqakkáseykekxoho tén han sekpasmo, ektéma axta xama apyeyam apteme wesse' apwányam Darío m'a Media. 2 Ay'assásegwók sa' ko'o kaxwók xép aqsok ekmámnaqsoho agko':
Apkelwesse'e apkelwányam apheykha nexcheyha tén han nepyeyam
“Etnahagkok sa' makham apqántánxo apkelwesse'e apkelwányam ma'a Persia, keñe sa' emok makham pók apteme wesse' apwányam aptáhakxa nak cuatro, ekxámokma agko' aqsok apagkok sa' etnehek, mexók sa' ma'a apqántánxo nak. Yennaqwokmók agko' sa' agkok apteme ekha apyennaqte, eñama m'a ekxámokma aqsok apagkok, elyáteyagkohok sa' yaqwayam elenmexek ma'a apchókxa Grecia. 3 Keñe sa' neptámen etnehek xama wesse' apwányam kempakhakma yáp apagko', kasawhekxohok sa' apkeláneykha m'a ekyókxoho apchókxa' apyáncheséyak nak, elának sa' chá'a m'a ekxénakxa enxoho chá'a apwáxok elána'. 4 Yennaqwokmek sa' agkok apteme wesse' apwányam, kólyaqtennek sa' neyseksa m'a yókxexma apkeláneykegkaxa nak, cuatro apchókxa sa' kóltemessásekxa'. Memekxeyk sa' han aptawán'ák neptámen aptémakxa nak ekha apyennaqte xa wesse' apwányam nak, megkaxók sa' ekyennaqte apchókxa ekweykenxa axta, hakte kaxpánchesaxchek sa', pók sa' han eyaqmagkasek apteme wesse' apwányam.
5 “Apyennaqte sa' etnehek ma'a wesse' apwányam nak nepyeyam, xama sẽlpextétamo wesse' apagkok sa' eyke etnehek apyennaqte apagko' mexók sa' ma'a, eyánchesagkok sa' ma'a apchókxa apkeláneykegkaxa nak. 6 Kelyeykhágkek sa' agkok pók xama apyeyam, elának sa' ekhémo mók apkelpaqhetchásamákpoho xa apqánet nak: elyamhakkasek sa' apketche kelwána m'a wesse' apwányam apha nak nepyeyam, egkések ma'a wesse' apwányam apha nak nexcheyha, yaqwayam enxoho kaxhok chá'a mók meyke ektáhakxa apheykha xa ánet apchókxa nak. Megkatyepek sa' eyke yaqwánxa etnahagkok, hakte kamátog sa' ma'a kelán'a nak, ekweykekxoho étche apkenna', atáwa', tén han ma'a élásenneykha nak. 7 Keñe sa' xama námakkok ektamagkok ma'a sẽlpextétamo apheykha nak nexcheyha, emok sa' ma'a tegma apyennaqte, wesse' apwányam nak apagkok, elmallánek sa' kempakhakma m'a apkelxegexma'a nak. 8 Elsakxak sa' nahan Egipto m'a aqsok apkeláyókxa nak, tén han kéleykmássesso élánamáxche nak sawo égmenek kélpeykáseykekxa', tén han mók aqsok élmomnáwa sawo ekyátekto élmomnáwa, tén han sawo ekmope élmomnáwa. Yeyk'ak sa' agkok pók xama apyeyam meyke kempakhakma xa ánet apkelókxa nak, 9 emáwhok sa' etaxnegwók wesse' apwányam apha nak nexcheyha m'a ekpayho nak nepyeyam, kóltaqheksohok sa' eyke.
10 “Elánekxak sa' eyke aptamhágkaxa yaqwayam yempakhak ma'a wesse' apwányam apketchek apha nak nexcheyha, yánchásekxak sa' apxámokma sẽlpextétamo. Ektamagkok sa' yetlo sẽlpextétamo apagkok xama m'a, emok sa' ma'a ekpayho nak nepyeyam, emasséssók sa' ekyókxoho aqsok, ektémól'a m'a yegmen ekyawe ekteyapma wátsam; tén sa' ektamagkokxak makham ekweykmoho m'a tegma apyennaqte apagkok nak wesse' apwányam, apha nak nepyeyam. 11 Elwohok apagko' sa' wesse' apwányam apha nak nepyeyam apkelwet'a enxoho sẽlpextétamo apkeleñama nak nexcheyha, keñe sa' etyapok elnapakpok ma'a sẽlpextétamo apxámokma nak apkelenmexma, esawhohok sa' emenxenek tén han elnápok. 12 Keyxkohok sa' apwáxok eñama apmallanma kempakhakma, tén han apxámokma apkelnapma m'a apkelenmexma nak, megkawegqók sa' eyke apteme ekha apyennaqte. 13 Yánchásekxak sa' eyke makham sẽlpextétamo wesse' apwányam apha nak nexcheyha, apxámokma apagko' mexnawo m'a sekxók axta, keñe sa' yáma kawegqohok apkelyeykhéyak apyeyam, ektamagkokxak makham ma'a ekpayho nak nepyeyam, yetlo sẽlpextétamo apagkok apxámokma, tén han apkelmeykha éltaqmalma apkenchesso nak kempakhakma.
14 “Temék sa' agkok xa, apxámok sa' énxet yenmexekxak ma'a wesse' apwányam apha nak nepyeyam. Elpaxqeykpok sa' nahan pók xama énxet'ák apkello nak ma'a Israel, ekhawo ektémakxa axta aqsok kélxekmósso, megkatyepek sa' eyke yaqwánxa etnahagkok. 15 Exegmak sa' wesse' apwányam apkeñama nak nexcheyha, yának sa' kólekheksek xapop nepyáwa nak tegma apwányam ekyennaqte nak kélhaxtegkesso nepyáwa', tén sa' emok. Mopwanchek sa' eltaqheksohok apkelenmexma m'a sẽlpextétamo apmopwancha'a nak yempakhak apheykha nak nepyeyam. 16 Etnéssesek sa' apmakókxa enxoho chá'a etnéssesek apkelma nak énxet ma'a apkelántaxnegwayam nak apchókxa', meyke xama énxet enxoho apmopwána yenmexekxa', elhamok sa' ma'a Xapop Ektaqmalma, emasséssók sa' ekyókxoho m'a apkelwet'akxa enxoho chá'a. 17 Elánekxak sa' nahan aptamhágkaxa yaqwayam emok ma'a ekyókxoho xapop nak nepyeyam; elának sa' ekhémo mók apkelpaqhetchásamákpoho m'a wesse' apwányam nak, egkések sa' han apketche kelwána yaqwayam etnehek aptáwa', ekxeyenma eykhe apwáxok emasséssók ma'a aptémakxa nak wesse' apwányam, megkatyepek sa' eyke yaqwánxa etnehek. 18 Keñe sa' ektamagkok han ma'a tegma apkelyawe aphéyak nak neyáwa wátsam ekwányam, elmok sa' han apxámokma m'a; xama sẽlpextétamo wesse' sa' eyke emasséssók xa ektémakxa nak megkannawagko, emegqaksek sa' ma'a wesse' apwányam apha nak nexcheyha. 19 Emyekxak sa' eyke makham wesse' apwányam ma'a tegma apkelyennaqte apagkok apchókxa nak; kasógwakxak sa' eyke apxega, yetsapok sa', megkólya'asagkehek sa' han ektáhakxa.
20 “Eyaqmagkasek sa' pók wesse' apwányam, peya sa' chá'a eláphaksek apkelma selyaqye, yaqwayam exámásekxak aqsok ma'a aptémakxa nak wesse' apwányam; yaqwatakxoho sa' eyke keñe sa' emátog, háwe sa' eyke neyseksa kempakhakma.
21 “Keñe sa' eyaqmagkasek apteme wesse' apwányam xama énxet ekmaso aptémakxa, megkapayhawo nak eykhe etnehek wesse' apwányam, ekpósek sa' ektémakxa ekmaso élchetámeykha apwáxok, etnehek sa' wesse' apwányam eñama apmopwána apkelyexancháseykha chá'a apnámakkok. 22 Emasséssók sa' chá'a apyókxoho m'a apkenmexeykekxa nak chá'a, yaqhek sa' nahan ma'a apkemha apmonye' nak apkelmaxnéssesso Dios énxet'ák apagkok. 23 Elyexanchesha sa' nahan ma'a aphéssamo axta mók apkelpaqhetchásamákpoho yaqwayam etnehek apkelxegexma'a, apqántawok sa' eykhe etnehek énxet apkelxegexma'a, emallánek sa' eyke. 24 Etxek sa' ma'a yókxexma ekxámakxa agko' nak aqsok ma'a apchókxa', neyseksa megkaxeyenma kélwáxok katnehek, elának sa' meláneya axta xama enxoho m'a apyapmeyk nano': emlaskok sa' aqsok apkelma kempakhakma nepyeseksa m'a sẽlpextétamo apagkok. Elánekxak sa' aptáhakxa yaqwayam ektamagkok ma'a tegma apkelyawe élyennaqte nak kélhaxtegkáseyak nepyáwa', yaqwatakxoho sa' eyke.
25 “Ektamagkok sa' wesse' apwányam apha nak nepyeyam, eñama apchásenneykekxa m'a ektémakxa nak apyennaqte, tén han megyeye apmahágkaxa yetlo apkelxegexma'a apxámokma apagko' sẽlpextétamo. Yenmexekxak sa' wesse' apwányam apha nak nepyeyam yetlo megkaye apwáxok, yempakhak yetlo sẽlpextétamo apxámokma tén han apkelyennaqte; kólyexanchesha sa' eyke, keñe sa' mopwanchek elenmaxakpohok apketámeyam ma'a apkelenmexma. 26 Sa' elánekxak aptamhágkaxa yaqwayam yaqhek ma'a apteykegkoho nak chá'a aptéyak xamo', emenxenakpok sa' sẽlpextétamo apagkok, apxámok apagko' sa' eletsapok. 27 Tén sa' ma'a apqánet kelwesse'e apkelwányam nak, élxeyenma nak apkelwáxok etnéssessamhok exma ekmaso pók, exmakha sa' etawagkok aptéyak nekha mésa, keñe sa' epaqhetchesek chá'a pók yetlo apteme apmopwána amya'a, megkatyepek sa' eyke xama enxoho m'a ekxénakxa apkelwáxok etnahagkok, hakte megkawokmok makham ma'a ekxénamaxchexa katnehek. 28 Etaqhohok sa' makham apchókxa m'a wesse' apwányam apkeñama nak nexcheyha, yetlo apkelseykekxa aqsok ekxámokma apkelma neyseksa kempakhakma, yenmexek sa' ma'a ektémakxa nak kélpeykessamo Dios; elának sa' ma'a ekxénakxa apwáxok elána', keñe sa' etaqhohok makham ma'a apkeñamakxa. 29 Wokmek sa' agkok ma'a ekhem ekxénamaxchexa', ektágkásegkokxak sa' makham sẽlpextétamo apagkok yenmexek ma'a apheykha nak nepyeyam; memallánek sa' eyke kaxwók xa apketámeykegkokxa nak, ektéma axta m'a sekxók axta. 30 Ektámegmak sa' sẽlpextétamo apagkok ma'a sẽlpextétamo apkeleñama nak taxnegwánxa ekhem yántakpayhe apkelchánte, eltaqhohok sa' eñama apkelaye. Keñe sa' metwasha apagko' etaqnók wesse' apwányam apha nak nexcheyha m'a ektémakxa nak kélpeykessamo Dios, elásenneykxak sa' ma'a énxet'ák apkelyamasma nak ektémakxa kélpeykessamo Dios, apkelyetleykekxa axta m'a.
31 “Etwasha sa' sẽlpextétamo apagkok ma'a tegma apyennaqte nak, emágwók sa' élánamáxche nak chá'a aqsok ektekyawa yókxoho ekhem, enegkenwók sa' aqsok élmasagcha'a agko' ma'a. 32 Emáwhok sa' eykhe elmok wesse' apwányam yetlo ekmátsa appeywa elának ma'a énxet'ák apkelyenseyam axta apkelpeykessamo Dios, elwasqápok sa' eyke m'a énxet'ák apkelásekhayo nak Dios, elenmexekxak sa' ma'a kélteméssesakxa'. 33 Apxámok sa' etnehek apkelxekmósso énxet'ák ma'a apkelya'áseykegkoho nak aqsok, keñe sa' kólnápekxak ma'a, kólwatnekxak sa' nahan, kólmenyexchesek sa' ekyókxoho aqsok apagkok ekyetnakxa nak, kélásenneykha naqsa sa' kóltéhek ma'a megkatnahakxa nak apkelókxa. Yáma ekwenaqte sa' han katnehek xa. 34 Wokmek sa' agkok yaqwánxa kólmenxenmakha tén han etekyók, ketsék sa' kólpasmok, apxámok sa' etnehek apyepetcheykekxa m'a, eñama apkelánesso aqsok apagkok. 35 Etekyók sa' han nápakha m'a apkelxekmowáseyak axta apnámakkok, yaqwayam enxoho kóllanok aptamhéyak éláxñeyo apkeltémakxa, tén han kólteméssesek éláxñeyo agko' apkeltémakxa, ekwokmoho ektemegwánxa néxa ekxénamaxchexa nak katnehek.
36 “Elának sa' chá'a ekyókxoho ekxénakxa enxoho chá'a apwáxok elának ma'a wesse' apwányam apha nak nexcheyha. Keyxkohok agko' sa' apwáxok, yának sa' eyeykhágweykmohok ma'a ekyókxoho aqsok kéláyókxa nak chá'a, exénmakha sa' ekmaso agko' yenmexek ma'a Dios apmámnaqsoho nak; katyapok sa' ekyókxoho m'a aqsok apkelane, ekwokmoho aplegassásegkoho m'a Dios; hakte megkatnehek melane Dios ma'a apmakókxa enxoho elána'. 37 Melanók sa' aqsok apcháyókxa axta apyapmeyk nanók xa wesse' apwányam nak, melanók sa' han aqsok éláyókxa élpeykessamo nak chá'a m'a kelán'ák, tén han ma'a ekyókxoho aqsok kéláyókxa nak, hakte yának sa' eyeykhásseykmohok aptémakxa xa ekyókxoho nak. 38 Sa' eyke elpeykeshok ma'a aqsok kéláyókxa apagkok nak ma'a tegma apkelyennaqte; apcháyo sa' etnehek xa aqsok kéláyókxa nak, melpeykessamo axta m'a apyapmeyk nano', elmések sa' sawo ekyátekto élmomnáwa, sawo ekmope élmomnáwa, meteymog éltaqmalma, tén han ma'a mók aqsok élmomnáwa nak. 39 Elásennaha sa' énxet'ák apkelpeykessamo nak aqsok kéláyókxa éleñama nak mók apkelókxa, yaqwayam emyók ma'a tegma apkelyennaqte nak; apyókxoho apteme nak apcháyo xa wesse' apwányam nak, etnéssesagkok sa' ekha kéláyo, elmések sa' apkeltamheykha éltaqmalma, elmésagkok sa' han xapop ekyaqmageykekxa' kéláyo.
40 “Wokmek sa' agkok néxa, ektamagkok sa' wesse' apwányam apha nak nepyeyam ma'a wesse' apwányam apha nak nexcheyha; elanyexegmak sa' eyke, máxa éxchahayam ekyennaqte sa' etnehek ektamagkok ma'a apheykha nak nepyeyam, esawheyásekxohok sa' yátnáxeg apkelyenyawasso apkenchesso nak kempakhakma ekyókxoho apchókxa', tén han apxámokma apkelchánte yátnáxeg, keñe han ekxámokma agko' ma'a yántakpayhe. 41 Etaxnegwók sa' nahan ma'a Xapop Ektaqmalma, elnápok sa' apxámokma apagko' énxet'ák; elwagkasakpok sa' eyke teyp ma'a apheykha nak Edom tén han Moab, keñe han ma'a Amón, háwe eyke ekyókxoho m'a xapop nak. 42 Elmok sa' nahan sẽlpextétamo apagkok ma'a mók apkelókxa nak, megkatnehek sa' han melántaxno m'a Egipto. 43 Elsakxak sa' aqsok élmomnáwa sawo ekyátekto élmomnáwa, sawo ekmope élmomnáwa, keñe han ma'a ekyókxoho aqsok éltaqmalma nak ma'a Egipto; tén sa' kaphewakxak han apkelmahéyak ma'a yókxexma Libia tén han Etiopía. 44 Keñe sa' eñak amya'a eñama m'a ekteyapmakxa ekhem tén han nexcheyha, yaqwayam sa' keygwakkasek; keñe sa' keynnaqwomhok agko' apkelnápomap, kaxének apwáxok elnápok apxámokma apagko' ma'a énxet, 45 Yának sa' kólpekkenchessók appakxanma wesse' apwányam halep nak wátsam ekwányam, teyp nak egkexe ekpagkanamaxche Ektaqmalma. Sa' eyke yetsapwók ma'a, méko sa' han kapasmok.
1 Che añemoĩ vaekue ijykére ha aipytyvõ chupe, upe áño peteĩme Darío tetã Media pegua, ojupi ramo guare mburuvicha guasúrõ. 2 Ha ko'ágã aikuaaukátava ndéve katu añetegua hína.
Mburuvicha guasu Egipto ha Siria rekovekue
Tupã remimbou he'i chéve kóicha: “Oisãmbyhýta gueteri Pérsiape mbohapy mburuvicha guasu. Ha umíva rire oúta peteĩ irundyha, imba'e retavétava umi mbohapyvégui. Ha'e imbarete rire heta mba'e oguerekógui, ohóta ondyry Grecia rehe. 3 Upéi katu opu'ãta peteĩ mburuvicha guasu oñemoĩtava opavavére. Ha'e oipysóta upe hetã opa gotyo yvy ári ha ojapóta ha'e ojaposéva. 4 Opáichavo, oguapy mbarete rire mínte mburuvichárõ, upe hetã guasu oñemboja'óta irundy hendápe. Upe hetãngue ndohasa mo'ãi iñemoñarépe, ohasáta uvei ambue kuéra pópe.
5 Egipto pegua mburuvicha tuicha imbaretéta. Peteĩ iñorãirõhára kuéra ruvicha katu imbaretevéta chugui, ha oñemohetã tuichavéta. 6 Mbovymi áño rire, mokõive ome'ẽta ojupe oñoñe'ẽ. Egipto ruvicha guasu omomendáta itajýra Siria ruvicha guasúre oĩ haguã py'a guapy ojoapytépe. Kóva katu nosẽ porã mo'ãi. Upe kuña, imemby, iména ha hembiguái kuéra ojejukapáta. 7 Umíva umi árape, pe kuña retãme, peteĩ hóga guáva ojupíta mburuvicha guasúrõ. Ha'e ondyrýta Siria rehe, oguahẽta mburuvicha guasu rogaite peve ha ipu'akáta upepegua ñorãirõhára kuérare. 8 Oñemomba'e ha ogueraháta Egíptope itupã nguéra ra'ãnga ha opaite mba'e óro ha plátagui ojejapóva imba'ekue. Áño mbovymi ohasáta oiko'ỹ rehe ñorãirõ. 9 Upéinte, Siria ruvicha guasu ohóta ondyry tetã Egipto rehe oñemomba'e haguã hese, ha ndaikatu mo'ãima ramo, oguevi jeýta.
10 Siria ruvicha guasu ra'y kuéra oñembosako'íta ñorãirõrã ha ombyatýta ñorãirõhára aty guasu. Peteĩ ha'e kuérava ojepoíta oñemomba'e haguã Egipto rehe, ohundívo hapére opa mba'e, ysyry guasúicha okakuaa tuicháva. Upéi ondyry jeýta ha oguahẽta mburuvicha guasu yvy pegua róga mbarete peve. 11 Upéva ombopochýta Egipto ruvicha guasúpe ha osẽta ombohovái Siria ruvicha guasúpe, ohundipaite peve heta ramo jepe umíva. 12 Hetaitépe ojuka haguére ha omyangu'i haguére umi Siria guápe, umi Egiptogua ojejapo etereíta. Imbarete ramo jepe hikuái, ndoho puku mo'ãi. 13 Siria ruvicha guasu ombyaty jeýta iñorãirõhára, ha ombyaty hetavéta iñepyrũmbýgui. Mbovymi áño rire, ondyry jeýta hetave ñorãirõhára reheve, árma porãve ha oñorãirõ kuaavéva reheve.
14 Umíva umi árape, heta oĩta opu'ãva Egipto ruvicha guasúre. Umíva apytépe oĩta avei kuimba'e heko añáva Israelgua, opu'ãva oguerekógui hikuái peteĩ mba'e ohecháva. Ha'e kuéra katu oñehundíta. 15 Siria ruvicha guasu oúta omopu'ã jupiha pe táva mbarete jerére ha oikéta ipype. Ndaipóri mo'ãi avave Egiptogua ikatúva ojoko chupe kuéra. 16 Umi Siriagua ojapóta ojaposéva umi ipu'akávare ha avave noñemoĩ mo'ãi hese kuéra. Opytáta oiko hikuái Yvy Marane'ỹme ha opa pe yvy opytáta ipo guýpe. 17 Upéi oñemomba'eséta Egipto rehe. Upevarã oñoñe'ẽ me'ẽta upepegua mburuvicha guasu ndive omomendávo hese itajýrape ombyai haguã hetã. Upéva katu nosẽ mo'ãi chupe. 18 Upéi ondyrýta umi táva yguasu rembe'y rupi oĩvare ha heta umívare oñemomba'éta. Upéi katu, peteĩ ñorãirõhára ruvicha guasu ojokóta ko jejuka rei, ha oitýta Siria ruvicha guasu ári hembiapo vaikue. 19 Upégui oho jeýta hetã táva mbarete kuérape. Tapére katu oja'yveréta ha ho'a vaíta chupe. Upéi ndojekuaa mo'ãvéi hapykuere.
20 Hendaguépe opytáta ambue mburuvicha guasu. Upéva omondóta peteĩme impuésto ombyaty haguã, hetã ombopláta hetã haguã. Upe rire mínte ha'e ojejukáta, ha ndaha'e mo'ãi ñorãirõme.
Siria ruvicha guasu ahẽ
21 Upéva rire ojupíta peteĩ kuimba'e ahẽ, avave oimo'ã'ỹva oikotaha chugui mburuvicha guasu. Ha'e heko ensuguýta ha ojupíta tetã sãmbyhyhára ramo oporombotavy kuaágui. 22 Ohundíta opa umi hese oñemoĩvape, ha ojukáta pa'i guasúpe Tupã tupao pegua. 23 Hetã ndive oñemoĩta peteĩ ñe'ẽme ha chupe kuéra ombotavýta oñemoĩ porã haguã. Ndahetái ramo jepe umi hendive oĩva, ha'e oñemomba'éta tetã sãre. 24 Avave oimo'ã'ỹhágui, oikéta umi yvy iporãvehápe ha upe rupi ojapóta itúva térã ijypy kuéra ojapo'ỹ vaekue. Omboja'óta umi hendive oĩvape mba'eta ohupyty vaekue ñorãirõme ha opa mba'e oipe'a vaekue umi upe rupiguágui. Upéi ondyryséta táva mbarete kuérare, upépe katu ndoho puku mo'ãi. 25 Ojeroviágui ijehe, ondyrýta heta ñorãirõha reheve Egipto ruvicha guasúre. Egipto ruvicha guasu katu ombohováita chupe. Oikéta ñorãirõhára hetaite ha imbaretéva reheve ha ndaipu'aka mo'ãi hese oĩtagui ombotavýva chupe. 26 Umi hendive voi okarúva ohundíta chupe. Ñorãirõme chupe ho'a vaíta ha heta iñorãirõhára omanóta. 27 Upéi umi mokõi mburuvicha, mesápe oñondive okaruhápe oñoha'ãta pokarẽme. Ijapu heta porãta ojupe, péicharõ jepe, nosẽ mo'ãi chupe kuéra mba'eve, noguahẽigui gueteri umi ára umíva umi mba'e ojehu haguã. 28 Siria ruvicha guasu oho jeýta hetãme ha ogueraháta opa umi mba'eta omonda vaekue ñorãirõme. Ndoikuaase mo'ãi mba'eve Tupã retãgua religióngui. Ojapóta ojaposéva ha oho jeýta hetãme. 29 Oguahẽvo pe ára oñemoĩ vaekue, ojepoi jeýta iñorãirõhára reheve Egipto gotyo. Upévo katu ndoho porã mo'ãi chupe upe tenondeve guaréicha. 30 Hese oñendyrýta kuarahy reike guio. Ygárape oúta umi hese ondyrýva. Tuicha oñemondýita, ha oguevíta. Upépe, Siria ruvicha guasu ojeréta ohekuavo ipochy Tupã retãgua marangatúre. Ha upekuévo, oñemoĩ porãta umi Tupã retãgua apytégui osẽ vaekue ndive, ha ojere vaekue hapicháre. Ha'e kuéra he'íva ojapóta.
31 Iñorãirõhára omomarãta tupao ha pe táva mbarete. Ojokóta anive haguã oñemymbajuka*f** Tupãme ha omohendáta upépe pe ta'ãnga ahẽ. 32 Juru he'ẽme mburuvicha guasu ojoguaséta umi ojeívape Tupã retãgua apytégui. Umi Tupãme ohayhúva katu ndoguevi mo'ãi, ha ombohováita chupe kuéra ñorãirõme. 33 Umi iñarandúva oheko mbo'éta hetápe. Upéi katu ojejukáta, ojehapýta, oñemondáta chugui kuéra opa mba'e oguerekóva, ha ojereraháta tembiguairã tetã mombyrýpe. Kóva ipukumíta hína. 34 Ha péicha ojejuka ha ohasa vai jave hikuái, oguahẽta chupe kuéra pytyvõ. Heta oĩta oñemoĩva hendive kuéra, ohupytyse guinte umi mba'e oguahẽva pytyvõrã. 35 Umi oporoheko mbo'éva avei ojejukáta. Upéicha ojekuaáta mba'eichaguápa ha'e kuéra, ha hekove ipotĩ ha iporãvéta oiko haguã chugui kuéra kuimba'e joheipyre, oguahẽ meve pe ára paha, Tupã omoĩmava.
36 Siria ruvicha guasu ojapóta ojaposéva. Ojejapo itereígui oimo'ãta ituichaveha tupã nguéragui, ha oñe'ẽ vaíta Tupã añeteguáre. Opa mba'épe osẽ porãta, Tupã oinupã meve chupe. Tupã niko ojapóta pe ojapo vaerã. 37 Ko mburuvicha guasu nomomba'e mo'ãi itúva kuéra ypykue tupã nguérape, térã umi tupã kuña kuéra omomba'etéva. Ndoikuaase mo'ãi mba'eve mba'eveichagua tupãgui, oimo'ãgui ha'e ituichaveha opa ha'e kuéragui. 38 Umíva rangue, omomba'éta táva mbarete kuéra tupãme. Omomba'e guasúta peteĩ tupã itúva kuéra ypykue ndoikuaái vaekue, ha oikuave'ẽta chupe óro, pláta, ita jegua ha heta mba'e porã. 39 Oñangareko haguã itáva mbarete kuérare oiporúta kuimba'e omomba'e guasúva tupã mombyrygua. Ha opa umi hendive oĩ porãvape, mburuvicha guasu omohenda yvatéta, ha ome'ẽta chupe kuéra yvy.
40 Upe ára paha oguahẽvo, Egipto ruvicha guasu ondyrýta Siria rehe. Ko'ápe katu osẽ porãta chupe ha yvytu ratãicha ojepoíta Egiptogua ári. Ohekuavóta pe tetã pýre ikárro ñorãirõrã, kavaju arigua heta rasa ha ygára hetaite. Ku ysyrýicha ojaho'ipáva opa mba'e, ojapóta ha'e. 41 Oikéta avei pe Yvy Marane'ỹme ha heta itereípe ojukáta. Umi Edom ha Moabgua katu okañýta ha umi Amón pegua hembýva. 42 Umi iñorãirõhára oikéta tetã ambue rupi, Egipto jepe, ndopyta rei mo'ãi. 43 Ogueraháta mba'eta óro ha plátagui ojejapóva, ha opa mba'e iporãva Egíptope oĩva. Upéi oikéta tetã Libia ha Etiopíape. 44 Upéi katu ohendúta umi mba'e ojehúva kuarahy resẽ ha yvate gotyo, ha upéva omongyhyjéta chupe. Ipochýta, ha osẽta oporojukapávo. 45 Hekoha omoĩta Yguasu ha pe yvyty marangatu, Yvy Marane'ỹ pegua, pa'ũme. Ha upepete hi'ára guahẽta, avave ndou mo'ãi oipytyvõ chupe.”